Pestovanie a ochrana cukrovej repy na Slovensku: Postupy a výzvy

Pestovanie cukrovej repy má na Slovensku dlhú tradíciu a zohráva významnú úlohu v poľnohospodárstve. Zhromaždenie Zástupcov v roku 2024 poukázalo na historicky najvyššie predajné ceny cukru, ktoré atakovali úrovne 900 eur/t. Napriek tomu, manažéri dvoch cukrovarov na Slovensku potvrdzujú, že dochádza k pomalému oživeniu na trhu.

V roku 2025 sa konal Repný deň, ktorý zorganizovala spoločnosť Považský cukor, a.s. v spolupráci so Zväzom pestovateľov cukrovej repy Slovenska, VPP SPU v Nitre a viacerými odbornými partnermi. Podujatie sa uskutočnilo na pozemkoch VPP SPU v Oponiciach krátko pred začiatkom repnej kampane, ktorá sa začala v cukrovare v Trenčianskej Teplej 18. septembra a celá kampaň by mala prebiehať do začiatku januára 2026. Významnou témou Repného dňa bol vývoj osevných plôch.

Vývoj osevných plôch a úrody

Podľa údajov Štatistického úradu SR klesla výmera repy cukrovej v roku 2025 na 18 200 hektárov, čo predstavuje 77 percent minuloročnej rekordnej výmery takmer 24-tisíc hektárov. Ide o prvý pokles pod hranicu 20-tisíc hektárov za posledné desaťročie. Zníženie plôch je dôsledkom nepriaznivého vývoja cien, ktoré po predchádzajúcom období rastu klesli v dôsledku rozšírenia pestovateľských plôch v rámci Európskej únie a vysokého dovozu z Ukrajiny na úroveň približne 30 eur za tonu.

Napriek zníženým plochám sú tohtoročné vegetačné podmienky priaznivejšie ako v predchádzajúcich sezónach. Na vývoj porastov pozitívne vplývali vyššie zrážky, chladnejší máj a výraznejší rozdiel medzi dennými a nočnými teplotami, ktorý podporuje tvorbu cukru v koreňoch. Dôležitým faktorom je aj nízky výskyt škodcov a chorôb. Populácia cikád, ktoré v minulosti spôsobovali problémy, je tento rok výrazne nižšia a choroba cerkospóra sa v porastoch takmer nevyskytla.

Priemerná úroda buliev sa pohybuje na úrovni 65 t/ha pri cukornatosti 15, 5 %. Aktuálna kampaň by mohla vo finále končiť s lepšími produkčnými parametrami ako kampaň minulá. Kampaň na Slovensku začala 11. 9. 2025, dva na Slovensku pôsobiace cukrovary majú spolu v pláne spracovať cukrovú repu z výmery 19 180 ha.

Priemerná výmera cukrovej repy na 1 pestovateľa bola takmer 102 ha. Čísla ukazujú, že by mohla vo finále končiť s lepšími produkčnými parametrami ako kampaň minulá. Predajné ceny cukru sú v porovnaní s minulým rokom lepšie o 100 eur/t.

Obrázok: Cukrová repa na poli.

Ochrana pred škodcami

Na jar, počas klíčenia a po vzídení repy cukrovej, predstavujú škodcovia mimoriadne nebezpečenstvo. Ak sa upustí od opatrení proti týmto škodcom alebo sa tieto opatrenia vykonajú nekvalitne a príliš neskoro, škodcovia môžu úplne zničiť mladý porast. Vtedy nám nič iné nezostáva len zaorať zničený porast a znovu zasiať buď repu cukrovú, alebo niektorú inú kultúru.

Najdôležitejší škodcovia:

larvy kováčikov, drôtovce (čeľaď Elateridae)
larvy chrústov - pandravy (čeľaď Scarabaeidae)

Drôtovce sú larvy chrobákov z čeľade kováčikovitých - Elateridae. Sú to výrazné polyfágy, napádajú prakticky všetky pestované rastliny a mnohé divorastúce. Hospodársky najvýznamnejšie škody zapríčiňujú aj na repe cukrovej. Poškodzujú podzemné časti rastlín: naklíčené osivo, korene a podzemné časti stonky, prenikajú do nich celým telom alebo len čiastkou tela.

Konzumujú iba stravu v tekutej forme, preto musia rozžuvať a pomliagať väčšie množstvo potravy, ako potrebujú. Z toho dôvodu sú veľmi pažravé a uprednostňujú mladé nežné časti rastlín, ktoré obsahujú veľa vody a vyhýbajú sa starším častiam rastlín. Drôtovce sú najnebezpečnejšie pre zasiate osivo, naklíčené osivo a vzchádzajúcu mladú rastlinu.

