Strava dieťaťa mimo materského mlieka: Prvé príkrmy

To, že dieťa začne jesť aj inú potravu popri dojčení, je vývojový míľnik, ktorý dieťa dosiahne prirodzene. Väčšina detí sa zaujíma o jedlo okolo 6 mesiaca, tento čas je však orientačný, a je pravda, že pre mnohé deti tvorí veľkú časť príjmu jedla materské mlieko ešte po mnoho mesiacov, niektoré začnú viac jesť až okolo roku s tým, že dojčenie samozrejme pokračuje.

Omnoho viac ako konkrétny čas či vek dieťaťa je dôležité sledovať jeho signály - signály, ktoré znamenajú, že je na jedlo pripravené. Znaky pripravenosti sú, že sa zaujíma o to, keď vy jete, načahuje sa za vaším jedlom, snaží sa dať si ho do úst a podobne. Ak tieto znaky vykazuje (bez ohľadu na jeho vek), tak potom ho nechajte ochutnať jedlo, ktoré si z vášho taniera vyberie. Ak sa tieto znaky ešte neprejavujú, tak počkajte. Nemá zmysel vnucovať dieťaťu jedlo, keď ešte nie je pripravené, ani mu jedlo odopierať, ak už pripravené je.

Zároveň nie je dobré tento vývojový míľnik premeškať. Dávajte bábätku možnosť skúšať jedlo kedykoľvek, keď má najväčší záujem a keď je na to najlepšia pohoda. Nie je podstatné presné časovanie, neexistuje najlepší čas. Najlepší čas je ten, keď je dieťatko spokojné a keď má chuť papať.

Omnoho dôležitejšie než presné množstvo a druh zjedeného jedla je to, aby bábätku chutilo a aby malo z jedla radosť. V tomto bode nie je úlohou rodiča dostať do bábätka čo najväčšie množstvá jedla. Ak zje pár lyžičiek, je to v poriadku, ak má chuť zjesť viac, dajte mu viac. Dávajte mu toľko jedla, koľko chce.

Podmienky okolo jedenia si vytvorte také, aké vám vyhovujú. Niektorí rodičia zisťujú, že ich bábätká jedia viac a lepšie, keď sú niečím zaujaté. Je tiež dobré, ak dieťatko často zoberiete so sebou k stolu, keď vy jete, a umožníte mu, aby sa natiahlo za tým jedlom, o ktoré má záujem a jedlo ho. Ak má chuť na chlebík, nechajte ho jesť chlebík. Bábätká majú záujem o skutočné jedlo, ktoré jedia rodičia. Umožnite mu, aby vaše jedlo bralo do rúk, samo sa ním kŕmilo, namáčalo si ručičku do jedla a oblizovalo ju.

Bábätko môže jesť bežné zdravé rodinné jedlá, o ktoré prejaví záujem. Ak je dieťa ochotné jesť jedlo z taniera, tak mu ho nie je potrebné mixovať, možno ho bude schopné jesť. Množstvo jedla, ktoré deti vo veku do 1 roka z taniera rodičov zjedia, je relatívne malé, keďže hlavným zdrojom potravy zostáva materské mlieko. Preto aj soli, ktorú v jedle dieťatko dostane, nie je veľké množstvo (ak chcete, môžete znížiť množstvo soli, ktoré používate pre celú rodinu - obdobie začiatkov jedenia môže byť aj motiváciou pre zlepšenie stravovania celej rodiny). Papať sa bude učiť postupne v priebehu nasledujúcich mesiacov, nie je sa kam ponáhľať ani sa netreba znepokojovať množstvami či časovaním jedla.

Dávajte bábätku jedlo, o ktoré prejaví záujem, keď vás vidí jesť. Zavádzať jedlo už pred 6. mesiacom by sa nemalo dostať skôr, než po ukončenom 4. mesiaci.

Dojčenie a príkrmy

Výlučne dojčené bábätká majú byť dojčené približne do 6. mesiaca a majú začať dostávať jedlo v tom čase, keď oň prejavia záujem. Nie je pravda, že výlučne dojčené deti by mali byť prikrmované už od 4. mesiaca. Výlučné dojčenie do približne 6. mesiaca je veľmi dôležité, a preto pokračujte v dojčení.

