Staré Recepty z Trnavského Kraja: Kulinárske Poklady Našich Predkov

Slovenská kuchyňa je bohatá na chute a vplyvy z okolitých krajín, ako sú Česko, Poľsko, Maďarsko a Ukrajina. Svoje pevné zastúpenie v národnom jedálničku mali strukoviny a neskôr jedlá zo zemiakov. Dôležitou súčasťou každej kultúry sú tiež charakteristické pokrmy, ktoré sa vyvíjali od minulosti až po súčasnosť.

Tradičné recepty, tak ako ich varievali a pekávali staré mamy, ale aj tie moderné, inšpirované overenou klasikou - to všetko nájdete v tejto sekcii. My vám dnes prinášame súpis jedál z Trnavského regiónu, do ktorého môžeme zaradiť aj Sereď. Ide o Črty trnavského národopisu od Václava Pilousa, ktorý je publikovaný v knihe Trnava 1238 - 1938 z roku 1938.

V porovnaní s inými krajinami, na Slovensku oveľa ľahšie zoženiete špeciality z diviny, čo je dané prírodnými podmienkami lesnatej krajiny a masovým rozšírením poľovníctva, ako záujmovej činnosti obyvateľov. Vedeli ste, že guláš vôbec nemusí byť super ťažkým jedlom? Ak totiž vynecháte chlieb, zabezpečíte si dobrú bravčovú masť namiesto oleja a vyberiete fajnú divinu, tak ste vyhrali.

V Trnavskom kraji a jeho okolí sa nachádzajú miesta, kde môžete ochutnať to najlepšie z regionálnej gastronómie. Piešťany, perla medzi slovenskými kúpeľnými mestami, lákajú svojou prírodnou krásou, liečivými prameňmi a jedinečnou atmosférou. Hoci sú Piešťany známe predovšetkým svojimi kúpeľmi, toto čarovné mesto ponúka oveľa viac. V samom centre kúpeľného mesta Piešťany, v jednej z najstarších budov, kde bolo už takmer všetko - panský hostinec, kúpeľný hotel, kaviareň, kasíno či mliečny bar, dokonca riaditeľstvo kúpeľov, môžete dnes ochutnať to najlepšie z piešťanskej gastronómie.

Už v roku 1692 slúžila stavba dnešnej Le Griffon caffé & restaurant ako hostinec s ubytovaním pre bohatých kúpeľných hostí mesta Piešťany, i keď samotný hostinec patril v tom čase do osady s názvom Teplice. Začiatkom 19. storočia už boli súčasťou hostinca i kúpele, aby hostia nemuseli dochádzať do piešťanských kúpeľov. Na konci 19. Dnes sa v nárožnom hoteli nachádza reštaurácia, inšpirovaná provensálskym štýlom. Posedenie na letnej terase láka návštevníkov v letných mesiacoch, interiér v romantickom štýle je celoročným magnetom.

Menu je pripravované v modernom štýle, jedálny lístok nie je preplnený ponukou jedál a všetky, ktoré v menu nájdete, sú pripravované na objednávku. Na svoj obed či večeru si síce chvíľku počkáte, no čas čakania nie je nijako rušivý. V reštaurácii pripravujú skvelú morskú bouillabaisse, predjedlá sú inšpirované francúzskou kuchyňou - napríklad foie gras alebo gratinované slimáky.

Hlavné jedlá sú medzinárodnejšie, kuraciemu steaku na provensálsky spôsob či rezníkom z bravčovej panenky v parmezánovej strúhanke konkurujú dusené bravčové líčka alebo baby kuriatko. Ak máte chuť na niečo ľahšie, nech sa páči ratatouille, cestoviny, šalát alebo risotto. V týždennej špeciálnej ponuke nájdete chutné a cenovo prijateľné jedlá, porovnateľné so stálou ponukou.

Na rozdiel od bežných obedových menučiek v Le Griffon aj obedové menu pripravujú na objednávku z čerstvých a kvalitných surovín, takže čerstvosť vašej porcie je zaručená. Cena menu s polievkou sa pohybuje vo výške do šesť eur, výnimočne je trošku drahšie. V rámci špeciálnej ponuky reštaurácia pripravuje i grilovačky a ďalšie zaujímavé gastronomické podujatia.

Pre deti môžete objednať špeciálne detské jedlo - grilované alebo vyprážané kuracie prsia, alebo môžete personál požiadať o prípravu polovičnej porcie jedál z menu. My sme z hlavných jedál ochutnali bravčové líčka, podávané na zemiakovej kaši, kurací steak s provensálskymi bylinkami a cesnakovým maslo, vyprážanú bravčovú panenku v strúhanke s parmezánom a konfitovanú bravčovú panenku s omáčkou z pravých hríbov. Okrem líčok, ktoré boli už v jedálnom lístku uvedené s prílohou, sa k ostatným hlavným jedlám príloha objednávala samostatne. Podávali ju tiež na samostatnom tanieri.

V Le Griffon pizzu nenájdete, no neďaleká partnerská reštaurácia U páva na okraji Sadu A. Kmeťa ponúka široký výber tejto talianskej špeciality. Ďalšou z rovnakej skupiny je Elisabeth café & restaurant na Kúpeľnom ostrove.

Krajská samospráva vydala kuchársku knihu Tradičné recepty Trnavského kraja so zámerom propagovať gastronómiu regiónu, ktorý je rôznorodý a má v jednotlivých lokalitách zaujímavé odlišnosti. Spoluzostavovateľka publikácie Katarína Jakabčicová uviedla, že výber receptov nebol jednoduchý a radili sa pritom aj s etnológmi.

„Urobili sme širší výber zo starých kuchárskych kníh, oslovili sme aj kolegyne na úrade, aké majú tradície vo svojich rodinách, aj regionálne organizácie cestovného ruchu,“ uviedla. Nosným kritériom boli hlavne lokálne suroviny, ktoré sa na prípravu jedál používali. Výsledkom je súbor 26 receptov, z nich má časť presah svojou tradíciou aj do iných krajov, ale časť je 'originál trnavská'.

„Napríklad recept na cibuľovú polievku so šmidkami, čo bolo typické jedlo chudobných, varilo sa pre ľudí pri práci na poliach, alebo aj makové pagáče zo Žitného ostrova,“ povedala Jakabčicová. Dodala, že hotelová škola niektoré recepty inovovala a prispôsobila dnešným potrebám. „Veľmi časovo náročná pre dnešného človeka je príprava kalkýša - kašovitého sladkého jedla z naklíčených obilnín, či vianočný recept na prípravu mrváňa,“ uviedla.

Na vianočných trhoch škola recepty predstavila aj v podobe kalendára na rok 2020. Všetky jedlá podľa tradičných receptov uvarili a odfotografovali na Hotelovej akadémii Ľudovíta Wintera v Piešťanoch. To potvrdila aj učiteľka hotelovej školy Katarína Sedláková, pod ktorej vedením jedlá pripravovali.

Popri receptoch sú v kuchárke zaradené aj zaujímavosti o jedlách, napríklad, že langoš bol pôvodne zvyšok chlebového cesta, ktorý sa vyvaľkal a piekol spolu s chlebom na pahrebe, láng znamená plameň.

Scískance: Starodávny Recept z Okolia Trnavy

Jedným z receptov, ktoré sú v tradičnej kuchárke Trnavského kraja zaradené, sú scískance. "Tento starodávny recept je odpozorovaný od babičiek z okolia Nižnej a Veľkých Kostolian pri Trnave a je veľmi známy a zaujímavý," napísali autori knihy.

Na scískance treba 1 - 2 kg zemiakov, podľa potreby hladkú múku, soľ, hrnček kačacieho tuku (alebo oleja), rascu. Uvarené, vychladnuté zemiaky postrúhať najemno, pridať soľ a múku, aby vzniklo vláčne cesto. Vyvaľkať na rovnaké kúsky ako na lokše. Omastiť, posoliť, zvinúť alebo zložiť ako šatôčky. Ukladať na vymastený plech. Na plechu scískance znovu pomastiť, posoliť a posypať rascou. Piecť do zlatista.

V obci Kátlovce pri Trnave mal tento recept aj podobu, ako uviedol pre TASR Kátlovčan Michal Čapkovič, že kúsky sa posypali najemno krupicou a až potom sa zvinuli, do masti sa pridával cesnak. Sladká podoba bola s makom alebo tvarohom.

Špeciality Piešťan a Jeho Okolia

Špeciality Piešťan a jeho okolia Vám pripomenú útržky histórie z čias našich starých mám. Vydajte sa na cestu, kde cez chuťové poháriky spoznáte regionálne špeciality, ktoré boli odjakživa súčasťou života lokálnych ľudí.

• Polievka piešťanského regiónu s dlhými, hrubými a širokými slížami (rezancami) obohatená na kolieska nakrájaným petržlenom, pórom, mrkvou a zemiakmi krájaných na väčšie kocky spolu s fazuľou a údeným bravčovým mäsom. Vhodný k mliečnej polievke.
• V niektorých regiónoch nazývaná aj „paska“, či „slepé kura“, podobná svojou výrobou plnke do kurčaťa. Upečená z údeného bravčového mäska, domácej klobásy, údenej slaniny zmiešané žemľami poliatymi mäsovým vývarom a vyšľahanými vajciami.
• Osolená hus pečená do chrumkava na 180 °C s tymianom a podliata červeným vínom. Na oleji vyprážané okrúhle placky z kysnutého cesta. Patriace k tradičnej kuchyni južných regiónov, ale aj Trnavského kraja. V dávnych časoch boli langoše pripravované zo zvyškov chlebového cesta, vyvaľkané na plochú placku a pečené na ohni alebo pahrebe.
• Domáca huspenina ako zdravý liek z bravčového mäsa, očisteného cesnaku, mrkvy dochutená čiernym korením a soľou. Tradičná sladká dobrota z kysnutého cesta v legendárnom rúrovitom tvare. Krehké maslové cesto, ktoré pripomína lístkové, potreté žĺtkom a pečené pri 200 °C asi 20 minút.
• BB puding je skrátka klasika, ktorá sa neodmysliteľne spája s detstvom celých generácií Slovákov.
• Prvé zmienky o kúpeľných oblátkach sa datujú z 18. storočia. Sú silnou súčasťou histórie mesta Piešťan. Bohatý výber dovážaných káv v pestrej sieti kaviarenských prevádzok, ale aj pražiarní. Vyšperkovaný recept privedený takmer do dokonalosti servírovaný v Hoteli Thermia Palace. Delikatesa vyskladaná z vajec, cukru, kakaa a mlieka zmiešaná s pudingom, nutelou, rumom, maslom a špeciálnym likérom. Táto mini torta sa podáva s čerstvým ovocím prípadne domácim červeným vínom. Všetci milovníci piva si prídu na svoje pri lahodnom lokálnom pive.

Trnava a celý Trnavský kraj si zaslúžene držia povesť regiónu, ktorý spája historické centrum plné sakrálnych pamiatok, liečivé kúpele, vinohradnícke a ľudové tradície i malebnú krajinu vhodnú na krátke výlety.

Trnava, ktorá je hlavným mestom regiónu, sa nazýva Malý Rím. Najmä preto, že je plná kostolov s impozantnou Katedrálou sv. Práve túto pestrosť si prišiel v novom dieli Strýc Food vyskúšať Strýco Filip. Tam ochutnal a aj sám pripravil bravčové líčka s fazuľovým prívarkom. Jednoduchosť surovín, pomalá úprava mäsa a výrazná chuť fazule sú typickým prejavom domácej kuchyne regiónu.

Villa Rosa v Dunajskej Strede je reštaurácia, ktorá spája atmosféru vidieckeho sídla s moderným poctivým varením. V kuchyni sa všetko robí domáce - od cestovín až po sladkosti. V lete hostí láka ich záhradná reštaurácia s domácimi limonádami, chlebom pečeným v peci či grilovanými špecialitami na drevenom uhlí. Toto jedlo stavia na poctivých farmárskych surovinách a jednoduchej, no výraznej chuti. Jeho najväčším lákadlom je historické centrum Trnavy s množstvom kostolov, barokových budov a mestských hradieb, ktoré návštevníkom pripomínajú slávnu minulosť regiónu.

Pre milovníkov histórie a architektúry sú tu aj známe kaštiele a zámky. Napríklad Smolenický zámok či Dolná Krupá, ktoré ukrývajú fascinujúce príbehy starých šľachtických rodín.

Prírodné krásy kraja lákajú k prechádzkam, cykloturistike či relaxu v kúpeľných mestách ako Piešťany. Trnava - historické centrum a Katedrála sv. Dolná Krupá a kaštiele v regióne - menšie zámky a kaštiele s parkom, ktoré sú ideálne na pokojný výlet a spoznávanie miestnej histórie. Ak si zamestnaný na trvalý pracovný pomer aspoň 24 mesiacov, môžeš na svoj výlet využiť rekreačný poukaz - príspevok od zamestnávateľa, ktorý pokrýva až 55 % z ceny pobytu (max.

Najznámejšie Tradičné Jedlá v Trnavskom Kraji

Trnavský kraj má bohatú kulinársku tradíciu, ktorá vychádza z vidieckeho života, lokálnych surovín a sviatočných zvykov. krumplitörő alebo krumplinyomó. Dnes ich môžeme vidieť vo zbierkach Žitnoostrovského múzea v Dunajskej Strede.

Ďalšou sladkou regionálnou špecialitou sú zázvorníky zo Skalice, ktoré sa piekli už v 30. rokoch 19. Typický tvar dvoch spojených dvojkrížov a drobné balíčky predávané v kláštornej lekárni ako liečivé pečivo sa dodnes podávajú s červeným vínom, najlepšie so Skalickým rubínom.

Recepty sa líšia od dediny k dedine, no všetky spája jednoduchosť, sýtosť a láska k poctivej lokálnej kuchyni, ktorá pretrváva v rodinách regiónu už celé generácie. Paríž má svoju šľahačku, Olomouc má svoj syr a Trnava má svoju pomazánku. Veľkú úlohu v hľadaní zohrala publikácia, ktorú vydal Trnavský samosprávny kraj a ktorá sa venuje regionálnej gastronómií. Obsahuje 26 klasických receptov z okolia Trnavy s ozajstnou „trnafskosťou“ tejto publikácie súhlasí aj Aneta Vlčková, etnologička Západoslovenského múzea v Trnave.

"Počas bežného týždňa sa šetrilo s mäsom. Typické boli aj stredajšie či piatkové pôsty. Mäso jedli naši predkovia až počas víkendov, alebo cez sviatky. Kurátorka umeleckej zbierky Západoslovenského múzea Simona Jurčová dodala, že v Trnave sa kedysi jedávali ryby v oveľa väčšej miere ako tomu je dnes. "Mohli za to čisté potoky a trnavské jazerá. Skromný jedálniček bežných dní nahradili počas sviatkov hotové hostiny s rozmanitými jedlami. "Cez sviatky chcel každý ukázať, že na to jednoducho má," povedala etnologička Aneta Vlčková. Medzi sviatočné jedlá môžeme ešte zaradiť Stracené kura, ale aj koláč Mrváň. Ten je typický najmä pre Voderady a ďalšie obce okolo Trnavy. Kysnuté pečivo pripomína vianočku a je taktiež vianočným múčnikom. Špecifické bolo aj hodové a jarmočné jedlo. Piekli sa aj báleše, na sladko aj na slano. Na vrch tak môže ísť smotana, slanina, ale aj tvaroh s ovocím. Často sa jedol aj bez vrchnej prílohy, len pomastený a osolený. V rôznych častiach Slovenska tento koláč poznáme aj pod inými názvami, napríklad posúch. Z Rakúska do nášho regiónu došiel Cisársky trhanec, nazývaný aj Šmorňa. Dezert s nóbl názvom pripomína zložením palacinky. Aj legendy, ktoré sa viažu k jeho vzniku hovoria o jednoduchosti, ktorá však uchvátila aj cisársky dvor.

Vo Veľkých Kostoľanoch sa údajne v každej domácnosti pečú Kostolianske scískance. Sú vraj také dobré, že ak ich trnavské gazdinky správne napečú, na plechu majú po dopečení životnosť len niekoľko minút! Ich tradičná receptúra pozostáva z jednoduchého zemiakového cesta potretého kačacou masťou. V Kátlovciach majú vlastnú podobu scískancov. Kúsky zemiakového cesta sa ešte pred zvynutím do kapsy posypali krupicou. Scískance sa jedli aj na sladko buď s makom, alebo tvarohom.

Najmä na juhu nášho kraja sa dochovali recepty na Kalkýš. Ten sa tradične pripravoval pred Veľkou nocou a jedával sa ako pôstne jedlo. Ide o sladkú kašu, ktorá sa pripravuje zo šťavy naklíčených obilnín - napríklad z pšenice, alebo raže. K naklíčeným zrnám sa pridá voda a múka, zmes sa neskôr pečie. Keď sa Kalkýš vytiahne z trúby, jeho vnútro ostáva vláčne, no na vrchu sa vytvorí kôrka. Jedlo bolo typické pre celý juh západného Slovenska. „Bolo to výživné, plné proteínov, človeku dodal Kalkýš silu po zime,“ dodala Aneta Vlčková. Na Kalkýš sa dochovali aj spomienky živých pamätníkov, napríklad pani Hlavačková z Rastislavíc spomína na zložitú prípravu kaše. Trvala sedem až osem dní. "Moji rodičia robievali kalkýš pre celú dedinu. Mali sme pekáreň a v nej veľkú pec, v ktorej mamička piekla chleby a koláče.

V okolí Piešťan, ale aj na Žitnom ostrove, sa polievky zásadne nejadávali s krutónmi, ale so šmidkami. Ide o tvrdší osušený chlieb nakrájaný na tenké malé kúsky. Jedna z podôb fazuľovice, aj s lokálnymi pagáčmi. Na celom území kraja boli v obľube strukoviny, z ktorých sa varili kaše - cícerová, fazuľová, šošovicová... Tie sa však podľa Simony Jurčovej podávali ako prílohy k mäsu až neskôr. Potraviny ako huby či ovocie sa v prípade nadbytku zvykli sušiť na horšie časy. Celoročne sa jedla aj kapusta - či už čerstvá po zbere v septembri, alebo kyslá počas tuhej zimy. Obe formy kapusty sa ujali v záhoráckych kapustníkoch. Tradičný Skalický trdelník.

Keď sme už na Záhorí, nesmieme zabudnúť na Skalický trdelník, ktorý má aj vlastnú ochrannú značku Európskej únie ako vôbec prvý slovenský pokrm. Prvé zmienky o lahodnom sladkom kysnutom ceste namotanom na „trdle“ v Skalici siahajú až do 18. A na záver Trnavská pomazánka. Nikto nevie, kto ju vymyslel, vzdialene pripomína balkánsky ajvar a skladuje sa v zaváraninových pohároch. Možno práve v tých ikonických, z trnavských sklární. V jej zložení nájdeme papriku, papriku a papriku. Legenda medzi nátierkami je aj nehynúcim zdrojom umeleckej inšpirácie - vznikli o nej piesne od Strapa, či od Jimmiho Pé. Pretože čo je trnavské, to je dobré.

O tom, že sa tento druh drozda na našom území dlhodobo lovil a spracovával, píše v prvej polovici 18. storočia v knihe Zvolenská stolica polyhistor Matej Bel. Zvolen 26. decembra (TASR) - Aj pochúťky z takého spevavca, akým je drozd čvíkotavý, tvorili ešte pred 100 rokmi jedálniček slovenských domácností. Vtáka pôvodom zo Sibíri, ktorý sa u nás usadil pred stovkami rokov, pripravovali gazdinky plneného, praženého alebo s "puddingom". Píše sa o tom v prvej slovenskej kuchárke od Terézie Vansovej, ktorá vyšla začiatkom minulého storočia. "V tejto kuchárke Vansová popisuje aj recept drozda alebo aj "čvíkoty na pečienku", ktorý dal zrejme niekdajším kuchárkam riadne zabrať," hovorí Jozef Poliak, vydavateľ reprintu pôvodného vydania knihy. Ako udáva Vansovej recept, takto pripravený vták sa uložil na širší plátok slaniny, ešte pred tým sa ale museli "nožičky cez hlavu prepchať". "Medzi drozda a slaninu sa môžu klásť i kúsky žemličky. Tak pečú sa v rúre, kým sú nie mäkké," udáva ďalej recept. Toto však platilo len pre mladé čvíkoty, staré sa mali ešte pred tým pariť ("dynstovať") ako jarabice. Spracovať ako príloha sa mali dokonca aj vnútornosti drozda. Napriek všetkým mínusom bolo vraj mäso tohto vtáka vyhľadávané, pretože drozd sa vo voľnej prírode kŕmil plodmi borievky, vďaka čomu malo jeho mäso výraznú chuť. O tom, že sa tento druh drozda na našom území dlhodobo lovil a spracovával, píše v prvej polovici 18. storočia v knihe Zvolenská stolica polyhistor Matej Bel. Drozd čvíkotavý sa podľa neho lovil v tom čase na celom území stolice, ale najviac asi v obci Lukové pri Zvolene. Do dedinky prilietali celé húfy v čase, "keď sa už jeseň chýlila k zime". Lákal ich tam zrejme hojný výskyt kríkov borievky. "Počas mimoriadne tuhej zimy v roku 1709 sme videli také veľké množstvo vypasených drozdov, že ten, kto to nevidel, si to ani nedokáže predstaviť," píše Bel. "Celé sudy plné drozdov, ktoré vďaka zime ostali zamrazené, sa vtedy posielali do Viedne," konštatuje. Enormný výskyt čvíkot v Lukovom sa zrejme podpísal aj na tamojšom jedálničku, navyše ich odchyt a obchodovanie s nimi prinášali miestnym živobytie. Táto skutočnosť sa podpísala aj na prezývke obyvateľov dedinky, ktorých ešte aj v 20.

Tabuľka: Tradičné jedlá Trnavského kraja

tags: #staré #recepty #z #trnavského #kraja

Populárne príspevky:

• Zdravé recepty pre deti s jablkami
• Recept na zapečené rizoto
• Šalát s grilovaným kuracím mäsom a hlivou
• Kompletný sprievodca varením vody
• Stravovanie mladých ľudí