Šesť bludov, proti ktorým sa postavil Ján Hus
Na Slovensku sme akosi pozabudli v horúcich letných mesiacoch na jedno významné výročie. Pred šesťsto rokmi 6. júla 1415 na hranici v meste Kostnici skončil svoju pozemskú púť cirkevný reformátor Jan Hus. I keď nebol Slovák, bol príslušníkom bratského českého národa, hlavne u slovenských evanjelikov sa teší veľkej úcte.
Majster Jan Hus bol významný český náboženský reformátor, vysokoškolský pedagóg a kazateľ. Jeho učenie ovplyvnilo v 15. storočí husitské revolučné hnutie v Čechách a reformáciu v Európe.
Pavel Koutský: 42 Jan Hus Dějiny udatného českého národa (2013)
Život a kariéra Jána Husa
Narodil sa v roku 1370 v dedine Husinec. Študoval v Prahe na Karlovej univerzite slobodné umenia (gramatika, rétorika, dialektika, aritmetika, geometria, astronómia a hudba) a neskôr teológiu. Bol vysvätený za kňaza a pôsobil ako rektor Karlovej univerzity. Neskôr pôsobil ako kazateľ v Betlehemskej kaplnke v Prahe.
Ovplyvnili ho spisy Johna Wycliffa, profesora na Oxfordskej univerzite, ktorý kritizoval praktiky vtedajšej cirkvi. Hus sa stal oddaným stúpencom učenia anglického reformátora Johna Viklefa, ktorý rozvádzal teoreticky zásadu o práve iba spravodlivého a cnostného pána vládnuť poddaným.
Hus bojoval aj za čistotu českého jazyka a bol autorom úpravy českého pravopisu. Zanechal po sebe rozsiahle dielo presiaknuté vlasteneckým citom. Okrem latinského spisu De ecclesia (O cirkvi) jeho české spisy Výklad viery, Dcérka, Postila, O svätokupectve, patria medzi vrcholné literárne výtvory svojej doby.
Jan Hus
Pôsobenie a učenie
Od roku 1402 kázal Hus v Betlehemskej kaplnke v Prahe. Vo svojich kázňach ostro pranieroval hriešne kňazstvo, rozvádzal myšlienku, že hriešni preláti a vôbec členovia vládnucej triedy nie sú z božej milosti a preto ich netreba poslúchať. Kritizoval mravný úpadok cirkvi, preto ho katolícka cirkev označila za kacíra (odpadlík od viery). Jeho učenie = heréza (názor nezlučiteľný so všeobecným učením cirkvi).
Hus čoskoro narazil na odpor cirkevných hodnostárov a pražský arcibiskup vydáva v roku 1409 zákaz rozširovať Viklefove spisy. Hus sa stal oddaným stúpencom učenia anglického reformátora Johna Viklefa, ktorý rozvádzal teoreticky zásadu o práve iba spravodlivého a cnostného pána vládnuť poddaným. Hus v roku 1412 ostro vystúpil proti predávaniu odpustkov, obhajoval sa tým, že odpusť môže len Boh a nikto si nemôže odpustenie svojich hriechov kúpiť. Pápež ho dal do kliatby a vyhlásil za kacíra. Hus musel odísť do južných Čiech na Kozí Hrádok a potom na Krakovec. Tu pokračoval vo svojej kazateľskej činnosti a povzbudzoval vidiecky ľud, napísal aj niektoré svoje diela.
V roku 1411 bol exkomunikovaný (vylúčený z katolíckej cirkvi). Kritizoval cirkevnú vrchnosť, nazval pápeža antikristom (nepriateľ Ježiša a Boha). Pápež naňho uvalil kliatbu (nesmel slúžiť omše, ani udeľovať sviatosti).
Cirkevný koncil v Kostnici
Medzitým sa v Kostnici zišiel cirkevný snem ktorý mal vyriešiť neľahkú situáciu v cirkvi. Vládli totiž až traja pápeži a to bolo neúnosné. Na koncil odišiel brániť svoje učenie aj Jan Hus. Mal ochranný glejt od cisára Žigmunda Luxemburského, brata českého kráľa Václava IV. Tu bol uväznený a mučený. Svoje učenie na verejnom zasadnutí neodvolal a 6. júla 1415 bol ako kacír upálený.
Pápež Ján 23. zvolal na podnet rímskeho cisára Žigmunda Luxemburského 30. októbra 1413 do Kostnice pri Bodamskom jazere (v Nemecku) cirkevný koncil, ktorý mal ukončiť rozkol v západnej cirkvi (vláda troch pápežov), reformovať cirkev a odstrániť herézu. Kostnický koncil mal ukončiť aj proces s Janom Husom. Hus sa na pozvanie Žigmunda Luxemburského vydal na koncil v domnienke, že bude môcť slobodne obhajovať svoje učenie. Žigmund mu vystavil glejt - ochranný list, ktorý mu zaručil iba bezpečnú cestu cez Žigmundové územie do Kostnice, neochraňoval ho však pred trestom, pretože cirkevný súd nemohol Žigmund ovplyvniť. Hus sa ubytoval v dome v Kostnici , ale z obavy pred jeho útekom bol prevezený do paláca a neskôr bol uväznený v kobke dominikánskeho kláštora.
Hus bol obvinený z ôsmych bludov (názorov odlišných od učenia cirkvi). Žigmund Luxemburský žiadal kardinálov, aby Husa prepustili, tí to však odmietli a Žigmund, aby odstránil rozkol v cirkvi, ustúpil. Počas kostnického koncilu bol pápež Ján XXIII. pod nátlakom prinútený abdikovať (odstúpiť s funkcie), ale ušiel a svoju abdikáciu odvolal. Neskôr bol zatknutý a koncil ho odvolal. Novým pápežom sa stal Martin V. Tieto udalosti prerušili proces s Husom.
Koncil nedovolil Husovi obhajovať svoje učenie. Jeho kázne označil za bludné a žiadal, aby ich odvolal. To však Hus odmietol a tak ho koncil obvinil z kacírstva.
Kostnický koncil
Upálenie Jana Husa
6. júla 1415 snem kostnického koncilu označil Husove učenie a názory za heretické. Jan Hus bol obvinený zo šírenia Wycliffových názorov. Husove knihy bolo nariadené spáliť a Jan Hus bol prehlásený za kacíra. Snem ho odovzdal svetskému súdu so žiadosťou ušetriť jeho život. Žigmund Luxemburský odovzdal Husa miestnemu pánovi v Kostnici, ktorý ho nariadil popraviť upálením.
Aj po priviazaní ku kolu uprostred hranice bolo Husovi ponúknuté odvolanie, aby si zachoval život. Hus to odmietol a hranica bola zapálená. V roku 1999 vyjadril pápež Ján Pavol II. ľútosť nad krutou smrťou Husa a uznal ho za reformátora cirkvi.
Vplyv Jána Husa na Martina Luthera
Na začiatku svojho mníšskeho života sa Martin Luther prehrabával v kope kníh, až natrafil na zväzok kázní Jána Husa, Čecha, ktorý bol odsúdený ako heretik. „Zostal som ohromený úžasom,“ napísal neskôr Luther. Hus sa stal pre Luthera a mnohých ďalších reformátorov hrdinom, pretože kázal kľúčové reformačné témy celé storočie pred tým, ako Luther napísal svojich 95 téz.
Reformácia
V stredoveku mala hlavné slovo v spoločnosti cirkev. Ten, kto popieral autoritu cirkvi a neuznával jej neomylnosť, bol označený za kacíra, prenasledovaný, mučený a často aj popravený (napríklad učenci alebo „bosorky“). Hoci cirkev vyžadovala od veriacich dodržiavanie božích prikázaní, mnoho jej členov sa nimi neriadilo - tak vznikol výrok - „vodu káže a víno pije“. To vyvolávalo stále väčšiu nespokojnosť veriacich s pomermi v cirkvi a snahu o ich nápravu - reformáciu.
Reformácia (z lat. obnovenie, pretvorenie) - hnutie, ktoré sa začalo v 16. storočí (v Nemecku) ako snaha zmeniť a napraviť pomery v kresťanskej cirkvi.
