Spoločná poľnohospodárska politika a jej vplyv na slovenské poľnohospodárstvo

Spoločná poľnohospodárska politika (SPP) vytvára príležitosti pre slovenských poľnohospodárov a obce, ktoré hľadajú spôsoby, ako zvýšiť svoju sebestačnosť a konkurencieschopnosť. SPP ponúka jedinečnú príležitosť na podporu miestnych výrobcov a obcí, ktoré chcú zlepšiť svoje sebestačné možnosti a konkurencieschopnosť.

Podpora miestnych výrobcov a obcí

Prostredníctvom opatrenia Leader môžu prvovýrobcovia a obce získať financie na vytvorenie miestnych obchodov. Tieto obchody nielenže prispejú k rozvoju miestnej ekonomiky, ale tiež podporia udržateľnosť a posilnia vzťah medzi výrobcami a občanmi. Prostredníctvom programu Leader môžu prvovýrobcovia získať podporu na zriadenie miestnych obchodov a výrobu produktov priamo od farmárov či chovateľov. Tieto projekty majú potenciál posilniť regionálnu ekonomiku a prehĺbiť vzťah medzi výrobcami a obyvateľmi.

Okrem toho sú k dispozícii aj projektové podpory na vybudovanie výroby miestnych produktov, ktoré sú určené pre prvovýrobcov, teda poľnohospodárov alebo pre živočíšnu výrobu.

Zvýšenie konkurencieschopnosti

SPP navyše podporuje konkurencieschopnosť slovenských farmárov prostredníctvom projektov zameraných na inštaláciu fotovoltaických zariadení. Tieto solárne panely pomôžu farmárom znížiť náklady na energiu a zároveň umožnia udržateľné a ekologické hospodárenie. Výhody fotovoltaiky môžu využiť aj obce, ktoré sa rozhodnú spolupracovať s miestnymi výrobcami.

Udržateľné poľnohospodárstvo a regeneratívne hospodárenie

Kľúčovým aspektom udržateľného poľnohospodárstva je regeneratívne hospodárenie, ktoré pomáha farmárom nielen znižovať náklady o 30-40 % vďaka nižšiemu spracovaniu pôdy, ale aj žiadať o emisné certifikáty. Tieto certifikáty sú ďalším možným zdrojom príjmu, keďže podporujú opatrenia na zachytávanie uhlíka, čo je dôležitý krok k zníženiu dopadov klimatických zmien.

Regeneratívne poľnohospodárstvo však nejde len o ekonomické prínosy. Tento prístup pomáha pôde lepšie absorbovať zrážky, čo je obzvlášť dôležité pri nadmerných dažďoch, ktoré môžu byť následkom klimatických zmien.

Výzvy a kritika

Pre koronakrízu je ohrozený zber prvej úrody. Z Čiech k nám na žatvu chodili napríklad kombajny. Možno nebudú vedieť prísť. Rovnako ich obslužný personál, ktorý by musel ísť pri prekročení hraníc do karantény. Vzhľadom k tomu, že ostatné členské štáty Európskej únie už zvažujú niektoré reštrikčné opatrenia vo vzťahu k dovozu či vývozu potravín, tak potravinová sebestačnosť Slovenska začína naberať na úplne inom význame.

Jeden zo základných dôvodov prečo nie sme sebestační a prečo vidiek nie je výkonný je, že dlhodobo zaostávanie v podpore štátu. Od vstupu do Európskej únie je štátna podpora jednou z najmenších v únii. A v PVV sa o štátnej podpore poľnohospodárom hovorí len, že budú podporovaný zo štátneho rozpočtu, ale pri zachovaní rozpočtovej zodpovednosti.

Útvar hodnoty za peniaze pri ministerstve financií však na základe revízie výdavkov konštatoval, že verejných peňazí je v našom pôdohospodárstve dostatok. Pri prepočte dotácii na hektár poľnohospodárskej pôdy sme len mierne pod priemerom Únie, ale produktivitu máme na chvoste. Nie je teda naozaj problém v tom, na čo peniaze využívame?

Návrhy a riešenia

Máme pripravené konkrétne opatrenia aj pre koronavírus, aj pre zvýšenie potravinovej sebestačnosti, ktoré sa dajú v tomto období veľmi rýchlo zaviesť do praxe. Spoločnosť a hlavne kompetentní by si mali uvedomiť, že my nechceme byť sebestační, aby sme tu mali iba slovenskú čokoládu alebo konzervy. Napríklad cestoviny z Talianska alebo bravčové mäso, ktoré musíme dovážať pomaly až zo Španielska či Belgicka. Samozrejme to nenaštartujeme zo dňa na deň.

Pre technologický pokrok je zásadou, aby sme podporovali živočíšnu a špeciálnu výrobu v maximálne možnej miere, to znamená že ten, kto má tieto zložky výroby, musí dostať viac peňazí ako ten, ktorý má tri, štyri plodiny a mulčuje.

Koncepcia ide ruka v ruke so strategickým plánom, ktorý musíme vypracovať pre nové programovacie obdobie. Čiže poďme si na to sadnúť.

Suchá jar a jej vplyv na produkciu

Už v tejto chvíli si dovolím povedať, že určite áno. Klimatické zmeny sú veľký problém. Tie suchá boli cyklicky možno raz desať rokov. Preto už chceme zriadenie takzvaného rizikového fondu, do ktorého by prispievali aj poľnohospodári aj štát, aby sme boli na sucho pripravení.

Poľnohospodári určite sú pripravení do fondu prispievať. Dôležité bude, akým pomerom. Ideálna suma by bola každoročne 30 miliónov eur. Polovicou by prispievali poľnohospodári, polovicu štát. Diskusia o tom mala začať obrazne už včera. Pokiaľ viem, rizikový fond na ministerstve je pripravený. Čo nám vadí je to, že to bolo urobené „o nás bez nás“.

Je výrazné sucho a vplýva to na kompletne všetky plodiny u nás, či je to cukrová repa, jačmeň, zelenina. Ovocie predtým postihli aj mrazy. Momentálne to celkovo kvantifikovať neviem, ale aktuálne robíme na celom Slovensku zber údajov, akým spôsobom sucho postihlo úrodu v tejto chvíli.

Tabuľka: Návrh financovania rizikového fondu

Spoločná poľnohospodárska politika ponúka poľnohospodárom a obciam možnosti, ako rásť, inovovať a adaptovať sa na výzvy, ktoré prináša súčasný svet.

tags: #spoločná #poľnohospodárska #politika #zemiaky #ciele

Populárne príspevky:

• Lahodná pomarančová marmeláda s jazmínom
• Ako zabrániť drobivosti lineckého cesta
• História jadranskej zmrzliny
• Recepty na sladký obed
• Yamaha Ténéré 700 – Prvý test