Skleníky na uhorky: DIY nápady a tipy pre pestovanie

Rozmýšľate nad pestovaním vlastnej zeleniny? Vaším najlepším pomocníkom sa stane skleník. Ste v tejto oblasti len začiatočníkom alebo ste sa rozhodli pre prestavbu starého skleníka? V tomto článku nájdu užitočné informácie obe skupiny.

Skleník nie je záležitosťou len na jednu sezónu. Ak je správne postavený a počas rokov sa oň dobre staráte, potom nie je ničím výnimočným, že vám bude dobre slúžiť celé roky. Preto by ste sa pri výbere mali zamerať okrem rozmerov aj na kvalitu materiálov a prevedenia, stabilitu či iné vylepšenia. Samozrejme, záleží aj od toho, aké máte možnosti priestoru a finančné rozpätie.

Typy skleníkov

Z čoho si môžete pri skleníkoch vyberať?

• Celé zasklené: Sú to skleníky s bočnými časťami zasklenými pod úroveň pôdy. Najvhodnejšie sú na pestovanie vyšších druhov zeleniny, napríklad paradajok alebo uhoriek.
• Zasklené od výšky 80 cm: Do tejto výšky je skleník murovaný alebo betónový. Sú vhodné na predpestovanie priesad a zvyčajne sa v nich nachádza aj stôl, pre lepšiu manipuláciu.
• Klasický skleník: Tradičný tvar skleníka do štítu. Je to najlepšia možnosť pre začiatočníkov na pestovanie zeleniny. Môže byť samostatne stojaci alebo pristavený k domu.
• Viacgénový skleník: Alebo aj polygonálny skleník je ideálny v prípade, ak ste vášnivými pestovateľmi uhoriek. Na pestovanie v tomto skleníku sú najvhodnejšie samoopelivé odrody.
• Oblúkový skleník: Je ideálnym riešením pre koreňové druhy zeleniny a plodiny nízkeho vzrastu.
• Pyramídový skleník: Aj pyramídový skleník je skvelým riešením na predpestovanie sadeníc a nižších plodín. Má ideálny pomer plochy a objemu, takže sa v ňom udrží vyššia teplota a zároveň cirkuluje vzduch.
• Mini skleník: Odporúča sa v ňom pestovať teplomilné koreňové zelené plody.
• Holandský skleník: Vyznačuje sa skoseným tvarom, ktoré je až na bočných stenách. Ideálne je, keď je umiestnený na priestrannom a dobre osvetlenom mieste.
• Vyhrievaný skleník: Tie môžu mať akýkoľvek tvar. Náklady na jeho vytvorenie sú oveľa vyššie, no výhodou je celoročné pestovanie.

Umiestnenie skleníka

Nie je jednoduché nájsť to najlepšie umiestnenie. Takmer každý skleník situuje do zadnej záhrady. V priestore by vám nemal zavadzať, ale stále by ste sa mali okolo neho voľne pohybovať. V prípade, že má skleník väčšie rozmery a plánujete ho umiestniť blízko k hranici pozemku, musíte sa ohľadom toho poradiť so susedom. Výhodným riešením, ktorým ušetríte miesto v záhrade, je aj skleník, ktorý má jednu stenu spoločnú s vaším domom. Vtedy dom slúži aj ako základňa pre rozvod vody a elektriny. Nie každý z nás preferuje technológie. Pokiaľ ste zástancami manuálnych riešení, mali by ste pri stavbe skleníka počítať aj s nádobou na vodu. Zalievanie bude vďaka tomu jednoduchšie. Bude slúžiť aj na odchytávanie dažďovej vody, ktorá je na polievanie skleníka najlepšia.

Hlavné je nájsť stanovište, kde bude dostatok svetla. V prípade, že je veľa slnečných dní, dá sa teplota regulovať žalúziami, vetraním alebo bielym náterom. Aj umiestnenie dverí je pri skleníku dôležitým parametrom. Tie by mali byť na klimaticky miernejšej strane. Najlepším miestom pre skleník je voľné, netienené priestranstvo - vtedy by mali byť dvere na východnej alebo južnej strane. Bez dodatočných technológií alebo okien docielite najlepšie vetranie vtedy, ak sú dvere na oboch stranách. Oceníte to počas dní, keď je bezvetrie a teploty stúpajú nad 25 stupňov Celzia. Záhradkári si pochvaľujú skleníky s väčšími dverami. Pri tie, ktoré majú na dĺžku viac ako 6 metrov, sú okrem dvoch dverí vhodné aj strešné a bočné okná. Uľahčia vám to s cirkuláciou vzduchu a reguláciou teploty. V lete otvárajte obe strany skleníka rovnako. Na jar a počas jesene nechávajte otvorené východné, resp. južné dvere, pričom tie druhé zostanú zatvorené.

Základy skleníka

Na základy sa najčastejšie používa betón. Keď už máte vybrané miesto, typ skleníka aj otočenie, mali by ste si stanoviť aj rozmery základov. Základy by mali byť vykopané aspoň do hĺbky 50 centimetrov. V skleníku je 40-centimetrová aktívna vrstva, do ktorej sa rastliny zakoreňujú. S tým súvisí aj pravidelné prekopávanie, ktoré by ste si mali naplánovať na každých 4-5 rokov. Pôda sa tak prekyprí a prevzdušní. Preto by mali základy siahať o 10 centimetrov hlbšie. Hrúbka muriva sa líši podľa hmotnosti skleníka. Čím je skleník ťažší, tým by mali byť aj základy stabilnejšie a hrubšie. Pohybuje sa to v rozmedzí od 8 do 15 centimetrov. Používajú sa na to debniace tvárnice. Ak máte ľahkú konštrukciu skleníka, tak zbytočne nerobte hrubé základy - odoberiete si miesto z interiéru skleníka. Naopak, príliš tenké základy môžu váhou prasknúť. Odporúčaná výška múrika nad zemou je do 15 centimetrov. Cementom pri výstavbe radšej nešetrite.

Výstavba skleníka

Keď už ste vyriešili, kam skleník umiestniť, ako ho otočiť a kde dať vchod, je na čase, aby ste sa pustili do samotnej výstavby. Pri menších skleníkoch sú základy z hliníkových a oceľových profilov, no pri väčších stavbách sa betónovým základom nevyhnete. To sa premietne aj do nákladov na stavbu skleníka.

Celý skleník je zložený z konštrukcie a výplňového materiálu.

Konštrukcia

• Hliník: Je to kvalitný a spoľahlivý materiál, ktorý sa často používa s polykarbonátom. Výhodou je aj odolnosť proti korózii, no jeho nízka hmotnosť nie je vhodná do horských oblastí.
• Oceľ: Tiež patrí medzi tie najpevnejšie materiály. Oceľové profily sa jednoducho zostavujú, odolné sú proti vetru, dažďu aj slnku.
• Plast: Plastová konštrukcia je čoraz obľúbenejšia, hlavne pre ľudí, ktorí majú menšie skleníky s pár rastlinami.
• Drevo: Pôsobí prirodzene a je efektívne.

Výplňové materiály

Ku vybranému materiálu konštrukcie si môžete vybrať aj z konkrétnych výplňových materiálov. Okrem toho záleží aj od vašich osobných požiadaviek či rozpočtu.

• Rozptylové sklo: Často používané ako výplň do skleníkov, pretože má dlhú životnosť, dobre prepúšťa svetlo a je jednoduché na údržbu. Musí byť aspoň 4 milimetre hrubé.
• Polykarbonát: Môže mať hrúbku 4 alebo 6 milimetrov. Je ľahšie ako sklo, len tak ľahko sa nerozbije a má dobré izolačné vlastnosti.
• Fólia: Ako výplňový materiál si môžete zvoliť aj fóliu. Skladá sa z viacerých vrstiev so zosilnenou sieťovinou. Je to lacnejší variant pre začiatočníkov, jednoducho sa zostavuje a výhodou je aj mobilita fóliovníka.

V prípade, že vám chýba stavebná zdatnosť, vyberajte si zo skleníkov, ktoré sú jednoduché na poskladanie. Najčastejšie sú to plechové konštrukcie s hrúbkou 1 až 1,5 milimetra. Naštudujte si návod od výrobcu a postupuje pomaly. Keď budete mať konštrukciu hotovú, je čas na upevnenie výplne. Nie je bežné, aby sa pripevňovala silikónom alebo tmelom. Sú priskrutkované plechovými príchytkami, ktoré sú podložené gumovým tesnením.

K ideálnym podmienkam pre rast, ktoré vytvára skleník, prispieva aj kvalitná pôda. Tá by mala mať vhodné zloženie a byť primerane hnojená. Vyhýbajte sa ťažkým a neporéznym pôdam. Viažu na seba veľa vody a podporujú napádanie rastlín plesňami. Naopak, piesočnatá pôda je priepustná a rýchlo sa vysuší. Na pestovanie v skleníku je ideálna stredne ťažká hlinitá pôda, ktorá pri rastlinách udrží živiny, vlahu, ale zároveň nezostáva premokrená. Podľa farby by ste si mali do skleníka vybrať čo najtmavšiu pôdu. Predtým, než zasadíte všetky rastliny, pôdu v skleníku treba zrýľovať a pohnojiť. Na hnojenie je najlepší vlastný kompost alebo hnoj. V prípade hnoja treba používať len ten, ktorý je dobre odležaný, nie čerstvý. V čerstvom stave obsahuje vysoké množstvo dusíka, čo nemusí vyhovovať všetkým rastlinám. Dobre vyzreté hnojivo sa v pôde postupne rozkladá a podporuje rast zeleniny. Použitím nesprávneho hnojiva vzniká zasoľovanie pôdy. Priemyselné hnojivá obsahujú hlavne N, P, K, Mg, Ca. Do pripravenej pôdy môžete skoré druhy zasiať už v polovici marca.

Vylepšenia skleníka

Skleník sa dá rôznymi spôsobmi vylepšiť a prácu si tak viete oveľa viac zjednodušiť. Je to podobné ako v dome, no skleník je domovom pre rôzne druhy ovocia, zeleniny a iné rastliny. Obľúbenými vylepšeniami sú kúrenie, okná či zavlažovací systém.

• Teplovzdušný ohrievač: Jeho používanie bude mať pre váš skleník veľký prínos. Má rôzne typy vykurovania, výhodou sú aj nízke obstarávacie náklady či jednoduchá inštalácia.
• Police: Slúžia na predpestovanie priesad.
• Pestovateľské stohy: Uľahčia prácu v skleníku hlavne starším pestovateľom, pre ktorých je už ťažšie neustále zohýbanie.
• Tepelné a solárne čerpadlo: Sú vhodné pre permanentne vykurované skleníky. Ideálnou voľbou sú pre tých, ktorí sa rozhodli pre celoročný skleník.
• Strešné okno: Každý skleník by mal mať takýto strešný vetrák. A čím je ich viac, tým lepšie.
• Tienenie: Tienenie v skleníku je podobné klasickým roletám na okná. Na ochranu voči UV žiareniu sa používajú špeciálne tkaniny. Lepším variantom je interiérové tienenie, ktoré sa dá automatizovať.
• Zavlažovanie: Počas horúcich dní je polievanie nevyhnutné, preto si môžete prácu uľahčiť automatickým zavlažovaním. Pri črepníkových rastlinách zvoľte spodnú závlahu, zatiaľ čo pri záhonových je najlepšia kvapková.
• Množiareň: V skleníku oceníte aj toto zariadenie. Vďaka nemu sa jednoduchšie produkujú semená a odrezky. Ideálne je, ak je množiareň automaticky zavlažovaná.

Kalendár zavárania

Sezóna zavárania sa začala naplno. Domáce džemy, kompóty, šťavy alebo pyré sú nielen mimoriadne chutné, ale predovšetkým zdravé dobroty. Ktoré ovocie a zeleninu je najlepšie použiť na zavárania v máji a ktoré v júli alebo septembri? Pozrite si náš kalendár a zistite, čo potrebujete na prípravu pohárov plných chutného obsahu.

tags: #skla #od #uhoriek #diy #nápady

Populárne príspevky:

• Charakteristika tisu 'Zlata'
• Prírodný zázrak: mrkvový olej
• Kreatívne vianočné tvorenie z papiera
• Recepty na steakové omáčky Vitana
• Grilované kuracie krídelká