Začiatok a priebeh reformácie
Začiatok reformácie sa spája s augustiánskym mníchom a doktorom teológie Martinom Lutheroma jeho 95 tézami, ktoré 31. októbra 1517 pribil na dvere chrámu v nemeckom meste. Tézy obsahovali napríklad:
- zrušiť predaj odpustkov
- návrat cirkvi k pôvodnej jednoduchosti a čistote
- odňať cirkevným hodnostárom majetky
- zaviesť prijímanie pod obidvoma spôsobmi
- dovoliť kňazom ženiť sa
- zrušiť ušnú spoveď a zjednodušiť cirkevné obrady
- namiesto latinčiny zaviesť národnú reč ako bohoslužobný jazyk
- neuznávanie pápeža za hlavu cirkvi
Cirkev bola pobúrená a zorganizovala dišputy (debaty) o Lutherových tézach, ktoré boli podľa nej v rozpore s Písmom svätým. Luther dostal 60 dní, aby svoje učenie odvolal. To však neurobil a v roku 1521 bol z katolíckej cirkvi exkomunikovaný (vylúčený). Hrozilo mu, že skončí upálený na hranici ako český kazateľ Ján Hus.
Dôsledky reformácie
Reformácia viedla k protireformácii a rekatolizácii, ktorú viedol Rím (rímskokatolícka cirkev). Protireformácia našla základ v pôsobení jezuitov (rehoľa Spoločnosť Ježišova), založenej Ignácom z Loyoly. Hlavným cieľom rekatolizácie bolo poskytovanie kvalitného a bezplatného vzdelávania deťom vplyvných feudálov.
Začalo sa uplatňovať pravidlo - „koho panstvo, toho náboženstvo“ - ako výsledok Augsburského náboženského mieru medzi evanjelikmi a katolíkmi z roku 1555. Podľa neho s feudálom prestúpili na katolicizmus alebo protestantizmus aj jeho poddaní. Európa sa rozdelila na dva tábory: katolíkov a protestantov - ich spory vyvrcholili v 30 ročnej vojne (1618-1648).
Nemecká sedliacka vojna (1524 - 1526)
Odpoveďou na reformáciu a veľké feudálne povinnosti bolo aj povstanie v juhozápadnom Nemecku- Nemecká sedliacka vojna (1524 - 1526). Hlavným vodcom bol Tomáš Münzer. Luther bol najprv na strane vzbúrencov, ale po prvých násilnostiach sa postavil proti nim. V roku 1526 bolo povstanie potlačené (zahynulo okolo 100 000 sedliakov) a Münzer popravený.
Martin Luther (1483-1546)
Martin Luther bol nemecký teológ, kazateľ a reformátor, zakladateľ protestantizmu (reformácie), autor duchovných, politických, pedagogických spisov, cirkevných piesní a prekladov. Jeho najvýznamnejším dielom je preklad Biblie do nemčiny.
Martin Luther
Študoval filozofiu - stal sa augustiánskym mníchom - prednášal filozofiu a teológiu - stal sa doktorom teológie a začal kazateľskú činnosť. Rozporom medzi svojím svedomím, vychádzajúcim zo štúdia Biblie a oficiálnym učením vtedajšej cirkvi viedli Luthera k uverejneniu 95 téz (vo Wittenbergu, 31. októbra 1517), ktoré kriticky reagovali na udeľovanie odpustkov.
Vďaka priazni saského kniežaťa Fridricha Múdreho, nestihol Luthera podobný osud ako Jána Husa. Luther vydal reformačné spisy, v ktorých svoje názory ďalej obhajoval a pápež Lev X. nariadil v roku 1521 jeho exkomunikáciu. Fridrich Múdry poskytol Lutherovi úkryt na hrade Wartburg. Neskôr začal Luther opäť prednášať, oženil s bývalou mníškou Katarínou von Bora a stal sa otcom šiestich detí. So svojim spolupracovníkom Philippom Melanchthonom položil Martin Luther základy novej evanjelickej cirkvi. Zomrel 18. februára 1546 v Eislebene.
tags: #šesť #bludov #proti #ktorým #sa #postavil
