Sladkosti, ktoré sa už na Slovensku nevyrábajú: Nostalgická cesta do detstva
Ako deti sme azda všetci mali doma skrinku, v ktorej sa ukrývali sladké maškrty. Stačilo vziať stoličku, vyliezť na linku a uchmatnúť si to, po čom vaše srdce ráčilo. Nie vždy sa to však stretlo s pochopením rodičov. Staré mamy mali ale zväčša na našu diétu odlišný názor. Do jednej ruky nám vložili resanku a do druhej teplé granko. Občas nám dali aj pár halierov na to, aby sme si kúpili cigarety. Našťastie, len tie žuvačkové.
Ľudia radi spomínajú na chute detstva a maškrty, ktoré dnes už v obchodoch nenájdeme. Sami sme sa o tom mnohokrát presvedčili, keď sa pod našimi príspevkami opakovane rozprúdili diskusie o tom, ktorá legendárna sladkosť by sa mala vrátiť. Je to citlivá téma, a preto vždy, keď zverejníme meme s takýmito dobrotami, v komentároch sa nájdu mnohí z vás, ktorí zdieľajú svoju milovanú dobrotu, čo sa už nevyrába.
Poď si preto spoločne s nami pripomenúť obľúbené dobroty z minulých čias, ktoré sa už nevyrábajú. Nájdu sa medzi nimi slané pochúťky, sladkosti, ale aj nápoje.
Markíza Staré Reklamy 2000
Sladkosti, na ktoré s nostalgiou spomíname
Medzi obľúbené sladkosti, ktoré si pamätáme z detstva, a ktoré sa už nevyrábajú, patria:
- Rumové pralinky: História lahodných rumových praliniek sa datuje až do roku 1965. Pralinky prežili aj pád socializmu a rozdelenie Československa. V roku 2014 prešiel ich obal dizajnovou zmenou, no dnes už na nich môžeme iba spomínať. Spoločnosť Nestlé, ktorej značky Orion patrí, im dala stopku kvôli klesajúcim predajom.
- Resanka: Pre dnešných školákov je Resanka neznámym pojmom, ale pre narodených v 90. rokoch bola veľkým hitom. Cez veľkú prestávku sme čakali pred školským bufetom, aby sme si asi za pár korún pochutnali na sladkom croissante plnenom rôznymi príchuťami.
Okrem spomínaných, mnohí s nostalgiou spomínajú aj na:
- Miláčik (klasický, smotanový)
- Sójovú čokoládu
- Čokoládu Barila
- Zmrzlinu Polárka
- Jahodovú dreň
- Zoretku
- Zemiakový cukor (za korunu päť tabličiek)
- Zmrzlinku Košický krém
- Farebné malinovky
- Ovocný jogurt
Určite si spomeniete aj na ďalšie maškrty, ktoré buď už nevyrábajú, alebo už chutia inak. V obchodoch nájdeme teraz oveľa väčší výber maškŕt s príchuťami od výmyslu sveta. Našťastie sa občas nájdu aj pôvodné receptúry, ktoré sú výborné aj dnes.
Nie všetko je večné, a to sa týka aj obľúbených sladkostí alebo iných pochúťok. Pamätáš si ich z detstva, možno patrili medzi tvoje obľúbené, no dnes by si ich hľadal v regáloch len márne. Nik si nevie vysvetliť, prečo sa len tak vytratili, a tvoj život už bez nich nie je to, čo kedysi. Resanka, bublinková čokoláda či penne chipsy… niektoré z týchto dobrôt možno chýbajú aj tebe.
Poď si preto spoločne s nami pripomenúť obľúbené dobroty z minulých čias, ktoré sa už nevyrábajú.
Pamätáte si na ten pocit, keď ste sa ako dieťa s radosťou hrabali v nákupnej taške, ktorú mama priniesla domov, a hľadali sladkosti? My si na tie zlaté časy spomíname, ako by to bolo len včera. Sladkosti deti odjakživa milovali a asi aj budú milovať. Poďme si spoločne pripomenúť niektoré z nich, ktoré sa už, žiaľ, nepredávajú, alebo už jednoducho nie sú také, ako si ich pamätáme.
Dnes už Resanka neexistuje, no v časoch, keď sme boli prváčikovia, bola riadnym hitom. Cez veľkú prestávku sme čakali pred školským bufetom, aby sme si asi za 6 korún kúpili sladký croissant plnený rôznymi náplňami. Okrem sladkej náplne sme v Resanke našli aj nálepky, ktoré sme zbierali a lepili do albumu. Mnohí si spomínajú, že mala dosť náplne a niektorí si pamätali, že bola bez nálepiek. Aj keď sa objavujú názory na mätovú verziu, ktorá bola pre niekoho zvláštna, Resanka zostáva symbolom sladkého detstva.
Kto by nepoznal tie veľké a krásne farebné, voňavé a úžasne šťavnaté žuvačky Hubba Bubba? Boli by dokonalé, keby ich chuť vydržala dlhšie ako len tri minúty. Po takomto čase sa tieto megažuvky zmenili na ťažko žuvateľnú guču. A tak to zvyčajne dopadlo tak, že sme zožuvali celý balík v priebehu hodiny.
Pamätáš si na reklamu na túto sladkosť? Začínala sa slovami „Kuku ruku šťastie nové, chrumkavé a kakaové…“ a hoci si už chuť tejto napolitánky veľmi nepamätáme, bol to hit. Keksík v sebe ukrýval nálepky, ktoré sme, podobne ako pri Resanke, mohli zbierať a potom sme mohli vyhrať rôzne ceny.
Rakúske cukríky sme ako deti milovali! Ani nie preto, že by cukríky mali takú úžasnú chuť, ale skôr kvôli tým postavičkám, do ktorých sme si cukríky dávali. Najobľúbenejšie boli asi postavičky z rozprávok - káčer Donald, Pluto, Goofy alebo Mickey Mouse boli asi top.
Tak toto bol vynález storočia! :-D Ale fakt - všetky baby v triede nosili lízatko na prste a asi tak do tretej hodiny sme ho používali iba na ozdobu a potom sme sa doň pustili a do konca vyučovania nám zostal na prste len ten plastový kruh. A keď ste ako baba dostali takýto prsteň od spolužiaka, to už niečo znamenalo kiss.
Tak s týmto nanukom sa nám spájajú úžasné letné prázdniny. Niekedy sme síce museli dosť dlho čakať, kým nám trošku rozmrzol, aby sme ho mohli vysunúť (bavíme sa o nanuku, takže žiadne dvojzmysly tam nehľadaj! :-D), no odmena stála za to. A dokonca sa našli aj takí, ktorí si nanuk naschvál nechávali rozmrznúť a potom tú farebnú gebuzinu vypili. Mňamky!
A pri nanukoch ešte zostaneme. Existujú totiž tri druhy ľudí - tí, ktorí majú radi vodové nanuky, tí, ktorí milujú smotanové nanuky, a nenažranci, ktorým je to šumafuk a zežerú aj námrazu z mrazáka. Eskymo, ale to staré pravé Eskymo, bolo proste božskééé. Hustý kokosový nanuk s fajnovou čokoládovou polevou bolo úplné nebíčko v papuli. Ešte bol aj Ledňáček, ale Eskymo bol lepší! :-D Niektorí tvrdia, že Eskimo stále vyrábajú, len treba lepšie hľadať.
Nechápeme síce, ako táto sladkosť mohla prejsť, ale kedysi nás na fajčenie nabádali už ako deti. Zatiaľ čo naši rodičia si vychutnávali cigaretku, my sme dostali tieto žuvačky, s ktorými sme imitovali fajčenie. Ja viem, ja viem…bolo to divné, ale bolo to super a dospelácke.
Dosť podobné cukríkom PEZ ale chuťovo boli iné. Najlepšie na nich bolo, že pasovali do dávkovacích figúrok od PEZ, a tak keď sa babka pomýlila a namiesto PEZ ti doniesla LIPO, v pohode sa do dalo spapať.
Čo by sme to boli za hulvátov, keby sme zabudli spomenúť kultové a večne živé Lentilky. Čokoládove cukríky rôznych farieb, ktoré keď sme držali v dlani trošku dlhšie, mali sme zafarbené ruky. Och a našli sa aj takí, ktorým napríklad chutila iba jedna farba alebo takí, ktorí si najskôr farby roztriedili a až potom mohli spokojne papkať.
Nugátová tyčinka s čokoládovou polevou bola klasika a pamätníci, ktorí boli na tejto sladkosti závislí, sa tešia tomu, že sa stále predáva. Podľa viacerých však nechutí tak dobre, ako keď sme boli malí, ale je to príjemná spomienka na staré časy. Spoločnosť ChocoSuc Partner sa dokonca snaží nadviazať na históriu výroby čokolády v Trebišove a okrem značky Deva buduje aj značku BonAmi. Ich výrobky sa predávajú nielen na Slovensku, ale aj v zahraničí.
Keď sme boli deti, ani sme netušil (teda väčšina z nás), že sa tie tuhé biele cukríky volajú Antiperle. Síce neboli sladké, ale poriadne mentolové, že nás po nich potom polhodinu štípal jazyk, ale aj tak sme ich mali radi. Najlepšie bolo, keď sme pät minút točili tým vrchnákom, kým sme našli dierku, cez ktorú nám vypadol cukríček. Kam sa hrabú tiktaky…
Toto bola klasika! Žuvačky rôznych farieb, ktoré chutili úplne rovnako a tak, ako aj Hubba Bubba, chutili asi tak minútu. V porovaní s inými žuvačkami sa však občas stalo to, že žuvačka bola tvrdá ako kameň a trvalo nám poriadne dlho kým sme ju prehryzli.
Spomínaš si na tieto farebné gulôčky, ktoré boli neuveriteľne sladké? A boli také zlé, až boli dobré a museli sme ich zjesť na posedenie.
Ako deti sme ani netušili, že to dlhé farebné lízatko, ktoré sa dalo kúpiť pri pokladni za pár korún, sa volá benátová tyčinka a dodnes nechápeme, prečo sa tak volá. Lízatko bolo tak sladké a umelé, že si si po chvíli necítil jazyk a keď si sa odvážil doň zahryznúť, mohlo to pokojne dopadnúť aj stratou zúbku.
Ďalšie spomienky na detstvo:
- Čierny princ: Obľúbená nugátová tyčinka.
- Princezky: Sladkosť, z ktorej sa najskôr zlízala náplň.
- Cukríky okolo krku: Takmer nerozkusateľné cukríky na naťahovacej šnúrke.
- Šumienky: Neodmysliteľná súčasť narodeninových osláv.
- Vlnky: Sladkosti, ktoré sa už nevyrábajú.
- Nanuk v sáčku: Jednoduché a osviežujúce potešenie.
- Karamelové lízatko s kravkou na obale
- Čokoládové mlieko z Dona
- Želé tyčinky s čokoládovou polevou
- Plastové srdiečko naplnené čokoládovým a bielocokoladovym krémom
- Želé zvieratká v malom obale
- Turecký med v kornútku - hoci sa predáva aj dnes, chuť už nie je taká, ako si ju pamätáme.
- Punčový admirál keks od Pečivární Sereď
- Prima kakao (dnes tak už nechutí)
- Čokoládové extrahrubé vlnky od Opavie
- Radka oblátky
- Šumivé Roksy
- Pomarančová Manhattan zmrzlina v tégliku od Schoellera
- Kolový Twister od Algidy
- Pizzové chrumky od Namexu
- Jojo cukríky z hroznového cukru
- Sladký prášok vo fľaštičke
- Mino dražé od Kentu
- Broskyňové Smint cukríky
- Dr. Taka nanukova voda v trojuholníkovom "papierovom" (skor papierovo-hlinikovom) obale
Vlnky patria do kategórie sladkostí, ktoré sa už nevyrábajú. Tento milovaný keksík z českej Opavy sa už niekoľko rokov nevyrába. Ako je možné, že napriek svojej legendárnej povesti Vlnky dnes už nedostaneme? Môže sa na tom niečo zmeniť? Odpovede sme hľadali u samotného výrobcu Opavia, patriaceho do skupiny Mondeléz.
Vlnky sa začali vyrábať niekedy na prelome 50. a 60. rokov minulého storočia a posledné kusy sa v obchodoch objavili v roku 2011. Každý z nás si určite pamätá na ikonické farebné obaly, ktoré symbolizovali štyri rôzne príchute Vlniek.
Na otázku, prečo bola výroba Vlniek ukončená, nám odpovedala Eva Železná zo spoločnosti Mondeléz:
Ich výroba bola ukončená, pretože zákazníci o ne prestali mať záujem. Spoločnosť reaguje svojou ponukou na dopyt. Výroba každého produktu vyžaduje určitý minimálny objem kvôli rozloženiu nákladov. Akonáhle je o produkt menší záujem, než je toto minimum, nemôže výroba pokračovať.
| Sladkosť | Rok ukončenia výroby | Dôvod ukončenia výroby |
|---|---|---|
| Vlnky | 2011 | Nízky záujem zákazníkov |
| Rumové pralinky | 2014 | Klesajúce predaje |
| Resanka | N/A | Neznámy |
Ide teda o jasný výsledok logických pravidiel trhu. Nemá zmysel predávať niečo, čo nikto nekupuje. Napriek tomu, že subjektívne sme žili v presvedčení „kto by nemal rád Vlnky?“ realita podložená číslami z predaja hovorila niečo iné.
Ako sme sa z odpovede od Mondelézu dozvedeli, výrobu Vlniek komplikoval jeden špecifický faktor - ich tvar. Pre svoj tvar vyžadovali špeciálne formy na pečenie, ktoré sa na rozdiel od iného oblátkového sortimentu nedajú použiť na nič iné.
Fanúšikovia Vlniek v Česku iniciovali petície s niekoľkými stovkami podpisov, avšak ani to túto obľúbenú maškrtu nevrátilo do výroby. Na rôznych internetových trhoviskách sa v priebehu rokov objavovali inzeráty, v ktorých ľudia za niekoľkonásobok pôvodnej ceny predávali posledné prežívajúce Vlnky.
Ak ti Vlnky evokujú „staré dobré časy“ nemusí ísť len o iracionálny pocit. Vlnky sa vytratili zhruba v tom období, keď Slovensko prestalo byť nazývané „Tatranským ekonomickým tigrom“ a v spoločnosti začala silnieť neistota a strach z budúcnosti. Čiže z pohľadu Slováka sú Vlnky skutočne jedným z fenoménov doby, keď „bolo dobre“.
Vlnky sa už zrejme nikdy nevrátia, avšak milovníci sladkého nemusia zúfať. Len samotný Mondeléz v našom regióne ponúka asi 500 výrobkov a každodenne na trh prinesie niekoľko desiatok noviniek.
Obľúbené sladkosti z minulosti
Niektoré sladkosti sa stali ikonickými a navždy sa zapísali do našich spomienok:
- Bonpari: Kto mal Bonpari bol iný pán. Čo môže byť lepšie, ako mať cukríky okolo krku?
- Žuvačky s tetovačkami: Trocha bizarné žuvačky, ktoré viac než chuťou, zaujali tetovačkami. Stačilo ich navlhčiť vodou, pritlačiť, počkať a výsledok bol zväčša zaručený.
- Karamelové lízatko: Bez nich by žiadna narodeninová oslava nemala tie správne grády.
- Šumienky: Každé socialistické dieťa poznalo šumienky. Tí najmenší ich neraz zlízali priamo z rúk radšej, ako by si ich rozpustili vo vode.
Sladkosti, ktoré prežili a stále sa vyrábajú
Našťastie, niektoré sladkosti prežili nástrahy trhu a stále si ich môžeme vychutnať. Hoci možno chutia trochu inak, stále nám pripomínajú staré dobré časy.
- Deva: Návrat legendárnej čokolády. Ani malá, ani veľká, mňam-mňam sladká čokoládka. Presne takto znel slogan azda najznámejšej slovenskej čokoládovej tyčinky DEVA, ktorá sa začala vyrábať pred viac ako pol storočím v trebišovskom závode.
- Horalky: Národná sladkosť zo Serede.
- Treska v majonéze: Fastfood socializmu.
- Pigi čaj: Fenomén medzi slovenskými čajmi.
- Snehulky: Mentolové cukríky z Figara.
- Arizonky: Ryžové pochúťky zo Serede.
- Vinea: Konkurentka Kofoly.
- BB puding: Dietetická výživa pre dojčatá.
- Zlatý Bažant: Svetové slovenské pivo.
- Kukuričné chrumky MIVA: Tradičná slaná pochúťka.
Deva: Návrat legendárnej čokolády
Ani malá, ani veľká, mňam-mňam sladká čokoládka. Presne takto znel slogan azda najznámejšej slovenskej čokoládovej tyčinky DEVA, ktorá sa začala vyrábať pred viac ako pol storočím v trebišovskom závode. Po roku 1989, keď na náš trh začali prichádzať zahraničné cukrovinky, však záujem Slovákov o ne opadol. V novom miléniu značka postupne upadala.
Košickí podnikatelia sa snažia nadviazať na viac ako 60-ročnú históriu čokoládovej výroby v Trebišove. Okrem Devy Kaiferovci budujú aj druhú značku, a to BonAmi. Podľa neho najväčšou výzvou pre nich bolo udržať predaj na zahraničných trhoch najmä na belgickom trhu. Kaiferovcom sa oplatila aj stávka na tradíciu. Ako totiž prezradil Jaroslav, rozhodnutie priniesť značku Deva znovu na slovenský trh bolo správne a predčilo ich vlastné očakávania. „Za 4 roky sa nám podaril nárast o vyše 200 percent na našom trhu,“ priblížil. Aktuálne výrobky Deva a BonAmi nepredávajú len na slovenskom trhu. O tieto produkty je záujem aj v zahraničí, a to nielen v okolitých krajinách, ale aj v ďalekých ázijských štátoch.
Žuvačky: Od buržoázneho prežitku k obľúbenej pochúťke
Žuvačky v Československu mali pohnutú históriu. Až do roku 1957 bola ich výroba u nás zakázaná, keďže sa považovali za nehygienický buržoázny prežitok. Žuvačky mali pritom v Československu bohatú tradíciu, veď prvé české žuvačky Ricy sa objavili už v roku 1903. Obľúbenosť žuvačiek, najmä u detí, prudko narástla spolu s pútavými obrázkovými prílohami. Najskôr sa v polovici šesťdesiatych rokov objavili rôzni Káčerovia Donaldovia, neskôr populárni speváci.
Medzi obľúbené žuvačky patrili aj tie s tetovačkami. Žuvačky, ktoré viac než chuťou, zaujali tetovačkami. Stačilo ich navlhčiť vodou, pritlačiť, počkať a výsledok bol zväčša zaručený. Žiaľ, niekedy sa stalo, že tetovačka nevyšla najlepšie. "Mamííí kúp mi hubbu bubbu prosíííím." Ktoré dieťa by nechcelo žuvačku, z ktorej sa dali robiť tie najlepšie bubliny a bola úžasne sladká?
Sladkosti z Tuzexu a domácej výroby
Keď mal niekto možnosť vycestovať na Západ, akosi povinne musel doviezť nejaké sladkosti, často aj pre širšiu rodinu. V mikulášskej čižme sa však objavovali aj cukrovinky z tuzexu. Samozrejme, najväčšiu časť mikulášskych balíčkov tvorili sladkosti domácej výroby. Mnohé z nich však tiež kopírovali západné predlohy. Od začiatku si veľkú popularitu získali napríklad tyčinky Deli. Na trhu sa objavili v roku 1980 v troch príchutiach. Nepoložilo ich ani otvorenie trhu o desať rokov neskôr, keď sa do obchodov dostali aj ich skutočné západné predlohy. Prežili však aj iné značky. Lentilky, ktoré sa v modernej podobe predávajú od roku 1954, sú rovnako populárne aj dnes. Každý deň sa vyrobí päť miliónov kusov lentiliek, ročne teda zákazníci zjedia 1 miliardu a 820 miliónov kusov týchto farebných cukríkov.
Ikonické sladkosti a spomienky na detstvo
Ako deti sme azda všetci mali doma skrinku, v ktorej sa ukrývali sladké maškrty. Stačilo vziať stoličku, vyliezť na linku a uchmatnúť si to, po čom vaše srdce ráčilo. Nie vždy sa to však stretlo s pochopením rodičov. Staré mamy mali ale zväčša na našu diétu odlišný názor. Do jednej ruky nám vložili resanku a do druhej teplé granko. Občas nám dali aj pár halierov na to, aby sme si kúpili cigarety. Našťastie, len tie žuvačkové.
Medzi obľúbené sladkosti patrili:
- Bonpari: Kto mal Bonpari bol iný pán. A kto mal fialový cukrík, bol už riadny kráľ. Čo môže byť lepšie, ako mať cukríky okolo krku? Tieto takmer nerozkusateľné cukríky na naťahovacej šnúrke dopĺňali našu vizáž.
- Lipo: Na cukríkoch Lipo, ktoré pripomínajú malé tehličky, si pochutil ne jeden mlsný jazýček. Dosť podobné cukríkom PEZ ale chuťovo boli iné. Najlepšie na nich bolo, že pasovali do dávkovacích figúrok od PEZ.
- Šumienky: Každé socialistické dieťa poznalo šumienky. Tí najmenší ich neraz zlízali priamo z rúk radšej, ako by si ich rozpustili vo vode. Bez nich by žiadna narodeninová oslava nemala tie správne grády.
Čo na to mamičky?
Zaujímavý je aj pohľad dnešných mamičiek na sladkosti. Niektoré preferujú zdravšie alternatívy, ako napríklad ovocie, lyofilizované ovocie, ovocné tyčinky alebo domáce koláče s menším množstvom cukru. Iné sú tolerantnejšie a nechajú deti vybrať si, čo im chutí, no snažia sa obmedziť tvrdé cukríky, lízatká a žuvačky.
tags: #sladkosti #ktore #sa #uz #nevyrabaju #Slovensko