Dojčenie „veľkého“ bábätka nie je odlišné od dojčenia „malého“ bábätka a samozrejme, že ho je možné dojčiť výlučne približne 6 mesiacov a potom ďalej dojčiť v rovnakej miere spolu s jedením rodinnej stravy až do prirodzeného odstavenia. Hmotnosť bábätka nie je faktorom pri načasovaní toho, kedy začať bábätko zoznamovať s jedlom. Materské mlieko je postačujúce aj pre bábätká, ktoré priberali rýchlejšie a viac než väčšina iných bábätiek.

To, že sa chce dieťatko dojčiť často, prípadne sa často budí, nie je ukazovateľom toho, že by mu materské mlieko nepostačovalo, navyše bábätká sa často chcú dojčiť z mnohých iných dôvodov než len preto, že by potrebovali piť mlieko. Dôležité je sledovať, či bábätko pri dojčení dostatočne pije. A ak by dostatočne nepilo, je možné v období výlučného dojčenia zvýšiť príjem mlieka, čo je prvá stratégia pred tým, než by sa hľadali iné možnosti. Ak je skutočne potrebné zvýšiť kalorický príjem a nepodarí sa to zvýšením príjmu materského mlieka, potom je možné po ukončenom 4. mesiaci začať s príkrmami.

Nie je pravdepodobné, že by zavedenie „kaše“ a podobných výrobkov reklamovaných pre „lepší“ spánok ovplyvnilo spánok bábätka, a to bez ohľadu na marketing, ktorý tieto kaše sprevádza. Bábätká sa s najväčšou pravdepodobnosťou totiž nebudia z dôvodu hladu, majú na prebudenie mnohé iné dôvody a dojčenie je spôsob, ako ich naspäť uspať.

Mnohí rodičia sa snažia zvýšiť množstvo jedla tým, že dieťaťu dávajú do jedla svoje odsaté materské mlieko. Mnohé deti v prvých mesiacoch zavádzania jedla nezjedia reálne veľké množstvá jedla. Je to tak v poriadku. Bábätká sa spočiatku ešte len učia jesť jedlo a je normálne, že dojčenie tvorí drvivú časť ich celkového príjmu potravy. Naďalej dojčite tak ako doposiaľ.

PRÍkrmy sa k dojčeniu PRIdávajú, nemajú teda za úlohu znižovať počet dojčení či záujem bábätka o dojčenie. Pokojne bábätko dojčite tak ako doteraz, podľa jeho potrieb, kedykoľvek chce. Mnoho bábätiek sa v tomto veku dojčí aj v noci veľmi často alebo aj častejšie ako predtým. To, že bábätko je jedlo zväčša neovplyvňuje počet nočných zobudení - naopak, niekedy ich počet ešte pribudne, hlavne okolo 8. - 10. mesiaca.

Dieťatko sa bude učiť jesť postupne, nenúťte ho do jedla, dajte mu jedlo ochutnávať, brať do ruky, oblizovať, nechajte ho vyberať si z vášho taniera to, na čo má chuť. Čas, v ktorom deti začnú jesť väčšie množstvá jedla, je rozličný pre rozličné deti. Hlavná otázka je, či vaše dieťatko prospieva. Pretože väčšina detí, ktoré sú v prvých mesiacoch zavádzania jedla dobre dojčené a zároveň jedia trošku jedla, prospieva dobre a postupne sa neskôr rozpapajú viac.

Ak väčšie dieťatko nepriberá dostatočne, odmieta príkrmy a súčasne sa často alebo dlho dojčí, často sa vysloví nesprávny záver, že dieťa odmieta jedlo preto, lebo sa dojčí. Niekedy paradoxne zvýšenie tvorby mlieka a zvýšený príjem mlieka zo strany bábätka zvýši aj chuť do jedenia jedla.

Bez ohľadu na to, aká je príčina správania dieťatka, dojčenie preňho môže byť v takejto situácii len dobré, pomáha mu získavať životne dôležité živiny a vo všeobecnosti celú situáciu zachraňuje. Nie je príčinou toho, prečo dieťatko odmieta jesť stravu a odmietnuť dať mu možnosť sa nadojčiť nijako nezvýši jeho chuť do jedla. Ak by išlo o čokoľvek iné, teda keby napr. dieťa bolo ochotné jesť len chlieb a nič iné, nikoho by ani nenapadlo neumožniť mu dať si chlieb, každý by hľadal spôsoby, ako k chlebu pridať aj iné jedlá. Pri dojčení je veľmi typickou nesprávnou radou vziať dieťaťu aspoň to, čo je ochotné jesť - materské mlieko a s tým aj dojčenie.

To, že deti nejedia jedlo môže mať veľa príčin, niektoré z nich môžu byť medicínske, niektoré psychologické a niektoré si vyžadujú len trpezlivosť a veľké úsilie.

Nenúťte dieťatko do jedla.
Začnite tým, že mu budete v prvom rade ponúkať jedlá, ktoré má rado.
Skúste postupne vytvárať príležitosti, aby sa mohlo hrať s novým jedlom, chytať ho bez toho, aby ste chceli, aby ho jedlo.

Materské mlieko je aj po skončení výlučného dojčenia ešte mnoho mesiacov hlavnou súčasťou výživy dieťaťa a ešte v druhom roku života pokrýva takmer všetky výživové požiadavky dieťaťa. Preto, ak sa dieťa prechodne chce znova len dojčiť a odmieta jedlo, nie je potrebné sa obávať. Táto situácia sa často stáva, ak je bábätko choré. Choré deti často chcú byť len dojčené.

Pri zavádzaní jedla je dôležité, aby sa neustále zabezpečovalo aj dobré dojčenie. Niektoré bábätká sa totiž po zavedení jedla samy od seba dojčia veľa a výdatne, ale niektoré vzhľadom na rýchlo zavedené veľké množstvá jedla a na znížený počet dojčení, sa dojčia menej, ako by potrebovali, čím sa môže príliš znížiť tvorba mlieka, a následne bábätká dojčenie môžu odmietať.

Mnohí rodičia vravia, že majú v otázke zavádzania jedla „chaos“. Odporúčania sú skutočne nesmierne rozmanité. Harmonogramy, recepty pre bábätká a presné rozpisy sú populárne. Podobne, ako sú ešte stále populárne (a neraz aj dodržiavané) odporúčania o tom, že bábätko sa má dojčiť v trojhodinových intervaloch (prípadne odporúčanie, že sa nemá kŕmiť skôr ako o hodinu).

Mnohé z týchto rád sú bezdôvodne príliš opatrné a berú jeden meter na všetkých - kombinujú zoznamy potenciálne alergizujúcich potravín a paušálne predpokladajú, že dieťa bude alergické na všetky (nehovoriac o tom, že medzi potraviny, na ktoré sú ľudia často alergickí, patrí napríklad kravské mlieko, ktoré sa dáva bez premýšľania novorodencom v podobe umelého mlieka). Taktiež sa tieto zoznamy sústreďujú na vymenovanie "nevhodných" potravín bez toho, aby objasňovali, čo vlastne by bolo prejavom alergie a čo v prípade silnej alergickej reakcie urobiť.

Jedným z nesprávnych predpokladov je, že účelom podávania jedla je odstrániť dojčenie, pretože existuje nesprávna predstava, že jedlo dojčenie nahrádza; že jedenie je začiatkom odstavovania.
Ďalším nesprávnym predpokladom je, že dojčenie neprebieha podľa potrieb dieťaťa, ale že má trojhodinový režim, v rámci ktorého o 7:00 nadojčíte, a preto o 10:00 zavediete ovocnú desiatu, čím nahradíte dojčenie o 10:00.

Časový harmonogram jedenia sa odvíja od predstavy, že deti sa dojčia v konkrétnych časových intervaloch. Matky, ktoré dojčia podľa potrieb bábätka, často hovoria, že nevedia predpokladať, kedy sa bábätko bude dojčiť a podľa toho časovať podávanie jedla. Preto ich tiež často mätie to, že dieťatko nakŕmia a ono potom chce ešte dojčenie.

Alebo naopak, ak je dieťa už príliš hladné, nie je ochotné zjesť jedlo a vytrvalo sa dožaduje dojčenia. V rámci myšlienky dojčenia na požiadanie je oboje normálne, dieťa sa naďalej dojčí na požiadanie, či už pred jedlom alebo po jedle. V skutočnosti na desiatej, ktorej súčasťou je ovocie, nie je nič magické. Mimochodom, kaše (obzvlášť tie drahé instantné, kupované), nie sú pre dieťa žiadnou nevyhnutnosťou - a navyše niektoré z nich obsahujú umelé mlieko, ktoré dojčené dieťa nepotrebuje.

Je pochopiteľné, že rodičia sa snažia nájsť ten najlepší návod na to, ako kŕmiť svoje bábätko, a preto sa často do písmena pridržiavajú návodov, namiesto toho, aby sledovali svoje bábätko a jeho reakcie - podobne ako pri dojčení. Odpútajte sa od strachu z podávania jedla. Mnoho žien nám píše o tom, ako veľmi sa ich dieťatko pozerá napríklad týždeň pred ukončeným 6. mesiacom za jablkom, ktoré ony jedia, ale rozmanité návody na prikrmovanie v nich vyvolali taký strach, že v snahe urobiť to čo najlepšie mu jablko nedajú.

Matky často jedia inokedy ako zvyšok rodiny (napríklad čakajú, kým dieťatko konečne zaspí, aby sa mohli v pokoji najesť). Usporiadajte si časy jedla tak, aby vám vyhovovali. Ale ak napríklad je vaše bábätko hore v čase, keď idete jesť, zoberte ho so sebou k stolu a keď má chuť na chlebík, ktorý vy jete, využite túto príležitosť a ponúknite mu ho. Alebo ak bude chcieť mrkvu z vašej polievky, pokojne mu ju dajte.

so zoznamovaním bábätka s jedlom nemusíte čakať presne do 6. mesiaca. Odporúčanie WHO dojčiť výlučne do 6. mesiaca platí pre plne dojčené deti.

Dojčené dieťa nepotrebuje, aby ste mu pri zavádzaní jedla začali dávať umelé mlieko. Po 6. mesiacoch je zbytočné dávať umelé mlieko, a to aj v prípade, že ide o deti, ktoré vôbec nie sú dojčené, s podmienkou, že jedia dostatok rozmanitej výživnej stravy v dostatočnom množstve. Po 1. roku života dojčené dieťa, ktoré má byť naďalej po 6. mesiaci dojčené, aj po skončení výlučného dojčenia získava „mliečne výrobky“ z materského mlieka a z výživového hľadiska nepotrebuje žiadne ďalšie mlieko, či mliečne výrobky, napríklad jogurty. Materské mlieko je omnoho kvalitnejšie než akýkoľvek jogurt (akokoľvek propagovaný), a to aj z hľadiska obsahu probiotík.

Na druhej strane, ak v rodine konzumujete jogurty a budú patriť do jedálnička vášho dieťaťa v budúcnosti, začnite mu ho dávať, keď to budete považovať za správne, ale nemáte sa kam ponáhľať. Čo sa týka typu jogurtu - toto je vaša spotrebiteľská voľba, neexistuje žiadne odporúčanie, takéto odporúčania sú často ovplyvnené (vedome či nevedome) marketingom. Ak chcete dávať dieťaťu mliečne výrobky, pretože ich ako rodina konzumujete, dávajte mu tie, ktoré v rodine jete. Všetky ostatné pravidlá ohľadne mliečnych výrobkov sa týkajú otázky zdravej výživy, a tie je možné nájsť na mnohých iných miestach.

Ak má vaše dojčené bábätko už viac ako 4. mesiace a nezískava na prsníku dostatok mlieka - v medzičase, kým spoločne s laktačnou poradkyňou MAMILY zvýšite tvorbu mlieka a urobíte ďalšie dôležité opatrenia pre zlepšenie dojčenia - je ideálnym riešením podávanie rodinnej stravy; toho, čo dieťatku chutí. Umelé mlieko v tejto situácii už nie je potrebné. V tomto veku je omnoho vhodnejšie zaviesť kalorické jedlo (čerstvé jedlo), ktoré je vhodnejšie než umelé mlieko.

Navyše podávanie umelého mlieka (alebo akejkoľvek inej tekutiny) fľašou môže postupne ešte viac zhoršovať dojčenie, čo je o dôvod naviac, aby ste prešli z dokrmovania fľašou na prikrmovanie stravou, kalorickým jedlom. Pri takýchto jedlách by malo ísť o bežné normálne zdravé jedlo rodiny, ktoré by malo v každom jedle obsahovať olej či kombináciu olejov alebo maslo.

Ľudia si neuvedomujú, prečo je dobré a vhodné začať pri čiastočne dojčených deťoch nahrádzať umelé mlieko po 4. mesiaci jedlom - umelé mlieko je totiž tiež "mnohozložková" sušená instantná potravina - umelé mlieko sa skladá z kravského mlieka, olejov a tukov zo živočíšnych a rastlinných zdrojov, a rozličných ďalších pridaných zložiek. Aj pri podávaní umelého mlieka môže mať bábätko alergickú reakciu napríklad na bielkovinu kravského mlieka či anafylaktický šok. Dokonca na bielkovinu kravského mlieka je alergické pomerne veľké percento detí. Takže deti, ktoré pijú umelé mlieko, už prijímajú mnoho zložiek z rozličných potravín, často už od narodenia.

Dôvod, pre ktorý je vhodné pri čiastočne dojčených deťoch po 4. mesiaci začať nahrádzať umelé mlieko čerstvým jedlom, je práve to, že dieťa má vďaka tomu možnosť začať jesť reálne jedlo, ktoré je čerstvé (a nie sušené), teda skutočné jedlo, ktoré obsahuje rozličné vitamíny a minerály v prirodzenej podobe. Obličky aj tráviaca sústava v tomto veku sú na normálne jedlo pripravené, nie je to pre ne o nič viac zaťažujúce ako podávanie umelej výživy. Umelé mlieko je len iná tekutá forma rozličných potravín.

K tomuto si môžete prečítať množstvo vedeckých zdrojov, napríklad Európsky výbor pre pediatrickú gastroenterológiu, hepatológiu a výživu (ESPGHAN), kde sa v odborných usmerneniach z roku 2017 okrem iného uvádza, že "bábätká by mali dostávať jedlo rozličných chutí a štruktúry, vrátane horko chutiacich druhov zeleno sfarbenej zeleniny. Odporúča sa popri jedle pokračovať v dojčení. ... Alergénne potraviny by sa mali zavádzať, keď sa začne s jedením, hocikedy po 4 mesiacoch. Bábätká s vysokým rizikom alergie na arašídy (bábätká s ťažkým ekzémom, alergiou na vajíčka alebo oboje) by mali mať arašídy zavedené medzi 4. - 11. mesiacom po vyhodnotení situácie špecialistom. Lepok je možné zavádzať medzi 4. až 12....

Ako začať s prvými príkrmami?

Príkrmy podávajte dieťaťu zásadne lyžičkou. Najvhodnejšie sú na začiatok jemné pyré z jedného druhu lokálnej zeleniny (ako je mrkva, zemiak, brokolica alebo karfiol), ktoré sú podávané obvykle v období doobeda. V priebehu jedného mesiaca môžete začať aj s viaczložkovými príkrmami, zeleninovými a mäsovo-zeleninovými.

Ak vaše dieťa spočiatku príkrm odmieta, buďte trpezlivá. Je to jeho prvýkrát, kedy ochutnáva tuhú stravu, a tak je veľkým úspechom aj jedna či dve lyžičky, ktoré naozaj prehltne.

Kedy prvé príkrmy zaviesť?

Ak je dieťa plne dojčené, odporúča sa zaviesť príkrmy od ukončeného 6. mesiaca. Pokiaľ je na umelej výžive, môžete s príkrmami začať už od ukončeného 4. mesiaca.

Zavádzame príkrmy: trojstupňový systém

Pripravíme si jednozložkový zeleninový príkrm, napr. mrkvu. Postupne nahradíme obedňajšiu dávku dojčenia alebo mlieka jednou porciou mrkvy. Pred obedňajším kŕmením podáme niekoľko lyžičiek mrkvy. Zvyšujeme množstvo podanej mrkvy tak, aby celá obedňajšiu dávka mlieka bola v priebehu niekoľkých málo dní úplne nahradená mrkvou. Iný druh zeleniny prvé dni nepodávame.
Ak je jednozložkový príkrm dobre znáša, podáme na obed namiesto jednozložkového zeleninového príkrmu (mrkva) príkrm s dvomi zložkami, napr. mrkva so zemiakmi. K rovnakému druhu zeleniny, ktoré už dieťa vyskúšalo, pridáme teda druhú zložku - zemiaky.
Opäť po niekoľkých dňoch podávame na obed namiesto dvojzložkového príkrmu príkrm trojzložkový napr. mäso s mrkvou a zemiakmi.

Ovocie až po zelenine

Až po zavedení mäsovo-zeleninových príkrmov sa odporúča začať s ovocím (napr. jablkom alebo hruškou), ktoré nahradí doobednú a poobednú porciu mlieka. Nové druhy zeleniny a ovocia by sa mali do jedálnička pridávať vždy až po niekoľkých dňoch. Dieťa si tak lepšie zvyká na nový spôsob podávania jedla a vám to umožní lepšie rozpoznať prípadnú neznášanlivosť niektorých potravín.

Ovocie do stravy zavádzame rovnako, ako zeleninové príkrmy, teda postupne. Ovocný príkrm ponúkame dieťaťu obvykle doobeda či poobede ako olovrant.

Obilnomliečne a nemliečne kaše

Oblininy sú zdrojom zdravej energie, dôležité pre budúci vývoj dieťaťa. Po zavedení zeleninových a ovocných pyré je vhodné do stravy pridať obilné alebo obilnomliečne kaše. Tie jednak zaručujú kontinuitu v mliečnych dávkach a tiež uvádzajú do jedálnička dieťaťa obilniny, ktoré sú zdrojom zdravej energie, vitamínov, minerálnych látok a vlákniny. Správne dojčenské mliečne kaše obsahujú dojčenské mlieko, ktoré má upravený pomer bielkovín a tukov.

Nemliečne kaše sa potom pripravujú s dojčenským alebo materským mliekom. Pre začiatok sú najvhodnejšie kaše ryžové alebo kukuričné, pretože sú ľahko stráviteľné a majú jemnú chuť. Ale ani s lepkom dlho neotáľame a podáme ho najneskôr do ukončeného 7. mesiaca, najlepšie v čase, keď je dieťa ešte dojčené. Zavádzanie lepku do stravy by malo byť postupné od malého množstva po celú porciu obilnej lepkovej kaše.

Kašu obvykle podávame ako večernú porciu pred spaním, vhodné je tiež podať kašu aj ráno na raňajky ako zdroj energie na celé dopoludnie.

Čo ešte potrebujete vedieť?

Aj keď sa to možno nezdá, výživa bábätka sa začína už jeho počatím. Vyvíjajúci sa plod zdieľa svoju krv s krvou matky, a tým rovnako aj všetky živiny, ktoré matka prijme - preto je dôležité dbať na zdravú a vyváženú stravu počas tehotenstva, ale aj pred ním. Po narodení však veľa mamičiek trápi aj to, ako a kedy začať s prvými príkrmami u dieťatka. Boja sa, aby to nebolo príliš skoro, alebo zase neskoro. Aby niečo nezanedbali a aby svojmu bábätku dopriali to najlepšie.

Ovocie alebo zelenina?

Po narodení dieťaťa je jeho prvou výživou materské mlieko, prípade „umelé“ mlieko - dojčenská mliečna formula. Materské (prípadne dojčenské) mlieko obsahuje všetky zložky, ktoré sú v dokonalom pomere potrebné pre správny vývoj a rast dieťaťa. Avšak, zloženie materského mlieka súvisí aj s jedlom, ktoré prijíma matka.

Kravské (či kozie) mlieko sa neodporúča ako náhrada za materské mlieko. Tieto mlieka sa neodporúčajú najmä z dôvodu vzniku alergií a zároveň nízkeho obsahu vstrebateľného železa. Deti by dokonca nemali piť kravské mlieko počas prvého roka vôbec. Nízkotučné mlieko - z dôvodu, že neobsahuje dostatočné množstvá výživných látok, minerálov a vitamínov - sa neodporúča podávať deťom do dvoch rokov.

Rovnako sa neodporúča používať rastlinné mlieka ako náhradu materského mlieka či mliečnej formuly. Rastlinné nápoje (rastlinné mlieka) môžeme pridávať do jedálnička dieťaťa už aj skôr ako kravské či kozie mlieko. Ideálne je si ich pripraviť doma a nekupovať v obchodoch, nakoľko tie kupované obsahujú rôzne prídavné látky a konzervanty. Ryžový nápoj môžete zaradiť už od ukončeného 6. mesiaca; pšenový, pohánkový či ovsený od ukončeného 9. mesiaca.

Kedy začať?

Podľa WHO (Svetová zdravotnícka organizácia) by sa dieťatko malo plne dojčiť až do ukončeného 6. mesiaca života. U detí, ktoré sú kŕmené náhradnými dojčenskými mliečnymi formulami, sa prvé príkrmy začínajú zavádzať o niečo málo skôr - a to po dovŕšenom 4. či 5. mesiaci.

Skoršie zavádzanie príkrmov - pred ukončeným 6. mesiacom u dojčených detí a ukončeným 4. mesiacom u nedojčených detí - nemá pre dieťa žiadne výhody. Naopak, skôr sa ukazuje, že takáto strava môže byť záťažou pre nezrelé obličky či tráviaci trakt dieťatka. Vhodný čas na zavedenie prvých príkrmov nie je určený váhou dieťatka.

Ak chceme začať s prvými príkrmami, je dôležité, aby dieťatko dokázalo sedieť s oporou a kontrolovalo pohyby hlavičky. Bábätko dokáže sedieť a držať hlavu. Nerobí mu problém koordinovať oči, ruky a ústa.

Niekedy sa hovorilo aj o tzv. „imunologickom okne“ - teda období v živote dieťaťa, kedy by sa malo stretnúť s potravinami, ktoré sú alergénne - napr. lepok, a tým by si na ne organizmus zvykol a nereagoval v neskoršom veku alergickou reakciou. Avšak toto „imunologické okno“ bolo vyvrátené a je známe, že imunitný systém dieťaťa sa vyvíja niekoľko rokov, nie zopár týždňov.

Ako postupovať?

Od ukončeného 6. mesiaca u dojčených detí podávame zo začiatku jednozložkovú zeleninovú kašu v čase obeda. Na prvé príkrmy zvolíme sladšiu zeleninu - mrkvu alebo zemiak. Prvé tri týždne podávajte len jednodruhový typ zeleninového príkrmu (napr. 3 až 4 dni mrkvový, potom ďalšie 3 až 4 dni zemiakový, atď.), pričom sa postupne navyšuje dávka - a to až do objemu 150 - 200 ml.

Približne po dvoch týždňoch príkrmu ku kaši môžete pridať aj chudé mäso - napr. kuracie (v objeme max. 1 polievkovej lyžice), prípadne dobre uvarený žĺtok. Vaječný bielok nie je vhodné pridávať, nakoľko pôsobí ako alergén - do stravy ho zavádzajte až po prvom roku dieťaťa. Žĺtok či mäso nemusíte ku kaši pridávať každý deň. Vaječný žĺtok stačí zaradzovať dvakrát do týždňa, mäso maximálne tri až štyrikrát.

tags: #strava #dieťaťa #mimo #materského #mlieka #prvé