Skloňovanie slova "zemiak" v slovenskom jazyku

Podstatné mená sa v slovenskom jazyku skloňujú, čo znamená, že menia svoj tvar v závislosti od pádu, čísla a rodu. V tomto článku sa pozrieme na skloňovanie slova "zemiak" a porovnáme ho so skloňovaním slov roľa a rola.

Najprv si pripomeňme menné gramatické kategórie:

  • Rod: mužský, ženský, stredný
  • Číslo: jednotné a množné
  • Pád:
    • Nominatív (Kto? Čo?)
    • Genitív (Koho? Čoho?)
    • Datív (Komu? Čomu?)
    • Akuzatív (Koho? Čo?)
    • Vokatív (dnes sa už nepoužíva)
    • Lokál (O kom? O čom?)
    • Inštrumentál (S kým? S čím?)

Slovo "zemiak" je podstatné meno mužského rodu, neživotné, a skloňuje sa podľa vzoru dub.

Podľa vzoru dub sa skloňujú:

  1. Neživotné substantíva muž. rodu zakončené v N. sg. na tvrdé a obojaké spoluhlásky: plot, klobúk, vzduch, obed, hrad, film, proces, krk, Hamburg, Leopoldov...
  2. Niektoré pluráliá tantum: zálety, hody, fašiangy, dostihy, Kúty, Karpaty...
  3. Cudzie neživot. subst. gréckeho a latinského pôvodu zakončené v N. sg. na -us, -os, -es: realizmus - realizmu, rytmus - rytmu, Sírius - Síria, - pri mnohých subst. sa koncové prípony neodsúvajú: trolejbus - trolejbusu, cirkus - cirkusu, pátos - pátosu, kolos - kolosu
  4. V pl. zvieracie substantíva, kt. kmeň sa končí na tvrdú al. obojakú spoluhlásku: krt - krty, havran - havrany, sup - supy, páv - pávy...

V G. sg. sú tvary s príponou -a a s príponou -u. Pádová prípona -a je najmä:

  1. Pri subst., ktoré javia nejakú súvislosť so životnými subst.:
    1. slová odvodené rovnakými príponami ako životné subst. (-ík, -ák/iak, -ok a zdrobnené subst. s príponami -ík, -ek, -ček, -štek, -žtek, -ok): rýchlik - rýchlika, slovník - slovníka, padák - padáka, zemiak - zemiaka, rožok - rožka...
    2. osobné al. zvieracie subst., ktorými sa označujú neživé veci: koníček - koníčka, Martin - Martina, kohútik - kohútika...
  2. Pri iných konkrétnych subst. označujúcich jednotlivé predmety: kút - kúta, uzol - uzla, prst - prsta, granát - granáta, inkubátor - inkubátora…

Pádová prípona -u je najmä:

  1. Pri abstraktných substantívach: pozdrav - pozdravu, úkryt - úkrytu, vrh - vrhu, začiatok - začiatku, dotyk - dotyku…
  2. Pri zložených subst., ktorých druhá jednoslabičná časť je deverbatívna: ďalekohľad - ďalekohľadu, vodovod - vodovodu, vodopád - vodopádu, teplomer - u/a
  3. Pri látkových a hromadných substantívach: vosk - vosku, cukor - cukru, hmyz - hmyzu, ľud - ľudu, med - medu…, ! ale syr - syra, chlieb - chleba, ovos - ovsa.
  4. Pri nezdomácnených cudzích slovách: interval - intervalu, senát - senátu, festival - festivalu, sufix - sufixu, kódex - kódexu…
  5. Pri niektorých domácich slovách na rozdiel od tvarov G. sg. subst. iných rodov: diel - dielu (ale dielo - diela), druh - druhu (ale druh - druha)
  6. Pri apelatívach zakončených na -m bez ohľadu na ich pôvod a pri niekt. iných domácich slovách: dom - domu, strom - stromu, vrch - vrchu, breh - brehu

Mnohé slová majú v G. sg. dvojtvary: kaktus - kaktusa/u, trolejbus - trolejbusa/u, bok - boka/u, Alžír - Alžíra/u…

V L. sg. je okrem základnej prípony -e aj prípona -u a -i.

