Skúsenosti s pestovaním čínskej kapusty

Dobrou správou je, že letom obdobie úrody v záhradke ešte nekončí!

Veľa druhov zeleniny preferuje o čosi chladnejšie a vlhkejšie obdobie jesene. Je načase naplánovať si chutnú záhradku, ktorá vám prinesie sviežosť a cenné vitamíny počas nasledujúcich mesiacov.

Mráz znamená koniec pre plodiny, ktoré obľubujú teplo - napríklad paradajky a bazalka, ale prospieva rastlinám, ktoré obľubujú chladnejšie počasie. Sem patrí aj čínska kapusta pak choi. Je však len jedným z mnohých druhov zeleniny, ktorým sa najlepšie darí práve na jeseň.

Teraz je správny čas vybrať si z dlhého zoznamu jesennej zeleniny a semiačka aj vysiať: rukola, repa, špenát, orientálna zelenina vrátane čínskej kapusty a ázijského „špenátu“ tatsoi.

Správny čas na výsev zimného špenátu, valeriánky poľnej a mrazuvzdorného šalátu. Semiačka vysejte na záhon a sadenice, ešte skôr, ako začne dlhodobo mrznúť prikryte ochranným krytom.

Myslíte si, že v júni je už neskoro na to, aby ste siali zeleninu? Nie je to úplne tak. Existuje päť druhov zeleniny, ktorú môžete úspešne siať aj v tomto období a získate chutnú, zdravú úrodu.

Navyše, ani zeleninu nemusíte vždy pestovať len kvôli úrode na jedenie. Existuje viacero ozdobných odrôd tekvice, ktoré sa sejú práve teraz - začiatkom júna.

Tento druh čínskej kapusty je ideálny, ak chcete pridať šalátom alebo hlavným jedlám sviežu chuť a zaujímavú textúru. Výhodou je nenáročné pestovanie a zber prostredníctvom rezu - odrežete si vždy toľko listov, koľko spotrebujete, netvorí hlávky.

Rastlinky proti škodcom ochránime záhradníckou textíliou, treba dať pozor tiež na slimáky, ktoré túto zeleninu obľubujú. Mladé listy zberáme po 30 dňoch od vysadenia.

Ak už máte vysiatu jarnú cibuľku, pokojne v tom pokračujete, ak nemáte, tak vždy je čas začať s výsevom. Cibuľku je optimálne vysádzať priebežne, úrodu môžete očakávať do jesene.

Potrebuje však otvorené, slnečné stanovište a bohatú, dobre priepustnú pôdu. Pripravíme pôdu, odstránime burinu a pridáme hnojivo - v dostatočnom časovom predstihu.

Prehrabeme ho, aby vznikla jemná textúra a ak je pôda suchá, zalejeme ju 24 hodín pred sejbou.

V tomto období môžeme vysiať neskoro klíčiace kultivary brokolice. Patrí k nim napríklad brokolica Calabrese, ktorá je určená na postupný zber ružíc - keď odrežeme prvú veľkú, narastú ďalšie. Semiačka vysievame do vzdialenosti 60 - 75 centimetrov.

Aj rozstup medzi riadkami by mal byť podobný. Ako zberať brokolicu? Hlávku odrežeme ostrým nožom ešte pred tým, ako začne kvitnúť, kým je ešte pevná.

Fenikel ocení ľahšiu hlinitú pôdu s dostatkom živín. Vyžaduje teplé a slnečné miesto. Riadky by mali byť od seba vzdialené 30 centimetrov. Vyklíči za 12 až 30 dní.

Aby sa mu darilo, udržiavajte povrch pôdy kyprý a bez burín. Obdobie od výsevu po zber trvá od 80 do 130 dní, v závislosti od odrody a podmienok pestovania.

Začiatok júna je posledný termín na siate tekvice, neskôr by už nemala dostatok teplých dní na dozretie a vytvorenie dobrej chuti. Semená vysádzajte na slnečné miesto.

Každá odroda potrebuje na dozretie iný čas (nájdete na obale osiva), napríklad malé cukrové tekvice dozrejú za 100 dní. Pozor na hubové ochorenia, ktoré vznikajú kvôli kontaktu rastlín s vlhkou pôdou.

Oplatí sa okolo rastlín naniesť mulč. Pôdu prihnojujte univerzálnym hnojivom na zeleninu. Pri zbere tekvice, vždy necháte aj pár centimetrov stopy.

Vyberte si odrody, ktoré aj v lete bohato kvitnú a rodia struky. Siať môžete po 3-4 semenách do hniezd vzdialených 20 cm od seba. Riadky si vyznačte vo vzdialenosti 30 cm.

V júni môžete siať rôzne druhy fazuľky, ako napríklad kríkovú, tyčovú alebo prepletenú. Siať ich môžete do riadkov vzdialených 40-50 cm od seba.

Jesenný špenát je nenáročná zelenina, ktorá zvládne aj letné horúčavy. Siať ho môžete od polovice júna do polovice júla.

Pór môžete vysiať v júni na jesenný zber.

Kučeravý kel je odolná zelenina, ktorá zvládne aj chladnejšie počasie na jeseň. Siať ho môžete v júni na jesenný zber.

Kapusta je dvojročná bylina z čeľade brukvovité. Existuje niekoľko druhov kapusty:

• Hlávková kapusta
• Kapusta biela - Kapusta biela hlávková je asi najznámejším druhom. Bolo vyšľachtené z kapusty obyčajné, rovnako ako napríklad kel. Má svetlo zelené listy, veľmi husto narastené do tzv. hlávky. Konzumuje sa surové aj tepelne upravené.
• Červená kapusta - odroda hlávkovej kapusty s červenými listami. Bola vyšľachtená neskôr ako biela kapusta.

Ďalšie druhy kapusty:

• Čínska kapusta ( Brassica chinensis ) nie je odrodou hlávkovej kapusty, ale samostatným druhom. Poznáte ho podľa toho, že má nehlávkujúcu listovú ružicu, ktorá nie je taká pevná. Listy má tmavozelené. Niekedy sa mýli s pekinskou kapustou, ktorej ľudia mylne hovoria čínske. Táto „pravá“ čínska kapusta sa pestuje hlavne v Číne a Japonsku a má mnoho odrôd.
• Pekinská kapusta ( Brassica rapa ), pochádza z Číny a rovnako ako čínska kapusta má nehlávkujúcu listovú ružicu, ktorá je ale o poznanie jemnejšia ako u čínskej. Pekinská kapusta obsahuje vitamín C, B1, B2, karotén, niacín, vápnik, horčík, sodík, síru a železo. Čínska a pekinská kapusta bola pestovaná v Číne už okolo roku 3000 pred naším letopočtom. Potom sa - zrejme cez Vietnam - dostalo aj do ďalších krajín. V Čechách sa viac pestuje až o 20. storočia.

Ale ani kapusta hlávková nemá históriu nijako krátku. Už v praveku rástlo v oblasti Stredomoria a vyzeralo vtedy ako malý krík.

Kapustu hlávkovú pestujte vždy tam, kde predtým nerástla žiadna kapustovitá zelenina (kapusta, kel, karfiol, brokolica). Skoré odrody kapusty (napr. Dita, Zora) potrebujú ľahkú až strednú pôdu, dobre záhrevnú, dobre zásobenú humusom.

Neskoré odrody kapusty (Midor, Pluto) potrebujú skôr strednú až ťažkú pôdu, viac hlbokú, ale tiež dobre zásobenú humusom. Neskoré odrody vysádzame v máji až júni.

Kapustu sadte do sponu 50 x 50 cm, nech majú hlávky dostatok miesta. Sadenice vsádzajte rovnako hlboko, ako rástli doteraz. Kapusta potrebuje pravidelné prihnojovanie raz za 14 dní.

Potrebuje až 30 g pevného (sypkého) hnojiva na 1 m štvorcový. Môžete tiež použiť roztok, a to v koncentrácii 0,3 % pri použití 10 l hnojiva na 1 m štvorcový.

Kapustu je potrebné počas horúceho leta zalievať, aby hlávky dobre rástli. Suchá kapusta by bola len vhodnou pôdou pre choroby a škodcov.

Kapustu zberajte počas septembra, veľké hlávky môžete spracovať na kyslú kapustu a pod., menšie šťavnaté hlávky sa dajú dobre skladovať v pivnici.

Je potrebné ich vysiať počas mája, júna alebo júla do tzv. hniezd po niekoľkých semienkach, a po vzídení vyjednotiť na jednu rastlinku v hniezde. Oba druhy kapusty majú vegetačnú dobu len 42 až 50 dní.

Kapusta bohužiaľ kladie na pestovateľov nároky aj z pohľadu chorôb a škodcov.

Asi jedinou chorobou kapusty je alternáriová škvrnitosť hlúbovín. Ide o chorobu, ktorá napáda mladé listy rastliny a spôsobuje hnedočervené až čierne škvrny, ktoré postupne splývajú.

Rastliny môžu úplne uhynúť, pretože sa nevyvíjajú. Najlepšou prevenciou je nakupovať zdravé osivo/sadbu bez známok poškodenia, dodržiavať osevný postup (nesádzať hlúboviny po hlúbovinách) a vsádzať kapustu v dostatočných rozostupoch.

Najčastejšími škodcami na hlávkach kapusty sú škůdci, vošky kapustové, mlynárek zelný a skočky.

Voška môže ohroziť dokonca všetku úrodu, pretože napadá kapusta vo všetkých vrstvách. Pri napadnutí malých rastlín kapusta rýchlo uvadá, oneskoruje sa jej rast, až môžu byť rastliny úplne zlikvidované.

Prevenciou je prezerať rastlinky/hlávky kapusty a kontrolovať ich kondíciu. Dobré je zaobstarať si do záhrady prirodzených nepriateľov vošiek - slunéčka, vtáky a pod.

V prípade napadnutia môžete použiť insekticídy, ale vždy také, ktoré nezabijú ostatný živý hmyz na záhrade.

Mlynárek zelný je motýľ, ktorý ako dospelec na kapustu neparazituje, ale samička dokáže naklásť až 100 vajíčok na jednu rastlinu - rubu listov, z ktorých sa vyliahnu húsenice, ktoré ožierajú listy.

Najlepšie je kontrolovať rastliny a vajíčka ihneď ničiť. Je to účinnejšie ako použitie insekticídov, ktoré sa väčšinou pod listami nedostanú.

Skočky, najmä skočka repková, ktorá škodí aj na repke, okusujú listy rastlín. Škodia dospelci aj larvy a sú aktívne dokonca aj v zime, keď nie sú veľké mrazy. Na záhrade nie je potrebné používať insekticídy ako pri pestovaní kapusty na poli.

Recepty s kapustou

Kapusta v surovom stave:

• Šalát z bielej kapusty

Ako šalát z kapusty je väčšinou považovaný šalát Coleslaw, teda šalát z bielej kapusty. Budete potrebovať: 1/2 hlávky bielej kapusty, 2 mrkvy, 1 malá cibuľa, 1 lyžica olivového oleja, 1/2 pohára majonézy, 1/2 téglika bieleho jogurtu, pár kvapiek citróna, lyžičku horčice, trošku cukru, soľ a korenie.

Postup: Kapustu nakrúhame, osolíme, pokvapkáme olivovým olejom a necháme chvíľu odstáť. Medzitým si nastrúhame mrkvu, nadrobno nakrájame cibuľu a pridáme k kapuste. Z ostatných surovín si pripravíme zálievku, ktorú do šalátu vmiešame. Najlepšie chutí asi 1 deň odležaný.

• Šalát z červenej kapusty

Ešte jednoduchšie, a pritom na vitamíny bohatý, je šalát z červenej kapusty. Budete potrebovať: 1/2 hlávky červenej kapusty, 1 malú cibuľu, 1 lyžicu olivového oleja, soľ, korenie, cukor, ocot. Kapustu nakráhame, osolíme, pridáme olivový olej a necháme odležať.

Pridáme polkolieska nakrájanú cibuľu, dochutíme soľou, cukrom, korením a octom. Podávame odležaný.

• Šalát z pekinskej kapusty / Šalát z čínskej kapusty

Vzhľadom na bežnú zámenu pekinskej a čínskej kapusty používame oba názvy. Budete potrebovať: 1 pekinskú kapustu, 1 malú cibuľu, soľ, korenie, cukor, olivový olej, citrónovú šťavu. Pekinskú kapustu rozdelíme na listy a vyrežeme biele časti. Nakrájame nadrobno.

Pridáme nadrobno nakrájanú cibuľu, soľ, korenie, cukor, citrónovú šťavu a olivový olej. Dobre premiešame. Môžeme servírovať.

Ako uvariť kapustu:

Aby bola kapusta dobrá ako príloha napríklad ku kačici, je potrebné ju správne uvariť. Kapustu nakrúhanú na rezančeky vložíme do hrnca, podlejeme vodou, osolíme a varíme nie celkom domäkka. Potom kapustu precedíme.

Na oleji speníme nadrobno nakrájanú cibuľu, pridáme povarenú kapustu, ochutíme rascou, cukrom, dovaríme domäkka. Nakoniec zahustíme svetlou zápražkou, prevaríme a dochutíme soľou, octom alebo cukrom (podľa chuti). Takto môžeme pripraviť bielu i červenú kapustu.

Na kyslú kapustu, ktorá vám vydrží po celú zimu, budete potrebovať: Na 1 kg kapusty asi 2 dkg soli, štipku rasce, 2 dkg cibule, pol jablka, 1 dkg cukru.

Povrchové listy odlomíme, hlávky rozpolíme a odstránime hlúby. Kapustu nakrúhame na jemné rezančeky. Osolíme, okmínujeme, pridáme jemne nakrájanú cibuľu, jemne nastrúhané jablko. Dôkladne premiešame, plníme do čistých vymytých kameninových hrncov.

Ponecháme voľný vršok nádoby, kapustu zaťažíme doskou a kameňom. Necháme v chlade (nie v mraze).

Dni sú čoraz dlhšie, vzduch sa otepľuje a s prichádzajúcou jarou sa prehrieva aj pôda. V týchto dňoch praje počasie sejbe niektorých odolnejších plodín, ku ktorým patrí aj šťavnatá a chrumkavá reďkovka.

Čerstvá mladá reďkovka chutí najlepšie na pomazanom chlebíku, ale aj v miešanom šaláte s gréckym jogurtom a uhorkou. Vybrať si môžete z guľatých aj podlhovastých buľvičiek prevažne červenej farby. Do sortimentu odrôd však patrí aj zaujímavá fialová reďkovka odroda ‘Viola’. Na pohľad sú lákavé aj odrody s bielym koncom ‘Slovana’ či ‘Poloneza’.

Reďkev i reďkovka majú vysokú dietetickú hodnotu pre vysoký obsah silíc, minerálnych látok a vitamínu B a C.

Reďkovku sa oplatí v záhrade pestovať nielen pre jej dietetické vlastnosti, ale aj pre jej krátke vegetačné obdobie. Dokonale tak využijete pôdu v skleníku aj na voľnej hriadke v čase, keď je ešte väčšine zeleninových druhov vonku chladno.

Navyše reďkovka je výborná predplodina, medziplodina, značkovacia plodina a aj následná plodina. Môžeme pokojne povedať, že je univerzálna, lebo vďaka šľachteniu sú dostupné odrody na celoročné pestovanie, ktoré má pre pestovateľa jednu veľkú výhodu - nevybieha do kvetu.

Od sejby až po zber úrody trvá pestovanie reďkoviek len 30 - 60 dní.

Reďkovka obľubuje primerane vlhkú, stredne ťažkú až ľahkú pôdu s bohatším obsahom humusu. Hodnota pH by sa mala pohybovať v rozmedzí 5,6 do 7. Je to plodina druhej trate, a teda sa pestuje v druhom roku po hnojení maštaľným hnojom. Reďkovky pestované v prvej trati sú príliš ostré a húževnaté.

Reďkovku môžete vysievať do skleníka alebo do pareniska už od januára, keď vám to teploty dovolia. Semená reďkovky klíčia už pri teplote - 2 °C. Mladé rastlinky však len krátkodobo zvládnu pokles teplôt -3 °C, staršie o trošku menej. Ideálna teplota pôdy na sejbu sa pohybuje okolo 10 °C.

Približne dva týždne pred sejbou pôdu prekyprite, aby do sejby uľahla.

Pokiaľ sejete len voľne rukou, rastliny budú pomerne nahusto. Preto je ich treba po vzídení pretrhať na rovnakú vzdialenosť, aby ste dopestovali vyrovnané buľvičky. Medzi rastlinami ponechajte rozstup 3 až 5 cm. Riadky by mali byť od seba vzdialené 20 cm.

Reďkovku vysievajte postupne v 15 dňových intervaloch, aby nedozrela úroda naraz, ale postupne. Takto stihnete spotrebovať všetku reďkovku.

Odrody, ktoré stoja za skúšku:

• ‘Ester’ je vhodná na rýchlenie aj na celoročné pestovanie. Nepraská, nehubovatie a nevybieha do kvetu. Na hriadke pobudne od sejby po zber asi mesiac.
• ‘Viola’ ako už prezrádza názov, jedná sa o fialovú reďkovku s bielou dužinou. Nevybieha do kvetu, nepraská a dužina nemá sklon k hubovateniu.
• ‘Faraon’ je určená na jarné a jesenné pestovanie i na rýchlenie. Jedná sa o jednu z najskorších odrôd reďkoviek.
• ‘Lada’ má veľké buľvičky s bielou dužinou. Je to odroda vhodná na celoročné pestovanie. Nevybieha do kvetu, nepraská a dužina nemá sklon k hubovateniu.
• ‘Slovana’ je skorá odroda s dvojfarebnými buľvičkami. Má bielu dužinu a mierne pikantnú chuť.
• ‘Felicia’ je skorá odroda vhodná na jarné a jesenné pestovanie.
• ‘Primara F1’ je hybrid odolný proti vybiehaniu do kvetu. Vhodná na jarné aj jesenné pestovanie. Dozrieva približne mesiac od sejby.
• ‘Parat’ je odroda vhodná na celoročné pestovanie, odolná proti chorobám.

tags: #skusenosti #pestovanie #čínskej #kapusty

Populárne príspevky:

• Koláče s lieskovými orieškami: Sladké potešenie
• Zdravé stravovanie pre deti
• Tipy na varenie v multifunkčnom hrnci
• Bezpečná marinácia kuracieho mäsa
• Skorá úroda mrkvy