Slovník priezvisk na Slovensku: Pôvod, význam a história
Priezviská sú neoddeliteľnou súčasťou našej identity a kultúrneho dedičstva. Odrážajú zložité spoločenské a kultúrne dejiny mnohonárodnostného uhorského štátu. V nich nájdeme stopy starších byzantsko-rímskych vzťahov, valašskej kolonizácie, nemeckého osídľovania, v západoslovenskej oblasti vplyv chorvátskej kolonizácie, husitsko-bratríckych výprav i tureckých vojenských nájazdov a na severe Slovenska vplyv poľštiny, vo východoslovenských oblastiach aj ukrajinského a rusínskeho etnika.
Mgr. Jarmila Balážová, bývalá riaditeľka Štátneho archívu v Trenčíne, pracovisko Archív Považská Bystrica, sa zaoberala problematikou priezvisk. Skúmala ich charakter, osobné údaje, a lokálne názvy. Pri ich výskume sa stretla s mnohými cudzími, neslovenskými priezviskami, čo svedčí o tom, že cudzinci zapustili korene aj u nás.
Ako vznikali priezviská
Ľudia odvodzovali priezviská od bežných činností, povolaní alebo vlastností. Veľká skupina priezvisk vznikala z pomenovaní zamestnania, povolania a pracovných činností, tak je to aj v prípade priezviska Kováč. Podobne Molnár znamená v maďarčine mlynár, Varga garbiar a Szabó zas krajčír.
Medzi najčastejšie priezviská na Slovensku patria Horváth, Kováč, Varga alebo Tóth. Horvát znamená v maďarčine Chorvát a priezvisko Tóth sa utvorilo zo slova Tót (v množnom čísle Tótok), ktorým pôvodne starí Maďari označovali nielen Slovákov, ale aj ostatných príslušníkov nemaďarských národností Uhorska.
Priezvisko Nagy (v podobe graficky adaptovanej do slovenčiny Naď ) vzniklo z maďarského prídavného mena nagy vo význame veľký alebo starý, starší. Priezvisko Balog vzniklo z maďarského balog vo význame ľavák. Priezvisko Baláž pochádza z krstného (rodného) mena.
Vývoj používania priezvisk
Situácia v pomenúvaní osôb sa začala výraznejšie meniť od 13. storočia. K menu osoby sa častejšie pridávalo meno otca alebo iného príbuzného, označenie príbuzenského alebo spoločenského zaradenia, zamestnania, etnickej či rodovej príslušnosti, miesta sídla rodu a pod.
Presnejšiu identifikáciu osoby si vyžiadala spoločenská potreba v rozvíjajúcej sa feudálnej spoločnosti predovšetkým pri administratívno-právnych úkonoch. V 14. storočí sa čoraz častejšie objavovali sekundárne mená - prímená a prídomky, z ktorých sa vyvinuli dnešné priezviská.
Dvojmenná pomenovacia sústava s dedičným prímenom sa stabilizovala v 17. a 18. storočí a úradne bola kodifikovaná v období jozefínskych reforiem v druhej polovici 18. storočia.
Samozrejme, súvislosti tvorby priezvisk sú všelijaké, mnohé spôsobili aj farári pri zapisovaní do všetkých typov matrík - nepočul dobre, bolo nezreteľne vyslovené, napísané maďarskou transkripciou, atď.
Jozef II. kodifikoval priezviská v období jozefínskych reforiem.
Ďalšie zaujímavosti
Je zaujímavé, že v Považskej Bystrici sa nestretnete s priezviskom Bystrický, ale v Ilave už áno. Mnohí sa volajú úplne rovnako, ale vlastnia iné role a lúky.
Ako zistiť, kto boli vaši predkovia
Medzi ďalšie priezviská, ktoré sa vyskytovali v urbároch, patria Demjan, Ďurkoviech, Stanko. Niektoré priezviská majú maďarsko-latinský pôvod. Napríklad, priezvisko Mendík je z latinského slova mendicus, čo znamená biedny, chudobný.
Priezvisko Kőrmendy získali pravdepodobne od správcu panstva - provízora. Úradník na panstve spravidla nebol Slovák, mohlo sa stať, že pri pravidelnom obnovovaní urbára vpísal namiesto pôvodného priezviska siroty práve túto skutočnosť.
Použitie týchto textov sa riadi zákonom č. 185/2015 Z.z.
tags: #slovnik #priezviska #slovensko
