Slovenka v Colorade: Život v USA, kultúrne rozdiely a ako správne vysloviť "cheesecake"

Na Instagrame ju možno poznáte ako autorku za profilom Kaiah illustrates, no dnes nám okrem svojich nádherných ilustrácií Kaja odhalí aj kúsok z príbehu o tom, ako sa dostala do Colorada a trošku neplánovane v ňom aj ostala. Veľmi sa teším, že sa mohla pridať do našej rubriky Slovenka v zahraničí a aj takto na diaľku ju môžeme spoznať viac. Mnohí ťa už poznajú či už osobne alebo z Instagramu, ale mohla by si sa trošku predstaviť pre tých, ktorí o tebe počujú po prvý raz?

Volám sa Kaja, pochádzam z celkom veľkej rodiny (vyrástla som so siedmimi ďalšími súrodencami!). Som z Bratislavy, kde som aj dokončila strednú školu (anglické bilingválne gymnázium C.S.Lewisa). Po zmaturovaní som začala študovať Dejiny Umenia na filozofickej fakulte Univerzity Komenského, no tak rýchlo, ako som začala som aj skončila. Po dvoch týždňoch som sa už do školy nevrátila, lebo som cítila, že sa musím/chcem venovať svojmu umeniu. Keď sa teraz pozriem späť, som si istá, že to bolo to najlepšie rozhodnutie, no vtedy mi nebolo všetko jedno.

Krátko potom, teda koncom roka 2019, som odletela do Colorada navštíviť svojho (vtedy) priateľa. No veci sa udiali tak, že som tu už aj zostala. V januári 2020 sme sa zasnúbili a presne dva mesiace potom aj vzali. Od vtedy som sa žiaľ ešte nedostala späť domov na Slovensko kvôli imigračnému procesu či korone. Zatiaľ to bol šialený prvý rok manželstva, no aj tak je nám nad slnko jasné, že rozhodnutia, ktoré sme urobili boli tie správne…respektíve tie, ktoré sme vo vnútri cítili, že sú správne pre nás a ani náhodou ich neľutujem.

Ako ste naplánovali svadbu? Naša svadba nebola vôbec konvenčná, ale myslím, že to bolo všetko krásne tak, ako to bolo. Ešte v marci sme mali malinký obrad iba s Ryanovou rodinou a zopár kamarátmi. Vymenili sme si sľuby a prstene na kopci nad mestom s výhľadom na obrovskú priehradu. Bolo to krásne a naozaj v ten deň mrzlo. Celé to trvalo asi 20 minút a mali sme oblečené biele svetre…žiadne šaty ani nič podobné. Potom sme sa celá skupina išli najesť do reštaurácie, podpísali sme papiere, a noc sme strávili v hoteli. Bolo to skvelé, lebo sme nemali žiaden stres. Jediné, čo je mi ľúto je to, že tam s nami nemohla byť aj moja rodina.

Našu väčšiu svadobnú oslavu sme mali až o pár mesiacov na to, v augute, kedy nám to opatrenia už dovolili. Bola to celkom ležérna záhradná slávnosť, na ktorej sme sa už aj riadne vyfešákovali. Mala som biele šaty, obrovskú kyticu a Ryan samozrejme oblek. Na večeru sme mali šalát a pizzu a ako zákusok ovocie a cookies. Ako hovorím, my dvaja sme celkom ležérni a chceli sme, aby to naša oslava aj pekne odzrkadľovala.

Presne tak, ak by to bolo po našom ako „Kaja“, vyslovovali by to ako „Kadža“, čo je podľa mňa fakt hrozné. Keď idem ku doktorovi a vyslovujú moje celé meno „Karolína“, je to vždy “Karolajna”, čo sa mi tiež nepáči, ale už som si na to tak zvykla, že ich ani neopravím. Je pre mňa jednoduchšie ich nechať tak.

Kedy si sa do USA prvý krát pozrela, kam presne to bolo a aký dojem si po príchode mala? Prvýkrát som letela do Ameriky v roku 2017 na výmenný pobyt. Dostala som štipendium na americkej univerzite v Montane. Leteli sme spolu aj s kamarátom a pristáli sme na letisku v Seattli.

