Pestovanie štipľavej koreňovej zeleniny: Chren a reďkovka

Štipľavá surovina s charakteristickou chuťou, ktorá nachádza široké uplatnenie nielen v slovenskej kuchyni. Presne taký je chren, ktorého pestovanie hravo zvládnu aj začiatočníci. Chren sa radí medzi nenáročné rastliny na pestovanie. Pestuje sa najmä ako jedinečná pochúťka, ktorá nachádza hojné využitie v kuchyni.

Veľakrát sa chren prezýva aj ako slovenský ženšen a býva využívaný napríklad pri kašli sprevádzanom zahlienením. Celkovo tiež prispieva k posilneniu organizmu a využíva sa preto pri chrípke či prechladnutí.

Charakteristika chrenu

Chren patrí medzi vytrvalé rastliny z čeľade kapustovitých. Pýši sa mohutným dužnatým koreňom s valcovitým tvarom, z ktorého vyrastá niekoľko stebiel. Rastlina chrenu disponuje dlhými zúbkatými listami, ktoré môžu dorastať až do dĺžky 50 cm a šírky 20 cm. Zrelé korene chrenu môžu byť dlhé až 40 cm a široké 6 cm.

Spôsoby pestovania chrenu

Chren je možné pestovať dvoma spôsobmi - jednoročným a viacročným.

Jednoročné pestovanie

Pri jednoročnom pestovaní by korene vhodné na sadenie mali byť asi 1 cm hrubé. Tie si pripravíme už na jeseň a označíme si ich horný koniec. Na zimu ich môžeme uložiť do pivnice. S príchodom jari treba odtrhnúť tenké korienky a narezať asi 20 cm dlhé odrezky. Tieto odrezky sa následne sadia mierne šikmo do zeminy do hĺbky zhruba 15 cm. Označený vrchol by mal smerovať k povrchu pôdy. Zhruba na konci júna treba korene odhrnúť a odstrániť z nich tenké korienky v strednej časti. Potom ich opäť prihrnieme.

Viacročné pestovanie

Pokiaľ sa rozhodnete pre viacročné pestovanie chrenu, opäť budete potrebovať koreňové odrezky. Tentoraz by však mali byť hrubé zhruba 2 cm a dlhé 10 cm bez vegetačného vrcholu. Tieto odrezky sadíme do pôdy na jeseň alebo skoro na jar, a to do hĺbky zhruba 15 cm. Akonáhle sa objavia výhony, zeminu odhrnieme až k odrezku a odkopeme takmer všetky výhony (necháme iba dva). Rovnako je potrebné odstrániť postranné korienky.

Výsadba chrenu

Zasaďte si chren dedinský do svojej záhrady. Výsadba chrenu do záhona v záhrade patrí pravdepodobne medzi najpopulárnejšie spôsoby pestovania tejto rastliny. Chrenu sa najlepšie darí na slnečnom alebo polotienistom stanovisku. Z hľadiska pôdy voľte vlhkú a bohatú. Ideálne je pôdu tiež prehnojiť vyzretým kvalitným kompostom.

Pestovanie v nádobe

Menej častým spôsobom pestovania chrenu je použitie nádoby. Nie je to nemožné, len treba pamätať na to, že vo veľkej nádobe sa mu bude prirodzene dariť lepšie ako v stiesnenom priestore. Pokiaľ ho vysadíte do menšieho kvetináča, riskujete, že jednotlivé korene nedosiahnu takú veľkosť. Výhodou tohto riešenia je však fakt, že svoju záhradu ochránite pred „chrenovou inváziou“.

Pestovanie v PVC rúrkach

Originálny spôsob, ktorý si u pestovateľov nachádza stále viac svojich priaznivcov. V tomto prípade sa používajú obyčajné PVC rúrky zapustené v pôde. Výhodou riešenia je fakt, že môžete dosiahnuť úrodu skutočne gigantických koreňov.

Zber chrenu

Chren sa zberá čo najneskôr na jeseň v momente, keď rastline zhnednú listy a živiny sa sťahujú do koreňov. Silné veľké korene môžete využiť na konzumáciu, menšie korene si môžete ponechať pre opätovnú jarnú výsadbu (v prípade, že sa rozhodnete pre jednoročné pestovanie). Na uskladnenie plodín je možné využiť bedňu s pieskom, ktorú umiestnite do pivnice.

