Špenát siaty (Spinacia oleracea) ako bioindikátor a jeho pestovanie

Špenát siaty (Spinacia oleracea) je jednoročná rastlina z čeľade láskavcovitých, ktorá si získala popularitu vďaka svojim nutričným hodnotám a relatívne jednoduchej pestovateľnosti. Dnes je špenát obľúbenou listovou zeleninou, ktorú si môžete jednoducho vypestovať aj vo vlastnej záhrade alebo na balkóne.

Prečo pestovať špenát?

Špenát je mimoriadne zdravá listová zelenina, ktorá obsahuje množstvo vitamínov, minerálov a antioxidantov s pozitívnym vplyvom na zdravie. Je bohatý na vitamíny K, A, C a B9 (folát), ako aj na minerály ako železo, vápnik a horčík. Obsahuje tiež flavonoidy, antioxidanty ako luteín a zeaxantín, a vlákninu.

Medzi hlavné zdravotné benefity konzumácie špenátu patria:

• Podpora imunity: Vysoký obsah vitamínu C posilňuje imunitný systém a chráni telo pred infekciami.
• Podpora zdravia srdca: Flavonoidy zlepšujú funkciu ciev a prispievajú k znižovaniu krvného tlaku.
• Zlepšenie trávenia: Vláknina podporuje zdravé trávenie a zmierňuje riziko zápchy.
• Protizápalové účinky: Špenát má protizápalové účinky, ktoré sú prospešné najmä pri chronických ochoreniach.

Je dôležité poznamenať, že ľudia užívajúci warfarín (liek na riedenie krvi) by mali konzumovať špenát len v malých dávkach a pod dohľadom lekára.

Výber odrody špenátu

Na trhu existuje množstvo odrôd špenátu, ktoré sa líšia dobou zrenia, odolnosťou voči teplu a tendenciou vybiehať do kvetu. Tu je niekoľko populárnych odrôd:

• Monores: Odroda vhodná najmä na jarný výsev, ale dá sa pestovať aj na jeseň.
• Matador: Vhodný na celoročné pestovanie, stredne veľké, tmavozelené listy. Špenát siaty Matador je ideálnym riešením pre všetkých záhradkárov, ktorí túžia po vysoko výnosnej a chutnej listovej zelenine. Tento osvedčený druh špenátu sa vyznačuje rýchlym rastom a vysokou odolnosťou voči nepriaznivým klimatickým podmienkam. Matador je známy svojimi veľkými, tmavozelenými listami, ktoré sú bohaté na vitamíny A, C, E a K, ako aj na minerály ako železo a vápnik. Je to nenáročná plodina, ktorá sa dá pestovať ako na jar, tak aj na jeseň, pričom poskytuje bohatú úrodu. Vynikajúco sa hodí na prípravu šalátov, smoothie alebo ako príloha k hlavným jedlám. Jeho jemná chuť a vysoká nutričná hodnota ho robí obľúbeným nielen medzi vegetariánmi a vegánmi, ale aj medzi milovníkmi zdravej stravy.
• Zimný špenát: Vysieva sa na jeseň alebo skoro na jar, dobre odoláva nízkym teplotám. Ako zimný špenát sa viac hodia veľkolisté odrody ako „Giant Winter“ a „ Oriental Giant“. Zdá sa, že široké listy vedia dokonale využiť obmedzené zimné svetlo. Mnohé jesenné a zimné odrody špenátu prekvapujú pevnosťou a chuťou.
• Asta: Odolná rastlina vhodná na siatie od marca do októbra.
• Novozélandský špenát: Vytrvalá plazivá rastlina, toleruje aj tropické teploty, ale je citlivá na mráz. Pestovanie prispôsobte faktu, že rastie ako popínavá rastlina. Potrebuje teda dosť miesta. Tmavé zelené, mäsité a krehké lístky tejto odrody môžete konzumovať v surovom stave alebo po zamrazení. Táto odroda vyžaduje teplejšie počasie a rastie až do výšky 1 m od jari do neskorej jesene. Táto odroda znesie aj suché podmienky bez toho, aby vybiehala do kvetu. Odporúčame ju vysievať v apríli.

