Exotické Stromy a Kry pre Vašu Záhradu: Druhy a Starostlivosť
Cycas revoluta
Cykasy: Živé fosílie z éry dinosaurov
Celá skupina cykasov (cykasovitých rastlín) je veľmi stará; ich predkovia kedysi obývali svet spoločne s dinosaurami. Do súčasnosti prežil len nepatrný zlomok predhistorických populácií cykasovitých. Hoci sa na prvý pohľad môžu javiť ako palmy, cykasy s nimi nemajú nič spoločné. Často sa s nimi stretávame vo verejných priestoroch, akoby sa ich bežní pestovatelia báli.Druhy Cykasov
- Cycas japonský (Cycas revoluta): Pochádza z Japonska a je najčastejšie ponúkaný v obchodoch.
- Cycas indický (Cycas circinalis): Je blízky príbuzný cykasu japonského a menej často sa dá kúpiť.
- Zamia furfuracea: Americká zamia, predávaná v kvetinárstvach ako ozdobná rastlina.
Za najvzácnejší "cykas" sveta sa považuje vzrastný kubánsky druh Microcycas calocoma, ktorého na Kube rastie len niekoľko sto exemplárov.
Podobnosť dospelých cykasovitých rastlín s palmami je veľká - ich masívne, stĺpovité a väčšinou nerozkonárené kmene sú navrchu ozdobené symetrickým kruhovým „chocholom“ dlhých perovitých, veľmi dekoratívnych listov. Listy nevyrastajú, na rozdiel od väčšiny tropických rastlín postupne jeden za druhým, ale vždy naraz (obyčajne raz do roka) v menších alebo väčších kruhových skupinách.
Aj rozmnožovanie týchto rastlín je zložité a pomalé. Aby došlo k produkcii semien, musia byť nablízku kvitnúce samčie aj samičie jedince. Pretože na celej zemeguli rýchle ubúdajú plochy s pôvodnými prírodnými porastmi, zmenšuje sa aj množstvo cykasov.
Súkvetie zodpovedá starodávnemu charakteru ich nositeľov - ide väčšinou o čudesné šištičky veľmi archaickej stavby. Tieto orgány často dorastajú do obrovských rozmerov. Samčie šišky niektorých pravých cykasov dosahujú dĺžku až jeden meter!
Vlastné kvety v podstate neexistujú, nahé vajíčka sú bez akýchkoľvek obalov uložené na plodolistoch šištičiek a po oplodnení sa menia na semená, ktoré sa vyvíjajú často dlhšie ako rok a sú obyčajne veľmi veľké. Najväčšie dosahujú dĺžku až osem centimetrov a vážia niekoľko sto gramov. Od sejby semien po narastenie prvého korienka ubehne často viac ako rok.
Pestovanie Cykasov v Interiéri
Vzhľadom na svoju sukulenciu a všeobecnú odolnosť sú cykasy ideálnymi rastlinami na pestovanie v suchých mestských bytoch. Všetky predávané druhy sú pomerne suchomilné, výrazne svetlomilné druhy majú rady teplo. Občasné poklesy k 15 °C im však neuškodia, skôr naopak, najmä v zime.
Po prinesení zakúpeného cykasu domov ho treba väčšinou presadiť z inertného rašelinového substrátu, v ktorom pestujú rastliny. Sadíme do priepustného ľahkého substrátu, napríklad zmesi odkyslenej rašeliny, riečneho piesku, bežnej záhradnej zeminy a záhradníckeho substrátu v pomere 1:1:1:1. Nutná je drenáž. Nadbytočná zálievková voda musí ihneď odtiecť, pretože trvalo zamokrené koreňové prostredie vedie k hnilobe.
Najvhodnejší črepník je z pálenej hliny a jeho priemer by mal prevyšovať priemer kmienka aspoň o jednu tretinu, aby sa koralovité korene mohli dostať k povrchu zeminy. Rastliny by sme mali presádzať zásadne na jar, v čase, keď rastlina ešte netvorí nové listy. Presádzame veľmi opatrne, aby sme nepolámali krehké korene, a po presadení rastlinu niekoľko dní nepolievame.
