Pestovanie a zber špenátu počas kvitnutia

Špenátové zeleniny sú skupinou listovej zeleniny, ktorej spoločným znakom je to, že sa konzumujú predovšetkým mladé listy. Najznámejší zástupca tejto skupiny je špenát siaty (Spinacia oleracea), ale patrí sem aj novozélandský špenát (Tetragonia tetragonioides) či šťavel (Rumex acetosa), ktoré majú podobné využitie v kuchyni. Špenátové zeleniny sú výživovo hodnotné, bohaté na vitamíny, minerály a vlákninu.

Špenát siaty: pestovanie a využitie v kuchyni

Špenát siaty je nenáročná zelenina, ktorá sa dobre pestuje na jar aj na jeseň. Má rád kyprú, výživnú pôdu a polotieň. Vysieva sa priamo na záhon, najlepšie vo februári až apríli alebo od augusta do polovice septembra. Rastie rýchlo - už po 4-6 týždňoch od výsevu môžete zberať mladé listy. Ak sa vysieva na hustejšie, listy sú jemnejšie a vhodné na konzumáciu za surova.

Čerstvý špenát je jemný a chutný, ideálny do šalátov, smoothie, prívarkov alebo ako príloha k mäsu. Najjednoduchší spôsob spracovania je krátke blanšírovanie (ponorenie do horúcej vody), vďaka ktorému si zachová farbu aj živiny. Hodí sa aj do cestovín, polievok či ako základ na špenátovú omeletu.

Špenát siaty (Spinacia oleracea) pestujeme pre prízemnú ružicu svetlo- až tmavozelených, rovných až bublinatých listov. Má krátke vegetačné obdobie, iba 45 - 70 dní. Listy konzumujeme čerstvé alebo tepelne upravené. Je bohatý na vlákninu, vitamíny A, B1, B2, B6, B9, B12, C, minerálne látky Ca, Fe, Mg, K. Listová čepeľ býva tvarovo veľmi rozdielna - oválna, elipsovitá, trojuholníkovitá. Kvetná stonka dorastá do výšky 50 cm. Kvety sú nenápadné, žltozelené, usporiadané v klbôčkach. Plod je jednosemenná nažka. Osivo je svetlohnedé, guľovité, s priemerom asi 3 mm. Špenát rýchlo klíči, preto sa používa aj ako značkovacia rastlina. Koreň špenátu je rozkonárený a plytký.

Špenát pestujeme na jar a na jeseň v II. prípadne v III. trati ako predplodinu, medziplodinu alebo následnú plodinu. Najvhodnejšie pôdy sú piesočnato-hlinité, dobre zásobené živinami. Optimálne pH je 7. Je náročnejší na vlahu. Na jarný zber ho vysievame koncom februára, v marci i v apríli, na jesenný v auguste a začiatkom septembra. Vysievame ho do vlhkej pôdy do riadkov od seba vzdialených 15 - 30 cm, do hĺbky 1,5 - 2 cm.

V riadku sa snažíme vysiať semienka redšie, na vzdialenosť 5 - 10 cm, aby mali rastliny dosť priestoru na tvorbu ružice. Výsevy môžeme zakryť netkanou textíliou na udržanie vlhkosti. Namáhavé ručné jednotenie však nebude potrebné, lebo priestor na rast sa uvoľní postupným zberom rastlín prebierkou. Iný spôsob výsevu je takzvaným rozptylom, do riadku širokého 10 - 15 cm. Výnimočne možno špenát pestovať aj predpestovaním priesad. Priesady dopestujeme bežným spôsobom v parenisku, skleníku. Vysievame do debničky, na záhon, do zakoreňovačov, téglikov. Vysádzame v priebehu marca vo fáze 3 - 4 pravých listov do sponu 20 - 30 x 10 - 20 cm.

Zber a spracovanie špenátu

Jarný zber začína v apríli, jesenný v septembri. V domácich podmienkach zberáme prebierkou, keď majú rastliny 5 - 6 pravých listov. Vytrhávame celú rastlinu aj s koreňom alebo odrežeme ružicu listov ešte pred kvitnutím, lebo neskôr listy horknú a nie sú chutné. Listy veľmi rýchlo vädnú, ak sú mokré a je horúco, môžu sa zapariť, preto ich urýchlene spracujeme.

Listy špenátu konzervujeme mrazením. Vyberáme na to zdravé, zelené, najlepšie len mladé listy špenátu. Dlhé a hrubšie listové stopky odrežeme, lebo sú dosť vláknité. Listy mrazíme celé, nakrájané, natrhané na menšie kúsky, prípadne veľmi jemne, nie na úplnú kašu, rozmixované. Pred mrazením listy na krátky čas, asi na 1 minútu, zalejeme horúcou vodou alebo ich do nej nakrátko namočíme, aby sa sparili, zmäkli. Vodu zlejeme, ochladíme ich studenou vodou a necháme odkvapkať na sitku. Vychladnuté listy vložíme do mikroténového vrecka, vytlačíme vzduch, zaviažeme a dáme zmraziť. Do vrecka vložíme toľko hmoty, aby sme mali dávku približne na jedno použitie.

Pred kuchynským spracovaním listy špenátu preberieme. Žlté a zvädnuté vyhodíme. Listy špenátu obsahujú veľa vody. Preto ich dusíme, varíme, paríme len veľmi krátko, lebo strácajú objem. Tvrdšie, hrubšie stopky listov sa dajú pripraviť aj samostatne. Nemajú síce takú výraznú chuť ako samotné čepele listov, netreba ich však vyhodiť. Rozmixovaný špenát môžeme zmraziť aj v plastových téglikoch alebo v silikónových formičkách.