Semená si môžete pred sejbou namočiť na 1 - 2 dni do vody.

Ako pestovať špenát: Od semena až po zber

Kedy siať špenát?

Špenát obľubuje chladnejšie počasie, preto je najvhodnejší čas na jeho výsev jar alebo jeseň. Najlepšie rastie pri teplotách medzi 10 °C a 20 °C. V horúcom počasí má tendenciu rýchlo kvitnúť a vytvárať semenníky.

• Jarný výsev: Začína sa už v marci so zberom v máji. Najneskorší termín je začiatok apríla. Ak by ste ho zasiali neskôr, vegetačné obdobie by sa posunulo do časti roka s dlhšími dňami, čo by malo za následok rast špenátu do kvetu. Semená špenátu odolávajú chladu až do 3 °C.
• Letný výsev: Pre jesenný zber vysievame špenát od júna do augusta. V lete treba špenát viac zalievať ako na jar a tiež mu prospeje prihnojenie. Pri letnom výseve prihnojujte pravidelne do zberu, pri jesennom potom hneď na jar a tiež do zberu. Pri letnom a jesennom výseve špenát prihnojujte tekutým hnojivom s obsahom dusíka a menej draslíka a fosforu, napr.
• Jesenný výsev: Vykonávajte počas septembra, aby bol špenát na zber na jar. Špenát dobre prezimuje, pokiaľ ho pred zimou zazimujete napr. čečinou. Zimný špenát sa vysieva koncom septembra až v októbri.

Príprava pôdy a výsev

Špenát nekladie nároky na pôdu, vyrastie na akejkoľvek, ktorá bude mať dostatok humusu, a teda živín. Neznáša trvalé premokrenie. Pôda by mala byť dobre priepustná a bohatá na živiny. Ideálna je mierne kyslá alebo neutrálna pôda s pH medzi 6 a 7. Nie je vhodné priame hnojenie maštaľným hnojom.

• Príprava pôdy: Prekopte pôdu do hĺbky aspoň 20 cm a odstráňte všetky buriny, kamene a iné nečistoty. Zapracujte do pôdy dostatok kompostu alebo zrelého hnoja. To zlepší štruktúru pôdy a zabezpečí dostatok živín pre rastliny. Ak máte pochybnosti o kvalite pôdy, vykonajte test pôdy, aby ste zistili jej pH a nutričné hodnoty. Ak je to potrebné, upravte pH pôdy pomocou dolomitického vápenca alebo síry. Hriadku si pred vysiatím špenátu vyrovnajte, v malom množstve môžete tiež prihnojiť. Neodporúča sa používať maštaľný hnoj.
• Výsev: Vysievajte v marci, do riadkov vzdialených od seba 15-30 cm, použite asi 5 g osiva na 1 m štvorcový. Siať by ste mali do hĺbky 2 cm. Pripravte si riadky vo vzdialenosti približne 15 - 30 cm. Ak sejete na jeseň na prezimovanie, riadky môžete vytvoriť viac nahusto. Sejte do hĺbky približne 2 - 3 cm v 1,5 - 3 cm vzdialenosti. Semienka rozmiestňujeme zriedkavejšie v riadkoch vzdialených od seba asi 20 cm, v hĺbke okolo 2-3 cm. Pre nepretržitý zber vysievame špenát postupne, vždy len čo vzídu sadenice z predchádzajúceho výsevu. Mladé rastliny špenátu sa odporúča pretrhať tak, aby na hriadke zostala jedna rastlina na 15 cm.

Starostlivosť o špenát

Počas vegetácie zbavujeme špenát buriny, podľa potreby jednotíme, okopávame a primerane zalievame.

