Hrady a kaštiele v okolí Krompách

Okolie Krompách na Slovensku ponúka bohatú históriu, ktorá sa odráža v zachovaných hradoch a kaštieľoch. Medzi najvýznamnejšie patria Richnavský hrad a kaštieľ v Jaklovciach. Tieto pamiatky svedčia o búrlivej minulosti regiónu a jeho kultúrnom dedičstve.

Richnavský hrad

V južnej časti intravilánu obce Richnava sa nachádzajú zvyšky pôvodného Richnavského hradu v polohe „Pod baštu” (360 m nad morom). Zaniknutý hrad bol postavený v 13. storočí a zbúraný okolo roku 1527. Stál na bridlicovej terase nad riekou Hornád, odkiaľ bol chránený prirodzeným zrázom.

Richnavský hrad. Zdroj: Wikimedia Commons

Z východnej, severnej a západnej strany bol hrad chránený mohutnou 16 m širokou priekopou, ktorá je dodnes hlboká až 5 m.

História hradu

Hrad vznikol pravdepodobne v druhej polovici 13. storočia. Predpokladá sa, že začiatky hradu sú spojené s kláštorom križovníkov svätého hrobu, ktorý bol postupne prestavaný na strážny kráľovský hrad, chrániaci diaľkovú cestu údolím Hornádu.

V roku 1336 sa stal majetkom krajinského hodnostára Mikuláša Peréniho. V roku 1442 ho po niekoľkomesačnom obliehaní dobyl Ján Jiskra. Hrad bol potom pod velením jeho spolubojovníka Jána Talafúsa, známeho ako "hajtmana na Richnawje" až do 60-tych rokov 15. storočia, keď na hrad zaútočili vojská nového kráľa Mateja Korvína a v roku 1462 ho dobyli. Na základe donácie sa stal majetkom Štefana Zápoľského. V závere 15. storočia sa hrad snažili získať Thurzovci.

Podarilo sa im to za dvojvládia v roku 1528, keď hrad dobyli Levočania bojujúci za kráľa Ferdinanda. Po smrti Alexandra Thurzu v roku 1543 a následných sporoch o dedičstvo začal hrad upadať. Po vymretí Thurzoveov (1638) hrad získal Ján Rottal a jeho brat. Po ich smrti (1693) získali majetky Csákyovci. Zdá sa, že hrad v 16. storočí strácal svoj význam a postupne pustol. V roku 1605 sa v urbári spišského panstva spomína ako "dirutum castrum Rickhno". Hrad definitívne zanikol o storočie neskôr. V rokoch 1715-1720 dal kardinál Imrich Csáky z materiálu hradu postaviť v Kluknave kaštieľ.

Ďalšie názvy: Richnavský hrad; 1318 strata de Ryhno versus Zenthkerezth, 1448 castrum Richno, castrum Richnawa

Pôdorys hradu

Na severnej strane hradného areálu sa nachádza torzo mohutného muriva, ktoré je postavené z lomového kameňa a spájané šedastou tvrdou maltou. Je hrubé 200 cm a na severovýchodnej strane oblo zakrivené. Predpokladá sa, že je to torzo pôvodnej štvorcovej veže, ktorá stála v čele prístupovej cesty. Dodatočne bol k nej z južnej strany pristavaný múr, resp. objekt so 120 cm širokým múrom. Patril k nemu i múr, ktorého torzo sa nachádza v strede susedného dvora. Ide pravdepodobne o zvyšok palácovej stavby dodatočne pristavanej k veži.

Posledné zvyšky hradu sa nachádzajú na ulici Pod baštou.

Kaštieľ Jaklovce

V obci Jaklovce sa nachádza barokový kaštieľ postavený v druhej polovici 18. storočia. V danom čase bol jednoposchodový a v štýle tereziánskeho baroka. Okolo roku 1920 ho prestavali, niektoré časti boli nadbudované o jedno poschodie. Pôvodne slúžil ako rodinné sídlo jednej z vetiev grófskeho rodu Csákyovcov.

Kaštieľ Jaklovce. Zdroj: Hrady-zamky.sk

Kaštieľ začiatkom 20. storočia slúžil ako reštaurácia. Dnes je v súkromnom vlastníctve, pomaly chátra a s výnimkou vonkajšej obhliadky je verejnosti neprístupný.

História kaštieľa

Historik Belo Polla v knihe Hrady a kaštiele na Východnom Slovensku dáva vznik kaštieľa do spojitosti so starou jaklovskou vetvou rodu Jekelfaluši (Jekelfallusy). Podľa spomienok obyvateľov obce však Jekelfalušiovcom patrila zemianska kúria, v ktorej sa dnes nachádza komunitné centrum. Z historického hľadiska bola jaklovská vetva Jekelfalušiovcov najchudobnejšia a viac ako majetok ju zdobilo len jej meno. Už v roku 1700, teda pred postavením kaštieľa, žili na dlh a okrem samotnej kúrie boli ich majetky v zálohe iných šľachticov a zemanov. Na živobytie si zarábali ako úradníci v službách spišského župana.

Podľa tradovaných spomienok najstarších obyvateľov sa posledný majiteľ kaštieľa - Karol Csáky - pýšil tým, že tento objekt nechala postaviť jeho rodina. Táto vetva rodu Csákyovcov ovládala hospodárstvo Jakloviec a širšieho okolia už od čias vymretia rodu Turza (Thurza), teda od roku 1636. Csákyovci v Jaklovciach okrem kaštieľa a pozemkov vlastnili aj pálenicu, žrebčinec a mlyn. Okolie kaštieľa krášlil park s veľkým skleníkom, dve jazerá a rozľahlé ovocné sady.

Karol Csáky sa v roku 1926 rozhodol kaštieľ a majetky v Jaklovciach, Opátke a Kojšove vymeniť s Košicami. Išlo pravdepodobne o jednu z rozsiahlych sprostredkovaných výmen majetkov medzi novou Československou republikou a Maďarskom, ktoré sa uskutočňovali v rámci vysporiadania tých starých maďarských šľachtických rodov, ktoré sa rozhodli Československo opustiť. Karol Csáky za svoje statky na dolnom Spiši požadoval vinice a lesy vo Forró a Garande, čo mu Košice sprostredkovali a doplatili ešte štyri milióny československých korún. Týmto sa stali novým majiteľom kaštieľa Košice.

Kultúrna pamiatka, ktorá pôvodným majiteľom slúžila ako poľovnícky zámok, zažil všakovaké časy. Počas prvej republiky slúžila ako rekreačné zariadenie pre mestskú košickú smotánku. Krátko po druhej svetovej vojne tu bola zriadená miestna škola. Po roku 1968, kedy v Jaklovciach postavili novú školu, kaštieľ osirel. Štátna správa nemala peniaze na potrebnú opravu, preto bol kaštieľ ponúknutý miestnemu jednotnému roľníckemu družstvu (JRD). Po roku 1989 často striedal súkromných vlastníkov, čo sa negatívne prejavilo na jeho stave.

Kým v minulosti bol barokový kaštieľ v Jaklovciach reprezentatívnou dominantou Hnileckej doliny, dnes chátra. Od roku 2001 je jeho majiteľom košická spoločnosť. V poradí ide o tretiu súkromnú spoločnosť, ktorá vlastní túto nehnuteľnosť.

Pôdorys kaštieľa

Barokový kaštieľ z polovice 18. storočia, ktorý bol pôvodne jednopodlažný. V roku 1920 bol prestavaný a rozšírený na poschodový. Hospodárska budova a koniareň sú z druhej polovice 18. storočia. Boli empírovo upravené a po roku 1945 čiastočne prestavané. Počas prvej republiky slúžil kaštieľ ako rekreačné zariadenie pre košickú mestskú smotánku.

Kaštieľ je v súčasnosti súkromným vlastníctvom, je v havarijnom stave.

Prehľad vlastníkov kaštieľa Jaklovce:

tags: #slaný #bazén #krompachy #skúsenosti

Populárne príspevky:

• Použitie smotany na varenie
• Inšpirácia pre varenie
• Druhy tort
• Zaujímavosti o vtáčích vajciach
• Recept na cestíčko bez vajec