Pestovanie špargle: Sprievodca pre záhradkárov

Špargľa (Asparagus officinalis) je trváca rastlina, ktorá sa pestuje pre svoje mladé výhonky, ktoré sa používajú ako jarná zelenina. Pestovanie špargle si vyžaduje trpezlivosť, pretože rastlinám trvá 2 až 3 roky, kým sú pripravené na zber, ale potom produkujú chutnú zeleninu ďalších 10 až 15 rokov.

Špargľa je zeleninovou pochúťkou i výživnou potravinou. Obsahuje veľa vody, bielkovín, vlákniny, vitamíny A, B1, B2, B6, kyselinu listovú, draslík, fosfor, síru, vápnik, horčík, železo, mangán, meď a selén. Je ľahko stráviteľná, nedráždivá, vhodná na tzv. šetriacu diétu. Už v dávnej minulosti bola známa ako pochúťka a využívala sa aj v liečiteľstve, predovšetkým pre močopudné účinky a pri zmierňovaní bolestí chrbta.

Existuje viacero druhov asparágusu, ktoré sa líšia vzhľadom a spôsobom pestovania. Niektoré sú vhodné na pestovanie v interiéri, zatiaľ čo iné môžete pestovať aj v záhrade.

  • Asparagus setaceus (Asparágus pierkovitý) - Tento druh je obľúbený ako izbová rastlina kvôli svojmu jemnému, pierkovitému lístiu.
  • Asparagus densiflorus (Asparágus hustokvetý) - Známy aj ako „foxtail fern“ (líščí chvost), má husté, vzpriamené výhonky, ktoré vytvárajú bohatý, kompaktný vzhľad.
  • Asparagus sprengeri (Asparágus Sprengerov) - Ďalší populárny druh s tenkými stonkami a jemnými listami, ktoré pripomínajú ihličie.
  • Asparagus officinalis (Špargľa lekárska) - Tento druh je známy hlavne ako zelenina. Je to trvalka, ktorá sa pestuje pre svoje jedlé výhonky, ktoré sa používajú v kuchyni.

Asparágus, aj keď vyzerá ako papraď, nie je skutočnou papraďou. Asparagus officinalis, známy aj ako špargľa, je nielen chutná zelenina, ale aj zdroj vitamínov, minerálov a antioxidantov.

Ak toto urobíte, zabijete si špargľu. 5 CHYB, KTORÉ SI PRI pestovaní špargle nemôžete dovoliť

Výber miesta a príprava pôdy

Pred samotným pestovaním je dôležité vybrať si vhodné miesto. Špargľa preferuje slnečné a dobre odvodnené pozemky s neutrálnou až mierne kyslou pôdou. Tá sa musí pred výsadbou riadne prekypriť a vyživiť (napríklad kvalitným kompostom). Špargľa má rozsiahly koreňový systém, ktorý zasahuje hlboko pod povrch.

Rastliny špargle produkujú chutné „oštepy“ niekoľko rokov, práve preto potrebujú vyhradený záhon len pre seba na celý čas rastu. Vyberte miesto, kde je slnko aspoň 6 až 8 hodín denne. Vyhnite sa veterným oblastiam a častiam, kde sa tvoria kaluže vody. Oplatí sa zvážiť použitie vyvýšených záhonov, pretože korene špargle v ílovitej a premokrenej pôde hnijú.

Ideálne je pH 6,5-7,5, takže ak je vaša pôda kyslejšia, pridajte vápno na zvýšenie pH. Väčšina typov pôdy je vhodná, pokiaľ je dobre odvodnená. Ak máte ťažkú pôdu, pripravte si vyvýšený záhon, ktorý zabezpečí lepšiu drenáž.

Výsadba špargle

Najjednoduchšie je založiť špargľu vysadením 1 až 2-ročných koruniek koreňov. Zberateľnú stonku vytvárajú asi rok po výsadbe. Špargľu môžete vysádzať aj zo semien.

Špargľu v chladných oblastiach treba vysadiť skoro na jar. V miernejších oblastiach na jeseň alebo v zime. Pripravte si špargľové lôžko - pridaním kompostu a kompostovaného hnoja, aby ste vytvorili bohatú pôdu. Ak vysádzate zo semien, semená predpestujte v malých nádobách alebo priamo na záhonoch. Semená zasejte do hĺbky zhruba 1,2 centimetra. Klíčenie trvá asi 30 dní. Keď budú sadenice vysoké 7,5 centimetra, presaďte na trvalé lôžko.

Ak chcete sadiť z koreňových koruniek, vykopte 15 cm priekopu a umiestnite do nej spiace korene asi 30 centimetrov od seba. Zakryte koruny 5 cm pôdy a jemne ju utlačte.

Vykopte si brázdu širokú 30 cm a hlbokú 20 cm. Na dno umiestnite záhradný kompost alebo dobre prehnitý hnoj a potom prikryte 5 cm vrstvou vykopanej zeminy. Vytvorte hrebeň pôdy pozdĺž stredu výkopu, 10 cm vysoký. Umiestnite korunky na vrchol tohto hrebeňa tak, aby rastové body alebo nové výhonky boli navrchu, vo vzdialenosti 30-45 cm od seba. Korene rovnomerne rozložte, ale zaobchádzajte s nimi opatrne, pretože sa ľahko lámu. Primiešajte organickú hmotu do vykopanej zeminy v priekope, potom jemne vráťte túto obohatenú zeminu späť do priekopy, pričom budú viditeľné len konce púčikov. Rozmiestnite riadky 45 cm od seba a umiestnite rastliny medzi susedné riadky.

Pestovanie zo semien

Pestovanie špargle zo semienok vyžaduje určitú trpezlivosť a dodržiavanie správnych postupov. Najprv je potrebné pripraviť vhodnú pôdu - na klíčenie použijeme záhradný substrát s neutrálnym pH. Semená je možné predpestovať v skleníku alebo parenisku, a to ideálne na jar. Na vyklíčenie potrebujú stálu teplotu 20 stupňov.

Ak chcete semienka vysievať priamo do záhonov, musíte počkať na koniec apríla až začiatok mája. Pred samotným výsevom máčajte semienka deň až dva v čistej vode. Potom ich zasejte do sadbovača s pripraveným substrátom (prípadne do kvetináčov či rovno do zeme, podľa vašich preferencií) a pravidelne zalievajte.

Starostlivosť o špargľu

Rovnomerná a dôsledná zálievka je pre špargľu dôležitá počas celého vegetačného obdobia, ale najmä počas počiatočnej fázy výsadby. Vyhnite sa vrchnému zalievaniu a aplikujte vodu iba na úroveň zeme. Špargľa je naozaj skvelým kandidátom na kvapkovú závlahu, pretože zavlažovacie potrubie aj rastliny môžu zostať na mieste po mnoho rokov.

Na konci zimy naneste na pôdu hrubú vrstvu mulča, aby ste zabránili prerastaniu buriny a udržali vlhkosť v pôde. Môžete tiež zvážiť zakrytie pôdy membránou od jesene do konca zimy, keď je špargľa v kľude, aby ste zabránili klíčeniu jednoročných burín.

Vo väčšine pôd by sa usadené špargle mali spoľahlivo pestovať bez dodatočného hnojenia, najmä ak je pôda pravidelne mulčovaná organickou hmotou.

Udržujte pôdu bez buriny, pretože špargľa rastie lepšie bez konkurencie iných rastlín. Burinu odstraňujte radšej ručne ako motykou, pretože rastliny špargle majú plytké korene, ktoré sa ľahko poškodia. Ak máte samičie rastliny (ktoré produkujú oranžovo-červené bobule), vyraďte všetky sadenice.

Hnojenie

Potreba hnojiva sa odvíja od kvality vašej pôdy. Odporúča sa približne každé tri roky prihnojiť špargľu vyzretým kompostom alebo kompostovým hnojivom.

Ochrana pred vetrom

Špargľa cez leto vyrastie do vysokej pernatej rastliny. Aby ste zabránili lámaniu stoniek pri veternom počasí, čo by mohlo poškodiť korunu, podoprite rastliny kolíkmi a špagátom, aby ste vytvorili „plot“ na oboch stranách radu.

Zber špargle

V prvom roku po výsadbe (dva, ak pestujete zo semien) nezberajte žiadne stonky. Nechajte ich na jeseň „zaspať“ a znížte zavlažovanie. Nasledujúcu jar sa začnú objavovať nové stonky. Môžete zberať všetky, ktoré majú priemer aspoň 0,8 centimetra.

Zber stoniek je najvhodnejší, keď sú 15 až 25 centimetrov dlhé a sú pevné. Nezbierajte stonky s menším priemerom ako 0,8 cm a nezbierajte ich prvý rok. Špargľu zbierajte každé 3 dni, v teplom počasí častejšie. Zberajte ju tak, že palcom a ukazovákom odlomíte stonku na úrovni zeme alebo ju odrežete tesne pod povrchom pôdy nožom na špargľu.

Výhonky špargle sú pripravené na zber v druhom roku po výsadbe sadeníc a až v treťom roku v prípade pestovania zo semien. Dozreté výhonky zberajte postupne hneď po tom, ako dosiahnu výšku 10 až 25 cm a priemer aspoň 1 cm. Hlavičky by mali byť v čase zberu ešte pevne zovreté.

Špargľu je pripravená na zber druhú jar po výsadbe koruniek. Pokiaľ ju pestujete zo semena, bude nutné ju nechať v zemi ešte jeden ďalší rok, kým budú výhonky pripravené na zber. Keď zbierate svoju prvú úrodu, postupujte jednoducho: neberte viac ako dva alebo tri výhonky na rastlinu. V nasledujúcich rokoch zbierajte výhonky hrubé ako ceruzku, keď sú vysoké asi 15 až 20 cm. Môžete pokračovať v zbere, pokiaľ majú výhonky priemer väčší ako 1 cm.

Zber zastavte v čase, keď väčšina nových výhonkov zostane malá a špičky púčikov sa začnú rozširovať a otvárať. Výhonky je najlepšie odrezať 2,5 cm pod úrovňou pôdy. V teplom počasí zberajte každé dva až tri dni pre najkvalitnejšie výhonky - rýchlo rastú a čoskoro zdrevnatejú. Pravidelný zber tiež podporuje vytváranie ďalších nových výhonkov.

So zberom skončite v polovici júna, pretože to umožní rastline vytvoriť si zásoby energie na budúci rok. Na konci každého vegetačného obdobia zrežte papraďorast, ktorý na jeseň zhnedne a stuhne. Odrezaný porast môžete nechať na mieste ako mulč a zároveň je to aj vhodný čas skontrolovať pH pôdy a pridať kompost alebo iné úpravy pôdy.

Druhy špargle

Pri výsadbe špargle najprv zvolíme vhodné stanovište a upravíme pozemok. Vyššie sme sa už zmienili o bohatom koreňovom systéme tejto byliny, ktorý siaha aj viac ako meter hlboko. Záhon teda pripravujeme podobne ako pre zemiaky. Potom vytvoríme hlboké brázdy, na ktorých dno dáme organické hnojivo - napríklad kompost alebo maštaľný hnoj. Hnojivo zapravíme tak, aby nám zostali približne 25 centimetrov hlbokej brázdy pre bielu a 15 centimetrov pre zelenú špargľu. Každá z nich musí byť navyše 20 centimetrov široká.

Pri výseve či výsadbe môžete vyberať z troch typov špargle. Požadované farby tiež dosiahnete správnym pestovaním. Ak sa nebavíme o šľachtených odrodách, môžeme povedať, že všetky farby sú vlastne jedným druhom s odlišným spôsobom pestovania.

  • Biela špargľa: Bielu špargľu je potrebné koncom marca až začiatkom apríla nakopcovať. Nad rastlinou vytvorte hrobček z hliny, ktorý uhladíte lopatou. Výhonky tejto špargle majú bielu farbu, sú silné, pevné a majú uzavreté hlavičky. Stretnúť sa môžete aj s bielo-fialovou špargľou. Toto sfarbenie získajú výhonky, ktoré rastú čiastočne v zemine a nad povrchom sa objavujú iba hlavičky.
  • Zelená špargľa: Zelená špargľa sa pestuje s prístupom slnečného svetla bez kopcovania. So špargľou zelenou sa môžeme stretnúť aj v našej prírode. Okrem toho, že sú v strednej a južnej Európe optimálne podmienky na pestovanie, často tu tiež splaňuje. Celé výhonky vrátane hlavičiek majú trávovo zelenú farbu a hlavičky sú oproti bielej špargle mierne otvorené. Stonky bývajú tiež tenšie a mäkšie.
  • Fialová špargľa: Fialová špargľa sa pestuje rovnako ako zelená, ale zberáme iba hlavičky, ktoré sa ešte nestihli vyfarbiť a majú tak tmavo fialovú, miestami zelenú farbu.

Skladovanie špargle

Špargľa je najlepšia čerstvá, preto ju čo najskôr spracujte. Zabalená vo vlhkej utierke vydrží v chladničke približne 5 dní. Môžete si ju aj zamraziť. Výhonky najprv umyte, očistite a vysušené vložte do mrazničky.

Príprava špargle

Bielu špargľu pred varením kompletne ošúpte. Čerstvú zelenú špargľu šúpať nemusíte. Oba druhy zbavte drevnatého konca - odrežte približne 2 až 3 cm podľa potreby. Pomôcť si môžete jednoduchým zlomením. Drevnatý koniec by sa mal pod jemným tlakom sám odlomiť. Následne ju môžete variť, piecť, blanšírovať, grilovať, vyprážať alebo pripraviť na pare.

Špargľu varíme vo zvislej polohe - v sitku či košíku špeciálneho hrnca - hlavičky pritom nesmú byť ponorené vo vode (dusia sa v pare). Bez uvedenej výbavy varíme špargľu tak, že z nej vytvoríme zväzky (po 8-10 kúskov) a vložíme ju do väčšieho hrnca s vriacou vodou s prídavkom soli a cukru. (Špargľa pripravovaná v pare je však chutnejšia a výživnejšia.) Bielu špargľu varíme cca 15-20 minút, zelenú cca 8-10 minút. Po uvarení špargľu opláchneme v horúcej slanej vode, čím sa zvýrazní jej typická vôňa.

Choroby a škodcovia

Problémy so škodcami a chorobami špargle možno prekonať výberom odolných odrôd a použitím organickej regulácie. Kryty riadkov môžu zabrániť mnohým hmyzím škodcom v kladení vajíčok. Kryt riadkov je fyzická bariéra, ktorú budete musieť odstrániť, keď rastliny trochu vyrastú, ale v čase, keď je na mieste, poskytuje veľkú ochranu.

  • Vošky špargľové - spôsobujú deformácie a zaostávanie v raste, poškodzujú špice výhonkov svojím kŕmením. Vošky sú sajúci hmyz, ktorý je prenášačom rôznych chorôb. Keď sa živia listami rastlín, vylučujú medovicu, ktorá priťahuje mravce a iný hmyz.
  • Fuzarióza (Fusarium culmozum) - je pôdna alebo semenná huba, ktorá spôsobuje rôzne príznaky: hnilobu koreňov, koreňový krček a celkové vädnutie. Ide o ťažšie ovládateľné ochorenie.
  • Hrdza špargľová (Puccinia asparagi) - huba, ktorá môže oslabiť rastliny špargle, takže výsadba sa časom stáva menej produktívnou. Väčšina odrôd je pomerne odolná voči hrdzi.
  • Špargľovec obyčajný (Crioceris asparagi) a špargľovec dvanásťbodkový (Crioceris duodecimpunctata) - chrobáky, ktoré sú dôležitými škodcami špargle.

Tabuľka: Rozdiely medzi bielou a zelenou špargľou

Vlastnosť Biela špargľa Zelená špargľa
Spôsob pestovania Rastie v zemi, nakopcovaná Rastie nad zemou, bez kopcovania
Farba Biela Zelená
Chuť Lahodná a ľahko stráviteľná Svieža a výraznejšia
Úprava Je potrebné ošúpať Nie je potrebné šúpať

Svieža chuť špargle vynikajúco doplní jarné a letné jedlá. Môžete si z nej pripraviť špargľovú polievku alebo si ju vychutnať grilovanú, poliatu olivovým olejom alebo holandskou omáčkou.

tags: #špargľa #druh #zeleniny #pestovanie

Populárne príspevky: