Spotreba cukrovej repy na Slovensku a jej význam pre sebestačnosť krajiny
Pestovanie cukrovej repy má na Slovensku dlhoročnú tradíciu a je schopné pokryť slovenskú spotrebu cukru výhradne z domácej suroviny a zabezpečiť sebestačnosť v tejto dôležitej komodite.
Cukor sa na Slovensku spracováva v dvoch cukrovaroch a môžeme povedať, že je jednou z mála komodít, ktorých proces výroby je od začiatku do konca realizovaný na Slovensku.
Slovensko je v produkcii cukru dlhodobo sebestačné.
Podľa údajov Štatistického úradu SR zverejnených v Správe o poľnohospodárstve a potravinárstve SR za rok 2021 vzrástla pestovateľská výmera cukrovej repy o 0,9 tis. ha a produkcia cukrovej repy sa medziročne zvýšila o 7,2 %.
V uplynulom roku to bolo 1,36 mil. ton pri priemernom výnose 62,6 t z 1 ha, čo je nárast o 3,6 %.
Vo výrobe bieleho cukru tak dosiahlo Slovensko sebestačnosť viac ako 100 %.
Každý rok sa vypestuje na približne 22 000 ha poľnohospodárskej pôdy okolo 1,3 mil. ton cukrovej repy.
Ročná spotreba cukru na obyvateľa na Slovensku bola v minulom roku 29,6 kilogramu.
Na Slovensku je v súčasnosti 195 pestovateľov cukrovej repy, pričom priemerná výmera je 100 ha.
V roku 2016 dosiahla úroda 74 ton z hektára, s priemernou cukornatosťou 16,34 %.
Cukrová repa na poli.
Vývoj po zrušení kvót na výrobu cukru v EÚ
Kvóty na výrobu cukru, po takmer polstoročí, v Európskej únii zanikli už v nasledujúcej kampani, k 1. októbru 2017. Zároveň sa však zrušila aj minimálna cena za cukrovú repu.
Pre spracovateľov cukru v EÚ sa rozšírili možnosti vývozu, no zároveň vzrástla konkurencia vnútri Únie.
Slovenská republika mala vo finále ročnú kvótu na úrovni 112 319,5 ton cukru, teda produkcia prekračujúca túto úroveň sa musela spracovať v chemickom priemysle (lieh, krmivá, hnojivá), alebo sme ju museli vyviezť do tretích krajín, mimo EÚ.
Keďže spotreba tohto sladidla je na Slovensku okolo 175-185 000 ton ročne, potrebný objem nad našu kvótu sme museli pre domácich spotrebiteľov zabezpečiť z iných krajín.
Ministerka Gabriela Matečná navštívila cukrovarníkov aj pestovateľov cukrovej repy a diskutovala s nimi o aktuálnej situácii v sektore takmer rok po zrušení kvót.
Cena cukru v uplynulých mesiacoch vďaka prebytku výrazne klesla.
Zrušením systému kvót stratili pestovatelia aj istotu garantovanej minimálnej ceny za tonu cukrovej repy vo výške 26,29 EUR/t. Oproti pôvodným cenám, keď bola cena cukru v EÚ okolo 650 EUR/t je v súčasnosti cena za tonu cukrovej repy skoro polovičná.
Reštrukturalizácia cukrovarov a súčasná situácia
Po reštrukturalizácii v roku 2009 zostali na Slovensku iba dva cukrovary: Slovenské cukrovary, s.r.o. Sereď (Agrana) a Považský cukor, a.s. Trenčianska Teplá (Nordzucker). Ich celková ročná výrobná kapacita je okolo 200 000 ton cukru.
Vlani sa dokonca podarilo vyrobiť 205 000 ton, najmä vďaka dobrým klimatickým podmienkam pre pestovanie cukrovej repy.
„Cukrovary u nás spracovávajú výhradne domácu surovinu, vypestovanú na Slovensku. Spoločnosti majú dodávateľské zmluvy, o podmienkach ktorých rokujú v zmysle Odvetvovej dohody tzv. “Zmiešané komisie“ pri jednotlivých spoločnostiach.
Už pre sejbu cukrovej repy v roku 2017 sa podmienky nákupu líšia od podmienok počas obdobia platnosti kvót.
Obe zmluvné strany v Zmiešaných komisiách sa stále snažili dohodnúť podmienky, aby sa dosiahla sebestačnosť v produkcii tejto komodity.
V roku 2017 sa výmera cukrovej repy v Európskej únii zvýšila o vyše 15% oproti predošlému roku. Na Slovensku ju v súčasnosti pestujeme asi na asi 22 000 hektároch.
Naša súčasná výmera repy je asi dvojtretinová v porovnaní s obdobím pred reštrukturalizáciou.
Na naplnenie našej produkčnej kvóty (112 319,5 ton cukru) by síce bolo postačilo menej suroviny, ale kampaň by bola krátka a neekonomická.
Pestovatelia teda prijali ponuku cukrovarníckych spoločností a pestovali repy viac, čo pomohlo stabilizovať produkciu cukru pre uspokojenie spotreby na Slovensku.
Okopaniny, medzi ktoré cukrová repa patrí, však čoraz viac chýbajú v našich osevných postupoch.
„Neočakávame trend výraznejšieho zvyšovania produkčných plôch cukrovej repy na Slovensku.
Tieto slová potvrdzuje aj Igor Jakubička, predseda PD Devio Nové Sady, najväčšieho pestovateľa cukrovej repy v Nitrianskom kraji.
„Je možné, že dôjde k zvýšeniu pestovateľských plôch cukrovej repy, ale nie v rámci Slovenska.
„Slovensko má podobné pestovateľské podmienky, teda napríklad aj tohtoročný vlahový deficit, ako okolité štáty, hlavne Moravská oblasť Českej republiky.
Ak je u nás nižšia produkcia, tak zrejme nebude vyššia ponuka ani tam.
Navyše, cukrová repa nie je tovar voľne dostupný na trhu, ako je napríklad pšenica.
Každý pestovateľ už má svoju produkciu zakontrahovanú pre nejaký cukrovar. Preto si myslím, že cukrovary na Slovensku spracujú len to množstvo, ktoré im dodáme u nás.
Aby sa mohla táto okopanina pestovať na väčšej ploche, museli by byť agropodnikatelia vybavení potrebnou poľnohospodárskou technikou, ale tiež motivovaní realizačnou cenou za produkciu. Napokon, mohla by sa zvýšiť aj spracovateľská kapacita cukrovarov u nás.
Pre rok 2017 sú už zmluvy uzatvorené, no o podmienkach nákupu cukrovej repy pre kampaň 2018/19 ešte diskutujú zástupcovia pestovateľov a spracovateľov na spoločných stretnutiach tzv.
„Problém je, že pri nižšej produkcii, ako očakávame aj tento rok, realizačná cena ani zďaleka nepokryje pestovateľom náklady na výrobu repy.
Tento rok predpokladáme úrodu len okolo 50 ton z hektára, kvôli suchu. Nepomôžu už zrejme ani jesenné dažde, pretože listy repy už zasychajú.
Pestovatelia a cukrovary si teda ešte musia analyzovať situáciu a pokúsia sa nájsť kompromisné východisko prijateľné pre obe strany.
Kým v predchádzajúcich rokoch bola cena cukrovej repy garantovaná nariadeniami EÚ, v súčasnosti je predmetom dohody.
Dva cukrovary (Slovenské cukrovary v Seredi a Považský cukrovar v Trenčianskej Teplej) poskytujú aj s dodávateľskými podnikmi približne 3000 pracovných miest a je pre nich kľúčové, aby mohli naďalej produkovať zisk.
V súčasnosti EÚ produkuje 20 mil. ton cukru ročne, čo zabezpečuje príjem pre 137 000 pestovateľov.
Štáty s významnou produkciou cukru sa prichystali na zrušenie systému kvót v niektorých prípadoch až s 30 %-ným navýšením pestovateľských plôch (Nemecko, Francúzsko, Holandsko, Poľsko, Veľká Británia).
Potvrdzuje sa predvídaný negatívny scenár, t. j. vďaka prebytku cena cukru klesá.
Riešením nie je ani pôvodný zámer EÚ - teda vývoz cukru mimo EÚ, ktorý nie je možný pri súčasných nízkych cenách cukru.
„Prostredie v rámci Európskej únie bude viac trhové, budeme musieť zabojovať v konkurencii výrobcov z ostatných krajín. Svetová cena sa po turbulenciách ostatnej dekády ustálila na úrovni asi 400 euro za tonu cukru.
Najviac asi ohrozuje európsky trh Brazília (ročne vyrobí až 40 mil. ton cukru), kde je výroba cukru nepriamo podporovaná tzv. „krížovou“ subvenciou na bioetanol.
Európsky trh s cukrom je pod tlakom obchodníkov, ktorí navyše k objemom v rámci multilaterálnych obchodných dohôd (WTO) dovážajú cukor aj prostredníctvom bilaterálnych dohôd.
„Ochrana hraníc EÚ zostane zachovaná, to znamená, že by nemalo dôjsť k zvýšeniu importu z tretích krajín. Skôr sa dá očakávať, že európske krajiny budú mať väčšie príležitosti na vývoz, keďže už nebudú obmedzované vývoznými limitmi WTO, ktoré platili v kvótovom režime.
Podniky v niektorých krajinách únie už vykročili v ústrety zmene.
V roku 2016 pestovatelia mohli rátať v schéme priamych podpôr so 134,04 €/ha v rámci zjednodušeného režimu základnej platby na plochu (tzv. SAPS) a k nej so 71,37 €/ha pri dodržaní poľnohospodárskych postupov prospešných pre klímu a životné prostredie.
Cukrová repa bola zaradená medzi tzv. „citlivé komodity“ a od roku 2015 na ňu PPA vypláca pestovateľom viazanú platbu na produkciu, teda na výmeru v danom hospodárskom roku. Vlani (2016) bola na úrovni 374,11 €/ha.
Sektor výroby cukru zamestnáva na Slovensku priamo aj nepriamo vyše 3 000 ľudí, takže by malo byť v záujme zachovať túto výrobu.
„Cukrovarnícky priemysel má na Slovensku dlhú históriu, prvé cukrovary boli na našom území založené už za Rakúsko-Uhorska. Vlaňajšie zrušenie kvót na cukor situáciu v sektore výrazne ovplyvnilo. Nastal neobmedzený predaj v rámci trhu EÚ. Navýšenie pestovateľských plôch prinieslo veľký prebytok cukru, čo sa odzrkadlilo na výraznom poklese jeho ceny. Pre slovenské gazdinky je to ale pozitívna správa. Tohtoročná sezóna je totiž veľmi prajná typickému ovociu zo slovenských záhradiek. Bude bohatá úroda jabĺčok a hrušiek. Mnohé gazdinky sa chystajú zavárať, preto apelujem, uprednostnite slovenský cukor pred dovezeným zo zahraničia. Slovensko je v rámci výroby cukru stále sebestačné.
„Prebieha tu klasická obchodná vojna, niektoré západoeurópske krajiny chcú na seba strhnúť všetku výrobu, aby zanikli niektorí výrobcovia, ktorí im na spoločnom európskom trhu zavadzajú a ktorých by chceli nahradiť. Slovensko stále patrí medzi krajiny, ktoré si dokážu vyrobiť cukor samé do objemu jeho spotreby, čo v iných krajinách nie je až takou samozrejmosťou.
„Môžeme byť hrdí na to, že túto základnú potravinu nemusíme dovážať zo zahraničia. Mozaika podpôr a spoločnej práce, snaha a ochota pestovateľov naďalej zotrvať pri tejto plodine nám dáva šancu na to, aby sme ju mohli pestovať aj v budúcom roku, aby nás ekonomika jej pestovania od nej neodradila a aby sme ju pestovali naďalej doma,“ dodal Adrián Šedivý zo Slovenských cukrovarov s.r.o.
História cukrovej repy
tags: #spotreba #cukrovej #repy #na #slovensku
