Seredský masový priemysel, subjekt verejného záujmu: informácie a zmeny
Slovenská ekonomika a priemysel prechádzajú neustálymi zmenami, ktoré ovplyvňujú spotrebiteľov, podniky a celkovú hospodársku situáciu. Tento článok prináša prehľad aktuálnych udalostí a trendov v rôznych odvetviach, ako aj legislatívnych zmien, ktoré majú dopad na slovenské podniky a občanov.
Zmeny vo vlastníckych štruktúrach a trhová sila
Nedávno spoločnosť Kaumy Group, česká firma, nadobudla výlučnú kontrolu nad spoločnosťou Novofruct SK so sídlom v Nových Zámkoch. Protimonopolný úrad (PMÚ) SR schválil túto koncentráciu 6. februára, čím rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť v ten istý deň. PMÚ zistil, že značka Ovko bola pred uskutočnením koncentrácie lídrom na trhu detskej výživy v SR z hľadiska objemu predaja aj tržieb.
Konkurencia a trhová sila zamestnávateľov sú dôležitým faktorom, ktorý vplýva na výšku miezd. Riaditeľ útvaru hlavného ekonóma PMÚ Vladimír Peciar priblížil, že hypotetický nárast trhovej sily zamestnávateľov o 10 % vedie k poklesu priemernej ročnej mzdy o 0,35 %. Slovenský trh práce sa v súčasnosti nachádza v pozícii rekordne nízkej nezamestnanosti a vysokého dopytu po práci. Pri medzinárodnom porovnaní je však zrejmé, že mzdová úroveň v SR patrí k najnižším v Európe.
PMÚ sa vo svojej analýze okrem iného pozrel na trhovú silu zamestnávateľov a jej vplyv na mzdy. Vo všeobecnosti vidíme, že trhová sila zamestnávateľov za posledných 10 rokov klesala. Okolo tej krízy sa to otočilo v prospech zamestnávateľov, videli sme, že zisky firiem boli odolnejšie ako mzdy. Naspäť sa potom trend poklesu trhovej sily vracia od roku 2022. Aj táto analýza tak podľa neho ukázala, že trhová sila a miera súťaže medzi zamestnávateľmi síce nie je najsilnejším, ale je dôležitým faktorom úrovne miezd.
Kolektívne žaloby a ochrana spotrebiteľov
Európania sa môžu vďaka Smernici o žalobách v zastúpení (RAD) už dva roky jednoduchšie súdiť o hromadné odškodnenie od nekalých obchodníkov. Od roku 2023 už žaloby proti obchodníkom nemusia podávať iba jednotlivci. Môžu sa spojiť do skupiny, ktorú pred súdom zastúpi spotrebiteľská organizácia. Takto výrazne zvýšia svoje šance. Dáta Európskej komisie z Portugalska, Belgicka, Holandska, či Slovinska ukazujú, že krajiny, ktoré sú lídrami v úspešných kolektívnych akciách v prospech spotrebiteľov, majú jedno spoločné. Pri transpozícii zvolili ich ministerstvá spravodlivosti režim opt-out, teda že sú spotrebitelia zapojení do žaloby automaticky. Ak sa nájdu záujemcovia o samostatný postup, tí sa môžu slobodne odhlásiť.
Manažérka kolektívnych žalôb holandskej spotrebiteľskej organizácie Consumentenbond Frauke Tamsma uviedla, že aktuálne im beží približne 14 prípadov kolektívnych žalôb. Napríklad v decembri 2023 podala Consumentenbond žalobu proti Samsungu a LG ohľadom televízorov, ktoré boli podľa obvinení predražené až o 29 percent. Consumentenbond a ďalší zástupcovia spotrebiteľov dosiahli významné dohody s veľkými holandskými poisťovňami, ktoré desaťročia predávali nevýhodné poistné produkty. V roku 2025 navyše tri nadácie, s podporou Consumentenbond, dosiahli dohodu s Volkswagenom ohľadom Dieselgate vo viacerých konaniach proti výrobcovi.
V krajinách so zavedeným opt-in systémom, ako napríklad v Lotyšsku, je situácia odlišná. Andrejs Vanags z Lotyšskej asociácie na ochranu záujmov spotrebiteľov (LPIAA) opísal skúsenosti: „Chodíme na súd s jednotlivými prípadmi, aby sme vytvorili právne precedensy, a potom rokujeme s obchodníkmi s cieľom dosiahnuť zmierlivé dohody v mene spotrebiteľov. Týmto spôsobom sme však doteraz dokázali pomôcť len malému počtu spotrebiteľov, menej ako desiatim.”