• Zavlažovanie: Zdravý špenát potrebuje dostatok vody, avšak pôda nesmie byť premočená, pretože to môže viesť k hnilobe koreňov. Ideálne je pravidelné, mierne polievanie, najlepšie ráno, aby sa minimalizovala tvorba plesní. Špenát nemá rád teploty nad 25 °C a sucho. Pôsobením sucha jeho listy dosahujú menšiu veľkosť a sú tvrdšie. Zároveň začne rásť do kvetu. Počas horúceho počasia budete musieť zalievať záhon dvakrát denne. Ak chcete znížiť riziko, že zasiata zelenina medzi polievaním vyschne, prikryte plochu záhradným rúnom s dvojitou hrúbkou. Ak chcete znížiť riziko, že zasiata zelenina medzi polievaním vyschne, prikryte plochu záhradným rúnom s dvojitou hrúbkou. K zemi ho prichytíte, napríklad, tehlami. Rúno prepúšťa svetlo a dážď, ale výrazne spomaľuje odparovanie povrchu.
• Hnojenie: Špenát potrebuje prihnojiť najmä pri letnom a jesennom výseve. Pri letnom výseve prihnojujte pravidelne do zberu, pri jesennom potom hneď na jar a tiež do zberu. Pri letnom a jesennom výseve špenát prihnojujte tekutým hnojivom s obsahom dusíka a menej draslíka a fosforu, napr.
• Ochrana pred škodcami a chorobami: Medzi najčastejšie choroby patrí pleseň na listoch, ktorej prevenciou je zabezpečenie dostatočného prúdenia vzduchu medzi rastlinami. Ďalším častým problémom sú škodcovia, ako je voška.

Pestovanie špenátu v kvetináči

Špenát je nenáročná rastlina, ktorú môžete pestovať aj v kvetináči s hĺbkou 15 - 20 cm. Okrem dostatočne veľkej nádoby budete potrebovať záhradný substrát s hlinitou, drobnou textúrou.

• Výsev: Semená zasejte približne 2 cm hlboko. Sadenice špenátu klíčia 5 až 14 dní v závislosti od odrody a podmienok pestovania. Keď sa na každej rastline objavia 2-3 lístky, sadenice sú zrelé na presadenie do väčšieho kvetináča. Semienka špenátu by sa mali sadiť približne 8 cm od seba. Ak sa chystáte zberať baby špenát v rannom veku, môžete zmenšiť rozstup sadenia na 5 cm. Pokiaľ máte na balkóne počas dňa veľa slnka, vhodné je začať s vysievaním už v marci. Druhýkrát budete môcť siať koncom augusta. Ak si chcete dopriať čerstvé lístky špenátu aj v lete, kvetináče umiestnite na tienisté miesto.
• Starostlivosť: Ak pestujete špenát na jeseň, udržujte rastliny na slnečnom mieste. Na jar a v lete stiahnite kvetináče do polotieňa, priame slnko by listy baby špenátu mohlo spáliť. Počas tropických letných dní udržujte špenát iba v tieni. Na pestovanie používajte kvalitnú zmes na kvety, bohatú na organické látky. Textúra pôdy musí byť drobivá a hlinitá. Vyhnite sa umelému zatepleniu pôdy. Dbajte na to, aby bol špenát pravidelne polievaný, ale nie preliaty. To vedie k hnilobe a k rôznym plesňovým ochoreniam. Vyhnite sa tiež vlhčeniu listov. Pôda musí byť dobre odvodnená. Zalievajte od koreňov tak, aby bola pôda vlhká, nie premočená. Polievanie listov by mohlo viesť k plesňovým ochoreniam.

Zber a skladovanie

Vegetačná doba špenátu je iba 60 dní. Mladé čerstvé listy zberáme 5-6 týždňov po výseve, v teplých oblastiach aj skôr. Žať možno jednotlivé, dobre vyvinuté listy i celé rastliny. Zber špenátu sa vykonáva, keď sú listy dostatočne veľké a zdravé. Zbierajte mladé krehké listy.

Špenát môžete zbierať v dvoch fázach:

• Ako baby špenát: Treba zbierať hneď na začiatku, keď sú listy ešte mladé a jemné. Baby špenát má delikátnu chuť a hodí sa do zeleninových šalátov, ale aj do smoothies. Stonky baby špenátu, na rozdiel od zrelého špenátu, nemusíte vyhadzovať, sú jemné a vhodné na konzumáciu.
• Ako zrelý špenát: Zberá sa ako posledný, zvyčajne až po 50 dňoch po vyklíčení. Je vhodný najmä na varenie. Musíte ho dôkladne ošetriť, umyť a zbaviť tvrdých častí, najmä stoniek.

Čerstvé listy špenátu nemožno uchovávať dlhšie ako 2-3 dni, pretože rýchlo vädnú a postupne strácajú vitamíny. Ak chcete špenát skladovať dlhšie, môžete ho zamraziť.

Pred zamrazením špenát uvarte, pretože: bude mať menší objem, dlhšie vydrží.

Natrhaný listový špenát pokrájame, vhodíme do vriacej vody, necháme prejsť varom, precedíme a necháme odkvapkať a vychladnúť. Rozdeľte si ho do malých mištičiek alebo do malých mraziacich vrecúšok.

Využitie špenátu v kuchyni

Špenát je výnimočne všestranný a môže byť použitý v rôznych jedlách.

• Listový špenát: Čerstvý špenát môžete pridávať do šalátov, zdobiť ním šalátové misy aj obložené chleby. Môžete si z neho vyrobiť smoothie - stačí 2 hrsti čerstvého špenátu rozmixovať s troškou vody, popr. pridať aj inú jarnú zeleninu.
• Smoothies: Pridajte špenát do vašich ranných smoothies pre extra dávku živín. Špenát sa dobre kombinuje s ovocím, ako sú banány, jablká a bobuľové plody.
• Polievky a dusené jedlá: Špenát je vynikajúci v polievkach a dusených jedlách. Môžete ho pridať do minestrone, šošovicovej polievky alebo kari.
• Cestoviny so špenátom: Cestoviny so špenátom a syrom neodmietne nikto v domácnosti. Určite neodoláte špenátovým cestovinám plneným ricottou a kuracím mäsom. Vhodnou cestovinou na tento špenátový recept sú cannelloni, veľké tučné cestoviny, ktoré sa dajú pohodlne naplniť.

Recepty

Klasický špenát ako príloha:

Budete potrebovať: 1 malú cibuľu, olej, 4 hrste špenátu (listov), soľ, korenie, vajíčko, 2 strúčiky cesnaku, popr. smotanu.

Cibuľu olúpte, nakrájajte nadrobno, opražte na oleji, pridajte pokrájané listy špenátu, nechajte zavädnúť, osoľte, okoreňte, pridajte rozotrené strúčiky cesnaku, 1 vajce, chvíľu povarte, aby sa vajcia zrazilo. Ku koncu varu môžete pridať trošku smotany.

Špenátové palacinky:

Palacinky si pripravíme podobným spôsobom ako klasicky, ale do cesta nepridáme cukor. Odložíme ich bokom. Špenát si pripravíme podľa návodu vyššie. Každú palacinku potrieme špenátovou náplňou a zabalíme. Jednotlivé palacinky obalíme vo vajíčku a strúhanke a opečieme na panvici. Podávame napr. s kyslou smotanou alebo so šalátom z čerstvého špenátu a syra Fety.

Špenátový koláč:

Na koláč budeme potrebovať: 240 g hladkej múky, 120 g tuku, 1 lyžica studenej vody, soľ, na náplň: špenát pripravený podľa návodu vyššie, strúhaný syr a smotana.

Zo surovín na cesto uhnite rýchlo cesto, ktoré necháme v chladničke aspoň 0,5 hodiny odležať. Medzitým si pripravíme špenát. Cestom potom vyložíme okrúhlu zapekaciu misu a predpečieme v rúre dozlatista. Potom necháme mierne vychladnúť, naplníme špenátom, ktorý posypeme syrom a zalejeme trochou smotany. Dopečieme asi 30 v rúre na 200 °C.

Dobré susedstvo v záhrade

Pri plánovaní výsadby špenátu je dôležité zvážiť, ktoré rastliny sú pre neho dobrými susedmi a ktoré naopak.

Listová zelenina a ďalšie šalátové plodiny sú prvou jarnou úrodou a zároveň im patrí aj záver pestovateľskej sezóny na jeseň.

Jesenná šalátová záhrada však nie je len opakovaním ten jarnej. Teraz si môžeme dopriať aj zeleninu, ktorej pestovanie na jar zlyháva, alebo je úroda z nej len krátko. Predlžujúce sa jarné dni a rastúce teploty spôsobia, že rukola, špenát a reďkovky idú rýchlo do kvetu. Keď tieto rastliny pestujeme na jeseň sú čoraz väčšie a chutnejšie, až kým neskončia na stole.

Už spomínaná rukola je ideálnou zeleninou na jesenné pestovanie. Jemné listy nebudú popretkávané dierami od chrobákov, ako sa to často stáva na jar. Jesenná rukola má aj lepšiu chuť - chýbajú jej typické jarné drsné horké tóny. Tie vznikajú, keď sa začiatkom leta otepľuje.

Ak chcete vyskúšať odrody s červenými stonkami, ako napríklad „Red Kitten“ alebo „Reddy“, jeseň je na to ideálnym obdobím. Rýchlo rastúce guľaté reďkovky vhodné do jesenných šalátov sú sviežou chrumkavou zeleninou, na ktorú pri výseve jesennej zeleniny určite nezabudnite. Vyskúšajte „raňajkové“ reďkovky s purpurovou šupkou „Amethyst“ alebo reďkovky v tvare mrkvy. Odroda „Daikon“ patrí zase medzi najkvalitnejšie na kvasenie, ale je vhodná aj na dlhé skladovanie v chladničke (niekoľko mesiacov).

S pestovaním jesennej šalátovej zeleniny môžeme začať prakticky aj hneď. Semienka si v horúcom počasí predpestujme v interiéri - je to vhodné najmä pre špenát.

Špenát a zdravie

Špenát znižuje vysoký krvný tlak. Ľudia, ktorí užívajú warfarín (liek na riedenie krvi), by ho mali užívať len v malých dávkach a pod dozorom lekára.

Tu je pravda o špenáte a vyvrátené mýty, ktoré o ňom kolujú. Pýtate sa, či z neho naozaj silnieme? Či obsahuje také množstvo železa, ako sa domnievame? Pravdaže, najcennejšie živiny dostaneme zo špenátu, keď si ho odtrhneme zo záhrady - čerstvý. Ale ani mrazenému toho nemôžeme veľa vytknúť, pretože bol zamrazený bezprostredne po zbere, čo znamená, že väčšina živín sa zachovala. Pri kúpe dbajte na to, aby boli lístky mladé, mali tmavozelenú farbu a neboli fľakaté. Pri skladovaní majte na pamäti, že čerstvý špenát je citlivý na sucho a teplo. Okrem všetkých zdravých zložiek sa nachádzajú v špenáte aj dusičnany. Tie sa blanšírovaním čiastočne odstraňujú, no nie úplne. Ak sa špenát uskladní v chladnom stave dlhšie ako 24 hodín, premení sa dusičnan pod vplyvom baktérií na dusitan - a ten je zdraviu škodlivý.

Výskumný tím z univerzity Rutgers v New Jersey si vzal špenát na paškál a zistil, že Pepek námorník sa až tak nemýlil. Špenát totiž obsahuje rastlinný hormón, ktorý je veľmi podobný ľudským stereoidom a prispieva k budovaniu svalov. Pokus ukázal, že vďaka špenátu rastú svaly o 20 percent rýchlejšie.

