Slovenskí fotografi jedla: Umenie, ktoré prebúdza chuť

Food fotografia nie je žiadnou novinkou. Jedlo fotili naši predkovia už v 19. storočí. Prvé food fotografie boli ovplyvnené maľbami a kompozíciami ovocného zátišia. V roku 1910 predstavil fotograf Wladimir Schohin kolorovanie farbami. V medzivojnovom období sa už fotografi sústredili pri fotení jedla na jeho veľkosť a tvar.

V 30. a 40. rokoch dvadsiateho storočia sa zrodila reklamná fotografia jedla a potravín, ktorá má až dodnes rovnaký cieľ: vyvolať v nás túžbu po jedle a po nápoji z obrázku. V štyridsiatich rokoch dvadsiateho storočia začali fotografi masívne používať umelé aditíva a farbivá, aby jedlo na fotografii vyzeralo lepšie ako v skutočnosti je. V osemdesiatych rokoch už k zobrazovanému jedlu pridávali najrôznejšie kulisy. Dnes sa vo food fotografii nosí najkrajší trend.

Na Slovensku sa nachádza množstvo talentovaných fotografov jedla, ktorí dokážu premeniť bežné jedlo na umelecké dielo. Dvaja z najvýznamnejších sú Dušan Křístek a Zuzana Rainet. Ich práca je nielen o zachytení vizuálnej stránky jedla, ale aj o vyrozprávaní príbehu a vyvolaní emócií.

Dušan Křístek: Od módnych fotografií k hamburgerom

Roky fotil glamour, zvodné módne fotky, ale dnes je preňho oveľa príťažlivejší hamburger na tanieri. Pri dobrom stylingu a nasvietení poskytne čitateľovi takmer rovnaké vzrušenie ako pekná modelka. Asi pred pätnástimi rokmi. Aj predtým som mal nejaký pokus - fotenie pre fast food. To by som však nenazval fotením jedla, lebo výsledky boli tragické - hamburger vyzeral príšerne. Dúfal som, že to už nikdy v živote nebudem robiť.

V tom čase som fotil ľudí a nemal som žiadne skúsenosti s jedlom. Tie som postupne získaval pri fotení receptov pre vydavateľstvo, v ktorom som pracoval. Takmer všetko. V tom období bola celá food scéna nielen na Slovensku, ale aj vo svete len v začiatkoch. Styling jedla bol staromódny a u nás aj samotné jedlá, ktoré sa varili v reštauráciách. Moderná slovenská gastronómia bola v tom čase v plienkach. Pokus o trendovejší prístup v časopisoch väčšinou skončil na tom, že čitatelia chceli klasiku. Zmena nastala asi pred deviatimi rokmi, keď som začal spolupracovať s najlepšími šéfkuchármi Slovenska, s ktorými sme fotili jedlá priamo v ich prevádzkach. Roky som fotil sporo odeté modelky a dnes už skutočne neviem, čo nové by som vymyslel. Určite. Dokážem sa pri ňom vyhrať po technickej stránke, čo sa pri ľuďoch veľmi nedá. Keď príde nepekná modelka alebo sa fotí v nie príliš príťažlivom prostredí, môžem to zabaliť.

V ateliéri Dušana Křísteka nechýba kuchyňa. Nemám rád torty. Je to obrovský kus nazdobenej hmoty, ktorý sa musí fotiť len pod určitým uhlom, no práve vtedy torta stráca svoj tvar. Vždy z toho vznikne nejaký mačkopes. Nerád fotím aj vysmážané jedlá - ako napríklad syr. Ani kebab nie je fotogenický. S tým sa dá vždy nejako pohrať. Menej nápadné jedlo sa dá zachrániť kompozíciou. Rád fotím mäso, ktoré má štruktúru, krásnu farbu a odlesky.

Nepredpokladal som, že vďaka instagramu a blogerom nastane taký boom food fotografie. Hoci sa na prvý pohľad môže zdať, že sociálne siete fotenie jedla posúvajú ďalej, myslím si, naopak, že to kvalite fotografií neprospieva. Tejto oblasti sa venuje veľmi veľa ľudí, ktorí sú ochotní vziať zákazku za nižšiu odmenu. Logicky tak klesá náročnosť klienta. Bloger je lacnejší, lebo je kuchárom, stylistom aj fotografom v jednej osobe. Hoci blogeri styling ovládajú, majú svoj štýl, variť nevie takmer nikto z nich.