Ekonomické zotavenie Grécka a znižovanie daní
Po rokoch zápasenia s finančnou krízou zaznamenala grécka ekonomika také zlepšenie, že premiér Kyriakos Mitsotakis mohol oznámiť zníženie daňového zaťaženia o takmer dve miliardy eur. Mitsotakis poukázal na pokles nezamestnanosti, rastúce investície a celkové zlepšenie fiškálnej situácie. Nezamestnanosť v Grécku klesla v júli na 8 %, čo je najnižšia úroveň od novembra 2008. Je to výrazná zmena oproti obdobiu krízy, keď dosahovala 28 %.
Vzhľadom na stabilnú fiškálnu situáciu Grécka Mitsotakis oznámil viaceré opatrenia na zlepšenie finančnej situácie obyvateľov. Vláda na jednej strane zníži daňovú záťaž zhruba o 1,7 miliardy eur a na druhej zvýši sociálne výdavky. Rodiny s deťmi budú platiť výrazne nižšiu daň z príjmu a v mnohých prípadoch budú od dane oslobodené.
Zákaz poplatkov za platby kartou v Austrálii
Austrálska rezervná banka navrhla zákaz všetkých príplatkov za platby debetnou a kreditnou kartou. Podľa centrálnej banky platí každý dospelý Austrálčan v priemere 60 dolárov ročne len na poplatkoch za karty. Celkovo je to viac ako 1,2 miliardy dolárov ročne. Nové pravidlá by tiež prinútili kartové siete a banky zverejniť presne, koľko si účtujú.
Ukončenie výroby spoločností Lowa a Ecco Slovakia
Spoločnosť Lowa, ktorá sa zaoberá výrobou športových topánok, ukončí k 31. augustu svoju výrobu v Handlovej. Svoje rozhodnutie odôvodnila optimalizáciou výrobných kapacít. Podobne aj spoločnosť Ecco Slovakia ukončí v lete výrobu vo svojom závode v Martine. Ukončenie výroby sa dotkne 650 zamestnancov závodu. Závod v Martine začal s produkciou v roku 1998 a počas svojej existencie dodal viac ako 50 miliónov párov obuvi na všetky svetové trhy.
Vývoj konkurzov na Slovensku
V marci vzrástol počet vyhlásených konkurzov o takmer 24 % v porovnaní s februárom. Zbankrotovalo 26 právnických subjektov, z toho bolo 22 eseročiek, tri akciové spoločnosti a jedna nezisková organizácia. V medziročnom porovnaní je však podľa spoločnosti zjavný pozitívnejší výsledok. V marci minulého roka zbankrotovalo totiž až 39 subjektov, čiže o 33 % viac ako tento rok.
Viac ako 38 % subjektov, ktoré v marci začali čeliť konkurzu, malo evidovaných menej ako 1 až 10 zamestnancov, u takmer 31 % bol ich počet nezistený. Z geografického hľadiska bolo najviac konkurzov vyhlásených v Bratislavskom a Košickom kraji, zhodne po šesť, hneď za nimi nasledoval Prešovský kraj s piatimi konkurzmi.
Ruská lodná doprava v Arktíde dosiahla rekord
Rusko minulý rok zaznamenalo rekord v objeme prepraveného nákladu severnou trasou, ktorá skracuje čas cesty medzi Európou a Áziou. Topiaci sa arktický ľad pomáha Moskve presmerovať obchod, ktorý zasiahli sankcie po invázii ruskej armády na Ukrajinu.
Dopady amerických ciel na slovenský priemysel
Slovenská obchodná a priemyselná komora hovorí, že zavedenie nových amerických ciel vedie štáty do obchodnej vojny a rozporuje aj pravidlám Svetovej obchodnej organizácie (WTO), ktorá sa už zaoberá sťažnosťami Číny a Kanady. Podiel zahraničného obchodu Slovenska s USA tvorí cca 4,5 percenta na celkovom obchode (ide asi o 5 miliárd amerických dolárov), pričom 65 percent z toho pripadá na automobily. Zvyšok tvoria stroje, plasty a pneumatiky. Zavedenie nových ciel na dovoz ocele a hliníka sa tak priamo slovenského exportu významne nedotkne, ale podľa priemyselníkov nepriamo pôjde o desiatky miliónov eur.
SOPK okrem toho tvrdí, že zavedenie prakticky plošných ciel zo strany USA v rozsahu 10 až 50 percent vracia svetovú ekonomiku pred rok 1948. Ako ušetriť miliardy eur za energie? Komisár pre energetiku a bývanie Dan Jørgensen vyhlásil, že európske domácnosti aj priemysel už v tomto roku ušetria 45 miliárd eur za energie a suma narastie na 260 miliárd ročne do roku 2040.
Novela zákona o pozemkových úpravách
Národná rada Slovenskej republiky schválila novelu zákona o pozemkových úpravách, ktorá prináša niekoľko zmien. V prípade úmrtia vlastníka pozemku stanovuje novela pri sceľovaní opatrovníka. Ten bude určený z okruhu blízkych osôb poručiteľa. Ak sa pozemkové úpravy vykonajú na podnet okresného úradu, okresný úrad ich môže nariadiť so súhlasom ministerstva pôdohospodárstva. Ak sa pozemkové úpravy vykonajú na žiadosť fyzickej alebo právnickej osoby, povolí ich okresný úrad.
Novela zavádza novú definíciu vlastného trvalého porastu a trvalého porastu na cudzom pozemku, na ktorom sa trvalý porast nachádza v pozemkových úpravách. Ministerstvo napriek legislatívnym novinkám zrýchlenie procesov neočakáva. „Samotný proces pozemkových úprav už veľmi zrýchliť nepôjde, pozemkové úpravy v priemernom katastrálnom území trvajú zhruba päť rokov. Urýchliť by sa mohlo skôr zadávanie nových pozemkových úprav, čo by si však vyžiadalo zabezpečenie zvýšenia finančných prostriedkov aj personálnych kapacít,“ priznal rezort, s čím súhlasia aj odborníci.
Sebestačnosť v poľnohospodárskej výrobe
Podpredseda Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory Marián Šolty vystúpil s príhovorom počas 57. ročníka Dní polí. Transformácia poľnohospodárskej výroby priniesla 40 % sebestačnosť v zemiakoch, a to nám musí nastaviť zrkadlo, čo sme a čo chceme byť. Je až tragikomické, že sa hrdíme našou národnou potravinou, akou je bryndza, ale mozarely spotrebujeme dvakrát toľko ako bryndze. Pritom sme tretí najväčší dodávateľ syrov do Česka. Štatistiky ďalej uvádzajú, že máme len 40 % sebestačnosť v produkcii hrozna, a teda aj vína.
Sebestačná záhrada: Ako vypestoval viac ako 580 kg potravín (Huw Richards)
Situácia v ovocinárstve
Ing. Marián Varga, predseda Ovocinárskej únie Slovenska, uviedol: „Ovocinárstvo nebude problémom u nás vtedy, keď využijeme našu úroveň poznania, ktorú si musíme neustále zvyšovať a ak dokážeme eliminovať negatívne faktory. Vtedy budeme mať šancu nadýchnuť sa.” Na Slovensku evidujeme takmer 6 500 hektárov sadov a z toho iba 3 500 hektárov má aspoň priemernú technickú vybavenosť. S čím nemôžeme byť vôbec spokojní je významný pokles výmery ovocných sadov, každý rok o 200 až 300 hektárov.
V súčasnosti máme 3 500 hektárov produkčných sadov, ku ktorým by po realizácii uvedeného plánu výsadby pribudlo do roku 2027 minimálne 1 500 hektárov nových rodiacich sadov. Celkovou produkciou by sme sa mohli dostať na spomenutých 120- až 150-tisíc ton ovocia, čo by bola úroda, ktorú požadujeme.
Keď hovoríme o domácej produkcii ovocia, musíme si byť vedomí jedného vážneho problému - takmer 20 až 30 percent z nej nedokážeme pozberať. Nemáme dostatok ľudí v sadoch - nevieme včas urobiť rezy, prebierky ovocia, zelené práce, to všetko si vyžaduje ľudskú prácu, na ktorú je ovocinárstvo veľmi náročné.
Zdražovanie potravín
Stúpajúca inflácia sa odráža prakticky na všetkých tovaroch. Ani výrobcovia potravín už nedokážu vyrovnávať rastúce náklady a množstvo z nich pristupuje k zdražovaniu. Spoločným dôvodom potravinárov sú pritom najmä stúpajúce ceny surovín. K tomu sa ešte pridávajú aj vyššie náklady v živočíšnej výrobe, čo sa týka kŕmnych zmesí, ktoré zase ovplyvňujú ceny mäsa či mlieka. Okrem surovín však stojí viac napríklad aj doprava a spracovanie.
V prípade menších pekární už podľa hovorkyne poľnohospodárskej a potravinárskej komory Jany Holéciovej k zmene došlo. Problém však majú aj dodávatelia do veľkých obchodných sietí. Tým sa totiž do zdražovania nechce, a preto stále vyjednávajú.
Ako zistiť, či je parcela stavebná
Stavebné pozemky sú vyznačené v územných plánoch obcí a miest. Zverejňujú ich na svojich webových stránkach. Ak sa teda rozhodnete kúpiť pozemok, stavať rodinný dom alebo chatu, overte si ešte predtým, aké má zastupiteľstvo plány s využitím okolitého územia. Odpoveď vám dá územný plán. Pozor si musíte dávať aj na jeho zmeny. Podľa zákona by sa mali aktualizovať každých päť rokov.
Ak má už obec alebo mesto plán odklepnutý a vy idete kupovať pozemok s tým, že by ste na ňom chceli stavať, mali by ste sa práve z aktuálneho územného plánu dozvedieť, či parcela podľa parcelného čísla je vôbec vyčlenená na podobnú výstavbu.
Bezpečnosť potravín a kontrola
Najväčším potravinovým strašiakom v poslednej dekáde je choroba šialenstva kráv - bovinná spongiformná encefalitída (BSE). Vo výpočte by sa dalo pokračovať. Za týmito zisteniami sa zvyčajne skrývajú ekonomické záujmy, teda snaha dosahovať vyššiu úžitkovosť zvierat, vyrábať potraviny lacnejšie. Európska komisia publikovala Bielu knihu bezpečnosti potravín. V nej navrhla nový postup únie pre implementáciu politiky bezpečnosti potravín. Je zhrnutý do vety: Z farmy až na stôl. Inými slovami, pod kontrolou musí byť bezpečnosť celého potravinového reťazca. K najnovším krokom Európskeho parlamentu patrí schválenie európskeho zákona o potravinách a zriadenie Európskeho úradu pre bezpečnosť potravín.
V súčasnosti má potravinový dozor na starosti Štátna veterinárna a potravinová správa (ŠVPS) SR. Vznikla tohto roku zlúčením Štátnej veterinárnej správy SR a Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej inšpekcie. Podľa riaditeľa sekcie potravinového dozoru a hygieny potravín ŠVPS SR Petra Tureka, Európska komisia sa nestará, aký systém organizácie kontroly bezpečnosti potravín, a teda ochrany spotrebiteľa a zdravia si krajina zvolí. Oveľa dôležitejšie sú postupy, ktoré musia byť v súlade s legislatívou únie.
Za najťažšie v procese schvaľovania kapitoly Ochrana spotrebiteľa a zdravia označuje P. Turek to, že po troch rokoch sa musela zrušiť predtrhová kontrola potravín, teda certifikácia vyrábaných i dovážaných výrobkov, a následne vyhlásenie o zhode. „Mnohí si totiž myslia, že práve to je ten správny spôsob zabezpečovania bezpečnosti potravín,“ dodáva.
Novinkou je povinná registrácia vyrábaných potravín a dovážaných potravín. Registračným miestom je ŠVPS SR. Po registrácii, ktorá sa začne po zverejnení vyhlášky Ministerstva poľnohospodárstva SR v tomto mesiaci, dostanú podnikateľské subjekty identifikačné číslo, ktoré budú povinné uvádzať na dodacích listoch.
Nový systém ochrany spotrebiteľa a zdravia zastrešený tohtoročnou novelou zákona č. 152/1995 Z.z. o potravinách hovorí predovšetkým, že za zdravotnú bezchybnosť potraviny je vždy zodpovedný jej výrobca alebo dovozca. Uplatňovať systém HACCP ukladá výrobcom od 1. januára 2000 Potravinový kódex, neskôr aj právna norma - zákon o potravinách. Medzi povinnosti výrobcov a dovozcov tiež patrí, že v prípade nejakého problému majú okamžitú povinnosť zdravotné nevhodný tovar stiahnuť z predajní.
SVPŠ SR má v súčasnosti na starosti aj trhovú kontrolu. Sankcie za predaj nekvalitných či zdravotne závadných potravín budeme udeľovať predajcom, ak sa porušenie zákona zistí u nich, a tí si potom môžu škody vymáhať od výrobcov alebo dovozcov. O ochranu spotrebiteľov sa v súčasnosti stará v ŠVPS približne 450 inšpektorov, pričom poradenskú úlohu tomuto predtrhovému a trhovému dozoru robia aj viaceré výskumné ústavy, napríklad potravinársky.
P. Turek označuje rokovanie s EÚ o kapitole Ochrana spotrebiteľa a zdravia za pomerne ťažké. „Teraz nastáva ťažké obdobie najmä pre podniky spracúvajúce živočíšne produkty,“ zdôrazňuje. „Každý týždeň môžeme očakávať kontroly z únie, ktoré sa budú zameriavať na najkritickejšie sektory.“
Potravinárske firmy mohli požiadať o prechodné obdobie na prispôsobenie sa európskym normám. Ostatné firmy sa zaviazali, že do konca roku 2003 odstránia všetky nedostatky a výrobu uvedú do súladu so smernicami EÚ. Ak tak neurobia, budú musieť podniky zatvoriť. Všetci si pritom uvedomujú, že je to predovšetkým otázka značných investícií a čas ukáže, kto na to naozaj má. Aj preto vládne medzi potravinármi značná nervozita.
Do súladu s európskymi normami bolo potrebné dať aj označovanie potravín. Podľa zákona stačí uvádzať už iba dátum, do ktorého treba potravinu spotrebovať, alebo dátum minimálnej trvanlivosti.
tags: #seredsky #masovy #priemysel #subjekt #verejneho #zaujmu