Ak sú napadnuté rastliny v týchto vývinových fázach, bývajú často úplne zničené a vytvárajú sa v poraste menšie či väčšie miesta bez rastlín, alebo s malým počtom rastlín na jednotku plochy (ohniská). Kritickým štádiom repy je obdobie od klíčenia po vytvorenie niekoľko listov. Rozmnožovaniu kováčikov vyhovuje pestovanie obilnín a ďatelinovín na veľkých plochách, opakovaná sejba obilnín a pestovanie obilnín v monokultúre. Tiež im vyhovuje redukované obrábanie pôdy, prítomnosť burín (zaburinenosť) a aj intenzívne používanie insekticídov, lebo okrem škodcov vyhubia aj ich prirodzených nepriateľov.

Z abiotických faktorov najväčší vplyv na výskyt a dynamiku populácie má vlhkosť pôdy. Úspešná ochrana plodín proti drôtovcom je možná iba kombináciou agrotechnických, biologických a chemických opatrení. Pritom najväčší význam majú preventívne opatrenia.

Agrotechnické opatrenia

Agrotechnické opatrenia sú veľmi významné pri obmedzovaní masového rozmnožovania kováčikov a znižovaní ich populačnej hustoty. Základom ochrany proti drôtovcom je taký osevný postup, ktorý zamedzuje premnoženiu tohto škodcu, a to striedaním obilnín pestovaných len jeden rok s okopaninami (kukurica, repa a slnečnica).

Keď na jednom poli v prvom a treťom roku pestujeme obilniny a v druhom roku okopaniny populácia drôtovcov je o 77 % nižšia v porovnaní s poľom, kde sa obilniny pestovali tri roky po sebe. Na stredne zaburinených poliach populácia drôtovcov sa zvyšuje o 100 % a na veľmi zaburinených až o 130 %, v porovnaní s poľami so slabou zaburinenosťou. V podmienkach zavlažovania tiež sa zvyšuje populácia drôtovcov 5 až 10 krát v porovnaní s poľami bez zavlažovania.

Ak sa uplatňuje správna agrotechnika ktorá umožňuje rovnomerné vzchádzanie a rýchly rast mladých rastlín a tým aj rýchle prekonávanie kritického obdobia, vtedy sú škody menšie. Obrábanie pôdy predstavuje jedno z najdôležitejších agrotechnických opatrení v regulácii drôtovcov. Ak sa vykoná podmietka po zbere obilnín, bude v nasledujúcom roku na pozemku 4-krát menej lariev ako na pozemku, kde toto opatrenie nebolo vykonané.

Chemická ochrana

Chemickú ochranu proti týmto škodcom treba vykonávať len po prekročení prahov škodlivosti. Môže sa vykonávať dvomi spôsobmi: morením osiva insekticídmi, aplikáciou kvapalných a granulovaných insekticídov do pôdy pri sejbe. O vykonaní chemickej ochrany proti drôtovcom sa rozhodujeme na základe pôdnych výkopov pred sejbou repy.

Atomária repová

Deštrukčným štádiom je imágo, larvy zapríčiňujú bezvýznamné škody. Imága sa na jar, kým ešte nevyhľadajú porasty repy, živia na zvyškoch rastlín repy z minulého roku, alebo na podzemných častiach rôznych pestovaných a divorastúcich rastlín, ako sú obilniny, ďatelina, špenát, reďkovka, mrlíky, lobody a iné. Počas suchého a teplého počasia poškodzujú podzemné časti rastlín a pri vlažnom a chladnom počasí nadzemné časti.

Imágo napáda klíčiacu mladú rastlinu, korienky a podzemnú a nadzemnú časť hypokotylu, niekedy aj list. Na týchto častiach imágo vyžiera drobné jamky rôznej hĺbky, od povrchových až po veľmi hlboké. Na podzemných častiach vyhrýzajú okrúhle požerky veľkosti do 1 mm a na jednej rastline môže byť aj 10 až 13 takýchto požerkov.

Napadnutá klíčiaca rastlina môže uhynúť skôr, než sa zjaví na povrchu pôdy. Často sú požerky hypokotylu tak hlboké, že je skoro úplne prehryznutý. Pletivá okolo poškodených častí hnednú a neskoršie černejú. Napadnuté rastliny zostávajú na žive kým je vlhká pôda. Pri teplom a suchom počasí, keď pôda vyschne, rastliny vädnú a vysušia sa. Na poškodené podzemné časti sa ľahko dostanú huby a dochádza ku kombinovanému napadnutiu atomárie a húb.

I keď sú symptómy, ktoré zapríčiňuje atomária jasne rozoznateľné, pre malé dimenzie často prichádza k zámene a škody, ktoré zapríčiňuje atomária, sa pripisujú hubám. Pri väčšom napadnutí porast môže byť úplne zničený a musí sa vyorať. Ak napadnuté rastliny prežijú, zaostávajú v raste, čo vplýva na zníženie úrody a cukornatosti.

Stupeň poškodenia závisí od populačnej hustoty škodcu, rastovej fázy repy cukrovej, agrotechnických opatrení (predplodina, blízkosť starých repnísk, termín sejby), typu pôdy a poveternostných podmienok na jar. Väčšie straty na úrode sú vtedy, ak je vyššia populačná hustota škodcu, napr. ak sa repa vysieva v blízkosti minuloročných repnísk, v chladnom počasí na jar a pri zlej agrotechnike.

Atomárii repovej vyhovuje chladné a vlhké počasie na jar a daždivé počas kladenia vajíčok a kuklenia. Optimálna teplota je okolo 15 °C pri vysokej relatívnej vlhkosti vzduchu. Masovému rozmnožovaniu prispieva prítomnosť divorastúcich rastlín z čeľade Chenopodiaceae.

Z prírodných nepriateľov sú významné entomopatogénne háďatká, ktoré parazitujú imága.

Choroby repy cukrovej

Choroba gumového koreňa (RTD) repy cukrovej bola nedávno spojená s rastlinnou patogénnou baktériou Candidatus Fytoplazma solani, zdokumentovanou v celej Panónskej nížine, pričom vykazuje variabilitu v závažnosti ochorenia. V strednej a západnej Európe bola identifikovaná podobná choroba nazývaná choroba s nízkym obsahom cukru alebo „syndrome bass richesses“ (SBR).

SBR je spôsobená inou baktériou - Candidatus Arsenophonus phytopathogenicus, a šíri sa cikádami Pentastiridius leporinus. Tento hmyz nebol spočiatku pre cukrovú repu problémom, pretože obýval predovšetkým trstinu (Phragmites australis). Zdá sa však, že sa v posledných rokoch prispôsobil na repu cukrovú a obilniny, ako je pšenica a jačmeň.

Začiatkom leta migrujú dospelé cikády na polia repy cukrovej, aby kládli vajíčka do pôdy. Nymfy sa najskôr živia koreňmi repy cukrovej, a potom pokračujú vo vývoji na koreňoch ozimnej pšenice po zbere cukrovej repy. Bohužiaľ, existujú obmedzené informácie o správaní sa tohto hmyzu, najmä preto, že veľkú časť svojho života trávia pod zemou ako nymfy.

V praxi zatiaľ nie sú dostupné efektívne možnosti kontroly. Súčasné poznatky naznačujú, že cikády nemožno adekvátne kontrolovať pomocou štandardných listových insekticídov. V dôsledku toho krajiny a cukrovarnícky priemysel v strednej a západnej Európe financujú výskumné projekty na rozvoj stratégií kontroly zameraných na alternatívne metódy a poľnohospodárske postupy.

RTD aj SBR sú rýchlo sa šíriace bakteriálne ochorenia, ktoré predstavujú významnú hrozbu pre pestovanie repy cukrovej a cukrovarnícky priemysel v strednej Európe. Publikovaný výskum sa primárne zameral na kontrolu SBR. Štúdie uskutočnené vo Francúzsku a Nemecku skúmali striedanie plodín a obrábanie pôdy ako potenciálne stratégie na zníženie populácií vektorov.

Genetická rezistencia zohráva kľúčovú úlohu pri zabezpečovaní rentability pestovania repy cukrovej v oblastiach postihnutých SBR. Odrody tolerantné voči SBR sú registrované v EÚ a ponúkajú efektívne riešenie v regiónoch, kde je repa cukrová výlučne infikovaná Candidatus Arsenophonus phytopathogenicus.

V Inštitúte poľných a zeleninových plodín čelia pretrvávajúcim výzvam v súvislosti so vznikajúcou chorobou RTD a aktívne bojujú proti reptalusu quinquecostatus. Z dôvodu neúplného pochopenia životného cyklu vektora sa úsilie zameralo na sledovanie jeho vzhľadu a aplikáciu presne načasovaného ošetrenia insekticídmi. Naše výsledky z roku 2023 ukázali, že včasná aplikácia insekticídu znížila počet infikovaných rastlín až o 65 % v závislosti od odrody.

V roku 2024 však bola v dôsledku neskorého výsevu repy cukrovej a skorého objavenia sa vektora nízka miera infekcie RTD a neboli aplikované žiadne insekticídne ošetrenia. V predchádzajúcich rokoch skoršie nálety vektorov korelovali so zvýšeným výskytom a závažnosťou chorôb, zatiaľ čo v roku 2024 viedlo priaznivé načasovanie výskytu vektorov k zdravším plodinám a nižšej prevalencii chorôb.

Najúčinnejším riešením na prekonanie RTD by bolo pestovanie tolerantných alebo rezistentných odrôd repy cukrovej. Žiaľ, v súčasnosti nie sú registrované žiadne tolerantné alebo rezistentné zárodočné plazmy repy cukrovej voči Candidatus Fytoplazma solani. Jedným z prvých pozorovaní hodnotiacich výskyt RTD bolo, že existuje významný rozdiel medzi odrodami, keď má vektor viacero odrôd na jednom poli.

V štúdii uskutočnenej počas sezón 2022 a 2023 sme hodnotili náchylnosť/toleranciu tridsiatich registrovaných hybridov repy cukrovej v Srbsku, pričom sme hodnotili ich vplyv na úrodu koreňov a kvalitu na prirodzene infikovaných pokusných poliach. Na základe výsledkov zo sezóny 2022 sme do sezóny 2023 zahrnuli ďalšiu skúšku zahŕňajúcu dva hybridy umiestnené v klietke s vloženými vektormi (Reptalus spp.). Jeden z pridaných hybridov vykazoval vysokú citlivosť na RTD, zatiaľ čo druhý vykazoval vysokú úroveň tolerancie počas prvej sezóny 2022.

V oboch sezónach sme pozorovali vysokú mieru infekcie RTD s odchýlkami medzi hybridmi, ktoré sa pohybovali od 18,5 % pre odrodu č. 22 až 80 % pre odrodu č. 30 v roku 2022 a podobné variácie v roku 2023. Najmä v klietke obsahujúcej dva hybridy s rôznou citlivosťou na RTD v roku 2022 sa oba hybridy v roku 2023 zhoršili.

Zatiaľ čo insekticídne ošetrenie plodín repy cukrovej je určené na zacielenie na dospelých migrujúcich jedincov, cieľom nekonvenčných agronomických postupov je potlačiť populácie nýmf. Chemické aj agronomické taktiky majú vzhľadom na ich komplementárnu povahu potenciál na prijatie v programe integrovanej ochrany proti škodcom.

SBR, teda syndróm nízkeho obsahu cukru, bol prvýkrát zaznamenaný v roku 1991 vo Francúzsku. Od roku 1997 bola preukázaná úloha vektorového hmyzu, najmä druhu Pentastiridius beieri. V súčasnosti je v Nemecku dominantným vektorom druh Pentastiridius leporinus, zatiaľ čo Hyalesthes obsoletus hrá len vedľajšiu úlohu. Pôvodcom ochorenia je baktéria Candidatus Arsenophonus phytopathogenicus, ktorá napáda cievne zväzky a narúša metabolizmus rastliny.

Odporúčania Prof. Dr. Schönbergera, N.U. V rámci ochrany repy cukrovej pred chorobami prenášanými vektorovým hmyzom:

Pochopiť špecifiká priameho hubenia samotných vektorov.
Účinnosť insekticídnych aplikácií býva často značne obmedzená.
Hlavným dôvodom je malá kontaktná plocha, cez ktorú by mohli účinné látky pôsobiť, ako aj nízka sacia aktivita samotného hmyzu, ktorý často neprijíma dostatočné množstvo účinnej látky.

Z pohľadu dostupných prípravkov majú pyrethroidy význam len pri priamom zásahu, keďže pôsobia kontaktným spôsobom. Flonicamid síce vykazuje systémový účinok, no jeho nástup je pomalý a nevyhovuje pri akútnych výskytoch. Acetamiprid má spravidla slabšiu účinnosť a v niektorých prípadoch nie je ani legislatívne povolený. Cyantraniliprole je v ochrane repy cukrovej v súčasnosti nepovolený a jeho účinnosť je navyše nízka.

V súvislosti s ochranou proti patogénom, ako sú stolbur a syndróm Basses Richesses (SBR), je nevyhnutné zaviesť komplexné a cielené opatrenia. Kľúčová je pravidelná kontrola porastov, zameraná na prítomnosť žltých gumovitých buliev a výskyt nýmf v pôde alebo na koreňoch rastlín. Pokiaľ sa nymfy identifikujú, je zásadné nepestovať po repe pšenicu, pretože obilniny môžu slúžiť ako medzihostitelia.

Agrotechnické opatrenia, ako je udržiavanie pôdy v čiernom úhore po zbere repy cukrovej...

Obrázok: Syndróm nízkeho obsahu cukru (SBR) na repe cukrovej.

97% Chorôb Zmizne? Lekári Odhalili Ranný Rituál, Ktorý Obnovuje Pamäť a Cievy

Využitie paradajok v kuchyni

Rajče jedlé alebo baklažán paradajky, v súčasnosti patria medzi vôbec najpopulárnejšiu zeleninu na svete, s veľkou variabilitou farieb, tvarov a chutí. Štatistiky uvádzajú, že paradajky sa pestujú takmer vo všetkých krajinách sveta. Podľa fosílneho nálezu z Argentíny vedci odhadli, že sa tu vyskytovala pred 52 miliónmi rokov. V 16. storočí sa začali rajčiny šíriť svetom, a to v ich pôvodnej podobe žltých a drobných plodov. Na základe toho dostali paradajky v Taliansku názov - v preklade znamenajúce - zlaté jabĺčka”.

Neskôr sa zistilo, že aristokratmi nezabíjala paradajka samotná, ale reakcia látok z paradajok spolu s cínovým riadom, z ktorého jedli. Na konci 19. storočia v Taliansku paradajky zachránila novo stvorená pizza, ktorá dala paradajkám druhú šancu a tým sa zistilo, že sú neškodné.

Šupka obsahuje vitamín C, dužina je nasýtená vitamínmi rady B, C, E a beta-karoténmi. Beta-karotény sú nielen dôležitým zdrojom pre vitamín A, ale taktiež neutralizujú voľné radikály v tele a chránia tým genetický materiál v bunkách pred poškodením. Z minerálnych látok stojí za zmienku predovšetkým vápnik, ktorý je, okrem iného svoje známe vlastnosti, veľmi dôležitý pre správnu zrážanlivosť krvi, draslík, vďaka ktorému naše telo vie efektívne využívať vodu a horčík alebo fosfor.

Obrázok: Paradajky sú bohaté na vitamíny a minerály.

Odrody paradajok

okrúhle paradajky: najuniverzálnejšia odroda paradajok, hodí sa pre teplú aj studenú kuchyňu. Dužina je výrazne šťavnatá, šupka je pevná. Tieto paradajky majú výraznú arómu a plnú chuť. Plody sú stredne väčšie veľkosti s hmotnosťou cca 100 g. Často sa môžeme stretnúť s delením okrúhlych paradajok na kríčkové a tyčkové.
cherry: malé okrúhle či oválne plody s výrazne sladkastou chuťou, silne mäsitou dužinou a malým podielom semienok. Plody sú zhruba s hmotnosťou 20 g. Najčastejšie využívané sú pre studenú kuchyňu alebo pri zapekaní - vďaka svojim malým rozmerom sú hojne využívanou dekoráciou na pohostenie v studenej kuchyni aj na slaných koláčoch.
divé paradajky: obľúbenci v permakultúrnych záhradách - táto odroda paradajok je veľmi nenáročná na pestovanie a vďaka svojej vysokej odolnosti sú takmer “samoobslužná”. Jedná sa o veľmi malé a okrúhle plody so sladkou chuťou. Vďaka týmto vlastnostiam sú najviac využívané na pohostenie a rauty, pretože sú komfortné na konzumáciu. Odporúčajú sa aj na domáce sušenie - ich malý rozmer umožňuje sušiť tieto plody vcelku a výrazná chuť sa zachováva aj po usušení.

Spracovanie paradajok

Vďaka tomu, že paradajok býva veľká úroda, začali sa hľadať rôzne spôsoby spracovania, ako túto surovinu uchovať na neskoršiu konzumáciu.

paradajkový pretlak: veľmi obľúbeným sa tak stal paradajkový pretlak, ktorý sa pridáva do omáčok, polievok, na cestoviny a na pizzu. Pretlak sa vyrába zo zrelých paradajok a jeho výsledná konzistencia má byť veľmi hustá a jednoliata bez kúskov paradajok. V pretlaku nesmie byť spracovaná šupka ani semienka.
passata: paradajkové pyré, ktoré je vyrábané z čistej paradajkovej šťavy, ktorá zahriatím zhustne do hustej a krémovej konzistencie. Neobsahuje kúsky dužiny a je vhodná na kratšie varenie.
polpa: Naopak na prípravu pokrmov, ktoré vyžadujú dlhšiu tepelnú prípravu sa odporúča polpa. Jedná sa o pasterizovanú dužinu spracovanú do riedkej konzistencie, ktorá prešla iba minimálnou tepelnou úpravou.
kečup: Suverénne najznámejším a najviac používaným výrobkom z paradajok je však kečup. Konzistencia kečupu je oproti pretlaku oveľa redšia a chuť má výrazne sladšiu chuť. A to nie je divu, pretože kečup obsahuje pridaný cukor a iné dochucovadlá. Paradajky sú často pri výrobe nahradzované pretlakom.
sušené paradajky: Treba uznať, že odvtedy sa hrdo usadila trón gastronomických obľúbencov a ich sláva stále stúpa. Prvá zmienka o sušených paradajkách však bola zaznamenaná u Aztékov, zhruba okolo roku 700 rokov n.l. Aztékovia si vytvorili spôsob na uchovanie paradajok na neskoršiu konzumáciu tým, že plody nasolili a potom sušili na slnku.

Paradajky sa pred sušením ošetria oxidom siričitým alebo soľou, aby sa uchoval podiel živín a plody boli chránené pred nepriaznivými vplyvmi procesu sušenia. Na slnku sa paradajky sušia 4-10 dní. Na účely skrátenia sušiaceho procesu sa využíva sušička alebo rúra, ktorá zníži dobu sušenia na cca 8 hodín. Na sušenie paradajok je vhodné voliť mäsité odrody paradajok. Najideálnejšou voľbou sa javí odroda San Marzano - plody tejto odrody sú podlhovasté, silne mäsité, s pevnou dužinou as nízkym obsahom semienok.

Aj napriek odpareniu vysokého percenta vody sa vďaka šetrnému sušeniu uchováva vysoký podiel nutričných hodnôt, a to predovšetkým lykopénu, ktorý zastáva podobnú funkciu ako beta - karotény.

Recepty s paradajkami

Či už uchádzate na klasické rajské polievke alebo uprednostňujete novšie receptúry či dokonca raw verzie, jedno majú všetky spoločné: paradajkové polievky sú plné živín, príjemne zasýtia a dodajú energiu. Pre rodinné stretnutia so najmä staršími ľuďmi, je vhodné zvoliť nestarnúcu klasickú rajskú polievku. Pri dlhých zimných večeroch vás na večeru určite nesklame táto paradajková polievka, ktorá zahreje a jej chuť je podčiarknutá pridaním sušených paradajok. Naopak v horúcich letných dňoch je jasnou voľbou raw paradajková polievka alebo gazpacho, ktoré predstavuje výživný, avšak svieži a ľahký obed.

Veľkou výhodou paradajkových omáčok je to, že sú tak nabité chuťou, že v kombinácii s cestovinami či gnocchi vzniká chuťovo vyvážené jedlo bez nutnosti ďalšieho pridávania iných surovín. Aj tak je tu ale priestor, čím môže byť paradajková omáčka na cestoviny obohatená - napríklad kúsky cukety, baklažánu alebo húb.

Pre milovníkov bazalky a čerstvých byliniek je esom v rukáve talianska paradajková polievka, ktorá sa postupne začína uhnizďovať v domácnostiach a je taktiež s obľubou servírovaná v reštauráciách či na svadbách. Dominujú v nej nielen čerstvé paradajky, ale aj passata a čerstvá bazalka.

Varenie so sušenými paradajkami nie je vôbec ťažké, napriek tomu to, aspoň na začiatku, vyžaduje trochu inšpirácie. Pre začiatok určite vyskúšajte stredomorský kuskus - do uvareného kuskusu stačí pridať sušené paradajky, olivy a korenie. Cestovinový šalát so sušenými paradajkami má prekvapivo veľa možností - výborný je teplý aj studený, s avokádom, s rôznymi druhmi orechov, či s tekvicou.

Na stretnutie s priateľmi alebo záhradnú oslavu sa skvele hodí nátierka zo sušených paradajok - vďaka výraznej chuti je obľúbená a stane sa tak príjemným spestrením každého pohostenia.

tags: #slachtenie #repy #cervenej #postupy