Nie, som samouk. Neprijali ma na VŠVU v Bratislave ani na Slezskú univerzitu v Opave. Počas stáže u Jerryho Errica sme robili na konkrétnom projekte - na knihe o newyorskom jedle vrátane klasiky ako je hot dog a pizza… V Toronte som bol v ateliéri Christophera Campbella. Ak sa na takúto fotografiu pozriem, vidím farby jedla, ktoré sú reálne, cítim atmosféru, ktorá je dotvorená prostredím, dostanem na jedlo chuť. Fotografia jedla nie je len obyčajný katalógový obrázok, kde má kilo párkov vyzerať ako kilo párkov. Neupravujem. Radšej si zapnem šesť svetiel, ako by som neskôr v počítači dotváral atmosféru. Ázijské jedlá sú vďačné, lebo majú štruktúru a sú plné farieb, aj keramika, v ktorej sa fotia, je zaujímavá. Jem veľa thajských jedál, mám rád aj taliansku či španielsku kuchyňu.

Viem. Nemohol by som sa postaviť vedľa Vojta Artza, ale kuchára v jednoduchej prevádzke by som zvládol. Veľmi dobre sa mi robí práve so spomínaným Vojtom Artzom. Je to neskutočný profík, pripravený vždy na všetko, pedant. Vie, čo fotografia jedla vyžaduje. Je niečo iné navariť pre hosťa v reštaurácii a pripraviť nedovarené jedlo pred fotoobjektív.

S kuchármi ste spolupracovali aj na vašej knihe Food Photo. Trinásti oslovení kuchári dostali úplne voľnú ruku. S rizikom, že rebierko budú pripravovať piati. Bolo mi to jedno, veď každý z nich má iný rukopis. Potešili sa, že majú voľné ruky a môžu publikovať recepty, ktoré sa nikam nehodia, lebo sú príliš extravagantné.

Od dvoch minút po hodinu až dve. Podľa toho, ako si s jedlom sadneme. Jedna z fotiek, ktorá je na výstave v Galérii Umelka, sa podarila až na šiestykrát. Dlho trvalo, kým sme vymysleli finálny styling. Najskôr sme to dali na tanier, bola to nuda. Potom to išlo do misky, opäť nuda. Málokedy to mám vopred premyslené. Čakám na vizuál jedla a od neho sa odvíja styling. Improvizujem priamo na mieste. Naučil som sa to pri fotení pre časopisy.

Varené jedlo nemôže byť dovarené. Upečené kura by bolo na fotke scvrknuté, preto sa len zaparí vo vode, koža sa ponapína a nakoniec opáli pištoľou. Na lesky sa používa technické mazivo „wédečko“. Jedlý olej by čiastočne potlačil štruktúru jedla a tomu sa chceme vyhnúť. Šalát sa strieka glycerínovou vodou, aby na ňom pekne držali kvapky. Väčšie „podvody“ sa používajú až vo vrcholnej reklamnej fotografii.

V odpadkoch. Je nedovarené, nedochutené. Minulý týždeň pri fotení rizota sme boli všetci príšerne hladní, ale napoly uvarenú zafarbenú ryžu sme jesť nemohli. Dnes fotí jedlo každý druhý, ak nie každý. Určite áno. Blogeri robia klientom navyše reklamu, keď fotky zavesia na Instagram. Ak nepotrebujú vysokú kvalitu fotografií, nemajú dôvod osloviť niekoho drahšieho.

Na Slovensku food stylisti nie sú, skôr dekoratéri, ktorí vyberajú k jedlu vhodný tanier alebo pohár. Možno jedného - Mira Kubečku - by sme mohli nazvať foodstylistom, pretože dokáže jedlo dokonale pripraviť na fotenie. Miro však dnes už robí takisto všetko vrátane fotenia. Foodstylista by mal podľa mňa poznať náhrady jedál, ktoré som už spomínal. Mal by vedieť, ako pripraviť umelú zmrzlinu, ktorá sa nebude roztápať, akú náhradu použiť namiesto čokolády či ako vyrobiť umelú penu na pive.