Prípona -u je :

  1. v slovách, ktorých kmeň sa končí na -k, -g, -ch, -h: bok - na boku, epilóg - v epilógu, prach - v prachu, roh - na rohu…
  2. v cudzích slovách zakončených na -ius, -eus: Sírius - na Síriu, Pireus - v Pireu

V L. sg. majú príponu -i a v N. a A. pl. príponu -y prevzaté slová na -el a niektoré slová na -er (aj domáce), v ktorých -e- nie je pohyblivé, ďalej slová na -ér, väčšina slov na -ál, ako aj slová Alžír, klavír, apríl, jún, júl.

Pravidelne podľa vzoru dub sa v L. sg. skloňujú slová na -ar, -ir, -yr, -ýr, -or, v kt. - slová na -er s pohyblivým -e-: ker - na kre - kry - slová na -or s pohyblivým -o-: cukor - v cukre - cukry, vietor, víchor,

V G. pl. je bežná prípona -ov: strom - stromov, dub - dubov.

Pri vlastných pomnožných subst. je typická nulová prípona, pričom posledná kmeň. slabika sa predlžuje:

  • slová zakončené na -any: Chynorany - Chynorian, Rudňany - Rudnian, Lipany - Lipian, Vojany - Voján...
  • slová s príponami -íky, -áky, -iaky: Topoľníky - Topoľník, Smrdáky - Smrdák, Diviaky - Diviak...

V I. pl. sú tvary s príponou -mi a s príponou -ami.

Prípona -mi je:

  1. pri subst., ktorých kmeň sa končí na jednu spoluhlásku (okrem m): sad - sadmi, stĺp - stĺpmi, motúz - motúzmi...
  2. pri subst. končiacich na x: sufix - sufixmi, index - indexmi
  3. pri subst., ktorých kmeň sa končí na skupinu zvučnej a šumovej spoluhlásky: parlament - parlamentmi, konsonant - konsonantmi, moment - momentmi

Prípona -ami je:

  1. pri subst., ktorých kmeň sa končí na spoluhlásku m: program - programami, dom - domami, rytmus - rytmami...
  2. pri subst. s výsuvnými samohláskami e, o, i, á: gombíček - gombíčkami, následok - následkami, chrbát - chrbtami
  3. pri subst. zakončených na -o: zajko - zajky - zajkami
  4. pri subst. zakončených v N. sg. na -ius, -eus: skarabeus - skarabey (N. a A. pl.) - skarabeami

Nižšie je uvedená tabuľka so skloňovaním podstatného mena "zemiak" v jednotnom a množnom čísle:

Pád Jednotné číslo Množné číslo
Nominatív zemiak zemiaky
Genitív zemiaka zemiakov
Datív zemiaku zemiakom
Akuzatív zemiak zemiaky
Lokál zemiaku zemiakoch
Inštrumentál zemiakom zemiakmi

Pre lepšie pochopenie si porovnáme skloňovanie slova "zemiak" so skloňovaním slov "rola" a "roľa". Aj keď význam týchto slov je odlišný, predsa si ich niekedy zamieňame. Aby sme sa vyhli chybám, pozrime sa na ich význam a skloňovanie bližšie.

Rola je podstatné meno ženského rodu a podľa zakončenia sa skloňuje ako žena. To znamená, že v genitíve singuláru má príponu -y, v datíve a lokáli singuláru priberá príponu -e. Nominatív a akuzatív plurálu je zakončený na -y a v genitíve množného čísla má dva tvary: rolí/rol.

Krátky slovník slovenského jazyka pri slove rola uvádza tieto významy:

  1. úloha: hrať vo filme titulnú, hlavnú rolu, rolu milovníka,
  2. postavenie, funkcia, úloha: vystupovať v role ochrancu slabších, hrať, mať významnú, dôležitú rolu, byť dôležitý.

Roľa je podstatné meno ženského rodu zakončené na -a, pred ktorým je mäkká spoluhláska ľ, preto ho skloňujeme podľa vzoru ulica. V genitíve singuláru má teda príponu -e, v datíve a lokáli -i, v nominatíve a akuzatíve množného čísla sa končí na -e a genitív plurálu má tvar rolí.

Pri slove roľa nájdeme v Krátkom slovníku slovenského jazyka tento význam:

pravidelne obrábaný pozemok, časť poľa: orať, hnojiť roľu.

Ešte niekoľko príkladov na osvojenie:

  • O svoju roľu sa staral ako o záhradku.
  • Vo Fričovom filme Jánošík hral hlavnú rolu Paľo Bielik.
  • Oldřich Nový hrával roly milovníka.
  • Z role už pozbieral všetku úrodu.
  • Na roli pestuje kukuricu a obilie.
  • Na novej role sa mu páčil najmä charakter postavy, ktorú stvárnil.
  • V divadle si zahral rolu študenta.
  • Najradšej hráva roly bitkárov.
  • Aj tieto zorané role patria nám.
  • Matku našiel na roli okopávať zemiaky.
  • Z novej roly mal trošku obavy.
  • Táto rola bola pre neho ako ušitá.
  • Tá roľa vedľa cesty je babkina.
  • Ľudia na jeseň zbierajú z rolí poslednú úrodu.
  • Mladí herci sa tešili z prvých väčších rol/rolí.
  • Matka celý svoj život pracovala na roliach.
  • Pracuj každý s chutí usilovnou na národu roli dědičné, vyzýva Ján Kollár.

Skloňovanie podstatných mien mužského rodu v slovenskom jazyku sa riadi rôznymi vzormi, ako sú chlap, hrdina, dub a stroj.

Vzor chlap

  1. mužské osobné subst. končiace na spoluhlásku: otec, herec, sused, Švéd, filozof, žiak, génius...
  2. subst. v N. sg. zakončené na samohlásku -o:
    • všeobecné subst.: dedo, strýko, otecko…
    • rodné mená: Jano, Vlado, Paľo, Jožo…
    • priezviská cudzieho pôvodu: Michelangelo, Marco Polo, Hugo, Picasso…
    • mená rozprávkových bytostí: Lomidrevo, Miesiželezo…
  3. v sg. zvieracie subst. muž. rodu zakončené na spoluhlásku: holub, sob, pes, medveď, mravec, krab, vlk, orol…(v pl. sa skloňujú podľa vzoru dub alebo stroj.)
    • zvieracie subst. zakončené na -o v sg. aj pl. vzor chlap: maco, pejo…
    • substantíva vták, vlk, pes v pl. vzor chlap/dub: vtáci/vtáky, vlci/vlky, tí psi/tie psy
    • zosobnené zvieracie subst. v pl. vzor chlap: smelí orli, moji holúbkovia, pekní vtáčkovia…
  4. grécke a latinské subst. zakončené na -as, -es, -os, -us:
    • Anaxagoras, Archimedes, anofeles, Herodotos, génius, brontosaurus...
    • v G. a ostatných pádoch sg. sa odsúva koncové -as, -es, -os, -us:
    • génius - génia, Herodotos - Herodota, Ovídius - Ovídia...
    • pri niekt. slovách latin. a gréc. V N. pl. je základná prípona -i. Pred príponou -i sa kmeň. spoluhlásky k, ch striedajú so spoluhláskami c, s: úradník - úradníci, sedliak - sedliaci, mních - mnísi, Čech - Česi…

Variantné prípony v N. pl.: -ovia, -ia.

Príponu -ovia majú:

  1. všetky subst. zakončené na spoluhlásky h a g: boh - bohovia, dramaturg - dramaturgovia, chirurg - chirurgovia…
  2. všetky zdrobneniny na -ček, -ek, -ik, -čik: ujček - ujčekovia, synáčik - synáčikovia, chlapček - chlapčekovia...
  3. slová so zakončením na -ok: predok - predkovia, svedok - svedkovia, výrastok - výrastkovia
  4. niektoré slová, označujúce príbuzenský vzťah: otec - otcovia, syn - synovia, svokor - svokrovia, švagor - švagrovia...
  5. mená (najmä jednoslabičné) národov a kmeňov: Ink - Inkovia, Azték - Aztékovia, Frank - Frankovia...
  6. cudzie slová na -ch: šach - šachovia...
  7. niektoré domáce slová: duch - duchovia, zloduch - zloduchovia, člen - členovia...
  8. apelatíva na -o: dedo - dedovia, ujo - ujovia, strýko - strýkovia...
  9. cudzie apelatíva na -us, -es, ak sa -us, -es odtrháva: nuncius - nunciovia, génius - géniovia...
  10. rodné mená a priezviská: Jozef - Jozefovia, Ján - Jánovia, Pasteur - Pasteurovia...
  11. mnohé cudzie slová na -f a -m (najčastejšie pojmy z náboženskej oblasti a tituly osôb): mím - mímovia, šéf - šéfovia, elf - elfovia, džin - džinovia, emir - emirovia, moslim - moslimovia, princ - princovia...