Bežne polievame pravidelne a nie príliš výdatne, aby povrch substrátu medzi jednotlivými zálievkami poriadne vyschol. Počas veľkých horúčav a slnečných páľav zalievame, samozrejme, častejšie. Ak umiestnime cykas v zime do chladnejšej miestnosti, zálievku obmedzíme na nutné minimum. Rastlinu môžeme občas prihnojiť slabším roztokom komplexného hnojiva na izbové rastliny.
Cykasy umiestňujeme na svetlé až slnečné miesto, prípadne do polotieňa. Cez leto musíme za sklom okna umiestnený cykas chrániť pred priamym slnečným žiarením.
Mnohí majitelia cykasov sa sťažujú, že listy, ktoré vyrástli na nich doma, sú pretiahnuté, „riedke“ a vôbec sa nepodobajú na listy čerstvo kúpených exemplárov. Aj to je dôsledok nedostatku svetla, preto je nutné, aby sme v čase, keď spozorujeme v rastovom strede kmienka mäkké základy nových listov, rastlinu vystavili prísunu čo najväčšieho množstva svetla. Až potom, keď listy stuhnú a vyzrejú, môžeme cykasy opäť premiestniť na pôvodné, menej osvetlené miesto.
Hoci cykasovité rastliny po prvýkrát kvitnú väčšinou až keď majú niekoľko desiatok rokov, môžeme sa aj v bytoch dočkať „kvetov“. Samčie rastliny zamie (Zamia furfuracea) tvoria desaťcentimetrové šištičky bežne už ako osem- až desaťročné.
Ak vám niekde v obchode padne do oka drahšia cykasová „palma“, neľutujte peniaze a určite si ju kúpte!
Zaujímavosti o cykasoch:
- V súčasnosti evidujeme cca 327 druhov cykasov.
- Väčšina cykasov vyhynula v dobe dinosaurov.
- Cykas Japonský je najrozšírenejší druh, ktorý je veľmi vzácny, vysoko hodnotný s pribúdajúcim vekom.
- Označením "Ságová palama" je zaužívaný neodborný termín, nakoľko cykasy okrem tvaru nemajú s palmou nič spoločné.
- Cykasy v skutočnosti nie sú palmy ani papradie a ihličnany.
- Cykasy sú zaradené na červený zoznam IUCN, kde mu bola pridelená kategória NT - takmer ohrozené. Podľa správy IUCN 2010 najohrozenejším druhom rastlín na svete.
Niektoré druhy vo voľnej prírode úplne vyhynuli (Encephalartos relictus). Iné sa odahadujú už iba na niekoľko kusov. Cykasy sú najdražšie zbierkové rastliny na svete, čo radí tieto rastliny medzi zberateľmi za najžiadanejšie. Príklad cykas indický cca 200 rokov starý zo skleníku (Na slupi CZ) bol niekoľko rokov vzad ohodnotený na 40 000,-€.
Ďalšie Exotické Druhy
Dáždnikovec praslenovitý (Sciadopitys verticillata)
Dáždnikovec praslenovitý
Dáždnikovec praslenovitý je mimoriadne zaujímavý kužeľovitý ihličnan s červenohnedou kôrou. Tmavozelené ihlice má na spodnej strane žltkasté a rastú na koncoch konárkov v praslenoch pripomínajúcich kostru dáždnika. Je to stálozelený, malý až stredne veľký strom, v mladosti hustý a kompaktný a neskôr s vekom viac otvorený a voľnejší.
Vo všeobecnosti má kužeľovitý tvar, ale môže byť aj široko kužeľovitý alebo tvaru špicatej veže. Dáždnikovec rastie pomaly (15 cm ročne alebo menej), ale dožíva sa vysokého veku. Má dva typy ihličia - väčšie, podlhovasté, tmavozelené a lesklé ihličie vyrastajúce v koncových dáždnikovitých praslenoch veľkých 20-30 cm a menšie šupinkovité ihličie rovnomerne rozmiestnené okolo výhonku pod každým praslenom.
Dáždnikovec dorastá do výšky 7 až 12 metrov, a do až šírky 4 až 6 metrov. Najlepšie rastie v úrodných, vlhkých a kyslých pôdach. Vyžaduje si polohu na priamom slnku a nemali by sme ho sadiť na miesta vystavené silným zimným vetrom. Na rozdiel od mnohých iných ihličnanov dobre znáša strihanie. Ťažký vlhký sneh mu v dospelosti môže polámať konáre, preto je najlepšie mierne ho pristrihnúť do úzkeho kužoľovitého tvaru.
