Pestovanie špenátu siateho kapustového Monnopa

Čerstvé lístky špenátu (Spinacea oleracea) sa s tými mrazenými pretlakmi nedajú porovnávať, to musí uznať každý, kto ho raz okúsil. I keď patrí špenát k druhom zeleniny, ktoré nemá každý rád, jeho význam v našom stravovaní to v ničom neznižuje. Táto nenápadná zelená rastlinka obsahuje vitamíny A, B, C a E, železo, vápnik, jód a mangán. Najviac vitamínov a minerálov obsahuje čerstvý špenát a väčšina živín zostáva zachovaná aj po zamrazení.

Ako si ho vypestovať vo vašej záhrade alebo na balkóne?

Výber odrody špenátu

Základom je správny výber odrody.

• Špenát siaty Matador - je vhodný na celoročné pestovanie. Vyznačuje sa stredne veľkými, tmavozelenými listami.
• Špenát zimný - vysieva sa na jeseň alebo skoro na jar. Dobre odoláva nízkym teplotám.
• Špenát Asta - odolná rastlina vhodná na siatie od marca do októbra.
• Špenát novozélandský -tmavé zelené, mäsité a krehké lístky tejto odrody môžete konzumovať v surovom stave alebo po zamrazení. Táto odroda vyžaduje teplejšie počasie a rastie až do výšky 1 m od jari do neskorej jesene. Táto odroda znesie aj suché podmienky bez toho, aby vybiehala do kvetu. Odporúčame ju vysievať v apríli.
• Špenát Monnopa je stredne skorá odroda, vhodná nielen pre jarný, ale aj jesenný výsev. Listy sú tmavozelené.

Podmienky pre pestovanie

Špenát obľubuje teplejšie miesto s dostatočnou vlhkosťou a slnkom, dobre sa mu bude dariť tiež v tieni. Vyhovuje mu neutrálna až zásaditá pôda so zásobou živín. Teplo a dlhý deň špenátu nesvedčia, vybieha príliš rýchlo do kvetu, rastliny sú tuhé a nemajú chuť. V našich zimách je dostatočne mrazuvzdorný, je možné ho nechať na záhone prezimovať a skoro z jari žať čerstvé krehké listy.

Na pestovanie špenátu je ideálna hlinitopiesočnatá pôda, musí byť ale dostatočne vododržná. Piesočnaté, vysychané pôdy vylepšíme pridaním kompostu a dostatočne zalievame. Nebude sa mu dariť v suchej pôde a na mieste, ktoré nie je chránené pred vetrom.

Výsev špenátu

Semená špenátu môžete vysievať až trikrát počas roka. Semená špenátu sa vysievajú priamo na vonkajšie stanovisko a to hlavne na jar. Stanovisko by malo byť dostatočne slnečné, ale priame slnko by mohlo rastlinky nútiť vybiehať do kvetu, takže treba byť opatrný. Všeobecne špenát najlepšie rastie na jar a na jeseň, keď nie je tak prudké slnko.

Semená si môžete pred sejbou namočiť na 1 - 2 dni do vody. Hriadku si pred vysiatím špenátu vyrovnajte, v malom množstve môžete tiež prihnojiť. Neodporúča sa používať maštaľný hnoj.

Termíny výsevu:

• Jarný výsev začína už v marci so zberom v máji. Najneskorší termín je začiatok apríla. Ak by ste ho zasiali neskôr, vegetačné obdobie by sa posunulo do časti roka s dlhšími dňami, čo by malo za následok rast špenátu do kvetu. Semená špenátu odolávajú chladu až do 3 °C.
• Druhým obdobím, kedy môžete špenát siať, je polovica augusta až septembra, kedy sa dni opäť skracujú. Úrodu môžete na jeseň zberať už koncom septembra. Špenát dokáže rásť ešte pri teplote 5 °C.
• Ak si ho chcete dopriať aj v zime, môžete ho pestovať v skleníku. Zimný špenát sa vysieva koncom septembra až v októbri. Pre prezimovanie a skorý jarný zber vysievame odrody, ktoré lepšie znášajú mrazy.

Pripravte si riadky vo vzdialenosti približne 15 - 30 cm. Ak sejete na jeseň na prezimovanie, riadky môžete vytvoriť viac nahusto. Semená vysievame do riadkov vzdialených 10-20 cm od seba, do ryhy hlbokej približne 4 cm. Sejte do hĺbky približne 2 - 3 cm v 1,5 - 3 cm vzdialenosti. Mladé rastliny špenátu sa odporúča pretrhať tak, aby na hriadke zostala jedna rastlina na 15 cm.

Starostlivosť o špenát

Záhon odburiňujeme pravidelne, burina by rastlinám uberala vodu a toľko potrebnej živiny. Rastliny okopávame opatrne, aby sme neporušili koreňovú sústavu, korene rastú plytko. Za krátku dobu rastliny vytvoria veľké množstvo zelenej hmoty, majú preto vysoké nároky na prístupné živiny v pôde. Rastlinky môžeme tiež prihnojiť komplexným hnojivom medzi riadkami pri odburiňovaní.

Využijeme prípadne i bielu netkanú textíliu - zabraňuje nadmernému vyparovaniu vody z pôdy a ochráni pred veľkým chladom.

Špenát nemá rád teploty nad 25 °C a sucho. Pôsobením sucha jeho listy dosahujú menšiu veľkosť a sú tvrdšie. Zároveň začne rásť do kvetu.

Pestovanie špenátu v kvetináči

Špenát je nenáročná rastlina, ktorú môžete pestovať aj v kvetináči s hĺbkou 15 - 20 cm. Okrem dostatočne veľkej nádoby budete potrebovať záhradný substrát s hlinitou, drobnou textúrou. Pokiaľ máte na balkóne počas dňa veľa slnka, vhodné je začať s vysievaním už v marci. Druhýkrát budete môcť siať koncom augusta. Ak si chcete dopriať čerstvé lístky špenátu aj v lete, kvetináče umiestnite na tienisté miesto. Zalievajte od koreňov tak, aby bola pôda vlhká, nie premočená. Polievanie listov by mohlo viesť k plesňovým ochoreniam.

Zber špenátu

Zber špenátu má viac podôb. Je možné zberať mladé listy či celé rastlinky, ktoré sa hodia na priamu konzumáciu. Väčšie listy sa zostrihávajú celé v ružici nad srdcom rastliny, čím docielite to, že rastlina znovu zarodí. Druhá úroda už ale nebude tak výdatná ako tá prvá a rastlina bude mať skôr tendenciu vybehnúť do kvetu.

Zbierané listy je najlepšie spariť a zamraziť. Takto spracovaný špenát Vám vydrží dlho.

Tabuľka odrôd špenátu

Špenátové pokrmy výborne doplní olivový olej, cesnak a čerstvo namleté čierne korenie.

tags: #špenát #siaty #kapustový #monnopa #pestovanie

Populárne príspevky:

• Ktorý puding je vegánsky?
• Rýchly recept na fašírky
• Viac o cookies
• Slané recepty bez múky
• Tradičné recepty na koláčiky