Srnčia Ruja: Láska v Lete a Tajomstvá Párenia Srnčej Zveri
Plno motýľov, farebné lúky a nádherné srnce na nich. Ak chcete takúto ideálnu scenériu zažiť, musíte sa na to správne vyzbrojiť. Prezradíme vám, kedy sa na srnčí lov vydať a čo budete potrebovať.
Srnčia ruja je obdobie párenia sa srnčej zveri a zvyčajne sa začína v polovici júla a trvá až do polovice augusta. Tento proces je dôležitou súčasťou biologického cyklu srnčej zveri a má významný vplyv na ich správanie a ekosystém, v ktorom žijú.
Možnosť loviť: 16. 5 - 30.
Ruja: Akurát vtedy, keď ste na dovolenke: 15. 7 - 15.
Vrchol srnčej ruje je na prelome júla a augusta. Vtedy máte najväčšiu šancu, že na vlastné oči zažijete niekoľko srncov neďaleko vás. Pomôcť vám k tomu môže aj poľovnícke vybavenie, ako napríklad oblečenie v poľovnej kamufláži.
Počas ruje srnec vyhľadáva rujnú srnu, s ktorou sa pári približne počas 3-4 dní. Následne vyhľadáva ďalšiu. Predtým, ako dôjde k samotnému aktu párenia, srnec svoju družku naháňa pričom hlasno fučí. Srna, ktorá je pripravená na párenie privoláva srnca pískaním. Preto rovnako užitočná je aj vábnička, ktorej zvuk priláka srncov. Vám už len stačí spraviť si pekné fotky na pamiatku.
Okolo 4 - 6 hodiny ráno je aktivita divokej zvery najvyššia. V tomto čase sa príroda zobúdza a otravní štvorkolkári ešte spia. Ak náhodou zaspíte, vaše šance ešte nie sú stratené. Dobrou správou je, že v období ruje prebieha na poliach žatva. Počkajte si, keď vám vo vyhliadnutom revíri pokosia polia. Na prázdnom mieste sa pozoruje lepšie ako vo vysokom žite alebo repke. Počas dlhých hodín čakania na vás pravdepodobne sadne nejeden komár. Nezabudnite sa pred príchodom do revíru nastriekať repelentom. V lete zasa opaľovacím krémom a sprejom proti kliešťom.
Poriadneho srnca dokážete zahliadnúť o niečo ľahšie. Skúsený poľovník vie, že toto obdobie je najlepšie pre vyhliadnutie si vysnenej trofeje. Príroda vám sama napovie, či sa ruja už začala. Ak miestny revír dobre poznáte, zrejme vám stačí posadiť sa na osvedčené miesto a čakať. Jej zvuk slúži ako imitácia srnky, ktorá vábi srnca k ruji. Vábničku ale nesmiete používať príliš často.
Vábenie srncov počas ruje je overená technika, ktorú používajú poľovníci na prilákanie srnčej zveri pomocou imitovania zvukov , ktoré vydávajú počas tohto obdobia. Tento tón sa najčastejšie imituje ako vysoké opakované: „Pííju“ „Pííju“ „Pííju“ „Pííju“.
Sú srny zodpovedné matky a preto na tento zvuk veľmi rýchlo reagujú. Používame tento zvuk hlavne počas ruje, keď srnec nereaguje na klasické vábenie a drží sa momentálne pri srne. Imitácia tohto hlasu sa skladá z jemných, kratších, jednoduchých a vyšších posadených interpretačných tónov. Tento tón sa najčastejšie napodobňuje ako: „Fi-fi-fi“ „Fi-fi-fi“.
Ďalším zvukom je pískanie rujnej srny, ktorú snaží sa získať srnec. Používame tento zvuk hlavne počas srnčej ruje. Pri tomto vábení je pískanie viac predlžované a je zakončené krátkym zvýšením tónom. Tento zvuk možno asi najlepšie charakterizovať ako zdesené a vášnivé písknutie. Imitácia tohto zvuku je dlhé: „PIII“, po ktorom nasleduje drnčivé ukončenie.
