Odborná prax v rybárstve na Slovensku: Príručka a legislatíva

Rybárstvo na Slovensku je oblasť, ktorá si vyžaduje odborné znalosti a dodržiavanie platnej legislatívy. Tento článok poskytuje komplexný prehľad o odbornej praxi v rybárstve, vrátane členenia vôd, evidencie rybárskych revírov, označovania revírov a zarybňovacích plánov. Cieľom je poskytnúť praktické informácie pre všetkých, ktorí sa v tejto oblasti pohybujú, či už ide o užívateľov rybárskych revírov, rybárskych hospodárov alebo členov rybárskej stráže.

Legislatíva v rybárstve

Právny základ pre rybárstvo na Slovensku tvorí zákon č. 216/2018 Z. z. o rybárstve a o doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov. Tento zákon je vykonávaný vyhláškou Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 381/2018 Z. z., ktorá upravuje podrobnosti o:

• členení vôd,
• obsahu údajov, ktoré sa vedú v evidencii rybárskych revírov,
• označovaní rybárskych revírov,
• zarybňovacích plánoch rybárskych revírov,
• skúške rybárskeho hospodára,
• vydávaní povolení na rybolov a vydávaní osobitných povolení na rybolov,
• čase individuálnej ochrany, dennom love, najmenších lovných mierach a o počte rýb, ktoré si možno v jednom dni privlastniť, a o zapisovaní údajov do záznamu,
• opatreniach na záchranu rýb,
• rozsahu skúšky člena rybárskej stráže, služobnom odznaku, preukaze člena rybárskej stráže a o evidencii rybárskej stráže,
• spôsoboch lovu rýb.

Členenie vôd

Podľa vyhlášky sa vody členia na:

• Kaprové vody: Sú to najmä vodné toky nížinnej zóny, nížinné úseky riek, vodné nádrže, jazerá a ostatné vodné plochy, ktoré svojím charakterom a kvalitou vytvárajú prostredie najmä na život kapra sazana (Cyprinus carpio - divá forma), kapra rybničného (Cyprinus carpio), šťuky severnej (Esox lucius), zubáča veľkoústeho (Sander lucioperca), sumca veľkého (Silurus glanis), boleňa dravého (Leuciscus aspius) a úhora európskeho (Anguilla anguilla).
• Pstruhové vody: Sú to najmä bystriny, horské potoky a podhorské potoky, horné úseky riek, vodné nádrže, jazerá, plesá, ostatné vodné plochy a sekundárne pstruhové pásma pod vodnými nádržami, ktoré svojím charakterom a kvalitou vytvárajú prostredie najmä na život pstruha potočného (Salmo trutta morpha fario), pstruha dúhového (Oncorhynchus mykiss) a sivoňa potočného (Salvelinus fontinalis).
• Lipňové vody: Sú to najmä podhorské úseky potokov, riek a sekundárne pstruhové pásma pod vodnými nádržami, ktoré svojím charakterom a kvalitou vytvárajú prostredie najmä na zastúpenie lipňa tymiánového (Thymallus thymallus), hlavátky podunajskej (Hucho hucho), jalca hlavatého [Leuciscus (Squalius) cephalus], podustvy severnej (Chondrostoma nasus), mreny severnej (Barbus barbus).

Evidencia rybárskeho revíru

Užívateľ rybárskeho revíru je povinný viesť evidenciu, ktorá obsahuje:

• revírny list,
• výkaz o zarybnení,
• výkaz o úlovkoch a návštevnosti rybárskeho revíru,
• evidenciu veterinárnych osvedčení,
• evidenciu o vykonaných ichtyologických prieskumoch užívateľom.

Zmena v evidencii rybárskeho revíru sa vykonáva raz za tri roky do 30. júna posledného roka v príslušnom trojročnom období. Zmenu v evidencii rybárskeho revíru možno vykonať aj každoročne, ak je to potrebné, a zmena je platná vždy od 1. januára nasledujúceho roka.

Označovanie rybárskych revírov

Rybársky revír sa označuje tabuľou, ktorá sa umiestňuje na samostatnej konštrukcii tak, aby bola viditeľná najmä z prístupových ciest k rybárskemu revíru a vymedzovala hranice rybárskeho revíru, a dodatkovou tabuľou. Na tabuli sa uvádza:

• číslo a názov rybárskeho revíru,
• charakter a účel rybárskeho revíru,
• výmera rybárskeho revíru okrem výmery vodného útvaru trvalo tečúcich povrchových vôd,
• názov užívateľa a jeho organizačnej zložky, ak rybársky revír užíva jej prostredníctvom.

Na dodatkovej tabuli sa uvádza:

• vymedzenie časti rybárskeho revíru, kde sa ryby nahromadili počas mimoriadnej udalosti, v čase neresu alebo zimovania,
• druh vysadených rýb, časové obmedzenie ich lovu a text „Všeobecný zákaz lovu rýb“ alebo „Zákaz lovu vysadených druhov rýb dosahujúcich najmenšiu lovnú mieru“.

Zarybňovací plán rybárskeho revíru

Zarybňovací plán rybárskeho revíru určuje druh, vekovú kategóriu a množstvo násad rýb a vychádza zo základnej charakteristiky rybárskeho revíru, návštevnosti, úživnosti rybárskeho revíru a úlovkov za predchádzajúce roky. Zarybňovací plán rybárskeho revíru a zmeny minimálneho zarybnenia sa vypracúvajú každé tri roky. Súčasťou zarybňovacieho plánu rybárskeho revíru je minimálne zarybnenie, ktoré obsahuje určené množstvo, druhové a vekové zloženie násad rýb. Minimálne zarybnenie je uvedené aj v revírnom liste.

Tabuľka: Prevodník násad rýb

Zarybnenie sa nemusí vykonávať v každom roku pre chránené rybie oblasti, rybárske revíry bez privlastnenia si úlovku, chovné rybárske revíry a rybárske revíry s režimom účelového rybárskeho hospodárenia. Takéto zarybnenie sa vykoná minimálne raz za tri roky.

Užívateľ môže vykonať aj doplnkové zarybnenie pôvodnými druhmi rýb nad rámec zarybňovacieho plánu v primeranej miere, ktoré uvedie vo výkaze o zarybnení. Ak doplnkové zarybnenie obsahuje druhy rýb, ktoré nie sú súčasťou zarybňovacieho plánu, užívateľ požiada ministerstvo životného prostredia o súhlas na vysadenie takýchto druhov rýb.

Rybársky hospodár

Rybársky hospodár plní úlohy užívateľa alebo jeho organizačnej zložky priamo súvisiace so systematickou starostlivosťou o rybárske revíry. Medzi jeho úlohy patrí:

• vypracovanie návrhu na celoročnú starostlivosť o rybárske revíry,
• vypracovanie návrhu zarybňovacieho plánu na tri roky a zabezpečenie jeho plnenia,
• vedenie evidencie o zverených rybárskych revíroch,
• spracúvanie sumarizácií záznamov a štatistických výkazov,
• zabezpečenie označenia rybárskych revírov tabuľou a údržba ich značenia,
• vypracovanie návrhu o prípadnom doplnkovom zarybnení nad rámec zarybňovacieho plánu,
• vypracovanie návrhu rybárskeho poriadku,
• vypracovanie návrhu opatrení na podporu prirodzenej reprodukcie pôvodných druhov rýb, návrhu na označenie neresísk a zimovísk rýb,
• vypracovanie návrhu opatrení proti šíreniu inváznych nepôvodných druhov rýb,
• vypracovanie návrhu počtu povolení na príslušný rok,
• zabezpečenie kontroly zdravotného stavu ichtyofauny v spolupráci s veterinárnym lekárom,
• sledovanie kvality vody v rybárskych revíroch a vykonávanie opatrení na elimináciu vzniknutých škôd,
• dohliadanie na plnenie opatrení uložených Slovenskou inšpekciou životného prostredia pri mimoriadnom zhoršení vôd,
• určovanie prvotného odhadu škôd na rybách.

Skúška rybárskeho hospodára sa vykonáva v strednej odbornej škole, v ktorej sa uskutočňuje výchova a vzdelávanie žiakov v študijnom odbore rybárstvo, alebo v iných ministerstvom životného prostredia určených vzdelávacích inštitúciách. Dokladom o úspešnom vykonaní skúšky je osvedčenie o odbornej spôsobilosti rybárskeho hospodára vydané strednou odbornou školou alebo vzdelávacou inštitúciou, na základe ktorého sa vydáva preukaz rybárskeho hospodára (ďalej len „služobný preukaz“).

tags: #sprava #z #odbornej #praxe #ryba #vzor

Populárne príspevky:

• Tipy na varenie vajec
• Recept na domácu čiernu masku
• Recept na čokoládovú tortu s pomarančom
• Ovocná torta obdĺžnikového tvaru
• Recept na bravčové plátky