Stará pekáreň Martin: História a premeny v Čakajovciach
V povojnovom období prešli Čakajovce výraznými zmenami v politickom, hospodárskom a kultúrnom živote. Tieto zmeny ovplyvnili aj každodenný život obyvateľov, od stravovania až po vzdelávanie.
Politický a hospodársky vývoj
Politická aktivita v obci neustále rástla vďaka dobrej organizácii DO KSS. Jozef Šípoš sa stal úradníkom na MNV a Jozef Bojda referentom pre otázky výživy. Uvedomelí členovia strany sa brigádnicky zapájali do prác na JRD, kde bol nedostatok pracovníkov. Aj žiaci školy pomáhali v prácach, ktoré boli pre nich úmerné. Stále platil lístkový systém na potraviny a textil.
Novinkou bolo zriadenie úradov obvodných tajomníkov, do ktorých boli OV KSS určení najschopnejší členovia KSS. Traja členovia strany z obce, Kollár Pavol, Bojda Michal a Bojda Štefan, odišli na školenie a po jeho absolvovaní mali byť pridelení do niektorých obcí ako obvodní tajomníci. Do obce prišiel za takéhoto tajomníka s. Michal Krajči z Chrenovej. Za predsedu MNV bol opäť zvolený s. Jozef Latečka. Koncom roka tajomník Krajčír odišiel z obce a nahradil ho s. Jozef Kováč, obyvateľ obce Šurianky, ktorý bol veľmi aktívny. Na JRD bol prvýkrát zhotovený spoločný stoh slamy, čo bol tiež krok k združstevneniu. Cez rieku Nitru bol zhotovený nový betónový most, takže provizórium mohlo byť odstránené.
Miestne JRD prešlo na 3. typ. Predsedom družstva sa stal súdruh Jozef Šípoš, ktorý potom odišiel na vyššiu funkciu a predsedom sa stal koncom roka s. Alojz Mako, tunajší obyvateľ. Účtovníkom na JRD bol s. Eduard Sopko. Členovia družstva boli spočiatku nepravidelne odmeňovaní a ich zárobky nízke. No neskoršie sa situácia veľmi zlepšovala. V susednom Maďarsku vypukla kontrarevolúcia. Reakčné živly sa ujali moci, ale vďaka pomoci vojskám zo ZSSR bola kontrarevolúcia rýchlo zlikvidovaná.
V zimnom období sa rozprúdila prednášková činnosť za cieľom vzdelávania občanov. Taktiež schôdzková činnosť sa stala kvalitnejšou svojou náplňou. Občania boli vzrušení smrťou prvého robotníckeho prezidenta s. Klementa Gottwalda, ktorý zomrel 14. marca. O týždeň bol za prezidenta zvolený s. Antonín Zápotocký.
Z iných zaujímavostí treba spomenúť zmenu peňazí a to každému občanovi sa zmenilo do výšky Kčs.- 500 v pomere 5:1 a nad 500.-Kčs v pomere 50:1. To značí že za každých starých 5.-Kčs, resp. 50.-Kčs dostal jednu novú korunu. Spočiatku bol z toho chaos. No neskoršie si na to ľudia zvykli. Každý sa potešil zrušeniu lístkového systému a to jak na potraviny, tak i na textílie. Pritom však ceny boli dosť vysokí, takže sa zdalo, že na lístky bolo lepšie nakupovať.
Kultúrny a spoločenský život
V priebehu roka bol zriadený Výbor žien pri MNV v obci, ktorý hneď spočiatku začal vyvíjať dobrú činnosť vďaka niektorým agilným ženám z výboru. Aj športová činnosť mala stále stúpajúcu tendenciu. Dovtedajšia núdzová trieda bývalej Národnej školy bola adaptovaná na kinosálu. Kino si dalo názov Pokrok Čakajovce. Premietali sa 3 razy týždenne filmy, ktoré najmä spočiatku boli veľmi navštevované. Predstavenia boli v stredu, sobotu a nedeľu.
K 1. septembru doterajšia Národná škola bola premenovaná a zároveň organizačne upravená na Osemročnú strednú školu. Na školu boli pričlenení aj žiaci z Jelšoviec, ktorý dovtedy dochádzali na bývalú meštiansku školu do Výčap - Opatoviec. Na základe toho bol reorganizovaný aj učiteľský kolektív. Riaditeľ školy zostal Ladislav Švikruha, za jeho zástupcu bola menovaná Oľga Malecká. Učiteľmi školy boli: Gabriela Švikruhová, Anna Púchovská, Pavla Minárová, Katarína Tóthová, Ernest Jarolín, Karol Mudrák, Lýdia Prídavková.
Demokracia procesu v našej vlasti stále pokračovala. Prejavilo sa to najmä na voľbách 16. mája, kedy prebiehali voľby do Národných výborov. Tajomníkom MNV sa stal s. Pavol Kollár, predsedom s. Jozef Šípoš. Súdruh Kollár dovtedy robil funkciu tajomníka v susednej obci v Zbehoch. Súdruh Šípoš bol zároveň i poslancom ONV za našu obec v Nitre. Predsedníctvo MNV prevzal od s. Jozefa Latečku. 28. novembra boli voľby do Národného zhromaždenia. Bola jednotná kandidátka do NF.
K 1. januáru bolo prevedené sčítanie poľnohospodárskych zvierat. V priebehu roka bol doplnený výbor žien. Predsedkyňou sa stala Agneša Škodová, podpredsedníčkou Anna Mikušíková. Výbor žien okrem iného zabezpečoval tiež plnenie dodávok vajíčok a mlieka. Za cieľom získania pracovných síl do JRD sa poskytoval náborový príspevok. V tomto roku bol vybudovaný kravín na JRD. Budoval ho murársky majster Štefan Tóth. Dobudovala sa aj budova kina, s prístavbou na premietanie filmu. V miestnostiach bývalej maštale po majiteľovi Steltenpohlovi sa zbudovala pec na námezdné pečenie chleba. Chlieb bol výbornej akosti a piekli v nej aj občania z okolitých obcí.
Rok sa vyznačoval slávnostným vstupom do druhej päťročnice, ktorá bola vyhlásená na roky 1956 - 60. Hneď spočiatku bol v obci kurz pre negramotných občanov, Tým bola negramotnosť úplne odstránená. V obci bolo zriadené agitačné stredisko. Prvým vedúcim AS bol Ladislav Švikruha. Náborový príspevok na získavanie stálych pracovníkov v JRD činil 5000,- Kčs, pre toho kto sa zaviazal trvale pracovať v JRD aspoň 5 rokov.
12. júna boli voľby do Národného zhromaždenia, Slovenskej národnej rady a národných výborov všetkých stupňov. Bola schválená jednotná kandidátka pre celý Národný front. Opäť boli v našej obci kandidáti 100% zvolení. V roku sa začal budovať betónový chodník od hostinca po kostol. Súčasne sa začala budovať novostavba pekárne.
Super rýchla história Slovenska
Nová pekáreň a rozvoj obce
Bol rokom veľkej aktivity k voľbám do národných výborov. Tieto boli 19. mája. Kandidáti NF boli zvolení jednomyseľne. Hlasovalo sa zväčša verejne. Bolo zvolených 18 poslancov. Za predsedu bol zvolený Jozef Šípoš. Za tajomníka Štefan Bojda. Za členov rady s. Kollár Pavel, Káčer Michal, Bojda Ľudovít, Bojda Michal, a Anna Mikušíková. Boli zriadené tri komisie: poľnohospodárska, finančno - rozpočtová a školstva a kultúry.
Do užívania bola odovzdaná novovybudovaná moderná pekáreň, ktorú vybudovala Jednota, Ľudové spotrebné družstvo v Nitre. Pekáreň zásobovala široký okruh veľmi dobrým chlebom a pečivom. Pripravovala sa výstavba požiarneho skladu v akcii „Z“. Veľmi dávno čakaný projekt obchodných domov sa stal tiež skutkom. Jednota pripravovala výstavbu predajní na bývalom ihrisku, ktoré sa presťahovalo k rieke Nitre. Staré predajne už nevyhovovali ani po stránke hygienickej a priestorovej.
5. októbra bolo vyhlásené celo obecné JRD. Predsedom bol Alojz Mako, ekonóm Teodor Gajdošík. Bola prevedená hospodársko-technická úprava chotára /HTV/ kde sa sústredil všetok hovädzí dobytok. Do celo obecného JRD vstúpili všetci občania, okrem Alojza Lahučkého. Obec za vzorné plnenie dodávok a plnenie si povinností dostala odmenu a to rozhlasový prístroj a televízor, ktorý bol vtedy ešte novinkou. JRD veľmi pomáhala strojnotraktorová stanica v Chrenovej.
Hospodársky technická úprava pozemkov bola skončená až 21. januára. JRD vlastnilo 394,5 ha pôdy. V roku začala projekcia novej školskej budovy. O túto sa najviac zaslúžil vtedajší predseda ZRPŠ Krištof Sušanský a tajomník MNV Pavol Kollár, s riaditeľom školy L. Švikruhom. V zime boli zriadené ľudové kurzy ruštiny pri Osemročnej strednej škole, aby sa naši občania oboznámili s kultúrou našich priateľov. Z príležitosti 40. výročia vzniku ČSR sa urobili veľké manifestačné oslavy. Večer pri táborovom ohni predniesli prejav funkcionári obce a lampiónovým sprievodom obcou slávnosť vyvrcholila. Na počesť bolo vysadených 200 ovocných stromov. Taktiež sa organizovali zbery odpadov. V treťom štvrťroku sa započalo s výstavbou miestneho rozhlasu. Ústredňa bola vybudovaná v miestnosti NV. V tomto období sa obzvlášť vyznamenala odbočka športového oddielu hádzaná dievčat.
Problémy a pokroky
Začiatkom roka sa previedla revízia hospodárenia na MNV, kde účtovníčka spreneverila čiastku do 70 000.- Kčs. Vinníci boli posúdení na náhradu škôd a na osobných trestoch. Účtovníčka Tóthová dostala 2 roky, Kollár 10 mesiacov, Bojda 8 mesiacov, pracovník banky Ján Vnuk 1 rok a ostatní obžalovaní boli odsúdení na podmienečné tresty. Zastupovaním tajomníka bol poverený s. Michal Bojda. Poverený zastupovaním bol do 1. júla 1959 odvtedy sa stal tajomníkom definitívne. Za účtovníčku bola prijatá Edita Sopková z Lužianok. MNV sa presťahoval do konfiškálu po Rolfesovi, kde je odvtedy stále.
Na Osemročnej strednej škole bola zmena v tom, že s. Oľga Malecká, zástupkyňa riaditeľa školy odišla do Nitry na školu pri Pedagogickej fakulte. Na jej miesto bol za zástupcu riaditeľa školy ustanovený s. Ján Chochula. V tomto roku bola postavená požiarna zbrojnica. Práce boli prevádzané brigádnicky. Štátna poisťovňa poskytla výpomoc vo výške 10 000.- Kčs.
6. marca bola z príležitosti MDŽ v kultúrnom dome slávnosť žien. Mnohodetné matky dostali pamätnú medailu a kvetinový darček. 1.mája boli občania manifestovať na oslavách v Nitre. V roku bola usporiadaná telovýchovná slávnosť II. Celoštátna spartakiáda. Zúčastnili sa jej žiaci našej školy veľmi úspešne.
Do popredia začala stúpať otázka starostlivosti o občanov cigánskeho pôvodu. Najmä o deti cigánskeho pôvodu bolo všestranne postarané, aby sa neopakovali smutné časy kedy tieto boli zanedbávané a odstrkované. Stavba budovy novej školy sa dokončovala. Na vyčistení priestorov a okien pracovalo veľa občanov najmä žien z tunajšej obce.
Stará škola bola adaptovaná pre zdravotnícke účely. Bolo v nej starostlivosťou MNV a ochotou občanov vytvorené novozriadené Detské zdravotnícke stredisko a v druhej časti Kultúrny dom. Do obvodu zdravotníckeho strediska boli pričlenené aj susedné obce Jelšovce a Lužianky. Na JRD bola vybudovaná odchovňa mladého dobytka a výkrmňa ošípaných.
12. júna boli voľby do NV, SNR a NZ. Vtedy sa stal prvý raz v histórii obce poslancom NZ občan našej obce. Bol to Alojz Bojda, predseda JRD. Predsedom MNV sa stal Jozef Šípoš, tajomníkom MNV Bojda Michal. Radu MNV tvorili s. Mako Alojz, Bojda Ľudovít, Ivančík Vincent, Petrášová Júlia a Bíro Matej. Poslancom za obec v okresnom národnom výbore bol s. Jozef Šípoš. 5.- 6. júna bola celoštátna konferencia KSČ zameraná na prípravu III. päťročnice.
Žiaci všetkých škôl od 1. septembra dostali od štátu učebnice a školské potreby úplne zadarmo, čo značilo veľký krok na zvýšení vzdelanosti obyvateľstva a starostlivosti o mládež. Deti zamestnaných rodičov boli vo veľkom v letných mesiacoch odosielaní na rekreáciu. Na tunajšej škole bola olympiáda, ktorá sa pravidelne opakuje v obciach Zbehy, Lužianky, Nové Sady a Čakajovce.
Z udalostí v našom štáte, ktorá mala veľký ohlas aj u našich občanov, treba uviesť, že bola prijatá socialistická ústava a premenovanie nášho štátu na Československá socialistická republika, v skratke ČSSR. V obci bola i ďalšia slávnostná udalosť. 1. septembra 1960/61 bolo slávnostné otvorenie novej budovy školy. Bola vystavená 13 triedna škola, ktorá bola zatiaľ z úsporných opatrení bez telocvične a družiny. Tieto majú byť v priebehu 10 rokov dobudované. Bola vytvorená tiež 9. trieda, do ktorej boli zaškolení i žiaci susednej obci Hruboňova. Na škole pôsobilo 16 učiteľov. Na bývalom konfiškáte v doterajšej budove školy zostali dielne pre pracovné vyučovanie a do druhej polovice bola premiestnená Materská škola, ktorá si dala adaptovať miestnosti pre svoje účely.
Naše mužstvo OFK Čakajovce je aktuálne na 2. mieste.
Historický kontext Martina
Na území dnešného administratívneho a hospodárskeho strediska Turca - Martina bolo hallštattské sídlisko, kostolné radové pohrebisko z 11.-13. storočia. Obec s kostolom sv. Martina sa spomína v roku 1264 ako Zenthmarton, neskôr ako Villa Sancti Martini (1284), Zenthmarton (1350), Sanctus Martinus (1353), Zenthmartin (1359), Villa Sancti Martini (1361), Zenthmarton (1391), Szent-Márton Slauice Swaty-Martin (1736), Swatý Martin (1773), Turčiansky Svätý Martin (1920); maďarsky Turócszentmárton, nemecky Turz Skt. Martin, latinsky Martinopolis, S. Martinus. Dnešný názov Martin sa používa od roku 1951. V roku 1315 dostala tunajšia fara pozemky od magistra Donča. Martin ležal na obchodnej ceste, stal sa strediskom obchodu a remesiel. V roku 1340 dostal krupinské mestské právo a Ľudovít I. mu daroval dediny Modly, Ambus a Hosti. Pri prechode husitských vojsk v roku 1431 vyhorel, údajne zhorela aj výsadná listina. Kráľ Žigmund mestské výsady v roku 1434 obnovil, no Martin sa vyvíjal ako poddanské mestečko panstva Sklabiňa. V roku 1535 pripadlo Révayovcom a postupne a stalo sídlom stolice. V roku 1557 mal Martin 78 meštianskych a 38 poddanských domácností. Mešťania sa venovali obchodu a remeslám.
V 17. storočí sú doložené cechy zámočníkov, kováčov a krajčírov, dočasne spoločný cech obuvníkov, kováčov a zámočníkov a medzimestský cech krajčírov, kováčov a zámočníkov z Martina, Mošoviec a Slovenského Pravna. V 18. storočí pribudli cechy garbiarov, kožušníkov, obuvníkov a spoločný cech sedlárov, remenárov a povrazníkov. V roku 1785 mal Martin 152 domov a 1069 obyvateľov, v roku 1828 mal 174 domov a 1134 obyvateľov. V roku 1848 ľudové zhromaždenie vyslovilo požiadavku uznať slovenčinu za úradnú reč. V revolúcii sa Martin jednoznačne prihlásil k slovenskému povstaniu. Na zhromaždení 31. 1. 1849 sa k nemu pridalo 1000 dobrovoľníkov.
V 2. polovici 19. storočia sa Martin stal strediskom slovenského politického a kultúrneho života. V roku 1861 osnovali a proklamovali Memorandum slovenského národa, v roku 1863 založili Maticu slovenskú a v roku 1867 jedno z troch slovenských gymnázií. Po prestávke spôsobenej zatvorením Matice slovenskej v roku 1875 zakladajú slovenskí národovci Muzeálnu slovenskú spoločnosť. Okrem matičnej tlače vychádzajú od roku 1870 Národné noviny a od roku 1881 Slovenské pohľady. Martin sa stáva pojmom v politickom zmysle, je centrom a sídlom Slovenskej národnej strany. Sústreďuje sa tu aj slovenský kapitál, vznikajú slovenské podniky, v roku 1869 Kníhtlačiarsky účastinný spolok, v roku 1884 Tatra banka, účastinná spoločnosť Lipa, ktorá sa stará o odbyt slovenských výšiviek. Popri početných domácich remeselníckych dielňach (najmä remeselné farbenie plátna, modrotlač) sa tu zakladá pivovar, nábytková továreň, celulózka a tehelňa. Rozvíja sa i robotnícke hnutie.
V Martine vznikla SNR, ktorá na svojom zasadnutí 30. 10. 1918 prijala tzv. Martinskú deklaráciu, vyjadrujúcu vôľu slovenského národa žiť v spoločnom štáte s českým národom. Po roku 1918 sa obnovuje činnosť Matice slovenskej. Rozrástol sa obchod, peňažníctvo, školstvo. Počet obyvateľov sa v období predmníchovskej ČSR zdvojnásobil. Stagnoval však priemysel a sociálny rozvoj mesta. Chronická nezamestnanosť vyvrcholila v rokoch svetovej hospodárskej krízy, kedy miestne fabriky obmedzili, alebo úplne zastavili výrobu, prepustili stovky robotníkov. Robotníci štrajkovali v rokoch 1923,1927, 1931, 1933, 1935, 1936, 1938. Od začiatku 20. rokov sa v meste rozvinulo revolučné hnutie nezamestnaných. V roku 1925 vznikol župný výbor nezamestnaných, jediný svojho druhu na Slovensku, v rokoch 1932, 1933 a 1935 sa uskutočnili hladové pochody. Na prelome rokov 1943-1944 sa v okolitých horách začínajú sústreďovať sovietski utečenci z nemeckých koncentračných táborov a ilegálni pracovníci. V lete 1944 komunisti úzko spolupracujú so vznikajúcimi partizánskymi skupinami a s miestnou vojenskou posádkou, ktorá zásobovala partizánov zbraňami a zapojila sa do SNP. Po urputných bojoch o prístup do Turca fašisti 21. 9. 1944 Martin obsadili. Oslobodili ho jednotky 1. čs. armádneho zboru v ZSSR a rumunskej armády 11. 4. 1945. Mesto vyznamenali Radom SNP I. tr., Radom Červenej hviezdy, Radom práce, Pamätnou medailou SNP.
Po oslobodení zrekonštruovali celulózku, železničnú trať a verejné budovy, nastala výstavba mesta a priemyselných podnikov (Turčianske strojárne, tepláreň, tehelňa, mliekáreň, pekárne, farmaceutický závod a i.). Zmodernizovali a rozšírili celulózku, stoličkovú továreň, pivovar, Tlačiarne SNP. V roku 1949 pripojili k Martinu obec Tomčany, v rokoch 1949-1955 boli s Martinom spojené obce Vrútky, Priekopa, Lipovec a Záturčie.
Tomčany: Obec vznikla na časti zeme Jordán, ktorú v roku 1249 dostali Tomáš, Matej a Beňo. Spomína sa v roku 1410 ako Thomkahaza, neskôr ako Tomchan (1549), Tomcsin, Tomchin (1573), Tomczany (1773), Tomčany (1786); maďarsky Tomcsán. Do 19. storočia patrila rodine Tomčanskovcov. V roku 1785 mala 18 domov a 82 obyvateľov, všetko zemanov, v roku 1828 mala 30 domov a 48 obyvateľov. Aktívne sa zapojila do SNP. Pri obci bolo povstalecké poľné letisko. V roku 1949 bola obec zlúčená s Martinom.
Jahodníky: Obec vznikla v chotári obce Bystrička. Doložená je ako Kisbiztrice (1284), Kuzbyztriche (1315), Minor Bezterce (1340), Jahodnyk (1349), Kysbiztrice a. n. Johodnak (1391), Jahodnak, Ihadnek (1405), Jahodnicza (1457), Jehodnyk (1534), Jahodnik (1554), Jahodníky (1808). V roku 1284 patrila Vavrincovi, synovi komesa Kozmu. Viedla časté spory s Dolinou a Tomčanmi. V 15. storočí patrila Necpalskovcom, od roku 1538 trebostovskej línii Révayovcov. V roku 1715 mala 23 domácností, v roku 1785 mala 56 domov a 398 obyvateľov, v roku 1828 mala 42 domov a 397 obyvateľov. Potom obec splynula s Martinom.
Modli: Obec sa spomína od roku 1255. Doložená je ako Modly (1263), Molley (1271), Medly (1332) a v roku 1351 ako Modle. V roku 1351 ju Ľudovít I. daroval mestu Martin.
Ambus: Obec sa spomína v roku 1327 ako Ambosfalua, v roku 1377 ako Ambos. V roku 1377 pripadla Martinu.
Hosti: Osada sa spomína v roku 1245 ako Wendeg, v roku 1470 ako Hosten. V 14. storočí pripadla Martinu.
Riadok: Obec sa spomína v 15. storočí. Doložená je ako Riadek (1786), v rokoch 1873-1877 ako Riadok. Patrila fare v Martine. V roku 1785 mala 22 domov a 149 obyvateľov, v roku 1828 mala 21 domov a 89 obyvateľov. V roku 1850 splynula s Martinom.
tags: #stara #pekaren #martin #historia