Vajgela kvetnatá (Weigela florida)
Vajgela kvetnatá
Vajgela kvetnatá (lat. Weigela florida) patrí medzi opadavé dreviny, ktorých vetvy každoročne zdobí záplava rôznofarebných kvetov. Ker vajgélie možno dobre tvarovať, preto je vhodný nielen ako solitér do okrasnej záhrady, ale aj ako pôsobivý živý plot.
Podľa výberu odrody je možné pestovať vajgéliu so vzpriamenými vetvami, previsnutú, hustejšiu či redšiu. Zvončekové kvety vyrastajú na drobných postranných vetvičkách a celý ker má príjemne kompaktný vzhľad. Rastlina nie je príliš náročná na pestovanie. Vyžaduje mierne vlhkú, výživnú a dobre priepustnú pôdu hlinitého typu. Je vhodné ju pestovať na slnečnom až polotienistom stanovisku.
Kvety vajgélie sú dominantou celého kríka. Majú zvončekovitý tvar, celú škálu farieb i veľkostí. Sú pravidelného tvaru, na vetvách usporiadané jednotlivo alebo v chudobných vrcholíkoch. Obvykle vyrastajú na mladých výhonkoch, prípadne na minuloročných vetvách, ktoré nekvitli a neboli skrátené. Vajgela kvitne veľmi dlho, niektoré odrody od apríla až do septembra.
Strihanie a Tvarovanie Vajgélie
Väčšie "zákroky" vykonávame skoro na jar, alebo ešte lepšie po odkvitnutí. Vtedy môžeme odkvitnuté výhony skrátiť až o jednu tretinu. Pestovanie kríkov rôznych druhov na kmienku je veľkým hitom - v záhrade vyzerajú skvele a upravene. Navyše poskytuje dostatok priestoru pri zemi pre ďalšie rastliny. Tiež vajgéliu možno týmto spôsobom pestovať.
Borievka (Juniperus)
Borievka
Borievka, latinsky juniperus, patrí medzi vždyzelené kríky z čeľade cyprusovitých. Domovom borievok je prakticky celá severná pologuľa. Krík potrebuje humóznu, kyprú a priepustnú pôdu s kyslým pH. Vyhovuje mu dostatok vlahy, ale vďaka svojej odolnosti pomerne dobre znáša aj sucho.
Borievka preferuje slnečné stanovište - ak je ker zatienený, pomerne zle prospieva a dožíva sa nižšieho veku. Zimu a mráz znášajú tieto dreviny dobre, a tak nie je nutné ich na nízke teploty nijako pripravovať. Rovnako ako mnoho ďalších druhov ihličnanov, aj borievky je možné pestovať v nádobách.
Pred ich presadením umiestnime na dno dostatočne veľkého kvetináča drenážnu vrstvu a naplníme ho kvalitným substrátom. Bezprostredne po vysadení krík dobre zalejte a potom nádobu postavte na slnečné miesto. Do kvetináčov sa ale všetky druhy borievky nehodia, dokonca ani všetky odrody. Voľte iba zakrpatené kultivary, ktorými sú napríklad 'Nana' alebo pomaly rastúce 'Sentinel'.
Druhy Borievok
- Juniperus communis: Pôvodný druh v našich končinách.
- Juniperus oxycedrus: Ker nižšieho vzrastu, doma v Stredomorí a oblastiach Čierneho mora.
- Juniperus chinensis: Pochádza z Ázijského kontinentu.
- Juniperus sabina: Pomerne nízky ker s rozloženým habitusom.
- Juniperus procumbens: Pôvodom z Japonska, pestuje sa ako okrasná rastlina, často v nádobách.
- Juniperus scopulorum: Domovom je severná Amerika, pestuje sa ako okrasná drevina, hlavne do živých plotov.
- Juniperus squamata: Nízky druh s malými, sploštenými ihlicami.
- Juniperus horizontalis: Nízke kríky, ktoré fungujú ako pôdokryvné rastliny.