Hneď nás privítala obrovská americká vlajka, všade boli koberce, čo mi prišlo strašne zvláštne, no a potom…potom som išla na záchod. Doteraz si pamätám ten šok z amerických záchodov, haha. Ak ste boli v Amerike, tak asi rozumiete, čo myslím. Je v nich viac vody, sú menej súkromné - vačšinou sú medzi dverami obrovské škáry a nesplachujú sa tlačítkami, ale pákami.

No a potom, keď sme sa konečne dostali do Billings v Montane a vyšli von z letiska, boli pre mňa obrovským šokom aj tie obrovské autá a neskutočné široké cesty!

Billings, Montana

Sú nejaké rozdiely, ktoré si začala pociťovať až po nejakej dobe, čo si tam bývala? Dlhšie mi trvalo zvyknúť si na to, ako sa Američnia všetkým zdravia. Keď vojdete do kaviarne, hneď to ide “Ahoj, ako sa máš zlatíčko?”…niekedy aj len tak na ulici. Samozrejme nečakajú siahodlhú odpoveď, je to pre nich len súčasťou pozdravu. No mne to vždy prišlo zvláštne… Načo sa pýtať, ak nechcú počuť odpoveď?

Customer service je tu omnoho omnoho lepší. Už som sa úplne prestala báť ísť niečo vrátiť či vymeniť, ak treba. Doma na Slovensku z toho mám strašné traumy, lebo som vždy mala pocit, že tých pracovníkov veľmi otravujem. Na Slovensku máme zase omnoho lepší systém MHD-čky.

Čo sú nejaké slovenské zvyky, tradície, sviatky ktoré by si si rada uchovala? Už dva roky za sebou sme oslávili Vianoce aj 24. (Tu sa oslavuje až ráno 25.). My sme si to skombinovali. Na Štedrý večer pripravím tradičnú slovenskú večeru, teda zemiakový šalát a rezne, a potom ráno rozbalíme darčeky. Páči sa mi to takto skombinované. Dokonca sa mi teraz páči (aj keď to nie je úplne tradícia ako taká), že je tu zvykom sa všetkým pozdraviť, páči sa mi, že je normálne sa porozprávať s predavačkou v potravinách. Je to také oveľa príjemnejšie podľa mňa.

Povedz nám niečo o mestečku, v ktorom bývate? Bývame v meste Fort Collins na severe Colorada, počet obyvateľstva je cca 150 tisíc, takže to vôbec nie je také veľké. Je to veľmi príjemné miesto na bývanie. Je tu veľa mladých rodín, veľa bohatých štvrtí s peknými domami a hlavne krásny výhľad na hory hádam z každého uhla. Nie je tu veľa vysokých budov, takže máte vždy pocit, že nebo je obrovitánske, čo je podľa mňa skvelé. Na druhej strane mi trochu chýba taká ozajská mestská atmosféra, s ktorou som vyrástla v Bratislave. Pred tým, než som sem priletela som bývala v byte blízko pri hrade.

Čo sa týka prírody, je to určite Horsetooth reservoir - teda to miesto, kde sme mali náš svadobný obrad. Dokonca sa dá ísť na menšiu túru až hore na Horsetooth Rock, čo je veľmi príjemný výlet. Najlepšie ísť buď na východ alebo západ slnka. Je odtiaľ krásny výhľad na celé mesto.

Horsetooth Rock

Aký je turistický bucket-list pri návšteve Colorada? Podľa mňa naozaj stojí za to navštíviť západ Coloráda, kde sú kopce tak majestátne, že sa hádam nedá prestať ich obdivovať. Malé lyžiarske mestečká ako Telluride alebo Veil sú neskutočne krásne a ak ich navštívite na jeseň, keď sú všetky listy krásne žlté, určite nebudete ľutovať. No a na juhu Colorada…to je vlastne púšť. Nachádzajú sa tam tzv The Great Sand Dunes a to máte pocit, že ste sa ocitli niekde na Sahare. Colorado je naozaj krásny štát a počasie je tu úžasné. Takmer každý deň svieti slnko a kedže sa nachádzame celkom vysoko, aj v zime je slnko horúce.

Mala si šancu pozrieť sa aj na iné miesta v USA? V septembri sme si urobili road trip po Colorade, cez Utah až do Arizony a Grand Canyon-u. Geografia stredo-západnej Ameriky ma neprestáva udivovať. Je to naozaj ohromné a úplne iné, ako doma na Slovensku. Keď sa bude dať, určite chceme nastaviť Havaj, San Francisco alebo aj Nashville, Portland či Chicago.

Ako na teba pôsobia Američania ako národ? Čo sú podľa teba najväčšie rozdiely medzi Slovákmi a Američanmi? Myslím, že je ťažké Američanov ako takých generalizovať. Predsa len je Amerika obrovská krajina s 50-imi štátmi a miliónmi obyvateľov. Mentalita sa tak tiež prirodzene mení od štátu k štátu, z východu na západ. Ak by som však mala generalizovať, povedala by som, že Američania sú ako celok otvorenejší, rozprávajú hlasnejšie a výraznejšie a sú oveľa viac hrdí na svoju krajinu, ako som bola zvyknutá ja sama u nás na Slovensku. To je však další problém v tejto rovnici. Neviem to porovnať úplne objektívne, kedže všetko porovnávam so svojou skúsenosťou so Slovenskom: s Bratislavou, so svojou rodinou, svojimi kamarátmi a so svojou vlastnou bublinou.

Čo sa týka manželovej rodiny, sme si veľmi blízki a nemali sme žiadne problémy. Myslím, že som celkom dobrá v stanovovaní svojich hraníc a je pre mňa dôležité ich komunikovať hneď na začiatku vzťahu. Moji švagrovci teda neboli výnimkou. Iné kultúrne pozadie v našom vzťahu nehrá veľkú rolu a radi sa o týchto rozdieloch rozprávame.

Sú nejaké stereotypy o Amerike pravda? Jeden stereotyp, ktorý je podľa mňa celkom pravdivý, je, že Američania sú skvelí v tzv. „small talk”. (Teda v povrchných rozhovoroch napr. o počasí). Je to pravda, od mala sú vedení k tomu, aby s ľudmi jednoducho nadviazali rozhovor kdekoľvek a o čomkoľvek. Avšak mám pocit, že sme tento stereotyp prekrútili a spojili do iného. Často sa ma ľudia pýtajú, či je možné mať s Američanmi hlbší vzťah. Asi majú viacerí skúsenosť, že to na tom povrchnom leveli aj končí. Podľa mňa je to mýtus. S týmto sa totiž neviem stotožniť.

Asi to bude opäť individuálne, ale Američania v mojom kruhu blízkych sú mi skvelými kamarátmi a nezaplatiteľnou oporou. Vieme sa rozprávať o čomkoľvek a medzi sebou sa „small talku” vyhýbame. Áno, poznám aj takých, s ktorými to pri tých povrchných rozhovoroch končí, ale to je pre mňa úplne prirodzené.

Toto je jedna z najbežnejších otázok - či už sa to týka jedla alebo kultúry. Vždy sa nad tým pozastavím a nikdy neviem jako odpoveď sformulovať. Je to zvláštne, lebo domov mi samozrejme chýba, naša kultúra, mentalita…ten pocit poznať a byť poznaná. Verte či nie aj naša MHDčka, krásne staré budovy a všetky kaviarne… Ale najviac zo všetkého mi chýba moja rodina a blízki.

Stihli ste už v manželstve zažiť nejaké kultúrne rozdiely, ktoré vás prekvapili? O to viac, že ste sa zobrali po chodení na diaľku. Presne ako hovoríš. Rozdiely sa týkajú toho, ako sme vyrastali, aké vzorce sme sa naučili v našich rodinách. Kultúrne rozdiely v našom prípade nie sú nejako veľmi výrazné, ale to je asi aj tým, že sme si naše kultúry podrobne vysvetlili a navzájom sme ich aj zažili. Toto bolo niečo, v čom nám chodenie na diaľku práveže pomohlo. Strávili sme hodiny a hodiny rozprávaním sa, a preto sme boli pripravení urobiť rozhodnutie vziať sa. Vedeli sme, že sme prebrali každý dôležitý aj nedôležitý detail a že nás už nič nemôže prekvapiť. Tak to aj bolo.

Po takmer roku manželstva môžem povedať, že nebolo nič, čo by ma prekvapilo a naše skĺbenie životov bolo zatiaľ veľmi príjemné. Všetko je to však o dobrej komunikácii. Ak je pre nás niečo veľmi dôležité, vysvetlíme si to. Ak niečomu nevieme porozumieť kvôli inému kultúrnemu pozadiu, vysvetlíme si to.

Zmenil sa ti po presťahovaní jedálníček? Zvykla si varievať aj pred svadbou? Milujem variť a piecť, takže áno, už dlho dlho si pripravujem jedlo sama. Jedálniček sa mi nijako výrazne nezmenil. Nikdy som nemala tradičný slovenský jedálniček a teraz nemám tradičný americký. Ani neviem, či sa to dá zohnať na Slovensku, ale milujem BAGELS! To sú také „žemle” s dierou v strede. Ach, sto-percentne tá bezlaktózová zmrzlina. Je ich tu kopec! To je niečo, čo mi doma vždy chýbalo. Ak ste takú našli, tak akurát možno nejakú vanilkovú z Kauflandu alebo niečo veľmi predražené.

Ako si celý Covid prežívala z Ameriky? Mám pocit, že zo začiatku to tu nikto nebral vážne. My sami sme prvý mesiac, kde sa už v Európe všetko zatváralo spochybňovali či sa to dostane až ku nám. Deň po tom, ako sme sa s Ryanom vzali sme sedeli v poloprázdnej reštaurácii a raňajkovali. Bol piatok, vonku snežilo a nikde nikoho. Popíjali sme kávu a popritom v diaľke zahliadli správy v telke o korone a rozprávali sme sa o tom či to bude také vážne, ako to pôsobilo. Och, ani by nám nenapadlo, že o pár dní budeme na dlhé týždne v karanténe.

No a potom samozrejme prišla panika, nikde nebol toaleťák, múka či cukor alebo cestoviny. Bolo to práve v čase, keď sme sa presťahovali do našeho prvého bytu a nemali sme nič. Veľa z týchto základných vecí sme si museli zobrať od Ryanových rodičov, lebo v žiadnych obchodoch sme nepochodili. Dnes je nám to už vtipné. Myslím, že od vtedy sa to celkom ukľudnilo.

Tu vo Fort Collins je celý priebeh od vtedy už veľmi pokojný, ale popravde, tým, že obaja pracujeme z domu ani nemáme veľa možností vycítiť atmosféru tam vonku, haha. Je pre mňa ťažké to porovnať so Slovenskom, kedže som tam od začiatku pandémie nebola, ale myslím, že je to veľmi individuálne. Máme vo svojom živote ľudí z celého spektra: konšpirátorov, aj tých, ktorí nad tým stále len mávnu rokou a povedia, že je to len prechladnutie. A myslím, že tak isto je to aj na Slovensku…a asi aj na celom svete.

My sa hlavne snažíme byť zodpovední, nosiť správne rúška, byť dobrým príkladom a hlavne rešpektovať jednak autority, ale aj ľudí v našom okolí. Je pre nás dôležité im komunikovať, že rozumieme, ak sa necítia príjemne byť v jednej miestnosti s viacerými ľudmi, ísť von či dokonca ak chcú byť dobrovoľne v karanténe. Lebo koniec koncov, v tejto celej kríze by malo ísť hlavne o ľudí.

K tvojmu presťahovaniu do USA sa okrem Covidu pridali všetky imigračné papierovačky, na ktoré sa človek načaká. Ako tráviš tvoje bežné dni? Celý môj život sa riadne prevrátil hore nohami a čelila som mnohým zmenám. Je to obdobie čakania a čakania… a ďalšieho čakania. No napriek tomu som si v tom celom dokázala nájsť rutinu, čo mi výrazne pomohlo zmieriť sa so všetkými zmenami aj mentálne. Obaja s Ryanom pracujeme z domu, a tak si vždy pripravíme raňajky aj kávu spolu. Potom pracujeme pri tom istom stole. Okrem toho veľa kreslím (asi celkom pochopiteľne). No a popri tom si obaja radi pravidelne zacvičíme rôzne workouty od HIIT, pilates, plávanie či jógu, chodíme často na prechádzky von, radi spolu varíme a po večeroch si pozrieme dobrý seriál či film.

Máme v živote pekný rytmus a myslím, že aj veľmi zdravý balanc medzi prácou a zvyškom života.

Na tomto blogu máme aj rubriku o interiérovom dizajne, tak by ma zaujímalo, ako ste si zariadili váš nový domov a odkiaľ ste čerpali inšpiráciu. Momentálne bývame v byte, ktorý si prenajímame. Bolo pre mňa veľmi dôležité, aby náš priestor bol príjemný a hlavne pokojný. Teda, aby tu neboli žiadne šialené a krikľavé farby (alebo v mojom prípade takmer žiadne farby) a aby sme priestor nenaplnili zbytočnosťami. Náš interiér je teda veľmi minimalistický bez veľa zbytočností. Ja sama milujem interiérový dizajn a je to jedna z vecí, ktorú by som išla študovať, ak by som sa znovu rozhodla ísť na vysokú školu. Neviem sa dočkať, kým budeme s Ryanom vo svojom vlastnom, aby sme to všetko mohli zariadiť presne tak, ako chceme. Bude tam veľa bielej a krémovej, minimalistické prírodné farby, veľa prírodného svetlého dreva a hlavne veľmi veľa svetla.

Čo sa ti na amerických domoch najviac páči a čo je na nich také špecificky iné od tých našich? Typické americké domy tu na stredo-západe Ameriky na mňa pôsobia ako domy z papiera. Celé domy sú tu z dreva a je to pre mňa veľmi zvláštne. Všade tu dávajú koberce, čomu absolútne nerozumiem (z dizajnového hľadiska) a nepáči sa mi, že každý dom pôsobí tak isto. Voláme ich „cookie cutter houses“ (alebo vykrojené cez tú istú formičku). Staršie domy vo väčších mestách sa mi páčia, tie majú oveľa viac charakteru a pôsobia na mňa decentnejšie a zaujímavejšie. Ale samozrejme, je to naozaj o preferencii. Ja v dizajne milujem miešať staré a nové elementy a pracovať s veľa charakterom, aby priestor nepôsobil príliš plytko. Náš byt je v klasickej americkej novostav...

Cheesecake a jazykové zákutia: Ako sa vyhnúť prešľapom pri výslovnosti

Pomyselnému trónu nepodarkov výslovnosti cudzích slov kraľuje neohrozene slovo cheesecake. Obľúbená sladká pochúťka z tvarohu alebo smotanového syra má v ústnej podobe toľko skomolenín, až nimi dobyla internety. „Šisake“, „chese kake“, „číscejk“, „chese cake“ patria len k tým najzvučnejším, na ktoré sa nedá zabudnúť. Čašníci a cukrári, ktorí plnia zákazníkom sen o tejto sladkej pochúťke, by rozhodne vedeli na počkanie z rukáva vysypať desiatky ďalších variantov.

Cheesecake

Cheesecake, žiaľ, nie je jedinou maškrtou, ktorá má viac verzií výslovnosti ako spôsobov prípravy. Vo svete sladkých dobrôt a vlastne celkovo v gastronómii sa nájdu ďalšie tutovky, s ktorými sa neraz vysporiadame po svojom. Všetko potvrdzujú nasledujúce pomenovania: poleva ganache, tagliatelle, macchiato, syrové fondue. Teraz ruku hore, kto si už polámal jazyk.

Vážení zákazníci, nemusíte sa báť, náš tovar je síce krehký, ale veľmi nám záleží, aby k vám dorazil v úplnom poriadku. Súčasná doba prináša rôzne výzvy v oblasti jazykovej kultúry a štandardizácie. Jednou z nich je aj preklad jedálnych lístkov do angličtiny, ktorý sa stáva čoraz dôležitejším v kontexte globalizácie a turizmu.

V poslednom období sa na Slovensku diskutuje o novele zákona o štátnom jazyku, ktorá má za cieľ eliminovať cudzie výrazy v jedálnych lístkoch, ak existujú slovenské ekvivalenty. Ministerka kultúry Martina Šimkovičová uviedla, že cieľom je zabezpečiť, aby jedálne lístky boli dostupné aj v slovenskom jazyku, aby neodradili potenciálnych zákazníkov.

Redakcia získala exkluzívny náhľad do toho, ako by mohli vyzerať slovenské jedálne lístky po novom. Tu je niekoľko príkladov:

  • Nápoje a miešané nápoje:
    • Sex on the Beach → Obscénnosti na Oravskej priehrade
    • Bloody Mary → Krvavá Mária z Terchovej
    • Moscow Mule → Bratislavský somár
    • Long Island Iced Tea → Ľadový čaj z Petržalky
    • Irish Coffee → Zbojnícka káva s pálenkou
    • Aperol Spritz → Tatranská bublinka
  • Predjedlá a polievky:
    • Bruschetta → Natretý chlebík s paradajkou
    • Carpaccio → Tenučko krájaná surová hovädzinka
    • French Onion Soup → Cibuľová máčanka po záhorácky
    • Caesar salad → Veľkomoravský šalát cisára Svätopluka
  • Hlavné jedlá:
    • Spaghetti Carbonara → Slížiky s vajcom a slaninkou
    • Fish & Chips → Vyprážaná rybacina so zemiačikmi
    • Beef Wellington → Hovädzí závin po Jánošíkovsky
    • Chicken Tikka Masala → Kuracie kocky v korenenej omáčke spod Kriváňa
    • Cheeseburger → Syrová fašírka v žemli
    • Hot Dog → Spišský párok v rožku
  • Dezerty:
    • Tiramisu → Kávové pokušenie spod Tatier
    • Crème brûlée → Prepálený pudingáčik
    • Cheesecake → Tvarohová pochúťka
    • Panna Cotta → Mliečny stuhnutý dezertík

Vážení hostia, v rámci dodržiavania nového zákona o štátnom jazyku sme boli nútení upraviť naše menu. Pizza sa odteraz nazýva „Okrúhly posúch s oblohou“ a všetky talianske cestoviny budú uvedené pod súhrnným názvom „Múčne výrobky rôznych tvarov“. Ak by ste si náhodou chceli objednať „Fish & Chips“ v anglickom jazyku, upozorňujeme, že vám hrozí pokuta do výšky 500 eur za každé vyslovené cudzie slovo.

Pri preklade jedálnych lístkov je dôležité zohľadniť rozdiely medzi britskou a americkou angličtinou. Existuje mnoho slov, ktoré sa v britskej a americkej angličtine líšia. Tu je niekoľko príkladov z oblasti jedla:

  • Chips: Britská angličtina - hranolky, Americká angličtina - chipsy (zemiakové lupienky)
  • Crisps: Britská angličtina - chipsy (zemiakové lupienky), Americká angličtina - nehovorí sa tak
  • Aubergine: Britská angličtina - baklažán, Americká angličtina - eggplant
  • Courgette: Britská angličtina - cuketa, Americká angličtina - zucchini

Výslovnosť je ďalšia oblasť, kde sa britská a americká angličtina líšia. Napríklad, písmeno "r" sa v americkej angličtine vyslovuje častejšie ako v britskej angličtine.

Tu je niekoľko užitočných fráz, ktoré môžete použiť v reštaurácii:

  • Rezervácia:
    • I would like to make a dinner reservation for two. - Chcel by som urobiť rezerváciu na večeru pre dvoch.
    • We will need the reservation for Tuesday night. - Budeme potrebovať rezerváciu na utorok večer.
    • I have a table for four available at 7.45, please give me your name. - Mám stôl pre štyroch k dispozícii o 7:45, prosím, povedzte mi vaše meno.
  • Príchod do reštaurácie:
    • May we sit at this table? - Môžeme si sadnúť za tento stôl?
    • A table for two, please. - Stôl pre dvoch, prosím.
    • We have a dinner reservation for two at 7.30. - Máme rezerváciu na večeru pre dvoch na 7:30.
  • Objednávanie:
    • The menu, please. - Jedálny lístok, prosím.
    • Could you bring us the menu, please? - Mohli by ste nám priniesť jedálny lístok, prosím?
    • I’ll have the soup as a starter. - Dám si polievku ako predjedlo.
  • Problémy a sťažnosti:
    • Excuse me, but I didn’t order this. - Prepáčte, ale toto som si neobjednal.
    • I’m sorry, but this is cold. - Prepáčte, ale toto je studené.
    • How long do we have to wait? - Ako dlho musíme čakať?
  • Platenie:
    • Everything is delicious; thank you. - Všetko je vynikajúce; ďakujem.
    • Could I have the check, please? - Môžem dostať účet, prosím?
    • We’re going to split the bill. - Rozdelíme si účet.

Menších či väčších omylov sa dopúšťame dennodenne pri rozličných činnostiach: v práci, v domácnosti, dokonca aj pri rozprávaní. Jednoduché to nie je hlavne pri názvoch značiek a pomenovaniach, ktoré majú pôvod v inom jazyku ako v slovenčine. Tak vznikajú vtipné situácie a nezabudnuteľné skomoleniny, ktoré sú neraz hitom internetu.

Príkladom je preslávená značka automobilov Lamborghini (čítaj Lamborgini), ktorú stále niektorí vyslovujú s „dž“.

tags: #slovensko #cheesecake #vyslovnost

Populárne príspevky: