Dračia krv: Prírodný zázrak pre zdravie a dýchanie

Dračia krv, známa aj ako Sangre de Drago, je pozoruhodná živica s mnohostranným využitím. Získava sa zo stromov Croton lechleri, ktoré rastú v Amazonskom pralese, a je cenená pre svoje výnimočné hojivé a protizápalové vlastnosti. Vďaka bohatému fytochemickému zloženiu, ktoré zahŕňa bioaktívne látky ako taspíny a taníny, sa dračia krv stala obľúbeným prírodným prostriedkom v mnohých domácnostiach.

Strom Croton lechleri, zdroj dračej krvi.

Čo je to dračia krv?

Sangre de Drago, alebo dračia krv, je čistá miazga získavaná zo stromov Croton lechleri. Tieto stromy rastú v tropických oblastiach Južnej Ameriky. Za jej blahodarnými účinkami stojí unikátne fytochemické zloženie s vysokým obsahom bioaktívnych látok, medzi nimi napríklad taspíny alebo taníny, vďaka ktorým má (okrem iného) neprekonateľné hojivé schopnosti.

Zloženie a účinky dračej krvi

Dračia krv vyniká vysokým obsahom flavonoidov, až 93 % tvorí proantokyanidíny, veľmi silné antioxidanty s protizápalovými účinkami. Vďaka tomuto zloženiu má dračia krv široké spektrum pozitívnych účinkov na zdravie:

Hojivé účinky: Na ranách vytvára funkčný tekutý obväz, ktorý zastavuje krvácanie a výrazne urýchľuje hojenie a zacelenie rán.
Protizápalové účinky: Vysoký obsah antioxidantov pomáha pri rôznych kožných problémoch vrátane ekzémov, bradavíc, zápalového akné, vredov, preležanín, oparov či kurieho oka.

Využitie dračej krvi

Možnosti využitia dračej krvi sú široké a jej pozitívne účinky sú spomínané aj v súvislosti s ďalšími oblasťami zdravia.

Vonkajšie použitie

Dračia krv je všestranný pomocník, ktorý využijete.

Rany a poranenia: Dračia krv je vynikajúca na ošetrenie rezných rán, odrenín, škrabancov a iných drobných poranení. Vytvára ochranný film, ktorý chráni ranu pred infekciou a urýchľuje hojenie.
Kožné problémy: Vďaka svojim protizápalovým a hojivým účinkom sa dračia krv osvedčila pri liečbe akné, ekzémov, oparov, bradavíc a iných kožných ochorení.
Štípance a uhryznutia: Dračia krv pomáha zmierniť svrbenie a zápal po uštipnutí hmyzom a urýchľuje hojenie rozškriabaných rán. Vyhnúť sa hmyzu je jednoducho nemožné, preto sme si na štípance už tak nejako zvykli, obzvlášť v lete, kedy beháme bosí po tráve a kvôli horúčave nenosíme skoro nič iné ako plavky. Ale nie sú štípance ako štípance.
Opary: Sú nepekné, bolestivé a často viac ako otravné. Keď sa vám nejaký objaví na pere alebo v okolí úst, prvá myšlienka, ktorá vám napadne, je: „Ako sa ho čo najrýchlejšie zbavím?“ v okamihu sprevádzaná usilovným hľadaním rýchlo fungujúcich spôsobov všade po internete. Prvou dobrou správou je, že metódy, ako rýchlo eliminovať opary, skutočne existujú a druhou, že už ich nemusíte ďalej hľadať.

Vnútorné použitie

Podpora imunity: Niektorí ľudia užívajú dračiu krv vnútorne na posilnenie imunitného systému a ochranu pred infekciami.
Tráviace problémy: Dračia krv môže pomôcť pri zmierňovaní tráviacich ťažkostí a zápalov v tráviacom trakte.
Bolesti hrdla: Kloktanie dračej krvi rozriedenej vo vode môže pomôcť pri bolestiach hrdla a zápaloch.

Ako používať dračiu krv

Vonkajšie použitie: Naneste malé množstvo dračej krvi priamo na postihnuté miesto a nechajte zaschnúť. Vytvorí sa ochranný film, ktorý ranu chráni a urýchľuje hojenie. Nakvapkajte priamo na postihnuté miesto a nechajte zaschnúť, prípadne na aplikáciu použite vatovú tyčinku. Na opary odporúčame osvedčený trik domorodcov - do dlane alebo na chrbát ruky nakvapkajte potrebné množstvo dračej krvi a trite prstom tak dlho, kým nevznikne hustá pena.
Kloktanie: Pridajte 5-10 kvapiek dračej krvi do 200 ml teplej vody a kloktajte po dobu 30 sekúnd až 1 minúty, potom roztok vypľujte.
Vnútorné použitie: Užite niekoľko kvapiek dračej krvi rozriedených vo vode alebo džúse.

Na čo si dať pozor

Chuť: Dračia krv má špecifickú chuť, ktorá nemusí každému vyhovovať. Ak vám chuť prekáža, môžete ju zmiešať s džúsom alebo smoothie. Jak tu většina píše ohledně chuti, tak s tou nemám vůbec problém. Produkt je možné také přidat například do džusu nebo smoothie, pokud chuť nevyhovuje.
Farbenie: Dračia krv má silnú červenú farbu a môže dočasne zafarbiť pokožku. Len pozor, dosť to barví.
Kryštalizácia: Pri skladovaní v chlade môže dračia krv kryštalizovať. Nie je to na závadu, stačí fľaštičku zahriať v teplom vodnom kúpeli. Co se týče krystalizace na pipetce, je to přirozená vlastnost dračí krve, protože jde o čistý přírodní extrakt pryskyřice bez jakýchkoliv příměsí. Doporučujeme po použití vždy pipetku otřít do sucha, aby se usazeniny netvořily. Vlivem různých teplot při skladování mi extrakt zhrudkovatel, ale není to na závadu, používám bez problémů dal.
Tehotenstvo a dojčenie: Pred použitím dračej krvi počas tehotenstva a dojčenia sa poraďte s lekárom.
Dávkovanie: Neprekračujte odporúčané denné dávkovanie. Dlhodobé vnútorné užívanie dračej krvi konzultujte s lekárom.

Dračia krv a dýchanie: Súvislosť, ktorú ste nečakali

Hoci sa dračia krv primárne používa na vonkajšie a vnútorné hojenie, je zaujímavé zamyslieť sa nad jej potenciálnym vplyvom na dýchací systém. Ako sme si už povedali, dýchanie je pre naše zdravie kľúčové.

DYCH spája telo s DUŠOU. Nádych a oddych. Ako správne dýchať?

Dýchanie nosom vs. dýchanie ústami

Je dôležité si uvedomiť, že spôsob, akým dýchame, má zásadný vplyv na naše zdravie. Každý deň sa dvadsaťpäť tisíc krát nadýchneme a vydýchneme. Príde nám to ako niečo úplne samozrejmé. A pritom to ako dýchame, ovplyvňuje naše zdravie. Dnes Vás pozývam na objavnú cestu za umením dobrého dýchania.

Dýchanie nosom je pre telo prirodzenejšie.

Dnes si priblížime knihu Dych od Jamesa Nestora. Kniha prináša poznatky moderného výskumu z oblasti pulmonológie (choroby dýchacích ciest), psychológie, biochémie a fyziológie. V súčasnosti ponúka to najlepšie z oblasti dýchania, ak teda nesiahnete po naozaj odbornej literatúre povedzme z medicíny. Nestor nie je lekárom, psychológom, či biochemikom. Za touto knihou, ako to často býva, je jeho osobný problém s dýchaním, pre ktorý precestoval veľkú časť sveta a značnú časť svojho života venoval skúmaniu všetkého, čo sa venuje tomuto problému. Dochádza tak ku kombinovaniu múdrosti a vlastnej skúsenosti.

V období pred 1,7 miliónmi rokov žil na Zemi náš predok - Homo habilis. Konzumácia surovej stravy a jej spracovanie si vyžadovala veľa času a energie. Začali sme preto potravu drviť a porcovať, aby sme si uľahčili žuvanie a trávenie. Čo viedlo k úspore času a energie. Potom sa nášmu predkovi podarilo objaviť oheň. Vďaka nemu sa nám podarilo stravu opäť viac zmäkčiť a dostať z nej viac energie. Naše hrubé črevo na túto zmenu - prechod od tvrdej stravy plnej vlákniny k mäkkej strave, reagovalo zmenšením. Čo viedlo k energetickej úspore a k ďalšiemu nárastu mozgu. To už sme u nášho predka Homo erecta.