Vhodných ľudí skúšam, obmieňam ich. Ten, kto ich varí. Občas zájdem do obchodu aj ja. Nielenže vyzerám podozrivo pri vyberaní tých najkrajších jabĺk, ale ešte aj pokladníčku upozorňujem, aby ich nepohadzovala. To je profesionálna deformácia. Rovnako je to pri riadoch. Stáva sa zo mňa starinár. Občas aj zabudnem, čo všetko na tých policiach s riadom mám. Z každej dovolenky si prinesiem nejakú haraburdu, teším sa, ak nájdem staré dvere, na ktoré môžem naaranžovať jedlo.

Ako fotograf potrebujem veľa techniky - okrem fotoaparátu, kamery, počítača mnoho svetiel, softboxov, odrazných dosiek a statívov. Pre styling potrebujem mnoho tanierikov, riadu a podkladov. To je tvrdenie tých, ktorí nevedia pracovať so svetlami. Pri štýle práce foodblogerov sa to dá. Niektorí, žiaľ, nevedia robiť ani s tým denným svetlom. To, že položím tanierik k oknu, nie je práca so svetlom. To len Pán Boh dal, že pekne zasvietil. Pri veľkých projektoch, kde pracujeme od rána do večera, sa denné svetlo mení. Nemôžeme byť od neho závislí. Svetlo musí byť konštantné a musíme si ho vedieť modulovať sami.

Je mi to jedno, hoci pri tmavej fotke sa dá viac vyhrať. Pri svetlých fotkách si treba dávať pozor na to, aby sa nestratili tiene, kontúry. Mám pocit, že viac priťahuje susedov v Česku. Nemajú problém prísť spoza Prahy, aby sa niečo naučili. Fotografii vládnu najmä blogeri z Ukrajiny či Ruska. Jednoznačne. Robia to pompézne. Vytvárajú obrovské zátišia, majú pre ne cit. Mení sa to presne tak ako móda. Zábery jedla zhora, „flatlay“ fotografie, sa pred pár rokmi vôbec nepoužívali. Prišli s tým práve foodblogeri, pretože tento pohľad je fotograficky najjednoduchší a vďačný pre diváka, čitateľa. Ak sa presúvam na fotenie pod nejakým uhlom, menia sa hĺbky ostrosti a môžem pokaziť mnoho vecí.

Nie každé. Len to, čo vyzerá mimoriadne dobre, alebo niečo, čo sa kuchárovi skutočne nepodarilo. So ženou veľa cestujeme a všetky naše cesty sa končia ako gastrovýlety.

Dušan Křístek sa narodil v Bratislave v roku 1978. Profesionálnej fotografii sa venuje od roku 1998. V roku 2010 absolvoval študijný pobyt v New Yorku a v roku 2014 v Toronte. Ako portrétny a produktový fotograf pracoval pre printové médiá a rôzne vydavateľstvá. Je autorom fotografií vyše päťdesiatich kuchárskych kníh. Posledných desať rokov sa venuje najmä fotografovaniu jedla, v ktorom sa dostal medzi európsku špičku. V roku 2011 získal spolu s tímom tvorcov cenu za knihu Food Photo - na prestížnej celosvetovej súťaži GOURMAND World Cookbook Awards. Vo svojej voľnej tvorbe opúšťa farebnosť a lesk, vracia sa k tradičnej metóde fotografovania na film a veľký formát, sústreďuje sa na monochromatické pokojné zátišia, pracuje s povrchmi, materiálmi, so štruktúrou a svetlom. Vo voľnom čase organizuje fotografické a foodstylingové workshopy. Žije a tvorí v Bratislave.

Zuzana Rainet: Vášeň pre jedlo a kreativitu

Ahoj! Volám sa Zuzana Rainet a som food fotograf a food stylistka z Bratislavy, ktorá sa venuje projektom z oblasti gastronómie a produktovej fotografie. Špecializujem sa na fotenie jedla, produktov a reštaurácií na Slovensku, v Rakúsku a Českej republike, ale som dostupná kdekoľvek. Mojím cieľom je spojiť vás s vašimi zákazníkmi tým, že vyrozprávam príbeh vašej značky prostredníctvom krásnych fotografií.

Pri fotení sa snažím zachytiť samotnú podstatu jedla či produktu, pričom kladiem dôraz na ich kvalitu a rešpektujem ich pôvod. Zameriavam sa na vytváranie fotografií s autentickým príbehom, ktorý vyvoláva príjemné emócie a silnú túžbu jedlo ochutnať. Fotografovanie jedla ma napĺňa šťastím, prospieva mojej mysli a rozochvieva moje srdce. Spája v sebe všetko, čo milujem - vášeň pre jedlo, nekonečnú kreativitu, moderné technológie a marketingové zručnosti.

Som fotografka jedla a food stylistka z Bratislavy. Špecializujem sa na profesionálne fotenie jedla a food styling, ktoré zahŕňa produktovú fotografiu, recepty pre časopisy ako aj fotenie reštaurácií a kaviarní. Ako fotograf jedla pracujem najmä na Slovensku, v Čechách a Rakúsku, ale prakticky som k dispozícii kdekoľvek. Je mi nesmiernou cťou, že som sa dostala medzi sedem najlepších finalistov a v kategórii INOVÁCIA som získala ocenenie FINALISTKY. Toto vyznamenanie si veľmi cením, najmä preto, že to bola iba moja druhá účasť na súťaži a súťažila som po boku renomovaných profesionálnych food fotografov z celého sveta. Som hrdá, že moja fotografia „Mäsová bonboniéra“ bola vystavená v známej Mall Galleries pri Trafalgar Square v Londýne, vedľa umeleckých diel známych svetových food fotografov. Opakovane som bola vybraná do niekoľkých kolekcií v rámci Foodelia International Food Photography Awards. Moje ocenené fotografie si môžete pozrieť v galérii napravo.

Foodelia Awards je komunita najlepších food fotografov z celého sveta. Najlepší medzinárodní food fotografi zdieľajú svoje fotografie a súťažia medzi sebou v mesačnej súťaži Foodelia Awards. S mojím predchádzajúcim food blogom VeganLady.sk som získala 6. miesto v kategórii FOOD. Súťaž organizovala agentúra Content agency s.r.o., ktorá mi napísla: „Milá finalistka Zuzana, srdečne ti gratulujeme k 6.

Šťastná žena. Mama dvoch dievčat. Zberateľka priateľov. Estétka. Perfekcionistka. Tvorca systému. Zeleninová závisláčka. Kvetmi posadnutá. Milovníčka prírody a koláčov. Jogínka. Plavkyňa. Tanečnica v kuchyni. Nočná sova. Talianska povaha. Empatická. Pracovitá. Zodpovedná. Vždy nápomocná. DOBRÝ človek.

Nebola som vždy fotografkou. Počas štúdia marketingového manažmentu som učila angličtinu a pracovala ako vizážistka. Popri diaľkovom štúdiu som navrhovala a šila oblečenie, vyrábala šperky a stala sa módnou návrhárkou pre slovenskú lokálnu značku. Potom som pracovala ako marketingová manažérka pre nadnárodnú IT spoločnosť, kedy som ukončila moje štúdium MBA. Neskôr som prešla do leteckej spoločnosti ako marketingová riaditeľka. Nakoniec som dosiahla svoj kariérny vrchol - stala som sa MAMOU - čo je ten najkrajší a najťažší džob na svete! Časom som však znovu cítila potrebu byť kreatívna, aby som bola šťastná a spokojná. A fotenie jedla a food styling ma napĺňajú radosťou, prospievajú mojej mysli a a prebúdzajú v mojom srdci vášeň. Spájajú v sebe všetko, čo milujem - nadšenie z jedla, nekonečnú kreativitu, moderné technológie a marketingové zručnosti.

Môj voľný čas patrí mojej rodine, ale keď mám pár minút pre seba, nájdete ma na prechádzke v prírode, pri cvičení jogy alebo ako relaxujem vo vani. Rada sa stretávam s priateľmi pri večeri a celé hodiny sa s nimi rozprávam. Nikdy neodmietnem dobrý film, koncert vážnej hudby alebo divadelné predstavenie. A milujem učiť sa a skúšať nové veci! Preto ma baví food fotografia, je neuveriteľne komplexná, takže sa pri nej nikdy neprestanem učiť. Zvyšok môjho času patrí zháňaniu surovín, tvorbe receptov, vareniu, pečeniu, foodstylingu a fotografovaniu. Mám rada jednoduché, čerstvé a zdravé jedlá s množstvom zeleniny, zdravých obilnín, nízkotučného mäsa a rýb a rôznych byliniek. Môj blog Kitchenlove.sk je práve o zdravom varení a pečení s moderným šmrncom. Takže ak ste zvedaví a chcete si uvariť alebo upiecť super jednoduché a zároveň výživné jedlo, pozrite si môj blog alebo Instagram.

So Zuzkou spolupracujeme už skoro rok, takže náš pohľad na ňu ako človeka, ktorý miluje svoju prácu bude pomerne komplexný. Zuzka je človek, ktorý by nemusel pracovať, ale chce, lebo to čo robí ju baví a robí to s láskou. Jej vášeň a tvorivosť sa odráža aj v jej fotkách. Toto všetko je pravda, ale pravda je aj to, že na začiatku našej spoločnej cesty nebola úplná vzájomná spokojnosť. Naša s výslednými fotkami a Zuzkina so spôsobom nášho prístupu. Vo výsledku sa odrazilo, že Zuzka nepracovala samostatne, ale iba napĺňala naše predstavy, ktoré ju veľmi obmedzovali V kreativite. Naša spolupráca sa v dôsledku vzájomnej nespokojnosti blížila ku koncu keď som uvidel jej nové kampaňové fotky pre istú firmu. Vtedy som sa spýtal: Prečo také fotky nemáme aj my? Na základe toho Zuzka dostala od nás zadanie na kampaň bez nášho zasahovania do jej kreativity. Už prvá fotka, ktorou nám predstavila možnú cestu kampane nás nadchla. Odvtedy nie je o čom. Po dobrej myšlienkovej príprave a odovzdaní kreativity Zuzke, už nemusíme nič riešiť. Stačí sa len tešiť na výsledok. A ten je vždy perfecto!

Zuzku som ako prvá oslovila ja, lebo som jej úžasnú prácu sledovala už dlhšie a veľmi sa mi páčila. Som veľká milovníčka fotografií a najmä tých zážitkových. S takýmito fotografiami sa dostávame do sveta inšpirácií, pokoja, krásy a do chvíle, ktorá sa už nevráti. Zuzka pripravila pre náš e-book špeciál VIANOCE BezLepku 2023 recept a aj grafický vizuál na zdravú bezlepkovú Red Velvet tortu, ktorý sme umiestnili na štyri strany aj do našej ročenky BezLepku 2024/2025 a ktorý je tam určite "čerešničkou na torte".

„Začalo to kompletnou premenou našej webovej stránky, kedy sme fotili celý náš sortiment. Potom nasledovalo nekonečné dolaďovanie - finetuning. Odvtedy naša spoločná práca so Zuzkou pernamentne pokračuje. A čo viac! Budeme s ňou aj naďalej spolupracovať na projekte ZAX, pretože je kreatívna a dôveryhodná a rozumie posolstvu prémiových produktov. Skutočný gurmánsky fotograf! Asi nie je náhoda, že naša čokolatierka sa volá tiež Zuzka rovnako ako naša fotografka. Tento čokoládový svet jednoducho patrí ženám! "

"So Zuzkou sme fotili prvýkrát, no určite nie naposledy. Zuzkina kreativita, ale aj samotný prístup, ochota a dôslednosť sú odzrkadlením jej profesionality. Mali sme jasnú predstavu, no Zuzka naše očakávania niekoľkonásobne prekonala a dokonale zobrazila Lunter produkty presne tak, ako sme chceli - aby boli dominantou, no išiel z nich jasný odkaz - že ide o kvalitné a čerstvé produkty plné zdravia a kreativity. Zuzka sa zhostila aj náročnej výzvy, kedy sme chceli vzbudiť dojem levitujúcich produktov, čo takisto zvládla excelentne. Vďaka jej fotografiám sa podarilo našej značke vdýchnuť nový život, sviežosť a mladistvý vzhľad, a presne to sme aj potrebovali. Ďakujeme!

„Zuzana je profesionálka, pre ktorú je fotografovanie najprv hobby, ktoré zbožňuje, a až potom prácou. Vždy skvelo pripravená na každé jedno fotenie, pri ktorom môžete vidieť tú vášeň, pri ktorej vie vydržať hodiny.

"S fotografkou a foodstylistkou Zuzkou sme spolupracovali na krásnom projekte pre klienta Sedita. Od prvej komunikácie som vedela, že k projektu pristupuje zodpovedne, precízne a hľadá tie najlepšie riešenia. Hoci sme mali náročnú požiadavku, pripraviť z oblátok Sedita reálnu tortu, Zuzka to povýšila na úplne iný level, a tak vznikla nádherná trojposchodová torta, ktorá sa stala key vizuálom celej kampane. Oceňujem najmä jej ústretovosť, pracovnú flexibilitu a priateľskú komunikáciu, vďaka ktorej sa s ňou veľmi dobre spolupracovalo počas príprav aj pri fotoprodukcii.

Tipy pre dokonalé kulinárske zábery

Zozbierali sme pre vás tipy od fotografov, vďaka ktorým z každého jedla vyčarujete dokonalé kulinárske zábery. Zapojte sa do výzvy #dnesjem a staňte sa aj vy influencerom.

Ako ste na tom vy a fotografovanie jedla, ktoré varíte? Ovládate profesionálny aranžmán a váš kulinársky výtvor putuje súbežne na stôl aj na Instagram? Ak vás fenomén zvečňovania jedla na Instagram zatiaľ nechytil, možno v ňom nájdete prínos z iného dôvodu. Upozorňuje, že fotiť jedlo so svetlom za chrbtom môže aj najlepší záber pokaziť.

Dušan Křístek najradšej fotí mäso. Má podľa neho má nádhernú farebnosť, tvar a štruktúru. Zo všetkého najťažšie sa mu vraj fotila prvá kniha stodvadsiatich receptov kaší a prívarkov. „Mäso má nádhernú farebnosť v spektre od červenej až po čiernu, svoj prirodzený tvar a štruktúru.

1. Veľkosť taniera. Tanier by mal vyzerať bohato a výdatne.2.3. Odvážne krájanie. Jedlo by sme mali naporciovať a krájať tak, aby čo najkrajšie vynikla jeho textúra.4. Ako dosiahnuť žiarivejšiu farbu. Pomôže pár kvapiek rastlinného oleja, ktorým jedlo jemne potriete. Ledabolý štýl „Na rybách“ od dánskeho šéfkuchára Mikkela Karstadta. Jeho ďalšie inšpirácie nájdete na jeho Instagrame.5. Rozprávajte príbeh... napríklad dodaním textúry. Môžete si pomôcť ľanovou utierkou, ktorú podsuniete pod tanier, pohárom s nápojom, štipkou korenia. Polievka vyzerá na fotke lepšie s kúskom chleba alebo s lyžicou či s kúskom odtrhnutej bagety...6.7. Severská technika. Ledabolo (ale vedome) odkrojené kúsky zeleniny či rozptýlené bylinky.... Tomu sa povie precízne zostavený ledabolý aranžmán.

Popustite uzdu fantázii. „Existuje množstvo drobných vylepšení, ktoré môžete použiť. Svetlo je však absolútne kľúčové. Fotografujte počas dňa, ideálne v blízkosti okna. Používajte radšej menšie taniere svetlej farby.

„Ak je objekt vášho fotenia hnedej farby, sviežosť mu dodáte malým množstvom zelených byliniek, lyžičkou jogurtu, červenými papričkami, citrónovou kôrou či jarnou cibuľkou,“ pokračuje Jennifer Joyce. Zároveň zdôrazňuje najzakladanejšie pravidlo: „V jednoduchosti je krása. Nechajte samotné jedlo vyniknúť a s finálnym výsledkom budete spokojní.

Nielen na tanieri, aj na fotografiách je kľúčová kvalita surovín. V prípade šunkovo-salámových mís, ktoré sú ideálnym praktickým a chutným pohostením (nielen) počas sviatočného obdobia, máme na výber z vysokokvalitných mäsových produktov. Ak budete počas sviatkov pripravovať studené misy, skúste nový kreatívny „plating“ (úprava jedla na tanieri, pozn.). Ak vám koluje v žilách kreatívna kulinárska krv, nahrajte na svoj instagram do 18. decembra fotografiu vlastného kreatívne poňatého taniera s výrobkami od Taurisu a použite hashtag #taurisvyzva.

8. Hra na schovávačku. Vrstvenie dodá vášmu platingu príchuť hravosti a prekvapenia.

tags: #slovenskí #fotografi #jedla

Populárne príspevky:

• Zdravšia verzia rezňa
• Domáce recepty na akné
• Lahodné Variácie Pstruha
• Pre koho je vhodný kváskový chlieb?
• Gastronomická scéna Novej Bystrice a Pizza Verona