Príponu -ia majú:

  1. substantíva zakončené na -teľ: učiteľ - učitelia, chovateľ - chovatelia, priateľ - priatelia...
  2. apelatíva i propriá s príponou -an/-čan: občan - občania, mešťan - mešťania, Slovan - Slovania, Angličan - Angličania..., ale názvy osôb, odvodené od slovies príponou -an majú v N. pl. príponu -i: trhan - trhani, pijan - pijani, furman - furmani...
  3. niektoré slová na -ič: rodič - rodičia, dedič - dedičia
  4. slová brat - bratia, manžel - manželia, sused - susedia, Žid - Židia

V I. pl. sú tvary s príponou -mi a s príponou -ami.

Pádová prípona -mi je:

  1. pri substantívach, ktorých kmeň sa končí na jednu spoluhlásku (okrem m): prekladateľ - prekladateľmi, Bratislavčan - Bratislavčanmi, šéf - šéfmi...
  2. pri subst., ktorých kmeň sa končí na skupinu zvučnej a šumovej spoluhlásky: pacient - pacientmi, Ind - Indmi, policajt - policajtmi...

Pádová prípona -ami je:

  1. pri subst., ktoré končia na -m: ekonóm - ekonómami, mím - mímami, bohém - bohémami...
  2. pri subst. s pohyblivými samohláskami e, o, i: poslanec - poslancami, blázon - bláznami, svedok - svedkami...
  3. pri substantívach zakončených na -o: šašo - šašami, ujo - ujami, Dunčo - Dunčami...
  4. pri cudzích subst.

Vzor hrdina

  1. mužské osobné substantíva zakončené v N. sg. na -a: darca, dozorca, sprievodca, vládca, anarchista, prednosta, sluha, Mácha, Tatarka, Chalupka, Fulla...
  2. priezviská, končiace na -o podľa vzoru chlap, ale aj hrdina: Krasko - Kraska/Krasku, Lenčo - Lenča/Lenču, Jurčo - Jurča/Jurču

V N. pl. je základná prípona -ovia.

Variantná prípona -i: slová cudzieho pôvodu zakončené v N. sg. na -ta, -ista, -ita: fantasta - fantasti, slavista - slavisti, turista - turisti, kozmopolita - kozmopoliti...

Domáce slová zakončené na -ta majú príponu -ovia: starosta - starostovia, mešťanosta - mešťanostovia...

Substantíva s príponou -ca majú v N. pl. príponu -i popri prípone -ovia v slovách: výherca - výherci/výhercovia, záujemca - záujemci/záujemcovia. Pri ostatných slovách na -ca je prípona -ovia: darca - darcovia, výpravca - výpravcovia, dôchodca - dôchodcovia

V I. pl. je základnou príponou -ami.

Vzor stroj

  1. neživotné substantíva muž. rodu zakončené v N. sg.
    • na mäkké spoluhlásky: plášť, dážď, kmeň, Kriváň, rubeľ, Ipeľ, hostinec, Tisovec, lúč, bridž, flyš, guláš, rúž, nôž, Paríž, zdroj...
    • pomnožné podstatné mená: Ladce, Sliače, Tlmače, rezance, kríže...
  2. niektoré neživot. subst. zakončené v N. sg. na -r a -l: september, pulóver, púder, motocykel, nikel, artikel
  3. slovo peniaz
  4. v pl. niektoré zvieracie subst., ktorých kmeň sa končí na mäkkú spoluhlásku: medveď - medvede, kôň - kone, jelene, mravce, hraboše, svište, mrože, papagáje...

PSY alebo PSI? | Zvieracie podstatné mená mužského rodu – skloňovanie #gramatika #pravopis

Paradigma:

Sg. Pl.

N. stroj-ø stroj-e

G. stroj-a, čaj-u stroj-ov, Levár-ø

Na záver si môžeme urobiť krátke cvičenie na upevnenie poznatkov. Doplňte správne tvary podstatných mien do viet:

  1. Na poli sme zbierali (zemiak).
  2. Mám rád jedlá z (zemiak).
  3. Dal som si hranolky so (syrom).

Správne odpovede:

  1. Na poli sme zbierali zemiaky.
  2. Mám rád jedlá zo zemiakov.
  3. Dal som si hranolky so syrom.

tags: #sklonovanie #slova #zemiak #vzor

Populárne príspevky: