Všeobecná deklarácia ľudských práv: Základný kameň ochrany ľudských práv

Medzi základné medzinárodné dokumenty o ľudských právach patrí Všeobecná deklarácia ľudských práv, prijatá 10. decembra 1948 Valným zhromaždením Organizácie spojených národov. Tento dokument sa stal jednotným štandardom pre všetkých ľudí a všetky národy v oblasti ľudských práv.

Všeobecnú deklaráciu ľudských práv prijalo Valné zhromaždenie OSN dňa 10. decembra 1948. VDĽP bola vyhlásená za „spoločný štandard, ktorý majú dosiahnuť všetky národy a štáty…“ (z preambuly).

Všetky spomínané dokumenty k ľudským právam tvoria tak súčasť Medzinárodnej charty OSN. Aj Slovenská republika vychádza z medzinárodných dokumentov o ľudských právach a zabezpečuje základné ľudské práva a slobody Ústavným zákonom z 9.

Všeobecná deklarácia ľudských práv je deklarácia prijatá Valným zhromaždením Organizácie Spojených národov (A/RES/217, 10. december 1948), ktorá vymenúva a opisuje základné ľudské práva. Autorom návrhu je John Peters Humphrey z Kanady, s výpomocou Eleanor Rooseveltovej z USA, René Cassina z Francúzska, Zhang Pengchuna z Číny a ďalších.

Všeobecná deklarácia ľudských práv je prvým medzinárodným dokumentom, ktorý chráni ľudské práva.

VDĽP vznikla ako reakcia na hrôzy, ktoré sa stali počas druhej svetovej vojny. Svet videl dôsledky nacistickej genocídy.

Ďalším dôvodom, pre ktorý sa Všeobecná deklarácia ľudských práv stala pre OSN prioritou, bol fakt, že Charta Organizácie Spojených národov, ustanovená v roku 1945, sa iba všeobecne dotýkala témy ľudských práv. Preto sa začali práce na deklarácii, ktorá mala odvtedy strážiť slobodu a česť občanov sveta.

Vypracovanie konceptu mal na starosti Kanaďan John Peters Humphrey, pričom veľkú úlohu pri propagácii dokumentu zohrala Eleanor Rooseveltová. V Spojených štátoch bola Deklarácia prijatá jednohlasne.

Tvorba deklarácie trvala približne dva roky, pričom oficiálne schválená bola Valným zhromaždením OSN dňa 10. decembra 1948 v Paríži. Jej vznik a konečná podoba boli nepochybne ovplyvnené udalosťami druhej svetovej vojny a obrovským rozsahom nacistických zločinov.

Deklarácia bola prijatá v Paríži dňa 10. decembra 1948, kedy 48 štátov hlasovalo za prijatie dokumentu, zatiaľ čo osem štátov sa hlasovania zdržalo, medzi nimi aj Česko-Slovensko, Bieloruská sovietska socialistická republika, Poľsko, Saudská Arábia, Ukrajinská sovietska socialistická republika, Juhoafrická únia, Sovietsky zväz a Juhoslávia.

Najväčším nedostatkom deklarácie bolo to, že bola ustanovená ako rezolúcia, nemala teda právnu povahu.

Význam deklarácie spočíva predovšetkým v tom, že je prvým uceleným vyjadrením požiadavky medzinárodnej komunity na vytvorenie zoznamu základných ľudských práv a slobôd, ktoré by boli priznané všetkým ľuďom na celom svete.

VDĽP nie je zmluva, dohoda medzi krajinami ani záväzný právny dokument) VDĽP je deklarácia, vyhlásenie úmyslu alebo princípu, spoločný štandard správania sa. Členské štáty OSN sa zaviazali v spolupráci s OSN usilovať o všeobecné uznávanie a zachovávanie ľudských práv a základných ľudských slobôd.

Na pamiatku prijatia VDĽP sa 10.

Tento pondelok oslavujeme veľmi dôležitý deň - 70. výročie od prijatia Všeobecnej deklarácie ľudských práv. Princípy v nej zapísané sú rovnako platné dnes, ako boli v roku 1948, keď ju VZ OSN prijalo. Tento dokument kladie na všetkých zodpovednosť a posilňuje nás v našich aktivitách. Stanovuje totiž dôstojnosť každého človeka a hodnotu ľudského života na rovnakú úroveň. V deklarácii sú zapísané neodňateľné práva každého jednotlivca ako človeka bez rozdielu farby pleti, pohlavia, jazyka, vierovyznania či názoru. Ľudské práva sú pre nás všetkých dôležité, a to na dennej báze. Naša spoločná ľudskosť a zdieľaná humánnosť má korene práve v týchto univerzálnych hodnotách. Ako ľudia sme na tomto svete prepojení. Tieto ľudské práva, ktoré máme spoločné (plus vzájomná solidarita a plnenie zodpovedností za tieto práva), sú presne to, čo nás spája na našej planéte Zem. Rovnosť, spravodlivosť a sloboda by mali zabrániť páchaniu násilia a udržiavať mier. To je dôvod, prečo sme vyzývaní (špeciálne v tento deň - 10. december), aby sme sa postavili za dodržiavanie ľudských práv. Každý z nás to môže urobiť a prejaviť sa verejne. Môžeme sa pustiť denne do akcie, resp. aktivizmu a konať zodpovedne vo svojom každodennom živote v prospech dodržiavania práv. Tie chránia nielen nás, ale všetkých ľudí rovnako. Nachádzame sa na rozcestí. Útoky na ľudské práva zo strán, ktoré chcú profitovať z nenávisti a vykorisťovania, narúšajú slobodu a rovnosť na lokálnej aj celosvetovej úrovni. Denne sme toho svedkami prostredníctvom médií a sociálnych sietí. Voči takýmto nástrahám a útokom musíme byť spoločne obozretní a odolní.

Vedeli ste, že Všeobecná deklarácia ľudských práv existuje vo vyše 500 jazykoch (vrátane slovenčiny), a patrí tak medzi najviac prekladané dokumenty na svete?

Je zarmucujúce, ak niektorí občania Slovenska, aj keď vedia, že je táto deklarácia platná na našom území, porušujú jej nariadenia a správajú sa obmedzujúco k ostatným.

Základné princípy Všeobecnej deklarácie ľudských práv

Všeobecná deklarácia ľudských práv obsahuje 30 článkov, ktoré sa týkajú rovnoprávnosti všetkých ľudí, ich nároku na život, slobodu a osobnú bezpečnosť, ich práva na vlastníctvo majetku, na vlastné názory a vyznanie, ako aj práva slobodne sa zúčastňovať na kultúrnom živote spoločnosti.

Niektoré zo základných princípov deklarácie:

• Všetci ľudia sa rodia slobodní a rovní v dôstojnosti a právach.
• Každý má všetky práva a všetky slobody, vyhlásené v tejto deklarácii, bez hocijakého rozlišovania najmä podľa rasy, farby, pohlavia, jazyka, náboženstva, politického alebo iného zmýšľania, národnostného alebo sociálneho pôvodu, majetku, rodu alebo iného postavenia.
• Všetci sú si pred zákonom rovní a majú právo na rovnakú ochranu zákona bez hocijakého rozlišovania.
• Nikto nesmie byť odsúdený pre čin alebo opomenutia, ktoré v čase, keď boli spáchané, neboli trestné podľa štátneho alebo medzinárodného práva.
• Nikto nesmie byť vystavený svojvoľnému zasahovaniu do súkromného života, rodiny, domova alebo korešpondencie, ani útokom na svoju česť a povesť.
• Muži a ženy, ak dosiahli plnoletosť, majú právo bez hocijakého obmedzenia z dôvodov rasovej, národnostnej alebo náboženskej príslušnosti uzavrieť manželstvo a založiť rodinu.
• Materstvo a detstvo majú nárok na zvláštnu starostlivosť a pomoc.
• Každý má právo na vzdelanie. Vzdelanie nech je bezplatné aspoň v začiatočných a základných stupňoch. Základné vzdelanie je povinné.
• Vzdelanie má smerovať k plnému rozvoju ľudskej osobnosti a k posilneniu úcty k ľudským právam a základným slobodám.

Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach a Medzinárodný pakt o ekonomických, sociálnych a kultúrnych právach, ktoré sa stali pre štáty, ratifikujúce tieto dokumenty, právne záväznými. V roku 1976 na pôde OSN sa prijal Dobrovoľný protokol k medzinárodnému paktu o občianskych a politických právach.

tags: #skratena #verzia #vseobecnej #deklaracie #ludskych #prav

Populárne príspevky:

• Recept na tradičnú fazuľovicu
• Recept na Brownie bez Múky a Vajec
• Ako upiecť tortu z čierneho lesa?
• Recepty na polievky proti nadúvaniu
• Inšpirácie pre torty k 54. narodeninám