Kto si chce vyčistiť telo zvnútra, na špenát sa môže spoľahnúť. Áno, je to pravda, špenát skutočne obsahuje železo. Avšak až dvakrát vyššiu dávku nájdeme v strukovinách, napríklad v šošovici a až trikrát viac nájdeme v bravčovej panenke. Mýtus, že je špenát „železnou“ bombou, vznikol v roku 1890, kedy chemik Gustav von Bunge vyrátal, že 100 gramov špenátu obsahuje 35 mg železa. Problém však je, že vedec experimentoval so sušeným špenátovým práškom, ktorý železa obsahuje desaťkrát viac, ako čerstvé lístky.

To, že deti odmietajú túto zdravú listovú zeleninu, netkvie v jej farbe alebo forme, v ktorej sa častokrát servíruje. Na vine sú horké látky, ktoré špenát obsahuje. Po prvé, horká chuť nám signalizuje automatickú stopku, horké sú totiž nezrelé plody. Po druhé, netreba zabúdať na to, že deti vnímajú horkú chuť oveľa intenzívnejšie ako dospelí. Odpoveď nájdeme v zelených lístkoch. Železo, ktoré špenát obsahuje, naše telo neprijíma tak dobre. Za vinu to možno klásť kyseline šťavelovej, ktorá viaže železo a v špenáte jej je požehnane. A tu prichádzajú do hry zemiaky a vajíčko. Kým zemiak obsahuje množstvo vitamínu C a vajíčko živočíšnu bielkovinu - obe pomáhajú telu pri spracúvaní rastlinného zdroja železa.

Na každú chorobu existuje bylinka a na každý problém návod na odstránenie. Špenátové fľaky nie sú výnimkou. Zabudnite na overené pracie prostriedky a dôverujte zemiakom. Hrubým zemiakovým plátkom škvrnu vydrhnite, nechajte krátko pôsobiť a potom opláchnite vodou.

Charakteristika produktu Špenát siaty Matador

Špenát siaty Matador je ideálnym riešením pre všetkých záhradkárov, ktorí túžia po vysoko výnosnej a chutnej listovej zelenine. Tento osvedčený druh špenátu sa vyznačuje rýchlym rastom a vysokou odolnosťou voči nepriaznivým klimatickým podmienkam. Matador je známy svojimi veľkými, tmavozelenými listami, ktoré sú bohaté na vitamíny A, C, E a K, ako aj na minerály ako železo a vápnik. Je to nenáročná plodina, ktorá sa dá pestovať ako na jar, tak aj na jeseň, pričom poskytuje bohatú úrodu. Vynikajúco sa hodí na prípravu šalátov, smoothie alebo ako príloha k hlavným jedlám. Jeho jemná chuť a vysoká nutričná hodnota ho robí obľúbeným nielen medzi vegetariánmi a vegánmi, ale aj medzi milovníkmi zdravej stravy.

Parametre produktu

Semená špenátu Matador sú ideálnou voľbou pre tých, ktorí hľadajú kvalitnú, výživnú a rýchlo rastúcu listovú zeleninu do svojej záhrady. I keď patrí špenát k druhom zeleniny, ktoré nemá každý rád, jeho význam v našom stravovaní to v ničom neznižuje. Táto nenápadná zelená rastlinka obsahuje vitamíny A, B, C a E, železo, vápnik, jód a mangán. Najviac vitamínov a minerálov obsahuje čerstvý špenát a väčšina živín zostáva zachovaná aj po zamrazení. Ako si ho vypestovať vo vašej záhrade alebo na balkóne? ... Špenát obľubuje teplejšie miesto s dostatočnou vlhkosťou a slnkom, dobre sa mu bude dariť tiež v tieni. Vyhovuje mu neutrálna až zásaditá pôda so zásobou živín.

tags: #špenát #siaty #bioindikátor

Populárne príspevky:

• Zvárané siete v mazanine
• Objavte Reštauráciu Iris
• Rozdiely medzi bio a konvenčným mäsom
• Baba recept na Veľkú noc
• Recept na kuracie rezne s pečeňou a špenátom