Wasabi - japonský chren

Najmä v ázijskej kuchyni nachádza uplatnenie wasabi, ktorému sa inak hovorí aj japonský chren. Podzemok sa využíva do typických japonských pokrmov, ako je sushi, sashimi či rezance.

Pokiaľ sa rozhodnete pre pestovanie wasabi na záhrade, vyberte tejto rastline polotienisté stanovište v blízkosti vodných tokov (napríklad blízko záhradného jazierka). Pamätajte na to, že wasabi neznesie mrazy. Na zimné mesiace je preto potrebné rastlinu presťahovať na iné miesto, pričom okolitá teplota by nemala presiahnuť 18 °C. Wasabi vyžaduje stálu zálievku, a to aj v zime. Na prvý zber wasabi si budete musieť dva roky počkať, kým chren dostatočne nedorastie. Potom si ale užijete jeho jedinečnú štipľavú chuť.

Reďkovka: Rýchla a nenáročná zelenina

Reďkovka je typická jarná zelenina, ktorá sa preslávila svojou rýchlosťou rastu, nenáročnosťou a sviežou chuťou. V priebehu niekoľkých týždňov po sejbe si môžete pochutnať na chrumkavých buľvičkách. Práve pre svoju zdanlivú nenáročnosť sa však jej pestovanie často podceňuje - a výsledkom býva malá úroda, štipľavá chuť, praskanie alebo výskyt škodcov.

Chuť reďkovky je sladkastá až mierne pálivá. Buľvy majú nízku kalorickú hodnotu, a preto je táto zelenina ideálna pri diéte. Reďkev siata má pomerne veľký koreň, ktorý je najčastejšie biely (u niektorých odrôd môže byť aj tmavá farba). Akýmsi poddruhom, ak chcete variantom, je reďkev siata letná alebo reďkovka.

Druhy reďkoviek

U reďkoviek môžeme vyberať z desiatok rôznych odrôd, ktoré sa od seba líšia farbou koreňovej buľvy, dobou výsevu a zberu, chuťou i veľkosťou. Medzi najznámejšie druhy patria:

• Červená reďkovka: Najčastejšie pestovaný druh reďkovky s okrúhlymi, červenými koreňmi.
• Čierna reďkovka: Má tmavú šupku a výraznejšiu, štipľavú chuť.
• Ružová a fialová reďkovka: Dekoratívne druhy, ktoré majú jemnejšiu chuť a krásne farebné korene.
• Reďkovka typu „Watermelon“: Tento druh má zelenú alebo bielu vonkajšiu vrstvu a krásne ružovo-červené vnútro.

Pestovanie reďkovky

Pestovanie reďkovky je pomerne jednoduché a nenáročné.

Čas výsevu

Reďkovky môžu byť vysievané priamo do záhrady od skorej jari až do jesene. Reďkovku môžete vysievať už skoro na jar, keď sa pôda trochu zahreje, zvyčajne od marca. Najlepšie je začať s výsevom už 4-6 týždňov pred posledným mrazom na jar.

Hĺbka a vzdialenosť výsevu

Reďkovku sejete do plytkých riadkov vzdialených 15 až 20 cm. Semená vysievaj do hĺbky 1-2 cm a medzi jednotlivými semenami nechávaj rozostupy aspoň 5 cm, aby mali rastliny dostatok miesta na rast. Osivo uložte do hĺbky približne 1 cm. Po vzídení, ktoré nastane zvyčajne do týždňa, rastliny vyjednoťte na vzdialenosť 3 až 4 cm.

Stanovisko a pôda

Reďkovka preferuje slnečné stanovište, ale znesie aj polotieň. Pôda by mala byť kyprá, výživná a humózna. Reďkovky majú rady pôdu bohatú na živiny, najlepšie s prídavkom kompostu alebo organického hnojiva. Pôda by mala byť mierne kyslá až neutrálna, s pH v rozmedzí 6,0-7,0. Volíme ideálne záhradnícky substrát obohatený o kompost či iné organické hnojivo.

Starostlivosť

• Rovnomerné zavlažovanie: Reďkovky potrebujú pravidelné a rovnomerné zavlažovanie, aby sa zabezpečil správny vývoj koreňov. Nerovnomerné polievanie môže spôsobiť, že reďkovky budú drevnaté, horké alebo prasknú. Reďkovka vyžaduje pravidelné zavlažovanie, aby sa pôda nevysušila.
• Použitie kompostu: Používaj organické hnojivá alebo kompost, aby si zabezpečil dostatok živín pre rast reďkoviek. Reďkovka nepotrebuje silné hnojenie. Používajte kompost alebo organické hnojivo, ktoré podporí zdravý rast koreňov. Vyhni sa prehnanému používaniu dusíkatých hnojív, pretože to môže spôsobiť nadmerný rast lístia na úkor vývoja koreňov.

Ochrana pred škodcami a chorobami

• Škodcovia: Reďkovky môžu byť napadnuté slimákmi, voškami a rôznymi druhmi hmyzu. Použi organické pesticídy alebo prírodné prostriedky na ochranu rastlín, ako sú mydlové roztoky alebo pasce na slimáky.
• Prevencia chorôb: Zabezpeč dostatočnú cirkuláciu vzduchu medzi rastlinami a pravidelne odstraňuj buriny, aby si znížil riziko plesňových ochorení.

Zber

• Čas zberu: Reďkovky sú pripravené na zber zvyčajne 3-4 týždne po výseve, keď dosiahnu veľkosť 2-4 cm v priemere. Reďkovka zvyčajne dozrieva za 25-30 dní po výseve.
• Spôsob zberu: Zberaj reďkovky postupne, aby si mal neustále čerstvú úrodu. Ak ich necháš v pôde príliš dlho, môžu drevnatieť alebo prasknúť.

Pestovanie reďkovky v kvetináči

Áno, reďkovku môžete jednoducho pestovať aj v kvetináči. Ako pestovať reďkovky v kvetináči? Je to rovnaké ako v záhone. Kvetináč by mal byť aspoň 20 centimetrov hlbku a meter dĺžku. Naplníme ho kvalitným substrátom. Na výsadbu do nádob sú vhodné skoré odrody na rýchlenie, prípadne kultivary vhodné na celoročné pestovanie.

V zemine v kvetináči urobíme riadok (ak je nádoba širšia, môžeme aj dva), do ktorého vysievame semená do hĺbky asi 1 centimetra, s rozostupom 4-5 centimetrov. Rozostup však nie je potrebné úplne dodržiavať, mladé rastliny bude aj tak nutné vyjednotiť. Následne semená zahrnieme zeminou a zalejeme. Substrát udržujeme stále mierne vlhký, nie premokrený.

Tipy a triky pre úspešné pestovanie reďkovky

• Výsevné pásiky: Ak chcete mať sejbu presnejšiu a ušetriť si čas pri jednotení, siahnite po výsevných pásikoch. Po ich uložení do pôdy ich výdatne polejte - obal sa musí rozpustiť, inak semienka nevyklíčia.
• Spoločnosť iných rastlín: Reďkovke sa výborne darí v spoločnosti šalátu, špenátu, cibule či mrkvy. Tieto zeleniny vytvárajú priaznivé mikroklimatické podmienky a neprekážajú jej v raste. Užitočným susedom je aj hrášok - svojím rastom zabezpečí neskôr vzídeným reďkovkám mierny tieň. Naopak, nevhodné je pestovanie reďkovky v blízkosti kapustovín (kapusta, brokolica, karfiol). Vysiať naraz reďkovku s mrkvou je výhodné.
• Hnojenie: Pri hnojení záhona pred sejbou reďkovky sa vyhnite použitiu maštaľného hnoja, a to aj vtedy, ak je dobre vyzretý. Táto zelenina ho neznesie - v takto ošetrenej pôde bývajú buľvičky deformované, štipľavé, náchylné na praskanie a často napadnuté škodcami. Ako náhradu za hnoj môžete bez obáv použiť kvalitný, dobre rozložený kompost.
• Zálievka: Reďkovka potrebuje rovnomerne vlhkú pôdu od sejby až po zber. Prílišné sucho spôsobuje zastavenie rastu, hromadenie štipľavých látok a následné praskanie buľvičiek. Pravidelnou zálievkou tomu viete jednoducho predísť.

Prehľad odrôd koreňovej zeleniny

Nižšie je uvedený prehľad vybraných odrôd koreňovej zeleniny, ktoré môžete pestovať vo svojej záhrade:

tags: #stiplava #korenova #zelenina #pestovanie

Populárne príspevky:

• Recept na fašírky s paradajkami
• Drevené mops dekorácie
• Klasické recepty z bravčovej lopatky
• Karfiolová polievka: Jednoduché recepty
• Lečo do skleníc