Strihanie a Tvarovanie Borievok
Doba a frekvencia strihu závisí od druhu, odrody i spôsobu pestovania. Všeobecne by sme však mohli povedať, že borievky skracujeme v období vegetačného pokoja, ideálne teda skoro na jar (pri reze nesmie mrznúť). V tomto období robíme radikálny rez. Počas jari, leta či jesene potom ker možno strihať, ale malo by sa jednať iba o ľahké zastrihnutie do požadovaného tvaru.
Pri výbere vhodného kríka môžete naraziť na pôsobivé borievky na úzkom kmienku. Tento vzhľad sa však nedá docieliť klasickým zaštipovaním a tvarovaním. Mladý ker borievky je nutné na kmienok vrúbľovať. Takto upravené rastliny sa obvykle pestujú ako solitéry v záhradách v japonskom štýle.
Pajazmín (Philadelphus)
Pajazmín
Pajazmín (Philadelphus), poznáme tiež ako jazmín nepravý či jazmín voňavý. Sú to opadavé či vždyzelené kríky dorastajúce do výšky až 4 metre. Tento rod zahŕňa približne 70 rôznych druhov, pričom medzi tie najobľúbenejšie medzi pestovateľmi patrí pajazmín vencový. V záhrade ich možno pestovať ako solitéry aj voňavé živé ploty.
Pôvod majú pravdepodobne v Ázii, dnes sú však hojne rozšírené aj po severnej Amerike. Listy pajazmínu sú jednoduché a môžu buď opadávať, alebo na rastline zostávať aj v období vegetačného pokoja (to závisí od konkrétneho druhu). Vetvy nesúce listy rastú vzpriamene, prípadne sú previsnuté. Jednoduché snehobiele kvety intenzívne voňajú, najmä v teplom počasí.
Pestovanie Pajazmínu
- Stanovište: Rastlina si poradí aj s tieňom, avšak výsadba na slnečné stanovište so sebou nesie viac kvetov, ktoré voňajú ešte intenzívnejšie a prilákajú do záhrady mnoho opeľovačov.
- Výsadba: Pajazmín môžeme vysádzať na jeseň aj na jar. Dôležité je nevystavovať mladú rastlinu ihneď po výsadbe mrazom.
- Zálievka a hnojenie: Ihneď po výsadbe je dôležité ker riadne zaliať. Pravidelnú zálievku potom pajazmín vyžaduje, pokiaľ riadne nezakorení. S hnojením si v tomto prípade hlavu príliš nelámeme. Kry nie sú náročné na substrát ani na živiny.
- Kvety: Tieto kríky sa pestujú najmä pre svoje biele, sladko voňajúce kvety. Ich vôňa je taká intenzívna, že ju cítiť aj niekoľko metrov od vysadenej rastliny. Silnejšie voňajúce odrody sa neodporúča vysádzať k oknám, ktoré často otvárate alebo hneď vedľa záhradného posedenia.
- Rez: Pri pajazmíne sa odporúča nevykonávať pravidelný radikálny rez. Zrezávame iba vrchnú časť výhonov, a to hneď potom, čo začnú odkvitať. Raz za tri roky môžeme ker zbaviť najstarších výhonov, ktoré už netvoria kvety.
Druhy Pajazmínu
- Pajazmín vencový (Philadelphus coronarius): Najčastejšie pestovaný druh v Európe, dosahuje výšku až 300 centimetrov, má biele, silne voňajúce kvety.
- Pajazmín Lemoinov (Philadelphus x lemoinei): Jedná sa o nižšiu odrodu dorastajúcu do výšky 70-150 centimetrov.
- Pajazmín mnohokvetý (Philadelphus x polyanthus): Tento druh vznikol krížením pajazmínu Lemoinova s pajazmínom význačným.
Stromy a Kry na Kmienku
Nie len trvalky v záhrade vytvoria dokonalú kompozíciu. Sú to hlavne kry a stromy, ktoré tvoria samotnú hmotu, stenu, kulisu alebo kostru celej kompozície. Sú nápadné, meniace sa počas roka. Podľa veľkosti záhrady voľte aj vhodné stromy. Do veľkej záhrady môžete pokojne nakombinovať aj vysoké a košaté stromy. Malý priestor je síce určitým spôsobom rôzne obmedzovaný ale neznamená to, že v ňom nemôžete umiestniť aj jeden strom. Pre jeden strom na kmienku priestor určite nájdete.
Vhodné Druhy Stromov na Kmienku:
- Catalpa bign. ´Nana´
- Tilia cordata ´Green Spire´
- Acer platanoides ´Globosum´
- Carpinus betulus ´Fastigiata´
- Crataegus laevigata Pauls Scarlet
- Fagus sylvatica ´Dawyck Purple´
- Okrasné jablone
Do tejto kategórie môžu patriť aj vyššie spomenuté. Ale môže ísť aj o bežné kry, ktoré sa okrem klasického tvaru dajú pestovať aj na kmienku. Mnohé druhy sú naozaj nenahraditeľné.
Medzi najkrajšie kry patria rôzne farby buddleje - motýlí ker. Sladká vôňa kvetov sa šíri okolím a husté súkvetia podobné orgovánu lákajú najmä motýľov. Množstvo babôčiek, vidlochvostov a beláskov navštívi vašu záhradu a budú tu poletovať celý deň. Ďalší atraktívny kvitnúci ker je weigelia. Trubkovité kvety ružovej, bielej alebo tmavoružovej farby skrášlia každý záhon.
Mnohé záhrady však nedisponujú vhodnými podmienkami, ale nachádzajú sa v nej aj zatienené časti.
Šišky ako Dekoratívny Materiál
Sada sušených aranžérskych šišiek EXOTIKA 180g
Šišky najrôznejších farieb, tvarov a veľkostí sú obľúbeným dekoratívnym materiálom v kvetinárstve.
Sada sušených aranžérskych šišiek EXOTIKA 180g v prírodnej farbe je jedinečnou kolekciou menej bežných druhov šišiek, ktoré dodajú každému aranžmánu nádych originality a sviežosti. Nájdete v nej exotické typy ako cypres (tuja), murii, sabulosum či meridianum, ktoré vynikajú svojimi zaujímavými tvarmi, textúrou a jemným prírodným leskom.
- Vhodné na vianočné, zimné aj celoročné aranžmány, vence, svietniky či stolové dekorácie.
- Vyniknú v kombinácii s bielou achilleou, eukalyptom, bavlníkom či machom - vytvárajú harmonický prírodný kontrast.
- Skvele doplnia jesenné dekorácie s pšenicou, sušenými plodmi a škoricou.
- Môžete ich využiť aj ako prírodný prvok do darčekových balení, svadobných dekorácií alebo boho aranžmánov.
Šišky pochádzajú z exotickejších druhov ihličnanov rastúcich mimo strednej Európy. Po zbere sú dôkladne sušené, čistené a triedené tak, aby si zachovali prirodzený tvar a farbu. Šišky nevyžadujú špeciálnu starostlivosť - stačí ich skladovať v suchom prostredí, chránenom pred priamym slnkom a vlhkosťou. Prach z povrchu odstránite jemným štetcom alebo studeným vzduchom z fénu.
Šišky sú odpradávna symbolom plodnosti, večnosti a spojenia s prírodou. Exotické druhy ako tuja či cypres sa spájajú aj s ochranou domova a vnútorným pokojom.
UPOZORNENIE: Ide o prírodné produkty, ručne zbierané, preto odtiene, tvar, veľkosť a hustota sa môžu líšiť. Sušina je väčšinou ošetrená proti hmyzu a plesni, NEKONZUMOVAŤ! Každý kus je originál, odlišnosti sú dôkazom autentickosti a jedinečnosti každého produktu.
Tabuľka s prehľadom exotických stromov a kríkov
| Druh rastliny | Náročnosť na pestovanie | Stanovisko | Použitie |
|---|---|---|---|
| Cycas revoluta | Stredná | Svetlé až slnečné | Interiér, okrasná rastlina |
| Weigela florida | Nízka | Slnečné až polotienisté | Exteriér, solitér, živý plot |
| Juniperus communis | Nízka | Slnečné | Exteriér, okrasná rastlina, živý plot |
| Philadelphus coronarius | Nízka | Slnečné až polotienisté | Exteriér, solitér, živý plot |
Záhrada exotických rastlín TUMA august 2023 new.
tags: #sisky #exotickych #stromov #druhy