Drvenie a hlavne varenie jedla však malo svoje dôsledky. Mozog ktorý sa rýchlo zväčšoval potreboval miesto a tak ho našiel v prednej časti tváre, kde máme dutiny, nos a ústa - začal zaberať miesto na úkor týchto časti. Svaly uprostred tváre zoslabli a čeľustné kosti boli stále slabšie a tenšie. Už sme nepotrebovali tak veľa a tak silno používať čeľusť a prežúvať. Naša tvár sa skrátila a ústa sa zmenšili. Z tváre nám začal vytŕčať nos. Ten však v porovnaní s predkami ktorí mali plochý nos, bol menej schopný filtrovať vzduch, čo nás vystavilo väčšiemu počtu vírusov a baktérií (nosné štrbiny boli u našich predkov 2 x väčšie). Zmenšili sa nám nielen ústa, ale aj dutiny a hrdlo.

Pred dvanásť tisíc rokmi naši predkovia zbierali korienky a bylinky a lovili divú zver. V jednom okamihu s tým prestali a začali si potraviny pestovať. A práve tu sa začali objavovať prvé deformity úst a krivé zuby. S krivými zubami sa spájajú problémy s dýchaním. A tento problém sa zväčšil za posledných tristo rokov. Ľuďom sa zmenšili ústa, sploštila tvár a upchali nosné dutiny. Došlo k zostupu hrtanu a ten nám upchal hrdlo.

Posledné štyri storočia sa dostávame do kontaktu s priemyselne spracovanými potravinami. Mnohí ľudia za celý život neprídu do kontaktu s ničím čerstvým, surovým a prírodným. Jedlo je stále jemnejšie. Múka prišla o otruby. Zelenina je často uvarená. Ovocie zavárané. Jedlo kašovité. Konzumujeme čoraz viac cukru. Vláknina nám chýba čoraz viac. Strava je ochudobnená o vitamíny, minerály a aminokyseliny. Ľudia sú čoraz chorľavejší a nižší. V tridsiatich rokoch 18 storočia meral priemerný Brit 170 cm. Stále majú čerstvú, surovú a prírodnú stravu a nemajú tieto (dýchacie) problémy. Niektoré nemajú k dispozícií mliečne suroviny. Iné preferujú mäso. A ďalšie majú výlučne vegetariánsku stravu. A napriek tomu všetci členovia týchto komunít majú dokonalé zuby, veľké ústa a široké nosné štrbiny. Zubný kaz a iné zubné problémy sú u nich vzácne. Napriek rôznosti stravy, všetky tieto jedálničky obsahovali viac vitamínov a minerálov, než naša bežná strava.

Nebolo to však len o vitamínoch a mineráloch. Naši predkovia mali veľké čeľuste, priestranné nosové dutiny a širšie dýchacie cesty. S najväčšou pravdepodobnosťou preto nechrápali, nepoznali spánkovú apnoe (plytké dýchanie, výpadok dýchania a následne pokles hladiny kyslíka v krvi), zápaly dutín a nezápasili ani s ďalšími chronickými respiračnými problémami. Nepoznali ich, pretože nemohli. Mali príliš široké ústa a čeľuste na to, aby ich niečo dokázalo upchať a široké nozdry a teda veľa vzduchu. Dýchalo sa im ľahko. Široký nos lepšie filtroval vzduch a mal lepší ťah. Pri moderných lebkách brada ustupuje za čelo, čeľusť sa posúva dozadu a dutina sa zmenšila. Prakticky u každého sa vyskytuje krivý chrup. Evolúcia neznamená vždy pokrok. Vždy znamená zmenu. Ale tá nemusí byť k lepšiemu. Aktuálne sa ľudské telo deformuje.

V jednom jedinom nadýchnutí nám prejde nosom viac molekúl vzduchu, ako je piesku na všetkých plážach sveta (presne 250 a 20 núl). Vdychujeme čiastočky vzduchu zo vzdialenosti niekoľko desiatok až stoviek centimetrov. A v procesu vdychovania víria. Po prechode cez nosové dierky ich cestu sprevádzajú nosné škrupiny - systém troch kostí na každej strane, ktoré tvarom pripomínajú mušľu. Rozprestierajú sa od nosových dierok k oblastiam pod očami. Dolné škrupiny sa nachádzajú u nosných dierok. Sú pokryté sliznicou. Nosové škrupiny navzájom spolupracujú.

Preto je dýchanie nosom oveľa zdravšie a lepšie, ako ústami. Nos filtruje vzduch, ohrieva ho a zvlhčuje. Nosové dierky sa striedavo otvárajú a zatvárajú ako kvetina. Ich striedanie nám počas spánku pravdepodobne dáva impulz k zmene polohy, čo bráni vzniku preležanín. Dýchanie cez pravú nosovú dierku zrýchli krvný obeh, telo sa zahreje, stúpne hladina kortizolu, krvný tlak a tepová frekvencia. Dýchanie ľavou má opačný efekt. Je to brzda dôsledkov pravej. Je spojená s parasympatickou nervovou sústavou. Toto striedanie je dôležité. Pravá a ľavá. Keď sa nosná dutina upchá, dôjde k zníženiu prietoku vzduchu a k zvýšenému výskytu baktérií. Tie sa začnú množiť a môžu spôsobiť rôzne infekcie, nádchu a ešte viac upchať nos. Keď nos prestaneme pravidelne používať, tak zakrpatie (ak máte veľký nos, toto nie je dobrá cesta ako ho zmenšiť).

Ak máme upchatú jednu z nosových dierok, prípadne dýchame ústami, netrpí tým len nos. Hrtan funguje ako záklopka. Pôvodne bol hrtan vyššie položený. Ako sme rozvíjali reč, hrtan sa posunul nižšie a tak uvoľnil miesto v zadnej časti úst, čím vytvoril podmienky pre širší rozvoj hlasovej škály a hlasitosti. S menším rtami sa nám lepšie pohybovalo. Tá kombinácia nižšie položený hrtan a jazyk posunutý dozadu vytvorili riziko, že pri veľkom súste, alebo malých ale dychtivo konzumovaných, sa ľahko začneme dusiť.

Oxid uhličitý je v skutočnosti metabolickým odpadom. Vzniká v našom tele a priebežne sa ho zbavujeme. Naše dýchacie cesty tvoria „trubky“, ktorých dĺžka dosahuje 2,5 tisíca km. Vďaka pľúcam sa kyslík dostane do krvi. A počas cesty telom dochádza k uvoľňovaniu kyslíka z krvi a miesto neho krv odoberá z buniek oxid uhličitý. Inak - každá krvinka vyloží len asi ¼ kyslíka. Ten „ostatní“ sa nakoniec vracia do pľúc a opúšťa telo. Potrebujeme určitú rovnováhu medzi kyslíkom a oxidom uhličitým. A to sa dá dosiahnuť vďaka pomalým nádychom a výdychom.

Vďaka hlbším a rýchlejším nádychom zvýšime hladinu kyslíka v krvi, ale asi len o 1 či 2 %. Ale to nie je dôležité. Paradoxne hladinu kyslíka zvyšuje oxid uhličitý. Oxid uhličitý rozširuje cievy. Kyslík je pre bunku palivom. Čím viac sa namáha, tým viac ho spotrebuje. A produkuje oxid uhličitý. A ten sa zamieňa za kyslík. Je to podobné princípu ponuka - dopyt. Potrebujeme určitú rovnováhu aby sme mali dosť kyslíka. Oxid uhličitý sa používa aj pri transdermálnej terapií oxidom uhličitým.

Aj keď budeme dýchať nosom, čo z toho, ak sa nám vzduch nevojde do pľúc. Ukazuje sa, že najväčší vplyv na dlhovekosť má kapacita pľúc. Keď dosiahneme 30 rokov, kosti v hrudnom koši rednú a menia tvar. Hrudný kôš sa prepadá do vnútra a znižuje sa kapacita pľúc. Medzi 30 a 50 rokmi takto prídeme o 12 % kapacity pľúc a tento proces naďalej pokračuje. Našťastie tento proces nie je nezvratný.

Pred časom som navštívil ľudí, ktorí sa voľne potápajú. Na jedno nadýchnutie vydržia 12 minút (bez ďalšieho prísunu kyslíka) a potopia sa tak hlbšie, než sa zdalo za možné. Pôvodne to všetko boli obyčajní ľudia. Len vďaka tréningu sa im podarilo zväčšiť kapacitu pľúc a prinútiť ich k lepšiemu výkonu. Vďaka dychovým cvičeniam zvýšili kapacitu pľúc o 30 až 40 %.

Okrem dýchania je dôležité aj vydychovanie. Rozedma je ochorenie pľúc. Počas jednej minúty obehne krv v našich žilách a tepnách celé telo. Pravidelný a stabilný krvný obeh je dôležitý pre prísun čerstvej okysličenej krvi bunkám a pre odstránenie odpadu (oxidu). Krvný obeh je ovplyvnený vnútro hrudným tlakom, ktorý je závislý na našom dýchaní. Pri nadýchnutí dýchacie svaly hrudník roztiahnu, tlak v hrudníku klesne a vzduch je nasatý do pľúc. A krv sa vracia do srdca.

Hlavným dýchacím svalom je bránica. Vďaka dýchaniu sa neustále sťahuje a rozťahuje. Tento úkon urobí 50 tisíc krát za deň. Priemerný dospelý človek využíva pri dýchaní len 10 % potenciálu svojej bránice. Kvôli tomu dochádza k preťaženiu srdca, k zvýšeniu krvného tlaku a k vzniku porúch obehovej sústavy. Musíme začať využívať 50 až 70 % percent tohto potenciálu, aby sme s tým preťažovaním prestali.

Pri dýchaní ústami nevzniká dostatočný tlak čo spôsobuje, že sa mäkká tkáň vzadu v ústach uvoľňuje a prehýba. Vďaka tomu vzniká menej priestoru a dýchanie sa stáva zložitejším.. Dýchanie ústami núti človeka dýchať ústami. Dýchanie nosom má opačný efekt. Tlačí vzduch na oslabenú tkáň v hrdle, čím sa rozširujú dýchacie cesty a tým sa nám ľahšie dýcha. Tento efekt možno obnoviť aj po období dlhšieho dýchania ústami.

Dýchanie ústami prispieva k zápalu ozubnice (väzivové tkanivo pri zube), k zápachu úst a je jednou z príčin vzniku zubného kazu. Je pre zuby škodlivejšie ako konzumácia cukru, zlé stravovacie návyky, či nedostatočná zubná hygiena. Pri dýchaní nosom sa v nosových dutinách uvoľňuje oxid dusnatý, jeho molekuly zohrávajú kľúčovú úlohu pri rozšírení krvného obehu a okysličeniu buniek. Pri dýchaní nosom vzniká väčší odpor vzduchu a tým aj väčšie vákuum v pľúcach, čo pomáha nasať o 20 % viac kyslíka, než pri dýchaní ústami. Tie dve nosné dierky sú menšie, než ústa, preto ten tlak vzduchu a rýchlosť vytvára lepší ťah.

Naše telo má dobrý dôvod, prečo môžeme dýchať nosom a aj ústami. Zvyšuje to naše šance na prežitie. V prípade že dôjde k upchatiu nosa, slúžia ústa ako záloha - je to záložný ventilačný systém. Mnohí ľudia spia s otvorenými ústami. Pri otvorených ústach po nejakom čase budeme mať suchý jazyk a podnebie. A budeme mať potrebu sa napiť vody. Pri dýchaní ústami strácame o 40 % viac vody. Niekto by si pomyslel, že vďaka tomu aspoň nebudeme musieť ísť na záchod, opak je však pravdou.

Počas hlbokej fázy spánku vylučuje hypofýza hormón, ktorý reguluje vylučovanie vazopresinu, ktorý bunkám dáva informáciu, aby ukladali viac vody. Vďaka tomu ju nemusíme vylúčiť. Ale späť k spánku a k otvoreným ústam. Keď si ľahneme na vankúš, gravitácia sťahuje jazyk a mäkké tkanivo v krku nadol, čím sa uzatvárajú dýchacie cesty. Pri chrápaní dochádza k vibrovaniu mäkkého tkaniva a čapu v krku. V noci sa dusíme a kašleme, pretože máme zúžené dýchacie cesty a snažíme sa pretlačiť vzduch do vnútra a následne von. A to je spánková apnoe. Cez deň sa tomu snažíme brániť tým, že sa hrbíme, nakláňame krk dopredu a hlavu naťahujeme dohora.

Energia z jedla, to je dýchanie anaerobné. Toto dýchanie produkuje glukóza (cukor). Je to rýchlejší spôsob a ľahšie dostupný. Ale zároveň je to nehospodárny spôsob a toxický. Vytvára prebytok kyseliny mliečnej. Keď pri cvičení na začiatku cítite nevoľnosť, svalovú slabosť a potíte sa, to sú pocity anaerobného preťaženia. Naše pľúca nám ešte nestíhajú dodať dostatok kyslíka a tak ideme na cukor. Toto vysvetľuje, prečo po nejakom čase sa nám cvičí lepšie (už ideme na kyslík). Obidve energie sú spojené so svalovými vláknami. Ale pre anaerobné dýchanie je tých vlákien menej. Preto sa ľahko preťažia. Tento zdroj energie má byť záložný.

Kľúčom k dobrému cvičeniu a k dobrému pohybu je pohybovať sa energeticky úsporne - to znamená dýchať aeróbne čo najviac času, keď sa hýbeme. Pokiaľ sa hýbeme v aeróbnej zóne, teda dýchame aeróbne, spaľujeme viac tuku a následne sa rýchlejšie regenerujeme. Ak od čísla 180 odrátame svoj vek, dostaneme frekvenciu tepu, presnejšie horný limit aeróbnej zóny. Ak ho prekročíme, dýchame anaeróbne. Lepšie je pre nás získavanie energie z kyslíka (aeróbne dýchanie).

Dnes sa za normálne považuje frekvencia nádychov a výdychov niekde medzi 12 a 20 za minútu. Každým nádychom pritom prijímame asi 0,5 litra vzduchu. Naše pľúca dokážu prijať jedným nádychom 4 až 6 litrov vzduchu. Pomalšie nádychy a výdychy spôsobia, že nám stupne oxid uhličitý v krvi, ale vďaka tomu získame väčšiu aerobnú vytrvalosť.

Nadmerné dýchanie sa podieľa na mnohých chronických chorobách. Stačí že dýchame o 10 či 20 % viac a zaťažujeme svoj organizmus. Ochorenia srdca, žalúdočné vredy, chronické zápaly… To všetko je spojené s poruchami krvného obehu, PH krvi a s metabolizmom. Dýchať menej je podobné tréningu v nadmorskej výške okolo 2 tisíc metrov nad morom. Časom táto technika dostala rôzne mená. Jedným z nich je hypoventilácia. V skutočnosti si telo zvykne a naučí sa vyťažiť viac z mala.

Ak budeme dýchať pomalšie, môže nám to pomôcť pri respiračných ochoreniach a astme. Astma je reakciou imunitného systému - dochádza tu k zorvetiu a kŕčom dýchacích ciest. Je to paradox. Vdychujeme oveľa viac vzduchu, než potrebujeme a zároveň máme pocit, že ho máme málo. Pokiaľ dýchame veľa, dostaneme z tela veľa oxidu uhličitého. Krv bude zásadnejšia, Keď však dýchame pomalšie PH krvi klesne a krv bude kyslejšia. Pointa je v tom, že takmer všetky bunkové funkcie v tele prebiehajú pri PH krvi 7,4 - to je zlatá stredná cesta medzi kyslosťou a zásaditosťou.

Ak to nejde inak - ľadviny začnú vylučovať bikarbonát. Ten však berie so sebou aj horčík, fosfor, draslík a ďalšie látky. A bez minerálov nefunguje skoro nič tak, ako má. Pri každom výdychu odchádza z nás cca 3500 zlúčenín. Väčšina z nich sú organické (vodná para, oxid uhličitý…), ale zbavujeme sa aj škodlivín ako sú pesticídy, chemikálie a výfukové plyny.

Pri stredne ťažkej a ťažkej spánkovej apnoe sa používa CPAP maska. Dáva sa na tvár. Niektorí odborníci preferujú odstránenie krčných a nosných mandlí. To však nie je trvalé riešenie.

Prejdite k zrkadlu, otvorte ústa a pozrite sa do krku. Vzadu uvidíte mäsitý čipok, ktorý visí z mäkkého poschodia hlavou dole. Pokiaľ ho vidíte celý, máte malé riziko obštrukcie spánkových dýchacích ciest. Prezrite si svoj jazyk. Pokiaľ prekrýva stoličky (po stranách), alebo má odtlačky zubov, znamená to, že je veľmi veľký. Prezrite si svoj krk. Ak máte tlstý krk, tak zužuje dýchacie cesty.

Keď ústa nenarastú do dostatočnej šírky, bude sa poschodie vyvíjať do výšky, čím vznikne gotické poschodie. Vertikálny rast bráni vývoju nosnej dutiny, zmenšuje ju a narušuje jemné štruktúry vo vnútri nosa. Prvé ortodontické pomôcky neboli určené na vyrovnávanie zubov, ale na rozšírenie úst a tým otvorenie dýchacích ciest.

Môžeme sa naučiť správnemu držaniu úst - pri zavretých rtoch, zuby sa ľahko dotýkajú a jazyk sa dotýka poschodia (klenba oddeľujúca ústa od nosných dutín). Hlava je zvislo k telu a krk držíme rovno...

tags: #spankova #dutina #hygiena #a #zvysky #jedla