Údeniny a Mrazené Potraviny: Informácie a Vplyv na Zdravie

Ako správny psičkár určite viete, že pes je od prírody mäsožravec. Niekedy je v obchodoch super akcia na takéto výrobky a vy by ste chceli prekvapiť svojho štvornohého miláčika tým, že mu chcete kúpiť napr. chutnú slaninku. Možno ste si už položili otázku, či môže pes údené mäso. Lepšie však urobíte, ak mu ju nekúpite.

Údeniny patria medzi najobľúbenejšie delikatesy mnohých domácností. Sú neodmysliteľnou súčasťou raňajok, desiat aj večerí. Avšak, aby si ste ich mohli vychutnať čo najdlhšie, je nevyhnutné vedieť, ako ich správne skladovať. Nesprávne uskladnenie môže viesť k rýchlemu skazeniu, strate chuti a vône, čo znižuje ich kvalitu a bezpečnosť.

Údené mäso a jeho vplyv na zdravie psa

Na výrobu údeného mäsa a kostí sa používajú rôzne dochucovadlá, v ktorých sa mäso obaľuje, aby bolo chutnejšie. Tieto dochucovadlá ako napr. dusitanové soliace zmesi nie sú vhodné ani pre ľudí, nie to ešte pre našich štvornohých spoločníkov. Dusitan sodný pôsobí v mäsových výrobkoch ako konzervačná látka no v spojení s aminokyselinami vytvára rakovinotvorné látky. Okrem toho sú údené mäsové výrobky a kosti pre psy príliš slané. Psík nedokáže zužitkovať nadmerné množstvo soli a môžu sa uňho neskôr prejaviť problémy s obličkami.

Medzi mäsové výrobky, ktoré sa údia, patria niektoré klobásy, párky, slanina, salámy, bravčové rebrá a mnoho ďalších.

Podstata barfovania spočíva v kŕmení psa surovým mäsom a surovými kosťami. Má to svoje opodstatnenie. Tepelnou úpravou ako je varenie, pečenie, údenie, sa stávajú kosti krehkejšie a štiepia sa na ostré kúsky, ktoré môžu psíkovi spôsobiť problém. Preto sú údené kosti pre psa nevhodné a vždy je potrebné, aby ste mu dávali iba surové kosti.

Vplyv údeného mäsa a kostí na zdravie psa:

Pankreatitída
Údené výrobky môžu spôsobiť zápal podžalúdkovej žľazy. Tieto výrobky obsahujú tučnejšie časti mäsa, a tým aj viac tuku, ktorý musia enzýmy pankreasu štiepiť. Medzi príznaky akútnej pankreatitídy patrí zvracanie, nechutenstvo, bolesť brucha, hnačka.
Otrava soľou
Ako sme už vyššie spomínali, údené mäsové výrobky sú plné soli, ktorú psík nedokáže všetku zužitkovať. Môžu sa uňho vyskytnúť príznaky ako zvracanie, zvýšené pitie vody, hnačky, tras, horúčka.
Obezita
Tým, že sú údené mäsové výrobky plné tuku a soli, môže psík postupom času priberať, až sa stane obéznym. Obezita sa môže spolupodieľať na vzniku ochorení srdca, kĺbov, cukrovky,... Okrem toho psíkom výrazne skracuje život.

Údené mäso, údené kosti a celkovo ľudská strava sú pre psy veľmi nevhodné potraviny.

Správne uskladnenie údenín

V pekne upravených mäsiarskych vitrínach alebo v obchodoch nás lákajú rozmanité druhy šunky, salámy a nárezov. Keď si tieto lahôdky odnesiete domov, často sú zabalené v papieri a uložené na polici v chladničke. Už po niekoľkých hodinách sa papier začne vlniť, čo spôsobuje, že údenina stráca svoju čerstvosť a vôňu. Aby ste tomu predišli, je dôležité správne uskladniť nakrájané údeniny tak, aby bol kontakt s kyslíkom minimalizovaný. Najlepším spôsobom je použitie vzduchotesných boxov alebo vákuových vrecúšok, ktoré výrazne predlžujú trvanlivosť.

Pre suché a trvanlivé salámy alebo klobásy je ideálne skladovanie v dobre vetranej špajzi. V chladnejších mesiacoch je dôležité zabezpečiť dostatočné vetranie, napríklad ponechaním otvoreného okna. V teplejších obdobiach sa odporúča ventilovať priestor najmä počas noci. Údeniny by mali byť uložené na tmavom mieste, pretože priamy svetelný pôžitok môže spôsobiť, že údeniny stratia svoju charakteristickú červenú farbu a môžu sa rýchlejšie kaziť.

Aby údeniny v špajzi vydržali čo najdlhšie, je potrebné dodržiavať niekoľko základných pravidiel. Údeniny by nemali zostať v originálnom papierovom obale, pretože to podporuje tvorbu plesní. Najlepšie je ich povievať na suché miesto, kde nebudú navzájom v kontakte. Tým sa zníži riziko kontaminácie a predĺži sa ich trvanlivosť. Okrem toho je dôležité minimalizovať manipuláciu s údeninami počas skladovania, aby sa predišlo ich poškodeniu a skráteniu doby čerstvosti.

V chladničke je najefektívnejšie údeniny skladovať vo vákuových boxoch alebo v špeciálnych vákuových vrecúškach, ktoré minimalizujú prístup vzduchu. Trvanlivé údeniny môžete tiež zabaliť do obyčajného papieru, avšak s dôležitou podmienkou, že jednotlivé kúsky sa nebudú navzájom dotýkať. Tým sa znižuje riziko rýchlejšieho kazenia. Ak potrebujete uskladniť väčšie množstvo mäsa alebo údenín naraz, napríklad po domácej zabíjačke, tradičné zaváranie klobás v sadle je skvelou alternatívou. Tento spôsob nielenže šetrí miesto v mrazničke, ale aj znižuje energetické nároky potrebné na dlhodobé mrazenie.

Praktické tipy pre dlhšiu čerstvosť údenín

Vhodné balenie: Používajte vzduchotesné obaly alebo vákuové balenia, ktoré minimalizujú kontakt s kyslíkom a predlžujú čerstvosť údenín.
Udržiavanie správnej teploty: Chladničku udržiavajte na optimálnej teplote okolo 4°C, zatiaľ čo špajza by mala byť suchá a dobre vetraná.
Ochrana pred svetlom: Uchovávajte údeniny na miestach, kde nemajú priamy kontakt so svetlom, aby sa predišlo strate farby a chuti spôsobenej svetlom.
Obmedzenie manipulácie: Minimalizujte časté vyberanie a vkladanie údenín do chladničky alebo špajze, čím zachováte ich kvalitu.
Pravidelná kontrola: Pravidelne kontrolujte údeniny na príznaky skazenia, ako sú zmena farby, nepríjemný zápach alebo tvorba plesní.

Správne skladovanie údenín je zásadné nielen pre ich estetický vzhľad, ale aj pre vaše zdravie. Dodržiavaním týchto jednoduchých zásad zabezpečíte, že vaše obľúbené údeniny zostanú čerstvé, chutné a bezpečné na konzumáciu po dlhšiu dobu. Nezabúdajte, že kvalitné skladovanie je základom pre vychutnávanie si každej porcie bez obáv z jej rýchleho znehodnotenia.

Soľ je tichý zabijak. Ako sme ťa informovali v tomto článku, nadmerný príjem soli môže znamenať rôzne zdravotné riziká. Aj farmaceutka Natália Radošinská z trnavskej lekárne Dr. Portál Pravda upozorňuje, že soľ sa nemusí nachádzať len v potravinách ako čipsy či polotovary.

Spravodajský portál píše, že svetová zdravotnícka organizácia (WHO) odporúča, aby denný príjem soli nepresahoval 5 gramov soli denne, čo je približne jedna čajová lyžička. Znamená to, že denne by si mal skonzumovať maximálne 2 000 mg sodíka.

Americké zdravotnícke organizácie ako American Heart Association odporúčajú ešte prísnejší limit. Podľa nich by si mal znížiť denný príjem sodíka na 1 500 mg sodíka (asi 3,75 gramu soli) denne.

Mnohí si neuvedomujú, že soľ sa skrýva aj v bežných potravinách. Údeniny, mrazené mäso s prísadami, konzervy, paštéty, údené a konzervované ryby či syry obsahujú značné množstvo skrytej soli.

Dokonca aj častá konzumácia minerálnych vôd s vysokým obsahom sodíka môže spôsobiť opuchy nôh, bolesti hlavy alebo únavu.

Zdravotné riziká nadmernej konzumácie soli

Choroby spôsobené nadmernou konzumáciou soli podľa farmaceutky Radošinskej netreba podceňovať. „Takto neliečené ochorenia môžu viesť k invalidite alebo smrti v dôsledku mŕtvice, k zlyhaniu srdca alebo obličiek,“ upozorňuje pre TASR.

Skryté nebezpečenstvá nadmernej konzumácie soli

Ako sa teda chrániť pred nadmerným príjmom soli?

„Dbajte na príjem čerstvých potravín a minimalizujte konzumáciu spracovaných potravín.
Vyberajte si potraviny so zníženým množstvom sodíka (menej ako 120 miligramov sodíka na 100 gramov).
Pri varení používajte čo najmenšie množstvo soli.
Je dôležité vyhnúť sa hotovým omáčkam, dresingom a instantným výrobkom, ktoré často obsahujú vysoké množstvo soli.
Namiesto toho sa odporúča pripravovať jedlá z čerstvých surovín a kontrolovať množstvo pridávanej soli.

Farmaceutka tiež vyvracia rozšírený mýtus o existencii „zdravej soli“.„Zdravá soľ jednoducho neexistuje. Existujú rôzne druhy solí - morská, himalájska, dokonca aj dietetická soľ,“ vysvetľuje.

Zastropovanie cien potravín a ich vplyv

Obchodné reťazce zastropovali ceny 400 potravín. Medzi nimi je aj veľa údenín ako párky či slanina, ktoré nie sú zdraviu prospešné, hovorí vedkyňa a lekárka zo Slovenskej akadémie vied Adela Penesová. Víno, pivo, biele pečivo, spracované potraviny ako hranolčeky a hotové omáčky na cestoviny či mrazená pizza.

Lekárka a vedkyňa zo Slovenskej akadémie vied Adela Penesová hovorí, že tam chýbajú ovocie a zelenina a že mnohé z potravín, ktoré reťazce vybrali, nie sú zdraviu prospešné.

Pred týždňom reťazce zverejnili zoznam potravín, pri ktorých zastropovali ceny. Nemilo ma prekvapili niektoré položky, ktoré by tam z môjho pohľadu nemali byť. Nie sú to základné potraviny, nepotrebujeme ich k životu. Chýbali mi tam ovocie a zelenina, ktoré by mali mať zastropované ceny.

Niektoré reťazce zastropovali banány, kyslú kapustu, zemiaky, zopár aj paradajky či jablká. Ale nie sú tam napríklad papriky, uhorky či pomaranče. Neviem, z akých dát vychádzali obchodné reťazce, pravdepodobne išli podľa toho, aký sortiment sa im predáva. Zrejme sa pozerali na nákupný košík bežného Slováka.

Podľa odporúčaní by mal človek zjesť pol kila zeleniny a ovocia denne. Mohol by prispieť veľmi pozitívne, lebo keby boli ceny nižšie, spotrebiteľ by dal prednosť aj týmto potravinám. Ale keď sú ceny ovocia a zeleniny veľmi vysoko a napríklad uhorka stojí 1,40 až 1,60 eura, pre spotrebiteľov je to neakceptovateľné. Cenová politika by mohla pomôcť. Ideálne by bolo zníženie DPH, lebo by sme sa nebavili o sezónnych rozdieloch a spotrebiteľ by to uprednostnil.

Chýbajú tam aj celozrnné potraviny. Sú tam mliečne výrobky, ktoré by sme mali konzumovať, ale jogurty by mali byť biele a rozhodne nie smotanové. Podľa bývalých, ešte československých noriem, bol jogurt do 4 percent tuku. A to preto, že keď si kúpite mlieko a dáte ho do jogurtovača, nikdy nebude mať viac ako 4 percentá. Vyššie percento nie je prirodzené a nie je vhodné, aby to bolo zastropované.

