Spoločné názvy jedál a nápojov: Od etymológie po kulinárske finesy

Jazyk, ktorým hovoríme, je plný prekvapení a etymológia slov, ktoré používame každý deň, často odhaľuje fascinujúce príbehy. Pozrime sa na pôvod niektorých slov spojených s ovocím a jedlom, ako aj na zaujímavosti z oblasti gastronómie.

Pôvod slov spojených s jedlom

Avokádo

Slovo avokádo pochádza z aztéckeho slova ahuácatl, ktoré znamená semenník. Aztékovia ho tak volali nielen preto, že sa na semenníky podobá, ale aj preto, že vraj funguje ako afrodiziakum. Z Ameriky sa dostalo do španielčiny a "ahuácatl" sa postupne zmenilo na "aguacate", "avogato" a nakoniec "avocado".

Alkohol

Arabské slovo al-kuḥl pôvodne označovalo jemný prášok, ktorý sa vyrábal zo sulfidu antimónu a používal sa ako černidlo napríklad na farbenie viečok a maľovanie očných liniek. Do európskych jazykov slovo preniklo prostredníctvom španielčiny (Berberi a Mauri v Španielsku) už vo forme „alcohol“ resp. „alcofol“ a hoci sa pre liehový nápoj začalo používať až od 19. storočia.

Šalát

Slovo šalát pochádza z latinského výrazu „salata“ (nasolený, slaný), čo bola skrátená forma z „herba salata“, teda zelenina naložená do slaného nálevu, čo bolo obľúbené rímske jedlo. Anglické označenie platu “salary” (výplata v soli, ktorá mala kedysi cenu svojej váhy v zlate), je z rovnakého koreňa.

Pomaranč

Oranžová farba sa volá oranžová podľa pomaranča (orange, názov ovocia do angličtiny prenikol okolo roku 1300). Najskôr bolo ovocie, potom názov farby (predtým to bola proste žlto-červená).

Karanténa

Slovo karanténa, pôvodne z latinského výrazu quadrāgintā - štyridsať, označovalo obdobie štyridsiatich dní. To posledné je z benátskeho zvyku nechať lode z krajín zasiahnutých morom čakať štyridsať dní mimo prístavu. Prvý záznam je z roku 1377 a súviselo to s morom, ktorý v štrnástom storočí nivočil Európu. Úradníci v prístave Ragusa (teraz Dubrovník), ktorý kontrolovali Benátky, preto zaviedli tzv. „trentino“, teda 30-dňovú izoláciu lodí z nakazených oblastí.

Paradajka: Ovocie alebo zelenina?

Paradajka, s jej sýtou farbou a charakteristickou chuťou, je jednou z najobľúbenejších plodín na svete. Často sa o nej hovorí ako o zelenine, no z botanického hľadiska ide o ovocie. Táto dichotómia viedla k mnohým diskusiám, právnym sporom a kulinárskym úvahám.

História paradajky

Paradajka, známa botanicky ako Solanum lycopersicum, má bohatú a fascinujúcu históriu. Niekedy bola len divo rastúcou rastlinou. Divoký druh paradajok má pôvod v Andách v Južnej Amerike, hlavne v Peru a Ekvádore. Predpokladá sa, že bola domestikovaná v predkolumbovskom Mexiku.

Do Európy sa paradajky dostali až v 16. storočí spolu so zemiakmi a kukuricou. Paradajku priviezli do Európy Španieli začiatkom 16. storočia a zdá sa, že Španieli a Taliani boli prvými Európanmi, ktorí ju prijali ako jedlo. Vo Francúzsku a severnej Európe sa paradajka pôvodne pestovala ako okrasná rastlina a bola považovaná za potravinu s podozrením, pretože botanici ju poznali ako príbuznú jedovatej belladony a smrtonosnej lienky.

Anglický názov paradajky je odvodený od náhuatlského (aztéckeho) slova tomatl. Kedysi boli paradajky nazývané jablko lásky. Nemalo to ale nič spoločné s ich tvarom, ale farbou. V pôvodnom názve ich v taliančine volali "zlaté jablko".

Botanický pohľad: Paradajka ako ovocie

Z botanického hľadiska je paradajka ovocím, pretože obsahuje semená a má bobuľovité plody. Ovocie je definované ako "jedlá, reprodukčná časť rastliny…" alebo ako "všetko, čo rastie priamo na rastline a je jej časťou, pomocou ktorej sa jej semienka dostanú do sveta…". Botanici považujú jadro jablka za ovocie, pretože je to zrelý vaječník obsahujúci semená. Bežné „zeleniny“ (pestované na záhrade), ktoré sú z botanického hľadiska ovocie, zahŕňajú: uhorky, papriky a paradajky.

Kulinársky pohľad: Paradajka ako zelenina

Termín zelenina je kulinárske určenie a označuje širokú škálu rastlinných častí, ktoré sa používajú v kuchyni. V mnohých kultúrach je zelenina súčasťou hlavného jedla, zatiaľ čo ovocie je považované skôr za malé občerstvenie alebo dezert. Paradajky sa vo všeobecnosti nevyskytujú v dezertoch, ale skôr sa použitím v kuchyni približujú paprike či baklažánu, preto ich zaraďujeme do zeleniny.

Žiadna potravina však v skutočnosti nebalansuje na hranici ovocia a zeleniny tak ako paradajka. Avšak paradajky plnené mletým mäsom alebo paradajkový koláč s kozím syrom - to vôbec neznie ovocne. Vedomosti a znalosti nám síce hovoria, že paradajka je ovocie, ale náš rozum nám aj tak nedovolí pridať ju do ovocného šalátu.

Právny spor: Nix vs. Hedden

V roku 1893 bol Najvyšší súd v Spojených štátoch nútený rozhodnúť o tom, či by dovážané paradajky mali byť zdaňované podľa tarifného zákona z roku 1883, ktorý sa vzťahuje len na zeleninu a nie na ovocie. V USA sa práve o tejto skutočnosti súdili Nix vs. Hedden. Súd v New Yorku v roku 1893 v tomto prípade rozhodol, že je to zelenina.

V roku 1886 doviezol Nix paradajky zo západnej Indie. Správca prístavu v New Yorku Hedden uložil daň za paradajky, ktoré považoval za zeleninu. Odporcovia tohto skutku protestovali a podali žalobu proti Heddenovi a tvrdili, že paradajky sú botanicky ovocím, a preto by nemali byť zdanené ako zelenina. Pri tejto príležitosti vznikol takýto argument: „Botanicky povedané, paradajky sú ovocím rovnako ako uhorky, tekvice, fazuľa a hrášok, ale čo sa týka praxe a reality, ľudia ich považujú za zeleninu, používajú ich varené aj čerstvé, rovnako ako mrkvu, petržlen, repu, karfiol, kapustu, zeler a pod.“

Nutričná hodnota a účinky na zdravie

V poslednej dobe sa záujem spotrebiteľov o paradajky zvýšil aj vďaka početným informáciám o ich nutričnej hodnote a priaznivých zdravotných účinkoch. Čerstvá paradajka strednej veľkosti obsahuje iba 26 kalórií, má vysoký obsah vitamínu C (takmer 40 % odporúčanej dennej dávky) a je zdrojom vitamínov A, B1, B6, kyseliny listovej a horčíka.

Paradajky obsahujú okrem betakaroténu a mnohých vitamínov (C, B, A, E) aj mimoriadne zdraviu prospešný lykopén, ktorého je najviac pod šupkou. Rajčiny obsahujú vyššie dávky lykopénu, rovnako ako iné druhy zeleniny s červeným sfarbením. Spotreba paradajok je spojená s nižším výskytom mŕtvice a nižším výskytom srdcových chorôb. Obsahujú zlúčeninu zvanú lykopén, ktorá im dáva červenú farbu. Paradajky obsahujú skupinu fytochemikálií nazývaných karotenoidy, medzi ktoré patrí lykopén, luteín a betakarotén. Tieto zlúčeniny sú dôležité na udržanie zdravia očí a môžu chrániť pred vekom podmienenou degeneráciou makuly a inými očnými chorobami.

Zdravotné benefity paradajok:

• Antioxidačné vlastnosti: Lykopén a ďalšie karotenoidy chránia bunky pred poškodením voľnými radikálmi.
• Podpora zdravia srdca: Lykopén znižuje riziko srdcových chorôb a mŕtvice.
• Ochrana zraku: Vitamíny A, E, C, zeaxantín, luteín a lykopén chránia oči pred poškodením svetlom a znižujú riziko šedého zákalu.
• Ochrana pokožky: Karotenoidy môžu pomôcť zabrániť poškodeniu pokožky UV žiarením.
• Podpora zdravia kostí: Vitamín K je potrebný na zrážanie krvi a hojenie rán, a môže byť prospešný pre zdravie kostí.
• Regulácia krvného tlaku: Draslík pomáha znižovať krvný tlak.

Ako si vybrať a skladovať paradajky pre maximálnu chuť

Ak túžite po intenzívnej chuti a sladkosti, zamerajte sa na malinové paradajky. Na ľahké šaláty a studené jedlá sa lepšie hodia malé cherry paradajky. Za vyskúšanie stoja aj buffalo hearts - hitová odroda paradajok. Paradajky nepravidelnej veľkosti potešia svojou bohatou, mierne sladkou chuťou.

Hoci je farba paradajok dôležitá, kľúčovým ukazovateľom ich kvality je vôňa. Zrelá paradajka intenzívne vonia, najmä v okolí stopky. Ak ju necítite, radšej si kúpu odpustite - takéto ovocie bolo pravdepodobne vypestované v skleníku a nemalo čas prirodzene dozrieť. Dôležitá je aj štruktúra paradajok. Ideálne plody sú pevné, ale pod prstami sa mierne ohýbajú.

Paradajky neobľubujú chlad, a preto by ste ich nikdy nemali skladovať v chladničke. Strácajú tým nielen chuť ale aj charakteristickú vôňu. Nie je vhodné urýchľovať dozrievanie paradajok ich vystavením na priamom slnku, je lepšie keď dozrievajú pozvoľna a prirodzene. Paradajky by sa mali skladovať stopkou hore, pri izbovej teplote.

Využitie paradajok v kuchyni

Paradajky sú nielen kulinárskym vrcholom leta, ale aj skutočnou bombou pre zdravie. Majú málo kalórií, sú bohaté na vodu a obsahujú lykopén, silný antioxidant, ktorý pomáha bojovať proti voľným radikálom. Omáčky, polievky, šaláty - rajčiny sú nielen lahodnou a nízkokalorickou potravinou, ktorá sa hodí do množstva pokrmov, ale tiež prospievajú zdravi. Paradajky sa jedia surové s pečivom, ako prílohy k mnohým jedlám, používajú sa do studených šalátov alebo aj ako ozdoba. Varia sa z nich polievky, rôzne omáčky k mäsu alebo cestovinám, kečupy, pretlaky, šťavy. Pripravuje sa z nich paradajkový základ na pizzu alebo môžu byť aj súčasťou jej oblohy. Okrem toho sú paradajky výborné aj sušené. Aj tie môžete použiť ako súčasť jedla, napríklad cestovín či pizze.

Spôsoby spracovania paradajok:

• Paradajkový pretlak: Vyrába sa šesťnásobným procesom odparovania, často s prídavkom aromatických zložiek a cukru.
• Kečup: Vyrába sa zahriatím, zmixovaním, pasírovaním paradajok a následne ich plnením do fliaš bez prístupu vzduchu.
• Mrazenie: Ideálne sa mrazia zrelé pri teplotách -25 až -30 °C.
• Sušenie: Sušenie pri teplote 65 až 70 °C, potom sa môžu nakladať do rastlinných olejov alebo sa dochucujú korením.

Zaujímavosti o paradajkách

• Prvý recept na európske jedlo s použitím paradajok bol publikovaný v roku 1692 v Neapole.
• Najväčšia paradajka na svete s hmotnosťou 2,9 kg bola vypestovaná v Spojených štátoch.
• Kedysi boli paradajky nazývané jablko lásky.

Gastro-nomický slovníček

Pre lepšie porozumenie kulinárskym termínom, uvádzame prehľadný slovníček s vysvetleniami:

Etymológia, respektíve náuka o pôvode slov, vie byť skutočne fascinujúca a zábavná. Napríklad, obľúbený nápoj cappuccino dostal svoje pomenovanie podľa krémovohnedej farby rúch, ktoré na sebe nosili mnísi kapucíni. Samotní kapucíni sa volajú podľa svojej špicatej kapucne.

Slovná zásoba k téme FOOD AND DRINKS (jedlo a nápoje)

• nápoje → drinks
• plechovka (niečoho) → can of...
• neperlivá voda → still water
• neperlivá alebo perlivá voda s plátkom citróna a ľadom → still or sparkling water with a slice of lemon and ice cubes
• pohár šampanského → glass of champagne
• mäso → meat
• bravčové mäso → pork
• hovädzie mäso → beef
• hydina → poultry
• kura → chicken
• cestoviny → pasta
• špagety → spaghetti
• zelenina → vegetables
• ovocie → fruit

Slovné spojenia k téme FOOD AND DRINKS (jedlo a nápoje)

• Jedlo a nápoje sú veľmi dôležité v živote človeka. → Food and drinks are very important in human life
• Bez jedla a pitia nemôžeme existovať. → We cannot exist without eating and drinking.
• Ľudia na celom svete majú raňajky, desiatu, obed, olovrant a večeru. → People all aroun the world have breakfast, snack, lunch, tea time and dinner.
• Obed je hlavné jedlo dňa. → Lunch is the main dish of the day.
• Rozdielne typy mäsa sú hovädzie, bravčové, jahňacie a hydina. → There are different types of meat beef, pork, lamb and poultry.

Zaujímavosti zo sveta gastronómie a hotelierstva

Svet gastronómie a hotelierstva neustále prináša nové zaujímavosti a zmeny. Bratislavský hotel Mirror Bar sa umiestnil v rebríčku najlepších barov sveta. Hotel Solisko na Štrbskom plese prešiel do portfóĺia spoločnosti TMR. Hotel Radisson Blu Carlton sa stal hostiteľom 5-dňového festivalu pre profesionálov i amatérov z oblasti gastronómie.

tags: #spolocne #nazvy #jedlo #a #napoje

Populárne príspevky:

• Recept na hovädzie soté s pečenou
• Sprievodca výberom lacných misiek na polievku
• Recepty na krajkové kvietky
• Recept na domáce kvašáky
• Charakteristika a pestovanie jedle kalifornskej