Spotreba kravského mlieka na Slovensku: Trendy, preferencie a výzvy

Mlieko, či už materské alebo od domácich zvierat, je odpradávna dôležitým zdrojom zdravej výživy. Mlieko a mliečne výrobky predstavujú z hľadiska energetickej a biologickej hodnoty najvyrovnanejšiu a najcennejšiu potravinovú komoditu. Mliekom sa nestravujú len dojčatá, ale aj dospelí ľudia. Mlieko je vlastne výživový ochranný prostriedok s najširším účinným spektrom. Už len jeho hlavné zložky - bielkoviny, tuk, mliečny cukor, minerálne látky a tiež esenciálne látky, vitamíny a iné dôležité látky - tvoria komplexnú vyváženú potravinu pre všetky vekové i zdravotné kategórie ľudí.

K zdravej výžive prispievajú i tzv. živé mliečne kultúry so svojimi probiotickými vlastnosťami, ktoré významnou mierou obohacujú nielen chuťovú stránku fermentovaných mliečnych výrobkov, ale najmä svojou biologickou hodnotou významne pozitívne ovplyvňujú ľudský výživový metabolizmus, a tým aj zdravie. Z uvedených dôvodov vplyvu mlieka na zdravie významní lekári z celého sveta a odborníci na výživu na zdôraznenie zdravotného prínosu mlieka a mliečnych výrobkov už v r. 1957 na medzinárodnej konferencii vo Švajčiarsku v Interlakene vyhlásili „Svetový deň mlieka“.

S oslavou Svetového dňa mlieka sa začalo už v povojnových rokoch, keď bolo potrebné zvýšiť spotrebu mlieka, a tak zabezpečiť dostatok potrebných výživných látok hlavne pre zdravotne ohrozené skupiny obyvateľstva. Význam mlieka však narastal i neskôr, keď sa neustále dokazovalo a dokazuje naďalej, že mlieko a mliečne výrobky sú skutočným nezastupiteľným zdrojom potrebných výživových látok. Z toho dôvodu sa všade vo svete robili a robia mnohé propagačné a vzdelávacie akcie na zdôraznenie prínosu mlieka pre zdravie a na zvýšenie jeho spotreby.

Mnohé propagačné akcie na podporu spotreby mliečnych výrobkov sa dlhé roky robili aj u nás. Žiaľ, v porevolučnej dobe nastal u nás prudký pokles živočíšnej výroby a s tým spojenej výroby domácich potravín a zároveň aj značný pokles spotreby mliečnych výrobkov.

Ročná spotreba mliečnych výrobkov na Slovensku stúpa, stále je však hlboko za odporúčanou hodnotou. Podľa Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) by každý človek mal ročne skonzumovať 220 kilogramov mliečnych výrobkov. Na Slovensku je priemerná ročná spotreba len na úrovni 173,6 kilogramu. Je to málo, avšak pozitívom podľa mliekarov je, že toto číslo rokmi narastá.

Pred desiatimi rokmi bola totiž ročná spotreba mlieka a výrobkov z neho o dvadsať kilogramov na osobu nižšia. V uplynulých rokoch podľa mliekarov výrazne stúpla spotreba pri syroch a tvarohu, a to o štyri kilogramy na rok na obyvateľa od roku 2009. Zvýšenú obľubu zaznamenávajú aj kyslomliečne produkty, pri ktorých spotreba stúpla asi o päť kilogramov na osobu ročne.

Slovákom oproti minulosti dnes viac chutia jogurty a syry. Uviedli to pri príležitosti Medzinárodného dňa mlieka v spoločnom vyhlásení Slovenský zväz prvovýrobcov mlieka (SZPM) a Slovenský mliekarenský zväz (SMZ). Medzinárodný deň mlieka každoročne pripadá na tretí májový utorok.

Výrazne stúpla spotreba napríklad pri syroch a tvarohu, a to o štyri kilogramy na rok a obyvateľa od roku 2009. Zvýšenú obľubu zaznamenávajú aj kyslomliečne produkty, kde spotreba stúpla o asi päť kilogramov na osobu a rok. Spotrebitelia tiež častejšie siahajú napríklad po masle.

Podpora zvýšenia záujmu o slovenské mlieko a mliečne výrobky je už roky snahou Mliečneho fondu, do ktorého prispievajú slovenskí prvovýrobcovia a spracovatelia mlieka od jeho založenia v roku 2008. Zo zozbieraných finančných prostriedkov potom realizujú propagačné a informačné kampane na zvýšenie spotreby mlieka a mliečnych výrobkov pôvodom zo Slovenska.

Medzinárodný deň mlieka každoročne pripadá na tretí májový utorok. Podľa odporúčaní Svetovej zdravotníckej organizácie by každý z nás mal ročne skonzumovať 220 kilogramov (kg) mlieka a mliečnych výrobkov. Na Slovensku je priemerná ročná spotreba len na úrovni 173,6 kg na osobu a rok. Je to nižšie číslo, avšak pozitívne je, že rokmi narastá.

V roku 2017 bola spotreba mlieka a mliečnych výrobkov na Slovenku podľa údajov Štatistického úradu SR na úrovni 174,6 kilogramu (kg) na osobu na rok, čo predstavuje zníženie spotreby mlieka a mliečnych výrobkov v porovnaní s rokom 2016 o 1,6 kilogramu (-0,9 %) na osobu na rok. Výraznejšie zníženie spotreby evidovali u syrov, celkom o 0,6 kg na osobu na rok (-3,6 %), naopak, kyslomliečne výrobky zaznamenali mierny nárast spotreby o 0,1 kg na osobu na rok (+0,6 %).

Spotreba mlieka sa udáva v kg mlieka, pričom mliečne výrobky sú prepočítané podľa špeciálnych koeficietov na mlieko. Skutočná priemerná spotreba Slovákov je však v súčasnosti podstatne nižšia, v priemere len 156 kg na osobu a rok. Pre porovnanie: v Českej republike je spotreba mlieka a mliečnych výrobkov vyše 230 kg a priemerná spotreba v Európe je vyše 270 kg na osobu a rok. V zmysle odporúčania WHO by každý človek mal skonzumovať denne aspoň pohár mlieka alebo kelímok kyslomliečneho výrobku, ako sú napríklad jogurt, smotana alebo acidofilné mlieko, plus porciu masla a 10 dkg tvarohových alebo syrárskych výrobkov.

Celosvetová spotreba všetkých mliečnych výrobkov pri počte 7,9 miliárd ľudí v roku 2021 po prepočte na mlieko bola hodnotená na 118,2 kg mlieka na osobu a rok. Táto spotreba pritom celoročne stúpa o 1,6 až 2,1 %. Spotreba mliečnych výrobkov v posledných rokoch bola vo svete, ale aj u nás poznačená pandémiou. Celková spotreba mliečnych výrobkov v Európe v roku 2021 bola 283 kg na osobu, v Ázii 80,1 kg, v Severnej Amerike 264,2 kg, v Afrike 58,3 kg a v Oceánii 229,1 kg. Najvyššia spotreba mliečnych výrobkov, a to najmä syrov bola znova v Európe. Pritom v západoeurópskych štátoch bola spotreba mliečnych výrobkov na obyvateľa a rok až do 320 kg, pričom u našich susedov v Českej republike bola spotreba 262 kg. Na Slovensku je celková spotreba mliečnych výrobkov, vrátane ovčích výrobkov iba 189 kg na osobu a rok.

Podobne aj v spotrebe syrov prevládajú vyspelé štáty Európy. Najvyššia spotreba syrov je v Grécku, a to až vyše 34 kg na osobu a rok. Pred štyrmi rokmi bola vysoká spotreba syrov 26,7 kg vo Francúzsku, vo Fínsku 25,6 kg, v Nemecku 24,6 kg, v Dánsku 24,6 kg, vo Švajčiarsku 24,1 kg, v Estónsku 21,5 kg, v Rakúsku 20,9 kg a vyše 20 kg na osobu a rok bola spotreba syrov v Taliansku, Holandsku a vo Švédsku. Vo východoeurópskych štátoch bola spotreba syrov tiež pomerne vysoká - v Litve 18,9 kg, v ČR 16,6 kg a v Bulharsku 16,4 kg na osobu a rok.

Slovenský mliekarenský zväz a Slovenský zväz prvovýrobcov mlieka dlhodobo vyvíjajú aktivity na zvýšenie spotreby mlieka a mliečnych výrobkov a snažia sa, aby sa spotreba - najmä domácich mliečnych výrobkov - stále zvyšovala.

Odborníci upozorňujú na aktuálny stav spotreby mlieka a mliečnych výrobkov v SR, lebo z výživového hľadiska je situácia nepriaznivá. „Mlieko je významným zdrojom bielkovín, vitamínov, minerálov a iných látok, ktoré sú pre ľudský organizmus zdrojom výživy a podieľajú sa na prevencii proti niektorým ochoreniam, ako je napríklad osteoporóza, trombóza alebo vysoký krvný tlak.

Na Slovensku je priemerná ročná spotreba len na úrovni 173,6 kilogramu. Je to málo, avšak pozitívom podľa mliekarov je, že toto číslo rokmi narastá. Pred desiatimi rokmi bola totiž ročná spotreba mlieka a výrobkov z neho o dvadsať kilogramov na osobu nižšia. V uplynulých rokoch podľa mliekarov výrazne stúpla spotreba pri syroch a tvarohu, a to o štyri kilogramy na rok na obyvateľa od roku 2009. Zvýšenú obľubu zaznamenávajú aj kyslomliečne produkty, pri ktorých spotreba stúpla asi o päť kilogramov na osobu ročne.

Kým záujem o spotrebu mlieka a mliečnych výrobkov na Slovensku pomaly rastie, sebestačnosť v produkcii najmä surového kravského mlieka sa v krajine znižuje. Príčinou je podľa mliekarov úbytok dojníc aj celých chovov, ktoré už nedokázali ďalej fungovať v pomerne zložitom konkurenčnom boji so zahraničnými producentmi. Tí sú z dôvodu vyšších národných podpôr často zvýhodnení. Aj preto chovatelia dojníc, rovnako ako mliekarenské spracovateľské podniky, apelujú na štát, aby sa pri príprave budúcej Spoločnej poľnohospodárskej politiky EÚ zameral aj na podporu živočíšnej výroby, mliečnych fariem a investície do spracovateľských prevádzok.

Slovensko patrí medzi krajiny s najnižšou spotrebou mlieka a mliečnych výrobkov v prepočte na mlieko v EÚ. Pri približne 170 litroch za rok to činí 0,45 litra na deň. Na druhej strane, Slovákom oproti minulosti dnes viac chutia jogurty a syry.

Porovnanie spotreby mlieka s inými krajinami

V rámci sveta je lídrom v spotrebe mlieka a mliečnych výrobkov (ďalej v prepočte na mlieko) Fínsko s priemernou ročnou spotrebou na obyvateľa 418 litrov. Krajinami s vysokou spotrebou mlieka sú ešte Holandsko, Švédsko (330 l ročne), ale napríklad i Kazachstan (285 l). I okolité krajiny ako ČR (240 l), Poľsko 215 l.

V Poľsku je spotreba na lekármi (WHO) odporúčanej úrovni 220 kg ročne.

Prečo je mlieko dôležité v našej strave

Odporúčaná spotreba a jej význam

Podľa odporúčaní Svetovej zdravotníckej organizácie by každý z nás mal ročne skonzumovať 220 kilogramov (kg) mlieka a mliečnych výrobkov. Na Slovensku je priemerná ročná spotreba len na úrovni 173,6 kg na osobu a rok. Je to nižšie číslo, avšak pozitívne je, že rokmi narastá.

Táto odporúčaná spotreba predstavuje denný príjem laktoferínu na úrovni 0,60 g. I táto skutočnosť by nás mohla motivovať k zvýšeniu spotreby mlieka a mliečnych výrobkov (aspoň na lekármi odporúčanú úroveň, do ktorej nám chýba ešte 50 litrov).

Keďže jedným z hlavných zdrojov laktoferínu pre ľudí je kravské mlieko, jeho príjem závisí od jeho spotreby. Laktoferín je proteín, viažuci železo, ktorý obmedzuje množenie a adhéziu mikroorganizmov, vrátane vírusov. Najviac ho obsahuje kolostrum, hlavne kozie (4,6 - 20,6 g/liter), nasleduje kravské (5,57 g/l). Zvýšenú obľubu zaznamenávajú aj kyslomliečne produkty, kde spotreba stúpla o asi päť kilogramov na osobu a rok.

Mlieko je zložením nenahraditeľným pre zdravú výživu, je to potravina s najširším účinným spektrom. Hlavné zložky - bielkoviny, tuk, mliečny cukor, minerálne látky a tiež esenciálne nutričné látky, vitamíny a iné dôležité látky - robia z mlieka komplexnú vyváženú potravinu pre všetky vekové i zdravotné kategórie ľudí. Výroba mlieka a mliečnych výrobkov podlieha prísnej európskej aj národnej legislatíve.

Slovenskí prvovýrobcovia a spracovatelia mlieka od roku 2008 realizujú aktivity s cieľom zvýšenia spotreby mlieka a mliečnych výrobkov. Aktivity realizujú z prostriedkov Mliečneho fondu, do ktorého prispievajú rovnakým dielom za každý liter vydojeného a spracovaného kravského mlieka.

Spotreba mlieka a mliečnych výrobkov na Slovensku v číslach

Podľa údajov Štatistického úradu SR, spotreba mlieka a mliečnych výrobkov na Slovensku dosahuje takmer 174 kg na osobu ročne. Toto číslo je však stále nižšie ako 220 kg, ktoré odporúča Svetová zdravotnícka organizácia (WHO). V porovnaní s okolitými štátmi strednej Európy má Slovensko značný odstup.

Napriek tomu existuje pozitívny trend rastu spotreby mlieka a mliečnych výrobkov na Slovensku. Výrazne stúpla spotreba syrov a tvarohu, a to o štyri kilogramy na rok a obyvateľa od roku 2009. Zvýšenú obľubu zaznamenávajú aj kyslomliečne produkty, kde spotreba stúpla o asi päť kilogramov na osobu a rok. Priemerná spotreba mlieka a mliečnych výrobkov sa odhaduje na 176,1 kg na osobu ročne.

Preferencie slovenských spotrebiteľov

Slovenskí spotrebitelia majú jasné preferencie, pokiaľ ide o mliečne výrobky. Najpredávanejším mliečnym produktom je prirodzene mlieko. Celkovo preferujeme mlieko polotučné, v čerstvej verzii si však vyberáme skôr to plnotučné. Plnotučné mlieko si kupujú predovšetkým rodiny s deťmi, a to kvôli plnej chuti mlieka. Na Slovensku prekvitá aj trh s ochutenými mliekami.

Acidofilné mlieka a iné kyslomliečne nápoje patria dlhodobo k najobľúbenejším mliečnym nápojom medzi slovenskými spotrebiteľmi. Viac ako dve tretiny (68 %) spotrebiteľov obľubujú najmä neochutené acidofilné mlieka. Až viac ako tri štvrtiny (83 %) slovenských spotrebiteľov preferuje vo svojom jedálničku ochutené jogurty. Jahoda, čokoláda, čučoriedka a vanilka, to sú najobľúbenejšie príchute jogurtov podľa Slovákov. Najviac ich preferujeme v smotanovom prevedení. Regionálnou špecialitou Slovenska sú práve čokoládové jogurty.

Faktory ovplyvňujúce spotrebu mlieka

Spotreba mlieka a mliečnych výrobkov je ovplyvnená rôznymi faktormi, vrátane:

Cena: Cena mlieka a mliečnych výrobkov má priamy vplyv na ich spotrebu. Zníženie dane z pridanej hodnoty (DPH) na základné potraviny môže priniesť oživenie spotreby mlieka.
Zdravotné aspekty: Informácie o vplyve mlieka na zdravie, vrátane laktózovej intolerancie a alergií na mliečnu bielkovinu, ovplyvňujú rozhodovanie spotrebiteľov.
Životný štýl: Rastúci záujem o zdravý životný štýl a alternatívne stravovacie návyky, ako je vegetariánstvo a vegánstvo, môže viesť k zníženiu spotreby mlieka.
Dostupnosť: Dostupnosť mlieka a mliečnych výrobkov v obchodoch a školských zariadeniach má vplyv na ich spotrebu.
Propagačné aktivity: Propagačné a informačné kampane, ako napríklad Mliečny fond, majú za cieľ zvýšiť spotrebu mlieka a mliečnych výrobkov pôvodom zo Slovenska.

Výzvy a príležitosti pre slovenský mliekarenský priemysel

Slovenský mliekarenský priemysel čelí viacerým výzvam, vrátane klesajúcej sebestačnosti v produkcii surového kravského mlieka a konkurenčného boja so zahraničnými producentmi. Na druhej strane existujú aj príležitosti na rast, ako napríklad zvyšujúci sa záujem o slovenské mliečne výrobky a možnosť zaplniť medzery na trhu produktmi s potenciálom rastu.

Alternatívy kravského mlieka a ich vplyv na spotrebu

V posledných rokoch sa na trhu objavilo množstvo alternatív kravského mlieka, ako napríklad sójové, mandľové, ryžové a ovsené mlieko. Tieto alternatívy sú často preferované ľuďmi s laktózovou intoleranciou, alergiami na mliečnu bielkovinu alebo tými, ktorí sa stravujú vegánsky. Hoci tieto alternatívy nepochybne ovplyvňujú celkovú spotrebu kravského mlieka, presný dopad na slovenskom trhu ešte nie je rozsiahlo zdokumentovaný.

Vplyv pandémie COVID-19 na spotrebu mlieka

Pandémia COVID-19 mala významný vplyv na spotrebiteľské správanie na celom svete, vrátane Slovenska. Obmedzenia pohybu, zatvorené reštaurácie a kaviarne, ako aj zvýšený dôraz na domáce varenie a stravovanie, mohli ovplyvniť spotrebu mlieka a mliečnych výrobkov. Niektoré domácnosti mohli zvýšiť nákup trvanlivého mlieka a syrov, zatiaľ čo spotreba čerstvých mliečnych výrobkov v reštauráciách mohla klesnúť. Presné štatistiky o vplyve pandémie na spotrebu mlieka na Slovensku si však vyžadujú ďalší výskum.

Mlieko a zdravie: Súčasné poznatky a kontroverzie

Mlieko a mliečne výrobky sú často považované za dôležitý zdroj vápnika, bielkovín a vitamínov. Avšak, existujú aj kontroverzie týkajúce sa ich vplyvu na zdravie. Niektoré štúdie naznačujú, že vysoká spotreba mlieka môže byť spojená s vyšším rizikom niektorých druhov rakoviny, zatiaľ čo iné štúdie poukazujú na pozitívny vplyv mlieka na zdravie kostí a prevenciu chronických ochorení.

Dôležité je zamerať sa na vyváženú stravu a zohľadňovať individuálne potreby a zdravotný stav. Fermentované mliečne výrobky, ako sú jogurty a kefír, sú často odporúčané pre ich priaznivý vplyv na trávenie a črevnú mikroflóru.

Kozie a ovčie mlieko: Alternatívy s potenciálom

Okrem kravského mlieka sú na Slovensku dostupné aj kozie a ovčie mliečne výrobky. Kozie mlieko je známe svojou ľahšou stráviteľnosťou a odlišným zložením bielkovín, čo môže byť výhodné pre ľudí s intoleranciou na kravské mlieko. Ovčie mlieko sa tradične používa na výrobu syrárskych špecialít, ako je bryndza a oštiepky. Spotreba kozích a ovčích mliečnych výrobkov na Slovensku je stále relatívne nízka, ale s rastúcim záujmom o regionálne a tradičné potraviny by sa mohla zvýšiť.

Tabuľka: Porovnanie spotreby mlieka a mliečnych výrobkov vo vybraných krajinách (kg/osoba/rok)

Krajina	Spotreba mlieka a mliečnych výrobkov
Slovensko	173,6
Česká republika	230
Poľsko	220
Fínsko	418 (litrov)
Európa (priemer)	270

tags: #spotreba #kravskeho #mlieka #na #Slovensku