Slovenské mäso a antibiotiká: Ako sme na tom v porovnaní s Európou?

Kvalita mäsa je čoraz viac diskutovaná téma, a to nielen na Slovensku. Spotrebitelia sa zaujímajú o pôvod mäsa, spôsob chovu zvierat a prítomnosť nežiaducich látok, ako sú antibiotiká. V tomto článku sa pozrieme na kvalitu slovenského mäsa, návyky spotrebiteľov, kritériá výberu mäsa, riziká spojené s lacným mäsom z dovozu a na to, ako sa Slovensko snaží udržať zodpovedný prístup k používaniu antibiotík v živočíšnej výrobe.

Podľa Mariána Petríka, majiteľa siete mäsiarní Farm House, je kvalita slovenského mäsa nad európskym priemerom. Dôvodom je nízka úroveň dotácií, ktorá obmedzuje používanie rastových hormónov a iných nežiaducich látok. Väčšina slovenských výrobcov pristupuje k práci seriózne a udržiava úzky kontakt s farmami.

Slovensko príkladom zodpovedného prístupu

Slovensko patrí medzi štáty Európskej únie, ktoré majú nízku spotrebu antibiotík v živočíšnej výrobe. V porovnaní s mnohými štátmi EÚ si Slovensko drží zodpovedný a udržateľný prístup k používaniu antibiotík. To sa odráža aj v kvalite domácej živočíšnej produkcie.

Na Slovensku podlieha predaj veterinárnych antibiotík prísnej kontrole. Všetky antimikrobiálne veterinárne lieky sú viazané na predpis. Prístup k nim majú len oprávnené subjekty a ich použitie podlieha štátnej kontrole. Spotreba liekov sa 2-krát ročne elektronicky hlási Štátnej veterinárnej a potravinovej správe SR (SVPS SR), čo zaručuje transparentnosť a presné sledovanie. Vzdelávanie veterinárov, študentov a kontrolórov v oblasti zodpovedného použitia antibiotík a prevencie antimikrobiálnej rezistencie (AMR) je súčasťou národného plánu.

Spotreba antibiotík v EÚ a na Slovensku

Spotreba naprieč hlásiacimi štátmi EÚ 27 sa pohybovala od 1,8 do 112,9 mg/kg PCU živej hmotnosti (PCU - Population Correction Unit), pričom celková spotreba za EÚ bola 45,1 mg/kg PCU. Pre porovnanie medzi štátmi sa používa tzv. Population Correction Unit (PCU) - ukazovateľ, ktorý vyjadruje celkovú biomasu hospodárskych zvierat určenej na produkciu potravín, v tisícoch ton živej hmotnosti (biomasa). V roku 2023 bola hodnota pre Slovensko 496 200 ton.

Štáty ako Španielsko (87,9 mg/kg), Poľsko (68,8 mg/kg), Portugalsko (62,2 mg/kg), Maďarsko (45,7 mg/kg), či Nemecko (37,4 mg/kg) spotrebovávajú omnoho viac antibiotík, a pritom ide o štáty, z ktorých Slovensko pravidelne dováža mäso na domáci trh. Spotreba antibiotík v týchto štátoch je 2- až 4,5-násobne vyššia ako na Slovensku!

Podľa správy European Surveillance of Veterinary Antimicrobial Consumption (ESVAC) Report 2023 - EMA preložila a upravila Ing. 1Predaj antimikrobiálnych veterinárnych liekov (VMPs) podliehajúcich povinnej evidencii sa týka výlučne látok s antibiotickou aktivitou. Časť týchto predajov, ktoré sú určené pre zvieratá na produkciu potravín, však môže byť v skutočnosti použitá aj pre zvieratá neurčené na produkciu potravín.

Mnohé slovenské farmy dokážu zabezpečiť zdravý chov bez zbytočného zásahu antibiotikami - a existujú aj také, ktoré nepoužívajú antibiotiká vôbec. Slovenské farmy dosahujú vynikajúce výsledky v oblasti minimalizácie použitia antibiotík, avšak slovenský spotrebiteľ napriek tomu často uprednostňuje lacnejšie mäso z krajín s niekoľkonásobne vyššou spotrebou liekov.

Je dôležité si uvedomiť, že ak nebudeme kupovať slovenské mäso, o niekoľko rokov budeme odkázaní len na dovozové mäso z krajín, kde sa antibiotiká používajú vo veľkej miere.

Riziká lacného mäsa z dovozu

Najväčším problémom lacného mäsa z dovozu je používanie rastových hormónov a antibiotík. To môže viesť k zníženej odolnosti človeka na antibiotiká a k alergiám. Únia zverejňuje údaje o používaní antibiotík v jednotlivých krajinách. Na Slovensku je ich spotreba nízka v porovnaní s krajinami ako Španielsko, Poľsko a Nemecko, odkiaľ sa dováža mäso.

Štát by mal informovať zákazníkov o rizikách spojených s lacnejším mäsom, podobne ako na škatuľkách s cigaretami.

Ako si vybrať kvalitné mäso?

Pri výbere mäsa by sme mali použiť zdravý sedliacky rozum a zamerať sa na krajinu pôvodu. Ak má španielske mäso záruku tri týždne, je pravdepodobné, že výrobca predĺžil záruku pomocou látok, ktoré držia mäso pokope. Dôležité je sledovať informácie na obale, ako je krajina pôvodu, miesto chovu a porážky zvierat a dátum spotreby.

Pri hovädzine je dôležité, aby sa dobytok choval vonku na pastvinách s prístupom ku kvalitnej strave. Pri hydine je znakom kvality žltá farba, ktorá naznačuje chov vonku a dobrú stravu. Je dôležité podporovať slovenských výrobcov, pretože ich počet je obmedzený.

Základom je, aby nedošlo ku kontaminácii. Čiže nesmie prísť do kontaktu s iným mäsom či potravinami. Zároveň by ste ho mali zjesť v čo najskoršom termíne. Neodporúča sa niekoľkodňové skladovanie v chladničke, pretože pri otváraní a zatváraní sa teplota stále mení.

Kvalitné mäso je drahšie kvôli tomu, že veľkovýrobcovia používajú rastové hormóny a antibiotiká na zvýšenie výrobnej kapacity. Tento proces skracuje dobu chovu zvierat, čo negatívne ovplyvňuje kvalitu mäsa.

Tabuľka: Porovnanie spotreby antibiotík v niektorých krajinách EÚ (mg/kg PCU)

Zmena návykov spotrebiteľov

Vývoj ukazuje, že spotrebitelia hľadajú viac informácií a snažia sa kupovať kvalitnejšie mäso v menších množstvách. Avšak, stále sme na začiatku v porovnaní s vyspelými krajinami, kde je samozrejmosťou nákup mäsa a syrov od lokálnych producentov. Na Slovensku hrdosť často končí pri cene.

Je lepšie konzumovať kvalitné mäso menej často, ako kupovať menej kvalitné mäso pravidelne.

tags: #slovenské #mäso #antibiotiká

Populárne príspevky:

• Prečo kŕmiť čerstvou stravou
• Čierna Torta: Inšpirácie
• Tradičný slovenský syr
• TESCOMA DELÍCIA – rozkladacia forma
• Sekaná podľa tradičnej receptúry