Listy sa konzumujú čerstvé alebo tepelne upravené. Zo špenátu sa dajú pripraviť prívarky, polievky, vhodný je do zapekaných jedál z cestovín, pridáva sa do halušiek, k mäsu, do šalátov, omeliet, plniek, nátierok, smoothie, slaných rolád, nákypov. V čerstvom stave zabalený v papieri v chladničke vydrží 3 až 5 dní.

Mladé listy bez stopiek si môžete zamraziť tak, že ich krátko sparíte vo vriacej vode a následne schladíte v studenej. Po odkvapkaní ich naplňte do krabičky, nie však úplne po vrch.

Tipy na pestovanie špenátu - Rýchla záhradná epizóda 149

Novozélandský špenát - pestovanie

Novozélandský špenát je teplomilná rastlina pochádzajúca z južnej pologule. Na rozdiel od klasického špenátu nevybieha rýchlo do kvetu, takže poskytuje úrodu dlhšie, najmä v lete. Pestuje sa zo semien, ktoré sa vysievajú až po posledných mrazoch, keď sa pôda prehreje. Rastlina má plazivý alebo rozvetvený vzrast, potrebuje slnečné miesto a dostatok vlahy. Zberajú sa mladé výhonky alebo listy, ktoré sa postupne odlamujú.

Novozélandský špenát patrí medzi nenáročnú, veľmi produktívnu listovú zeleninu. Rastliny sa bohato vetvia a na dlhých stonkách môžete celé leto až do prvých mrazov postupne oberať čerstvé, šťavnaté a lahodné lístky tmavozelenej farby, ktoré stále dorastajú. Výhodou je, že listy nehorknú a nestrácajú na kvalite ani počas kvitnutia rastliny tj. v letnom období s vyššími teplotami. Klíčenie a počiatočný rast sú pomalšie.

Kedy siať špenát

Špenát sa môže siať na jar aj na jeseň. Na jarný zber sa vysieva čo najskôr, zvyčajne od konca februára do apríla. Na jesenný zber sa vysieva od polovice augusta do polovice septembra. Ak je teplé počasie, špenát rýchlo vybieha do kvetu - preto je jeseň na pestovanie ideálnejšia.

Sadenie špenátu na jar

Na jar je dôležité s výsevom neotáľať. Čím je teplejšie, tým skôr špenát prejde do kvitnutia. Pôdu treba udržiavať vlhkú, ideálne s prídavkom kompostu. Výsev sa robí do riadkov vzdialených 20-30 cm, semienka sa len jemne zapracujú do pôdy.

Pestovanie špenátu v kvetináči

Aj na balkóne si môžete dopriať čerstvý špenát - stačí väčší kvetináč, kvalitný substrát a pravidelná zálievka. Dôležité je vybrať miesto, kde nie je celý deň priame slnko, aby sa rastlina neprehrievala. Vysieva sa plytko, zhruba 1 cm pod povrch. Ak je v nádobe dostatok miesta, špenát dorastá do slušnej veľkosti aj v mestských podmienkach.

Obsahuje špenát železo?

Špenát je známy svojím obsahom železa, aj keď nie tak vysokým, ako sa dlho tradovalo. Navyše, železo zo špenátu je v tzv. nehemovej forme, ktorú telo vstrebáva menej efektívne. Prijímanie železa zo špenátu sa dá podporiť, ak ho kombinujete s potravinami bohatými na vitamín C - napríklad citrónovou šťavou alebo paprikou.

Tabuľka: Rozdiely medzi špenátom siatym a novozélandským špenátom

Vlastnosť Špenát siaty (Spinacia oleracea) Novozélandský špenát (Tetragonia tetragonioides)
Pôvod Pravdepodobne oblasť Kaukazu až po Afganistan Južná pologuľa
Teplotná náročnosť Menej náročný, znáša krátkodobé mrazy Teplomilný
Rýchlosť kvitnutia Rýchlo vybieha do kvetu, najmä v teple Nevybieha rýchlo do kvetu
Doba zberu Jar a jeseň Celé leto až do prvých mrazov
Chuť listov počas kvitnutia Listy horknú Listy nehorknú

Tipy pre úspešné pestovanie špenátu

  1. Čas výsevu: Špenát môžeš vysievať na jar alebo na jeseň, keď sú teploty pôdy ešte chladné. Špenát je plodina, ktorá preferuje nižšie teploty, preto je ideálne ho vysievať, keď teploty dosahujú medzi 5-15 °C.
  2. Slnečné alebo polotienisté stanovište: Špenát preferuje slnečné stanovište, ale znesie aj polotieň, najmä ak ho pestuješ v teplejších oblastiach.
  3. Rovnomerné zavlažovanie: Špenát vyžaduje rovnomernú vlhkosť, najmä počas obdobia sucha. Nerovnomerné polievanie môže spôsobiť stres rastliny a urýchliť jej kvitnutie, čo vedie k horkým listom.
  4. Organické hnojivá: Špenát nie je náročný na hnojenie, ale mierne prihnojovanie organickými hnojivami, ako je kompost alebo hnoj, pomáha podporiť zdravý rast listov.
  5. Prevencia chorôb: Špenát je náchylný na plesňové ochorenia, ako je pleseň sivá alebo múčnatka, najmä v podmienkach vysokej vlhkosti.
  6. Čas zberu: Špenát môžeš zberať už po 4-6 týždňoch od výsevu, keď listy dosiahnu veľkosť približne 10-15 cm. Listy sú najchutnejšie, keď sú mladé a jemné.

tags: #spenát #zber #počas #kvitnutia

Populárne príspevky: