Srdcovka jedlá (Dicentra spectabilis): Charakteristika, pestovanie a využitie v záhrade
Srdcovka jedlá, s latinským názvom Dicentra spectabilis, je obľúbená okrasná rastlina, ktorá si získala popularitu vďaka svojmu jedinečnému vzhľadu a nenáročnosti na pestovanie. Táto trvalka s rozprávkovými kvetmi dokáže premeniť každú záhradu na romantické miesto.
Bez okrasných rastlín sa nemôže zaobísť žiadna väčšia záhrada. Pri vhodnej kombinácii s nimi je možné doslova čarovať a vytvárať neopakovateľné obrazy, ktoré vám budú závidieť susedia aj ľudia zo širokého okolia.
Charakteristika Srdcovky jedlej
Srdcovka jedlá je mimoriadne dekoratívna rastlina, ktorá vyniká svojimi výraznými kvetmi v tvare srdca. Práve tento typický tvar kvetov jej prepožičiava nezameniteľný vzhľad a robí ju obľúbenou voľbou pre záhradné záhony.
Využitie Srdcovky v záhrade
Srdcovka jedlá sa skvele hodí do záhonov, kde na jar ozvláštni priestor svojimi kvetmi. V lete ju potom môžu doplniť rôzne neskôr kvitnúce trvalky, čím sa vytvorí zaujímavá symbióza. Srdcovka jedlá je ideálna na pestovanie v záhradách, kde sa pestuje pre svoj pekný vzhľad.
Pestovanie Srdcovky jedlej
Pestovanie srdcovky jedlej je pomerne jednoduché a zvládnu ho aj začiatočníci. Tu je niekoľko tipov, ako sa o ňu správne starať:
Stanovisko a pôda
Srdcovka preferuje polotienisté až tienisté stanovisko s vlhkou, dobre priepustnou pôdou bohatou na humus.
Zálievka a hnojenie
Pôda by mala byť neustále mierne vlhká, najmä počas horúcich letných mesiacov. Pravidelné hnojenie počas vegetačného obdobia podporí bohaté kvitnutie.
Strihanie
Po odkvitnutí je vhodné odstrániť odkvitnuté kvety, aby sa podporilo ďalšie kvitnutie a zabránilo sa tvorbe semien, ktoré rastlinu zbytočne vysiľujú.
Rozmnožovanie
Srdcovku je možné rozmnožovať delením trsov na jar alebo na jeseň. Je to jednoduchý a efektívny spôsob, ako získať nové rastliny.
Pestovanie a starostlivosť o celoziu 🌺🌺 || Kvet celozie || Pestovanie celozie zo semien || Celosia s kohútím hrebeňom
Ďalšie okrasné rastliny do záhrady
Okrem srdcovky existuje mnoho ďalších okrasných rastlín, ktoré môžu obohatiť vašu záhradu. Medzi obľúbené trvalky patria echinacea, gaura, čemerica a veronika.
Echinacea (Echinacea)
Echinacea, známa aj ako ježovka, je trvalka s výraznými kvetmi, ktoré pripomínajú ježka.
Pestovanie Echinacey
Echinacea preferuje slnečné stanovisko a stredne výživnú pôdu s priemernou závlahou. Po odkvitnutí je vhodné odstrániť kvety, ale ak ich zabudnete ostrihať, rastline to neublíži.
Druhy Echinacey
Existuje mnoho druhov echinacey, ktoré sa líšia farbou kvetov. Medzi obľúbené patria kultivary ´Magnus´, ´Alba´, ´Southern Belle (R)´, ´Milkshake´, 'Prima Ginger', 'Cheyenne Spirit', 'Glowing Dream', 'Papallo Semi Double Pink', 'Hot Summer', 'Kismet White', 'Green Jewel', 'Marmalade', 'Tiki Torch' a 'Tomato Soup'.
Gaura (Gaura lindheimeri)
Gaura, známa aj ako sviečkovec, je nenáročná trvalka s jemnými, vzdušnými kvetmi, ktoré pripomínajú motýlie krídla. Kvitne od júna do septembra a je obľúbená pre svoju dlhú dobu kvitnutia a nenáročnosť na pestovanie.
Pestovanie Gaury
Gaura preferuje slnečné stanovisko a hlinitopiesčitú humóznu pôdu s dobrým systémom odvodnenia.
Čemerica (Helleborus)
Čemerica je trvalka, ktorá kvitne v zime, často už v januári alebo februári. Je obľúbená pre svoje kvety, ktoré sa objavujú v období, keď málo čo kvitne.
Pestovanie Čemerice
Čemerica preferuje polotienisté stanovište a úrodnú, mierne vlhkú pôdu. Nevhodné je príliš tienisté alebo vlhké prostredie a kyslá pôda.
Druhy Čemerice
Medzi najznámejšie druhy patria čemerica čierna (Helleborus niger), čemerica východná (Helleborus orientalis) a čemerica purpurová (Helleborus purpurascens).
Veronika (Veronica)
Veronika je trvalka s rôznorodými druhmi a bohatou paletou farieb. Vďaka tomu umožňuje vytvárať zaujímavé kombinácie v záhrade.
Pestovanie Veroniky
Veronika klasnatá (Veronica spicata) je pomerne nenáročná rastlina, ktorá preferuje slnečné stanovište a bežnú záhradnú pôdu. Dobre toleruje sucho a je odolná voči mrazom.
Druhy Veroniky
Existuje množstvo druhov veroník, ktoré sa líšia tvarom, vzrastom aj farbou kvetov. Medzi známe druhy patria veronika klasnatá (Veronica spicata), veronika dlholistá (Veronica longifolia), veronika rozprestretá (Veronica prostrata), veronika perzská (Veronica persica), veronika lekárska (Veronica officinalis), veronika laločnatá (Veronica sublobata), veronika poľná (Veronica agrestis), veronika brečtanolistá (Veronica hederifolia) a veronika nitkovitá (Veronica filiformis).
Kombinácie rastlín v záhrade
Pri výbere rastlín do záhrady je dôležité myslieť na ich vzájomné kombinácie. Srdcovka sa skvele hodí do kombinácie s inými trvalkami, ktoré kvitnú v rôznych obdobiach roka. Vytvoríte tak záhon, ktorý bude kvitnúť od jari do jesene.
Kombinácie s Gaurou
Gaura sa skvele kombinuje s trvalkami, ktoré majú rovnaké nároky na stanovište.
Veronika (Veronica) sa pýši pestrou rôznorodosťou druhov a tým pádom aj bohatou paletou farieb. Vďaka tomu môžete s jeho pomocou vytvárať zaujímavé kombinácie, ktoré vo vašej záhrade, na terase či balkóne jednoznačne vyniknú.
Stredne vysoké druhy veroniky môžu tvoriť zaujímavé kombinácie napríklad s levanduľou, kocúrnikom, makom, margarétkou, šalviou, klinčekom alebo rebríčkom.
Najvyššie odrody veroník potom nájdu uplatnenie ako pozadie pre nižšie rastliny.
Na podporu bohatšieho kvitnutia rastliny pomôže, ak budete pravidelne odstraňovať už odkvitnuté kvety. Ak si všimnete, že staršie trsy majú tendenciu menej kvitnúť, môžete im pomôcť tým, že ich na jar alebo na jeseň mierne rozdelíte.
Veroniky najčastejšie kvitnú v priebehu júla a augusta. Odkvitnuté kvety pritom môžete odstraňovať priebežne, kedykoľvek si ich všimnete.
Veronika klasnatá (Veronica spicata) je charakteristická svojimi klasovitými súkvetiami. Listy sú skôr úzke a disponujú vrúbkovanými okrajmi. Kvety môžu byť rôznych farieb. Stretnúť sa môžete s modrou, ružovou, fialovou aj bielou.
Veronika dlholistá (Veronica longifolia) je vysokým druhom veroniky so štíhlymi klasmi a modrofialovými kvetmi.
Veronika rozprestretá na prvý pohľad zaujme svojim rozprestretým plazivým rastom. Rastlina má drobné modré alebo fialové kvety, ktoré sa vyskytujú v strapcoch na koncoch jednotlivých stoniek.
Zabudnúť nesmieme ani na veroniku perzskú (Veronica persica). Ako napovedá samotný názov, táto rastlina pochádza z Perzie.
Z ďalších odrôd za zmienku stojí veronika lekárska (Veronica officinalis). Táto bylina zaujme jednoduchými listami a drobnými modrými alebo fialovými kvetmi, ktoré sa združujú do vzpriamených klasov.
Veronika laločnatá (Veronica sublobata) zaujme svojimi laločnatými listami, ktoré môžu pripomínať tvar priečne rozrezaného srdca. Práve vďaka tomu získava rastlina svoj charakteristický vzhľad.
Veronika poľná (Veronica agrestis) má skôr drobné kvety sfarbujúce sa do modrého, fialového alebo bieleho odtieňa.
Veronika brečtanolistá (Veronica hederifolia) má drobné kvety v modrej, fialovej alebo bielej farbe. Listy sa podobajú brečtanu, odtiaľ napokon plynie aj samotný názov.
Veronika nitkovitá (Veronica filiformis) sa pýši svojimi nitkovitými, tenkými stonkami a drobnými bielymi alebo ružovými kvetmi.
Veronika klasnatá sa radí medzi pomerne nenáročné rastliny. S jeho pestovaním si preto veľmi dobre poradia aj začiatočníci. Rastline doprajte slnečné stanovište a bežnú záhradnú pôdu. Skvelou voľbou je dobre priepustná hlinitopiesočnatá pôda.
Aj keď pomerne dobre toleruje sucho, pri dlhodobom nedostatku vody jej doprajte závlahu. Prihnojovať ju však nie je potrebné.
Veronika klasnatá je tiež veľmi dobre odolná voči mrazom, a to až do teploty -39 °C.
Čemerica (Heleborus) patrí v poslednom období medzi vyhľadávané trvalky. Chceli by ste aj vy pestovať túto krásku na záhone? Najzaujímavejšie sú počas kvitnutia. Prekvapia často aj z pod snehu už v zimných mesiacoch. Počas roka sú však nezaujímavé a len olistené. Napriek tomu sú v obľube pre nádherné kvety, v čase, keď málo čo kvitne. Farebne prekvapia v bielej, ružovej, tmavoružovej, čiernej, tmavofialovej aj v zelenej farbe.
Medzi najznámejšie druhy tejto rastliny možno zaradiť čemericu čiernu (Helleborus niger), ktorá napriek svojmu menu kvitne bielymi kvetmi. Zaujímavým variantom je ďalej čemerica východná (Helleborus orientalis), ktorá sa môže sfarbovať do rôznych odtieňov a kvitne spravidla od marca do mája. Kvety sú väčšinou ružové, rôznych odtieňov, dokonca aj plnokveté. Nemenej krásnym druhom je čemerica purpurová (Helleborus purpurascens), ktorej kvety zaujímavo vyrastajú pred tmavo zelenými listami. Zaujímavá je aj čemerica smradľavá (Heleborus foetidus). Nech vás neodradí tento nevľúdny názov. Výborná je do trvalkových záhonov a už v januári až februári vás poteší množstvom malých zelených kvietkov s ružovým lemom okolo.
Veľmi často práve v období Vianoc kvitne práve H. niger. Jedna stonka nesie 2 až 4 atraktívne biele kvety so žltým stredom. Pozor, korene čemeríc sú jedovaté!
Rastlinky sa v období Vianoc dajú zakúpiť už rozkvitnuté a vedia spríjemniť vonkajšie nádoby aj vchod do domu. Na pestovanie nie sú náročné, ale niekedy sa stane, že tvoria len listy a nekvitnú. V tom prípade skontrolujte ich pestovateľské podmienky. Čemeřice vyžadujú polotienisté stanovište, úrodné, mierne vlhké pôdy.
Výborne sa kombinujú s jarnými cibuľovinami, pľúcnikom, krpčiarkami, nízkymi papraďmi. Nevhodné prostredie je príliš tienisté, príliš vlhké, kde trpí hubovým ochorením a tiež im nevyhovuje kyslé prostredie. Teda nekombinujte ich v blízkosti azaliek a rododendronov. Aj keď kvitne v zime, severné a otvorené stanovištia a ostrý vietor im neprospievajú.
Dôvodom môže byť to, že ste čemericu presadili na nové miesto. Táto rastlina totiž presádzanie nemá rada a pokiaľ k nemu dôjde, nemusí kvitnúť aj niekoľko rokov. Pokiaľ čemericu pestujete zo semien, spravidla si na prvé kvety počkáte niekoľko rokov. Kvitnutie samozrejme môže ovplyvniť aj nedostatok živín.
Po odkvitnutí čemerice nie je potrebné robiť nič špeciálne. Odkvitnuté kvety však môžete odstrihnúť. Následne je vhodné rastlinu prihnojiť a dopriať jej dostatočnú zálievku. Počas kvitnutia dominujú najmä kvety a listy sú nepodstatné. Často sa odstraňujú, aby boli viac viditeľné kvetenstvá.
Pokiaľ vás zaujíma, kedy kvitne čemerica, jedná sa možno trochu prekvapivo o zimu. Predpokladom zimného kvitnutia je však zanedbanie letnej zálievky. Takže aj keď si ju nebudete počas leta všímať, prekvapia v zime kvety. Znížte teda v lete zálievku a zabudnite, že sú na záhone. Nie je potrebné ich okopávať a pravidelne presádzať. Plytko korenia a po presadení kvitnú až za 3 roky.
Strihanie čemerice sa vykonáva za účelom udržania pekného vzhľadu rastliny. Všeobecne stačí k tomuto kroku pristúpiť na odstránenie starých listov (na konci zimy).
Ideálnym obdobím na výsadbu čemerice je jar alebo jeseň. Čemericu možno pestovať nielen vo vonkajších, ale aj domácich podmienkach. Nádoba, v ktorej budete čemericu pestovať, by mala mať na dne drenážnu vrstvu. Voľte dostatočne veľké kvetináče s hĺbkou aspoň 30 cm a šírkou minimálne 20 cm. Čemericu je možné bez problémov pestovať v nádobe na balkóne alebo na terase.
Čemericu možno rozmnožovať delením trsov. V blízkosti často nájdete aj mladé rastlinky, tie však kvitnú neskôr. Rovnako sa dá rozmnožovať semenami. Je to zdĺhavejší spôsob, ale často úspešný, aj mladé rastlinky v poraste vyrástli zo semien, ktoré v zime prešli obdobím chladu a mrazu, a preto aj vyklíčili.
Tieto rozkošné slniečka naozaj patria do trvalkového záhona zaliateho slnkom. Už v starých vidieckych záhradách mala svoje významné postavenie. Máme namysli teraz klasickú echinaceu purpurovú. Okrem toho, že patrí medzi liečivé rastliny, patrí medzi typické dlhokvitnúce trvalky. Po reze majú tendenciu vykvitnúť opakovanie. Echinacea sa vyznačuje tmavým vystúpeným terčom v podobe ježka. Názov trvalky pochádza z latinského slova ehinops (jež). Dominuje najmä okvetnými jemne prevísajúcimi lístkami, ktoré môžu byť rôzne široké, zvlnené, alebo strapaté a tiež rôznych farieb. Sú to vyššie trvalky a vyniknú v skupinových výsadbách.
Echinacea väčšinou kvitne až druhým rokom. Kvety sa pritom objavujú od júna do októbra. V tomto období je možné tiež zberať jej semená. Sfarbenie kvetov závisí od konkrétneho druhu. Jednať sa môže o svetlo ružovú až fialovú, bielu alebo žltú. Podľahnite šarmu kultivaru ´Magnus´ alebo ´Alba´. Alebo chcete pestovať niečo nezvyčajné? Potom je pre vás stvorený kultivar ´Southern Belle (R)´ Kvety sú veľmi atraktívne. Terč je tmavoružový, vypuklý až strapato pôsobiaci a z neho vyrastajú prevísajúce dlhé ružové tenké lupene typické pre echinacei. ´Milkshake´ je naozaj úchvatný kultivar. Echinacea 'Prima Ginger' sa radí medzi vyššie trvalky s krásnymi oranžovými až červenými pevnými lupienkami.Kultivar 'Cheyenne Spirit' zahŕňa mix farieb. Vďaka tomu môžete na záhrade pestovať červenú, žltú, zlatú, oranžovú aj purpurovú echinaceu.Ružová echinacea 'Glowing Dream' skvele vynikne v rámci vášho trvalkového záhona. Vaše srdce si určite získa vďaka atraktívnym tmavo ružovým kvetom. Ďalšou ružovou echinaceou je tiež odroda 'Papallo Semi Double Pink', variant 'Magnus' alebo napríklad 'Hot Summer'.Pokiaľ túžite skôr po bielej echinacey, môžete sa rozhodnúť pre pestovanie kultivaru 'Kismet White' alebo 'Alba'. Smotanovo zelené kvety potom ponúkne variant 'Green Jewel'.Medzi krásne oranžové echinacey sa radí odroda 'Marmalade' dosahujúca výšku 60 až 90 cm. Nemenej úchvatným variantom je aj kultivar 'Tiki Torch'.Pokiaľ sa chcete pustiť do pestovania červenej echinacey, stojí za zmienku napríklad odroda 'Tomato Soup'. Jej názov jasne napovedá, na aký odtieň sa môžete tešiť.
Nie sú náročné na pestovanie. Vysaďte ich na slnečný záhon, s priemernou závlahou a stredne výživnou pôdou. V našom e-shope nájdete echinaceu v množstve rôznych farieb. Dosahujú výšku 40-70 cm. Kvitne od júna do októbra, často až do mrazov. Listy sú drsné, podlhovasté a zelené. Atraktívna je aj v zime, pokiaľ neodstránite odkvitnuté súkvetia. Rozmnožuje sa dobre aj semenami. Novovzniknuté kultivary však semenami nerozmnožíte. Určite však stojí za to, začať pestovať tieto prekrásne trvalky, ktoré si určite zamilujete.
Pri echinacey sa v októbri strihajú odkvitnuté kvety. Pokiaľ ich ale náhodou zabudnete ostrihať, neznamená to zásadný problém. Aj keď echinacea mráz nemá rada, v našich podmienkach väčšinou zimu prečká bez problémov. Rastline môžete pomôcť aspoň tým, že pred začiatkom zimy nahrniete ku koreňom väčšie množstvo pôdy. Echinaceu možno bez problémov pestovať nielen v trvalkovom záhone, ale aj v nádobách na balkóne alebo na terase. Pokiaľ sa rozhodnete pre výsev echinacey zo semien, môžete k tomuto kroku pristúpiť už v marci. Výsev je možné vykonávať buď na stanovište (ideálne do pareniska), alebo doma za okno za použitia výsevných misiek. Zhruba po dvoch mesiacoch od výsevu je možné rastliny presadiť na ich stanovište.Echinacea vyžaduje ľahkú a vzdušnú pôdu. Preto pamätajte na pravidelné kyprenie pôdy okolo rastliny.
Sviečkovec - gaura - nádherná trvalka, ktorá vašu záhradu zahalí do záplavy nežných romantických kvetov. Ide o pomerne nenáročnú rastlinu, s pestovaním ktorej si hravo poradia aj začiatočníci. Gaura (čiže aj sviečkovec) sa právom radí k veľmi obľúbeným trvalkám. A nie je divu. Vašu záhradu obklopia krásnymi vzdušnými kvetmi, ktoré sa vo vánku pohybujú a pripomínajú motýlie krídla.
Trvalka gaura patrí do čeľade pupalkovitých. Pôvodne pochádza zo Severnej Ameriky. Jej slovenský názov sviečkovec je odvodený od charakteristického tvaru kvetov, ktoré na prvý pohľad pripomínajú práve sviečky.
Sviečkovec sa vyžíva najmä na slnečnom stanovisku. Čo sa pôdy týka, odporúčame hlinitopiesčitú humóznu pôdu s dobrým systémom odvodnenia. Existuje hneď niekoľko druhov sviečkovcov, ktorých pestovanie sa teší popularite. Tým pravdepodobne najznámejším je sviečkovec Lindheimerov. Práve z neho totiž vznikli všetky ďalšie kultivary sviečkkovca bieleho a sviečkkovca ružového.
Jedná sa o krásnu a nenáročnú rastlinu, ktorá vám sprostredkuje záplavu dych vyrážajúcich kvetov. K tomuto druhu sa pritom radí sviečkovec biely, ktorý (ako napovedá samotný názov) má iba biele kvety.
Na strihanie gaury pristúpte na jeseň, kedy vykonáte spätný rez na výšku 10 cm. Vďaka tomu budete môcť rastline šetriť sily na ďalší rok. Zároveň sa zbavíte starostí spojených so semenáčikmi. Trvalka gaura sa bude skvele vynímať práve v trvalkovom záhone. Okrem toho však možno s jej pomocou ozvláštniť nádoby na terase alebo ju vysadiť do voľného priestranstva. Gaura bude nádherne vyzerať aj na skalke.
So sviečkovcom vytvoríte atraktívne lemovanie, vyššie kultivary potom môžu zastať rolu zaujímavého pozadia k nižším rastlinám. Pamätajte tiež na to, že dospelé rastliny gaury sa zle presádzajú.
Sviečkovec kombinácie najlepšie vytvorí s trvalkami, ktoré majú rovnaké nároky na stanovište. Skvele bude vyzerať napríklad bok po boku okrasných tráv, levandule či šalvie. Gauru možno pestovať aj spoločne so železníkom argentínskym, rudbekiami či echinaceou.
Zatiaľ čo biely sviečkovec je plne mrazuvzdorný, ružové a panašované kultivary sú na zimu chúlostivejšie a môžu vymrznúť. Preto je dôležité myslieť na vhodnú ochranu, aby došlo k úspešnému prezimovaniu sviečkkovca. Na zimné mesiace rastlinu prikryjeme čečinou.
S príchodom jari a akonáhle už nehrozia mrazíky je možné odstrániť minuloročné suché stonky gaury.
Vďaka srdcovke premeníte každý priestor na doslova rozprávkový. Srdcovka (Dicentra) býva v záhradách pestovaná pre svoj veľmi pekný vzhľad. Skvele vynikne predovšetkým v záhonoch, ktoré na jar ozvláštnia typický srdcovitý tvar tejto rastliny. V lete sa potom môžu slova ujať najrôznejšie neskôr kvitnúce trvalky a spoločne tak vytvoriť zaujímavú symbiózu.
Srdcovka je mimoriadne dekoratívna rastlina, ktorá disponuje výraznými kvetmi v tvare tv...
tags: #srdcovka #jedla #latinský #názov