Geschreck znamená, že do teritória srnca sa dostal iný mladší srnec, ktorý sa chce spáriť a nalieha na srnu.
Viete, koľko váži srnec? Dospelý od 10 až po 35 kíl. Niet preto pochýb o tom, že každý poľovník chce uloviť toho najťažšieho. Avšak aj poľovníci musia dodržiavať dobu, kedy je lovenie povolené. V inom prípade ide o pytliactvo, ktoré je považované za trestný čin. Doba lovu srnca je od 16. 5 do 30. 9.
Už viete, kedy ísť vábiť a kedy poľovať. Základom musí byť správne oblečenie a pevná obuv. Výborný doplnok je kvalitný ďalekohľad a okamžite nastaviteľná strelecká palica. Chýba vám niečo vo výbave? Lov srnčej zveri sa má vykonávať selektívnym spôsobom, kde prednostne lovíme slabú, chorú, prestarnutú a na chov nevhodnú zver.
Či už ste sa vydali do prírody za lovom, vábením, alebo len preskúmaním revíru, najdôležitejšie je, že ste strávili niekoľko hodín v prírode. To je pri dnešnom spôsobe života vzácny relax. Priebeh srnčej ruje závisí od mnohých faktorov. Aj od toho, ako sa počas nej správame v prírode my, poľovníci.
Keď stretnete srnca, spravidla od polovice júla, s „nosom“ pri zemi a pasúce sa srnčatá bez matiek, je to neklamný znak, že ruja sa začala. No treba byť trpezlivý. Ešte nie je ten správny čas na vábenie!
Práve v tomto období by sme sa mali v revíri správať nenápadne, byť iba neviditeľnými pozorovateľmi a hlavne, ruju čo najviac vnímať ušami! Spoznáme tak hlasové prejavy mladých i skôr narodených sŕn, ktoré roztúžene vábia svojich nápadníkov. A samozrejme, čas do vyvrcholenia ruje treba využiť na spoznávanie srncov v revíri. Pritom pozor na smer vietra! Vie zradiť!
Nájdu sa oponenti nášho odporúčania, ktorí argumentujú, že pískaním možno v tomto období navábiť mnoho srncov. Áno, najmä na vrchole ruje sa dá naozaj privábiť veľa srncov, mladých aj starých, niekedy priskočia i traja naraz. Avšak, verte, že pri srnách sa budú ukazovať aj bez nášho pričinenia a vytrvalé pískanie niektorých „vábičov“ môže spôsobiť viac škody ako úžitku. Najmä ak sú netrpezliví a skúšajú „osvedčený trik“ na teritoriálneho srnca, teda napodobňovať hlas nespokojnej vrieskajúcej srny, ktorá odbíja roztúženého samca. Srnčia zver na tento zvuk reaguje veľmi citlivo a doslova negatívne. Niekedy až tak, že náš vyhliadnutý srnec zmizne bez stopy.
U zodpovedného poľovníka predpokladáme dokonalú znalosť revíru. A preto výber miesta na vábenie nechávame výsostne na ňom. Dôležité je mať bez očividného pohybu tela dokonalý prehľad o dianí okolo seba. Srnec totiž často prichádza práve odtiaľ, odkiaľ ho najmenej očakávame. Ak sa na miesto dostaneme nepozorovane, môžeme začať s vábením.
K dispozícii je obrovská ponuka vábničiek, mnohé sú naladené na určitý tón, ktorým imitujeme hlas srnčaťa, rujnej srny a podobne. Po dlhoročnom používaní a skúšaní mnohých vábničiek sme dospeli k názoru, že najlepšie sú tie domácej výroby. Napríklad od Ing. Karola Mihálku, majstra vo vábení zveri, ktorý vyrába vábničky na rôzne druhy raticovej zveri.
Na rannej postriežke odporúčame vábiť pri východe slnka a pri večernej, keď slnko zachádza za horizont. Ak použijeme hlas srnčaťa, môžeme čoskoro očakávať príchod predátora. Kuny, líšky či diviaka, ale v podhorských lokalitách aj medveďa. Mnohí poľovníci tu preto radšej vábia srnce z posedov a vysokých lavičiek.
Na hlas srnčaťa pravdepodobne priskočí srna, ktorú spravidla nasleduje aj srnec. No srna, ktorá z akýchkoľvek dôvodov srnča pred rujou stratila, na toto vábenie nebude zvlášť reagovať. Ak chceme privábiť starého srnca, treba mať na pamäti, že takéto sa zdržujú skôr na okrajoch lánov a remízok, ako v ich strede. Neznášajú totiž vyrušovanie, ani od jedincov vlastného druhu.
Ak budeme vábiť hlasom rujnej srny, dominantný srnec, ktorý počas ruje ovláda niekoľko sŕn, určite nepriskočí. Skôr nám pred puškou alebo fotoaparátom zapózuje iný srnec, ktorý hľadá voľné, rujné srny. Preto odporúčame vábiť až na konci ruje, teda okolo 10. augusta. Mnoho sŕn je vtedy už po ruji, ktorá u nich väčšinou trvá 4 až 5 dní, ale srnce sú ešte stále vitálne a pripravené na reprodukciu. Aj tie dominantné.
Správnym výberom hlasu môžeme privábiť srnca, ktorého sme si vyhliadli. A tu si spomeňme na odporúčanie z úvodu, že ruju treba najskôr počúvať. Srnce veľmi dobre poznajú srny vo svojom teritóriu, počas roka s nimi občas komunikujú, a tak rozoznávajú ich hlasy.
Iba napodobením týchto hlasov navábime vyhliadnutého srnca. A to je práve umenie. Občas sa stane, že na naše vábenie priskakuje iný, rovnako silný srnec. Zo začiatku doslova trieli k nášmu stanovišťu, ale zrazu sa zastaví a vetrí! Urobili sme niekde chybu? Ak sme dostatočne krytí a proti vetru, určite nie. To skôr srnec narazil na hranicu teritória iného dominantného samca a rešpektuje ju. Väčšinou rýchlo odbieha s nervóznym bäkaním.
„Predčasný odchod z miesta, časté a nedôveryhodné pískanie sú istým zdrojom neúspechu.“
Priebeh srnčej ruje, od jej začiatku, cez vyvrcholenia až po ústup ovplyvňuje mnoho faktorov. Nadmorská výška, počasie, vyrušovanie predátormi a človekom. Dôležitá je však aj hustota populácie a jej pohlavná i veková štruktúra. Asi neexistuje poľovný revír s ideálnym pomerom pohlaví 1:1, respektíve 1:1,2. Skôr máme revíry, kde jednoznačne prevládajú srny. A to pri vábení môže byť problém. Vyrovnaný pomer pohlaví nahráva aj dominantným srncom. V opačnom prípade sú na konci ruje kondične vyčerpané. Vedú totiž polygamný život a snažia sa v rámci možností pokryť čo najviac sŕn. Unavení a vysilení nedokážu neskôr pasením dostatočne nabrať požadovanú energiu, ktorá im chýba takisto pri tvorbe nového parožia. Preto by sme sa mali k srnčej zveri chovať zodpovedne aj po ruji. Podľa možnosti ju chrániť a loviť iba veľmi sofistikovane.
S nasledovným pojednaním prichádzam k naším čitateľom pred srnčou rujou, pretože túto nie je možné ohraničiť iba na mesiace júl a august. Vychádzajúc z filozofickej kategórie, že každá príčina vyvoláva nový účinok alebo jav alebo skupina javov, ktoré predchádzajú inému javu a spôsobujú ho sa volá príčina, nastolujú sa poľovníkovi nasledovné otázky:
- Čo je príčinou a podstatou párenia srnčej zveri?
- Prečo párenie prebieha v určitom a časovom termíne?
Na tieto otázky nájdeme dnes odpoveď v odbornej poľovníckej literatúre u nás i v zahraničí, najmä v Nemecku.
Redaktor časopisu Wild und Hund Andreas David z redakcie Nord pri rozoberaní tejto problematiky vychádza z toho, že začiatok srnčej ruje je geneticky zafixovaný, čo garantuje, že v určitom časovom termíne je srnčia zver pripravená na párenie. A práve tak podľa geneticky zafixovaného obdobia gravidity sŕn prichádzajú na svet srnčatá v tom najpriaznivejšom období (máj - jún).
K tomuto však je treba dodať ďalšie vysvetlenie. Párenie srnčej zveri je v priamej súvislosti s tvorbou parožia ako druhotným pohlavným znakom. Je to výsledok veľmi zložitých činností mnohých orgánov a žliaz, najmä žliaz s vnútornou sekréciu, ktoré produkujú hormonálne látky. Rast parožia vyvoláva hormón somatotropin (rastový), vznikajúci v prednom laloku mozgového podväzku už v zime (hypofýze), keď sú semenníky srncov malé a v pokoji. Činnosť hypofýzi závisí od telesnej kondície srnca, intenzity metabolizmu a množstva slnečného žiarenia vyvolávajúce tvorbu vitamínu D, nepostrádateľného pri tvorbe kostí a parožia. V jarnom období s predĺžením sveteľného dňa hypofýza produkuje gonadotropin povzbudzujúci rast a činnosť semenníkov, ktoré začínajú produkovať spermie a samčí pohlavný hormón testosterón (brzdiaci). Končí sa rast parožia (apríl až jún). V letnom období už pôsobí len testosterón zo semenníkov zastavujúci rast parožkov a vyvolávajúci činnosť pachových žliaz. Tento stav vyvoláva bojovú náladu srnca a nastáva obdobie párenia.
Odchýlky v Časovom Priebehu Ruje
Existujú odchýlky v časovom priebehu ruje? Výsledky výskumu a praktického pozorovania dokazujú, že odchýlky sú v čase pred i po srnčej ruji. Vo vysokohorských revíroch vplyvom nadmorskej výšky prebieha ruja neskoršie ako v nižších polohách a tým i rodenie mláďat je neskoršie. Normálne vyvinutá silná srna je rujná skoršie ako slabší jedinec. Stáva sa, že taktiež predčasne dospelý zdravý silný srnec už začiatkom júla sa prejavuje znakmi pohlavnej aktivity.
Redaktorovi A. Davidovi jeho priateľ Klaus dňa 30. júna celý vzrušený oznamuje, že videl srnca ako naháňa srnu a z ich správania usudzoval, že nastal začiatok ruje. Uspokojil sa až po následnom vysvetlení. Jav prejavujúci sa ako predčasná ruja bol pozorovaný v týchto prípadoch:
- ročný srnec uprostred máje plašil na poli mladú srnu. Vysvetlenie bolo dané tak, že on sa prakticky iba hral so svojou sestričkou na chytanie "Fangen". Vyzeralo to ako v ruji, ale nemalo to nič spoločné s rujou.
- poľovník z povolania rozprával tento prípad: v strede júna pozoroval viackrát, ako starší srnec naháňal srnu. Táto sa snažila brániť voči vášnivému "ctiteľovi". Vysvetlenie bolo nasledovné - čuch srnca bol zasiahnutý pachom šíriacim sa z pohlavného orgánu srny krátko po narodení srnčaťa. Premotivovaný srnec bol prilákaný na túto falošnú stopu a povzbudený k páreniu. Srna sa však snažila iba chrániť novonarodené srnča a tak sa pohybovala po lúke v kruhoch spolu zo srncom ako v čase ruje. Uvedené vysvetlenie nie je vedecky dokázané.
- Prof. Christoph Stubbe opisuje vo svojej monografii srnčej zveri odchýlky, ktoré napríklad pri predčasnej pohlavnej zrelosti spôsobujú skorší nevhodný čas párenia, tzv. "Unzeit".
Jav prejavujúci sa ako "Nachbrunft" - oplodnenie po ruji bol pozorovaný v týchto prípadoch:
- dňa 19. marca 1969 bolo strelené srnča u ktorého sa našlo 9 cm dlhé embryo. Je len prirodzené, že srnča nemohlo byť oplodnené v normálnom čase ruje, ale neskoršie. A je neuveriteľné, akou rýchlosťou sa zárodok v tomto prípade vyvíjal.
- 23. mája bola strelená mladá srna, ktorá mala v maternici ešte veľmi slabo vyvinuté embryo, čo dokazuje, že k oplodnení došlo v jesennom období.
- výskumom vo Švédsku v roku 1970 sa zistilo:
- vo februári u mladej srny v maternici embryo
- oplodnenie srnčaťa vo februári
- dve mladé srny v decembri vodili slabé srnčatá
- srnec uprostred októbra sa páril zo srnčaťom
- s výnimkou marca boli pozorované v každom mesiaci prejavy párenia
Posledné výskumy dokázali a prakticky overili poznatky starých poľovníkov a lesníkov o tzv. "jalovej ruji" v mesiaci novembri (tento názor sa uplatňoval preto, lebo sa považovalo za neuveriteľné, aby v novembri bol srnec pohlavne aktívny), že k oplodneniu srny môže dôjsť aj v novembri zo strany mladých srncov v dôsledku ich oneskoreného vývoja parožia a tým i brzdiacich pohlavných hormónov tým, že dostatočné množstvo zrelých spermií zostáva ako rezerva v dlhých stočených semenotvorných kanálikoch nad varlatami a definitívne miznú až v januári.
V praxi sa stretávame s otázkou: Má na dobu párenie vplyv počasie?
Výskumy vyvrátili vyslovované názory, že začiatok ruje je závislý od počasia a preto sú neopodstatnené vyjadrenia (pri „Sauwetter - psom počasí) ako napríklad „V tomto roku ruja išla dolu vodou“, alebo „Ruja srnčej zveri vypadla“, apod. Jednoznačne treba povedať: Je jedno či prší, sneží alebo praží slnko: hlavné obdobie ruje v strednej Európe pripadá na koniec júla a začiatok augusta. V podstate asi od 20. júla do 15. augusta a uskutočňuje sa každoročne v rovnakom čase.
Totiž, ak by sme si teoreticky predstavili, že by v prírode nasledovali po sebe tri až štyri daždivé letá, potom by srnčia zver bola pred zánikom. Čo sa však v skutočnosti deje: pri zlom počasí páriacu sa srnčiu zver nevidíme, zostáva v krytých častiach revíru a pári sa s vylúčením verejnosti.
Na potvrdenie uvedených úvah o "Unzeit" redaktor A. David uvádza neuveriteľný, ale skutočný príbeh o párení srny začiatkom júna fotograficky a preukázateľne zdokumentovaný Hermannom Böttingerom fotoaparátom Praktika s teleobjektívom 500 dňa 5.júna 2000 v Thüringenu, ktorý neveril vlastným očiam, keď fotografoval srnca so srnou, ktorá krátko pred aktom porodila dve srnčatá. Celý priebeh je zachytený na fotografiách v časopise Wild und Hund.
Ako celý dej prebiehal?
Na lúke sa objavila srna prenasledovaná ešte nie prefarbeným 4-5 ročným srncom vidlákom, ktorý ju následne pokryl. Bolo 15,15 hodín. Potom zaľahli do trávy a odpočívali. Po 10 minútach opäť pokračovali v pohybe a v párení. Následne sa znovu zložili do trávy. Po 20 minútach opäť pokračovalo párenie, po ktorom srna zatiahla do lesa. Okolo 16,30 hodín srna vychádza na lúku zo srnčaťom, ktoré sa po nakojení a olízaní zložilo do trávy. Po ďalšom naháňaní srna opäť vychádza z porastu s druhým srnčaťom, ktoré začala taktiež dojčiť a olizovať. Srnec stál vyčerpaný, neúčastný a chvíľami zatvárajúc oči, iba niekoľko metrov od srny a srnčiat. Po malej chvíli sa stiahol a začal sa pásť. Odrazu srna začala srnca povzbudzovať a po krátkom naháňaní došlo opätovne k jej pokrytiu. Jedno srnča pri tomto akte stálo priamo pri nich tak, ako je to zachytené na fotografii.
Odrazu vystúpila z lesa ďalšia srna a pri pasení sa približovala k uvedenej skupinke. To sa srncovi nepáčilo - hrozivo a s ušami zloženými a silným kývaním hlavy tiahol proti došlej srne. Táto ho však nebrala na vedomie i keď sa on imponujúcimi skokmi približoval a napádal ju a napokon ju odohnal z lúky. Medzitým vodiaca srna opäť nakŕmila a olízala srnčatá, ktoré sa zložili do trávy a ona pasúc sa zmizla v poraste. Srne po odohnaní došlej srny prišiel k srnčatám, ktoré začal olizovať. Potom s nosom pri zemi hľadal svoju srnu. Medzitým už bolo 21 hodín a fotograf odchádzal domov. Urobil celú radu snímok, lebo podľa neho vo svojich 45 rokoch také niečo ešte nezbadal.
Nad týmto prípadom žiadni poľovnícki výskumníci nedokázali urobiť jednoznačný záver.
Preto prosíme našich čitateľov o odpoveď na tieto otázky:
- Kto také niečo niekedy videl? Ruju v prvých júnových dňoch. Srnec ukázal pravú "Vatereigenschaft" - otcovskú vlastnosť.
- Kto môže niečo podobné opísať?
- Kto pozoroval niekedy srnca, ktorý by inú srnu "aus Eifersucht" - zo žiarlivosti odháňal?
- Čo vyvolalo predčasné párenie bezprostredne po narodení srnčiat?
Uprostred júla začnú srnce vyhľadávať rujné srny. Aj najväčší zvodca si vyvolenú musí doslova vychodiť či skôr vybehať. Srnčí letný románik trvá niekoľko dní. Potom je čas na ďalší.
Srnčia ruja: Aj najväčší zvodca si vyvolenú musí doslova vychodiť či skôr vybehať
Srnec lesný (Capreolus capreolus) je u nás stále najbežnejšia raticová zver a srnčie parožky obľúbená trofej. Približne od polovice júla do polovice augusta prebieha intenzívna srnčia ruja, obdobie dôležité pre zachovanie rodu a zároveň príležitosť na úspešné vábenie srncov.
Kým v zime srnčia zver nezriedka žila v spoločných menších či väčších skupinách, na jar sa rozdelila. Srnce a srny sa začali správať teritoriálne. Snažia sa obsadiť a brániť čo najvhodnejšie stanovište, najmä gravidné srny pre odchov mladých. Svoje územie si značkujú výlučkami z troch pachových žliaz. Prvá sa nachádza medzi raticami na zadných nohách, druhá je z boku nad členkom na zadných nohách a tretiu majú iba samce na čele.
Moje Územie
Srnec značkuje svoje územie močom a sekrétom z čelovej žľazy tak, že otiera parožky o kroviny, prípadne o iné nápadné miesta. Pachové značky sú veľmi zreteľné, ale napriek tomu narúšajú toto územie iné srnce. Vtedy dochádza medzi samacami aj k súbojom. Najskôr sa len pohľadom testujú, pričom hrabú prednými nohami. Ak je jeden z nich výrazne slabší, môže rituál skončiť, opustiť teritórium bez boja. Ak si však chcú súperi porovnať sily, priblížia sa k sebe so sklonenými hlavami a narážajú do seba parožkami. Ak sú rovnako zdatní, poskakujú dokola, až sa zakliesnia parožkami a vtedy sa začína pravý súboj.
Porazený prejaví pokoru víťazovi sklonením hlavy a nasmerovaním ušníc dozadu. Víťaz porazeného vyženie zo svojho obhájeného územia. Niekedy sa však súboje končievajú aj ťažkým poranením…
Spravidla od polovice júla prebieha v našich prírodných podmienkach srnčia ruja. Najskôr idú do ruje mladé srnky, ktoré nie sú vyčerpané vodením mláďat. Akt srnčej lásky sa začína na vrchole leta. Samice vypúšťajú zo žľazy medzi raticami výlučok, ktorý zanechávajú ako pachovú stopu oznamujúcu pripravenosť na párenie. Keď sa srncovi nepodarí prilákať srnu na svoje teritórium, opúšťa ho a hľadá spomenutú pachovú stopu rujnej srny. Milostne naladená samica láka samca i jemným pískaním. Srnec je v tom čase taký náruživý, že pribehne aj na naše zapískanie na liste trávy či vábničke. To poľovníci využívajú i pri love srncov. Ak samec nájde stopu, pustí sa po nej hľadať samicu. V jej blízkosti však môže naďabiť na iného samca. V prípade, že ide o slabšieho soka, odoženie ho. Ak sa však stretne s rovnocenným rivalom, nasleduje súboj.
Srnce na seba nikdy neútočia odzadu. Väčšinou je ich boj skôr rituál, no občas predsa dochádza k poraneniam lebky alebo k prebodnutiu parožkami. Párenie má dlhú predohru. Môže trvať jeden i dva dni. Počas nej srnec neustále chodí alebo behá za zdanlivo sa zdráhajúcou srnou. Nakoniec ju preháňa v kruhu, okolo kríka alebo mladého stromčeka, pričom dychčí a fučí, kým ona píska. Napokon dochádza k opakovanému páreniu. Medzi jednotlivými páreniami srnec vždy krátky čas odpočíva. V porastoch trávy, prípadne obilia zanecháva udupané kruhy s priemerom niekoľkých metrov. V minulosti im niektorí ľudia hovorievali „čarodejné“ alebo „bosorácke kruhy“.
Srnec po párení zostáva v spoločnosti srny ešte niekoľko dní, potom si začne hľadať inú rujnú samicu. Na ruji sa zúčastňuje aj srna vodiaca tohtoročné srnčiatka. Pre srny je typická latentná gravidita. Oplodnené vajíčko ustrnie vo vývine a do steny maternice sa zanorí so značným oneskorením. Začína sa vyvíjať najskôr v decembri, aby mláďatá prišli na svet, až keď bude teplejšie. U nás sa rodia od apríla do júna. Vtedy sa srna uchýli na dobre ukryté miesto a na svet privedie mláďatá.
Niektorí začínajúci poľovníci majú predstavu, že lov srnca v ruji je ľahká záležitosť. Stačí si zadovážiť kvalitnú vábničku, spoľahnúť sa na dobre nastrelenú zbraň a mať vytúženú povolenku vo vrecku. Niekedy sa aj za takýchto okolností lov naozaj vydarí, ale je to skôr súhra náhod ako cielená poľovnícka činnosť. Poľovačka na srnca, a tobôž počas ruje, sa nemôže začať až vtedy, keď na neho dostanete povolenku!
Srnčiu zver treba sledovať po celý rok.
Ako loviť ruju (842)
Srnčia ruja je fascinujúci jav v prírode, ktorí predstavuje pre lovcov a milovníkov prírody jedinečnú príležitosť pozorovať srnčiu zver.
tags: #srnčia #ruja #krytie #pliesovce