Kaufland, Lidl a COOP Jednota dali medzi zastropované potraviny víno aj pivo. Určite nie. Alkohol nepatrí medzi potraviny. Aj keď sa pivo vyrába z jačmeňa a víno z ovocia. Napriek tomu alkohol absolútne nie je nevyhnutná potravina. Môžeme sa bez neho zaobísť, rovnako ako bez pridaného cukru a sladených nápojov. Je absurdné, aby bolo zastropované pivo a víno.

Keby som to mala poňať zo zdravotného hľadiska, tak v Európe sme jedna z troch krajín, ktoré majú najvyššiu spotrebu alkoholu na obyvateľa. Je to 12 litrov čistého etanolu na hlavu u ľudí od nula do sto rokov. To je strašne veľa. Jedna z vecí, ktorá k tomu prispieva, je alkohol a karcinogény v strave. To je ďalšia vec, ktorú sme v zozname našli - údeniny, údená slanina, čo je nonsens. Sú tam salámy, paštéty, slanina alebo točená saláma. Párky zastropoval každý reťazec.

Nemyslím si, že toto je správna cesta, ako zabezpečiť, aby ľudia mali zastropované ceny potravín, ktoré sú nevyhnutné a zdraviu prospešné. Mali by sme použiť aj iné politiky, napríklad zvyšovanie DPH na potraviny, ktoré nepotrebujeme konzumovať. Ide o sladené nápoje, ktorých cenu zvýšili vo vyše 50 krajinách sveta. Malo to značný vplyv na spotrebu týchto nápojov. Aj WHO potvrdila, že to je jedna z príčin obezity, ktorej pandémiu tu máme.

Pri primárnych potravinách by sme mali mať čo najnižšiu cenu. Ide o potravinu, ktorá je čo najmenej spracovaná. Ideálny prípad je jablko odtrhnuté zo stromu, zelenina, ktorú len umyjeme a skonzumujeme, alebo aj múka, ktorá je z pomletého obilia, či mäso, ktoré minimálne spracujem - opečiem a dochutím ho doma. Patrí tam ryža, zemiaky, čo najmenej upravené. Proces spracovania znamená, že to tepelne upravíme alebo k tomu niečo pridáme. Prípadne z mliečnych výrobkov urobím kyslo-mliečne výrobky, ktoré sú zdraviu prospešné.

Ultraspracovaná potravina je už z iných spracovaných potravín - napríklad keď niekam pridám cukor. Na začiatku je cukrová repa, tú nik neje, spracujem ju na cukor. Keď už použijem cukor a pridám ho do niečoho, je to ultraspracovaná potravina. Čím vyspelejšie západné krajiny, tým je vyššia spotreba ultraspravcovaných potravín. Niekde je to od 40 do 60 percent, na Slovensku, žiaľ, nemáme takéto prieskumy, ale pravdepodobne to číslo nebude zanedbateľné.

Alebo raňajkové cereálie. Keby ste sa niekoho opýtali, čo je v nich primárna potravina, tak nevie. Tiež boli v zozname. Keď takáto potravina príde do tráviaceho traktu, ovplyvní zloženie črevného mikrobiómu. Je to súhrn mikroorganizmov, ktoré máme v čreve. Sú tam také, ktoré sú zdraviu prospešné, aj tie, ktoré prospešné nie sú. Ich pomer je veľmi ovplyvnený tým, čo konzumujeme.

Zdraviu prospešné budú žiť, len keď im pridáme probiotiká, vlákninu a máme dostatočný príjem ovocia, zeleniny či celozrnných potravín. Na druhej strane môžu byť častejšie patologické kmene, ktoré zvyšujú zápal. Zápal v čreve je mierny subklinický zápal a hovorí sa o obehu - od čreva po pečeň až po mozog, čo ovplyvňuje ďalšie funkcie v organizme - metabolizmus či nervové funkcie. Nie je to zanedbateľné.

Keď si predstavíte proces údenia - teda dym, ktorý vzniká spaľovaním dreva, je tam asi dvetisíc chemických zlúčenín, z toho sto až 200 sú karcinogény. Tie sa naviažu na tukové látky v potravine. My to skonzumujeme. Prvé, s čím to príde do kontaktu, je sliznica tráviaceho traktu a čreva. Preto potom máme vysoký výskyt kolorektálneho karcinómu či rakoviny pečene alebo tráviaceho traktu.

Črevná nerovnováha sa dáva do súvisu s chronickými zápalovými ochoreniami čreva - Crohnovou chorobou alebo ulceróznou kolitídou (chronické zápalové ochorenie postihujúce hrubé črevo a konečník, ktoré vo väčšine prípadov pretrváva celý život.

Asi je tu veľký tlak európskeho aj celosvetového potravinárskeho priemyslu a výrobcov alkoholu. Je to tretí najväčší priemysel, po zbrojárskom a farmaceutickom.

No sú aj pozitívne prípady. V Taliansku nie sú údeniny údené klasicky dymom, šunky sú sušené s bylinkami alebo zrejúce. Austrália je krásny príklad. Tam odborníci presadili na alkoholických nápojoch nápis „Alkohol môže spôsobovať rakovinu“ alebo „Alkohol škodí tehotným ženám“, pri ktorom je piktogram tehotnej ženy a varovanie, že by to nemala konzumovať.

Jedna profesorka dostala vlani na medzinárodnom kongrese v Tokiu ocenenie za to, že priblížila spotrebiteľovi, či je potravina prospešná. Na prednej strane potravín je napísané, či je v nich príliš veľa cukru, tuku alebo soli.

Povedali si, že deti nemôžu nijakým spôsobom „oblbovať“, napríklad niektoré raňajkové cereálie majú vo vnútri obrázky či darčeky. Oni to zakázali. Počas detských programov nesmie byť reklama na sladené nápoje či spomínané potraviny.

Európska komisia si dala záväzok, že by sme od tohto roku mali mať na prednej strane výrobku označenie - piktogram, nutričné skóre, aby konzument vedel, ako na tom je daný výrobok, a vedel by si vybrať medzi raňajkovými cereáliami či jogurtmi alebo ďalšími potravinami - podľa toho, či má menej soli, cukru, menej saturovaných tukov, energie. Žiaľ, pravdepodobne lobing zabránil tomu, aby sa to prijalo. Momentálne je to dobrovoľné.

Vrátim sa k zoznamu zastropovaných cien potravín. Niektorí môžu argumentovať, že vybrali potraviny, ktoré si ľudia kupujú a chcú ich. Ako pre koho. Pre obchodníka áno, lebo rozmýšľa ekonomicky. Pre neho ide o súčet toho, čo predá, a na konci je zisk. Z pohľadu verejného zdravia by sme sa na to mali pozerať inak - radšej uprednostníme, aby ľudia konzumovali zdravšie potraviny, čo bude znamenať aj menší zisk pre obchodníkov.

V Brazílii a Čile sa obávali, či označenie produktov nezníži zamestnanosť v tomto segmente, ale nestalo sa to. Áno, k tomu to speje. Takto sa dajú upraviť aj jogurty, čokoľvek. To je práve to - čo je základná potravina?

Základná potravina z môjho pohľadu je celozrnný chlieb, múka, ale prečo tam nie je ovocie, zelenina, zemiaky, ryža? To je neuveriteľné. Nech tam sú jogurty, ale neochutené, biele a do 3,5 percenta tuku. Vtedy sa spotrebiteľ bude na to pozerať aj cez optiku ceny.

Aký je vzťah medzi akciami alebo potravinami so zastropovanými cenami a obezitou? Je to typické pre západné krajiny a Spojené štáty, kde chudobný znamená obéznejší. Ľudia s nižším príjmom siahajú po lacnejších a množstevne zaujímavejších potravinách. To sú aj mnohé akcie, že za nižšiu cenu kúpite XXL balenie.

Jedna z politík je aj cenotvorba a štát by do toho mal vstúpiť. Na druhej strane keď bude minimálna DPH na zeleninu a ovocie, podporí to zdravšie stravovacie návyky. Je rozdiel, či bude kilo paradajok stáť tri eurá alebo šesť. Musí tam byť zdraviu prospešný efekt.

V krajinách OECD ide osem percent z výdavkov na zdravotníctvo len na ochorenia spojené s obezitou. K tomu sú ďalšie nepriame náklady ako invalidita, práceneschopnosť.

Treba si vyberať, čo je sezónne k dispozícii, čo je v akcii. Tri biele reďkovky za 70 centov, to nie je taká vysoká cena. Ale sedem eur za špeciálne paradajky, to je už iné. Môžeme kúpiť aj kilo kyslej kapusty a pre štvorčlennú rodinu to môže byť príloha. Alebo iný druh, ktorý je v danom momente lacnejší. Môže to byť cvikla, šalát, paradajka a paprika v sezóne. Teraz máme k dispozícii citrusové plody. Alternatívou je teda aj mrazené ovocie a zelenina.

Cestou je aj jesť menej mäsa. Keď skonzumujeme viac zeleniny a zosekáme spotrebu mäsa a spracovaných výrobkov, budeme na tom lepšie. Priemerný Slovák skonzumuje za rok okolo 69 až 70 kilogramov mäsa a mäsových výrobkov. Strukovín len 1,5 kilogramu. Porovnajme si cenu strukovín a mäsa. Keď niekto argumentuje, že zdravé je drahšie, odpovedám, že cena párkov za kilo je rovnaká ako kilo kuracích pŕs.

Určite nie. Rovnako to vidieť pri konzumácii nealkoholických nápojov, ktoré veľmi stúpli. Je to 220 litrov ročne, v nich sú sladené aj nesladené nápoje. Prevažne však ide o sladené nápoje a tie vôbec nepotrebujeme.

A keď použijete strukoviny a iné náhrady, môžete to mať lacnejšie. Dvesto gramov tofu dnes stojí zhruba euro, to sa dá. Napríklad v zastropovaných potravinách je aj soľ, čo vôbec nie je potrebné. Soľou sa odporúča šetriť. Nepotrebujeme mať zastropovaný ani cukor. Na hlavu sa u nás každý deň každý skonzumuje v priemere 87 gramov pridaného cukru, ide o údaje za ľudí od nula do sto rokov. To je zhruba šesť lyžíc cukru.

Neviem, z čoho vychádzali, ale bolo by dobré sa predtým poradiť. Niektoré reťazce sa snažia mať kampane cielené na zdravé potraviny, dobrovoľne označujú niektoré výrobky. Možno by bolo dobré viac sa na to orientovať a hovoriť o tom. Ale ony nemajú povinnosť robiť prevenciu.

Zastropované potraviny odrážajú nejaký dnešný stav. Situáciu to asi ponecháva takou, aká je, neposúva sa k lepšiemu. To je zásadná vec, mali by sme sa posunúť k preventívnym, edukačným programom.

Premýšľať predtým, ako idú nakupovať. Nech si dopredu urobia nákupný zoznam, lebo v obchodoch sú lákadlá. Už to, kde je tovar uložený, niekde to až kričí, že toto je v akcii a tu máme množstevnú zľavu. Ľudia tomu podľahnú. Keď idete cielene nakupovať, viete, čo chcete, a nedáte sa ovplyvniť, to je základ.

Potom sa dokážete držať aj jednoduchých rád - ovocie, zelenina, strukoviny, ak mäso, tak chudšie a nie údeniny. Mať oriešky v malom množstve. Viem, koľko stoja, ale stačí vám sedem mandlí za deň, nepotrebujete viac. Je lepšie jesť menej, ale kvalitnejšie.

Je to v poriadku. Aj Igor Bukovský povedal, že keď je fazuľa uvarená v plechovke, nemusíme sa báť ani obalu, v ktorom je. Môžete si vybrať a nemusí to byť v slanom ani sladkom náleve. Spektrum je široké. A nálev sa dá zliať, môžete to prepláchnuť. Paradajky sú dobré v surovom stave, ale aj tepelne upravené.

Je absolventkou Lekárskej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave.

tags: #šport #údeniny #mrazené #informácie