Strieborná lyžička: Súťaž vo varení, história a tradície obce Lúky

Obec Lúky, ktorá má meno podľa polohy kraja (od lúk), sa rozprestiera po obidvoch stranách krajinskej cesty (hradskej) vedúcej z Púchova cez Lýsky priesmyk na Moravu. Od Púchova i od Moravy je vzdialená na 12-12 km, takže leží uprostred Púchovskej doliny. Je dlhá 2 km. Na hornom konci, pri moste, odbočuje viciniálna cesta na Lazy pod Makytou, vzdialené 4 km.

V článku sa pozrieme na históriu a súčasnosť tejto malebnej obce, jej tradície, ale aj na zaujímavé tipy a triky, ktoré sa môžu hodiť v každej domácnosti. Okrem toho sa dotkneme aj témy súťaže vo varení, ktorá je neodmysliteľnou súčasťou života v Lúkach.

Pamätná kniha obce Lúky

Uznesením obecného zastupiteľstva zo dňa 20. marca 1933 bol Rudolf Jaroušek, správca školy rímsko katolíckej ľudovej na Lúkach, ustanovený prvým kronikárom tunajšej obce. Tejto funkcie sa ujal. Nie je tunajším rodákom. Býva tu len 4 roky. Narodil sa 31. januára 1904 a po absolvovaní učiteľského ústavu v Lučenci, bolo to jeho tretie miesto, keď sa 31. januára 1931 stal správcom učiteľom tunajšej rímsko katolíckej ľudovej školy.

Púchovská dolina, v ktorej sa nachádza obec Lúky.

Opis obce

Dolina na Lúkach je najužšia. Po stranách hradskej stoja zväčša drevené domce, často bez komínov, takže dym vychádza povalom. Len kostoly (rímsko katolícky a židovský), fara, školy (rímsko katolícka a ev.a.v.), notársky úrad, poštový a telegrafný úrad, četnícka stanica a niektoré židovské domy sú murované. Za domami sú menšie, väčšie záhradky a polia. Na nížine dosť úrodné, na stráňach neraz kamenisté a preto menejcenné.

Ulica je úzka, miestami len pár metrov, čo je na tak frekventovanú hradskú zaiste primálo. Na hornom konci dediny, za mostom je schreibrovská parná píla. Pred rokmi zamestnávala až dvadsať robotníkov, dnes sotva 6-7. Má svojho strojníka a spravuje ju lesný správca z Lysej pod Makytou. Po prevrate menila viac ráz svojich majiteľov. Stavebné drevo (hrady, dosky, laty) predáva sa aj do cudzích štátov, najmä do Nemecka.

Katolícky kostol

Stojí na dolnom konci, pri vstupe do dediny. Je najstarší kostol doliny a okolia vôbec. Podľa ľudovej povesti počali ho stavať medzi Lúkami a Lysou, tam, kde stoja teraz staré lipy a kríž, ale práca sa nedarila. Čo cez deň vystavali, v noci im to vždy ktosi zrúcal. Márne strážili robotníci v noci. Keď prišlo 12 hodín, pospali a ráno zas bolo všetko rozváľané. Boli bezradní. Až tu raz akýsi neznámy človek im poradil: „Zapriahnite čierne voly do voza a nechajte voľne ísť. Kde zastanú tam vystavte kostol“. Stalo sa. Voly zastali na mieste dnešného kostola. Lúčania s čerstvou chuťou dali sa do stavby a kostol bol čoskoro hotový.

O kostole zo spisku zostaveného na pamäť 700 ročného jubilea chrámu (1228-1928) uvádzam toto: „Lúcky chrám je najstarší na okolí a jeden z najstarších v Trenčianskej a v biskupstve nitrianskom, ba na Slovensku vôbec“. Podľa kanonickej vizitácie vykonanej na Lúkach 25. augusta 1829 so všetkou pravdepodobnosťou tvrdiť, že bol postavený r.1228. Tento rok je vyrytý v plechovej zástavke, nachádzajúcej sa v štíte veže a niet nijakých príčin, aby tento rok značil iné ako rok postavenia. Tým viacej, lebo štruktúra, štýl a spôsob stavby nepochybne nasvedčujú, že chrám bol postavený v 13. storočí za panovania Arpádovcov, keď sa stavali kostoly aj inde. V kameni hlavnej brány je síce vyrytý rok 1612, ale v tomto roku bol už kostol len opravovaný, prípadne prestavaný. Druhý raz bol kostol opravovaný r. 1817.

Cintorín a Fara

Cintorín bol na Lúkach pôvodne len okolo kostola, len koncom 18.storočia založili terajší cintorín. Pod kostolom je krypta, prístupná len z kostola. V tej pochovávali patrónov a farárov, ale nie všetkých. Do r. 1823 bola fara drevená. V tomto roku postavili faru z kameňa. R. 1882 bola fara prestavaná, takže bola zrušená brána vedúca cez stred farskej budovy a dve krajné čiastky farskej budovy boli spojené novovystavanou izbou tak, ako dnes.

Škola

Podľa kanonickej vizitácie z r.1829 na Lúkach jestvuje katolícka škola od r.1826. Postavili ju na terajšom mieste. V roku kanonickej vizitácie (1829) organistom bol František Kresánek, rodák z Považskej Bystrice a bol súčasne učiteľom, notárom a zvonárom. Do r.1929 škola bola jednotriedkou, hoci už niekoľko rokov počet žiakov prevyšoval hodne číslo 100. V tomto roku (1929) cirkevníci s veľkými obetami a pomocou subvencií Krajinského úradu v Bratislave, vystavili krásnu, modernú dvojtriedku so správcovským bytom v cene cca Kč 220.000. Odvtedy vyučujú dvaja učitelia. V ostatných 3 rokoch žiakov je vyše 150, mala by sa zriadiť i tretia trieda, čo v dnešných ťažkých pomeroch ale nijako nemožno.

Školu navštevujú okrem detí lúckych, žiaci katolíckeho vyznania z Dolnej Dubkovej a zo Záriečia. Podľa udania správkyne školy p. Oľgy Švehlovej miestna ev.a.v. škola vznikla r.1913. Od začiatku učí na nej ona. Má žiakov 64, z nich polovica dochádza z Dolnej Dubkovej. Budova je z r.1913. V rokoch poprevratových menovaná správkyňa vyvinula čulú kultúrnu činnosť.

Židia

V obci okrem katolíckeho kostola je aj veľký kostol židovský. Stojí od r.1872. Predtým na jeho mieste stál kostol menší, drevený. Sem patrili a patria židovskí veriaci z obcí Lúky, Dolná Dubková, Lazy pod Makytou, Lysá pod Makytou, Záriečie, Mestečko, Vydrná, Zbora a Dohňany. Židia na Lúkach mali aj svoju školu, založenú asi v r.1872. Trojtriednu s piatimi ročníkmi. Napred sa vyučovalo len hebrejsky, neskoršie v nižších triedach nemecky a vo vyšších maďarsky. Všetkých žiakov bývalo asi 135. Školu navštevovali i katolíci a evanjelici. Židovské deti z Lúk chodia teraz do miestnej rímsko katolíckej školy.

Vodstvo a pôda

Na juhovýchodnej strane obce tečie potok Biela voda, prameniaci na Čertove. Bielou vodou ho prví začali nazývať Maríkovčania, ktorí chodievali na Lúky pracovať. Smerom na Lysú pod Makytou je cez Bielu vodu postavený drevený most, obnovený r.1936. Pri potoku stojí jeden valcový mlyn - blízko Osmeku. Pri ňom je aj píla, kde si dávajú rezať kmene na dosky z okolitých obcí. Patrí p. Pečeňovi. Donedávna stál tu aj druhý mlyn, neďaleko parnej píly. Bol však zrušený pri stavbe železnice Púchov-Horní Lideč v r.1935.

Pôda nášho chotára pozostáva z piesku, hlinačky, slienu a štrku. Na rovine je dosť úrodná. Menej na stráňach kde je hodne štrku. Všetka zem u nás je nános. Miestami, zvlášť na rovine, je veľmi blízko pod povrchom voda, čo veľmi škodilo plodinám. Preto v r.1931 boli najvlhšie pozemky odvodnené.

Obyvateľstvo a úrady

Podľa sčítania ľudu z r.1930 bolo na Lúkach 198 domov, 783 obyvateľov. Z nich čslov. Národnosti 752, ruskej 4, nemeckej 16, židovskej 8, cudzincov 3. Katolíkov 584, ev.a.v. 133, židov 63, iných 3. Obyvatelia sú skoro všetci robotníci, roľníkov je málo. I tí zväčša sú utisnutí na zárobok, lebo oráčiny je málo a nie najlepšej akosti. Od r.1937 je železničná stanica v mieste. Predtým sa chodilo do Púchova nad Váhom (13 km). Obec Lúky patrí do púchovského okresu, kde je okresný úrad, berný úrad, okresný súd, dôchodková kontrola, okresný lekár, zverolekár. V obci je trojtriedna rím.katol. a jednotriedna ev.a.v. škola. Do meštianskej školy chodia žiaci do Púchova. Železničná stanica má prednostu (p.Vida), výpravčíka, traťmajstra a 5 výhybkárov.

Kroje a hory

Občania nosievali pestré kroje. Ženy nosia ešte doteraz zubáče, riasnaté punčochy, vyšívané papuče, rukávce, biele plachty a v zime kožuchy. Chlapi tmavé súkenné nohavice, kapce (papuče), vyšívané vesty s gombíkmi a široké klobúky. Ale kroj pomaly zanechávali. Už pred vojnou bolo toto badateľné. Po prevrate chlapi takmer úplne sa vzdali kroja. Širokého klobúka už na hlave Lúčana dávnejšie nevidieť.

Hôr u nás nie je veľa, ale viac ako pred 50 rokmi. Lesov pribudlo na úkor pasienkov. Najviac hôr je v čiastkach Nová stávka a Stávky. V horách rastú stromy listnaté (buky, duby, hraby, brezy, kleny), ihličnaté (smreky, borovice, jedle, červený smrek, borovičky). Sem tam sa nájdu osiky, agáty, lipy. Hory patria miestnemu urbáru a jednotlivcom. Obec nemá lesov.

Starostlivosť o striebro

Starožitný príbor, šperky či svietniky - nech má „rodinné striebro" akúkoľvek podobu, isté je, že na jeho údržbu treba nevídanú trpezlivosť a svaly. Leštenie striebra, aby nezachádzalo a stále si udržalo pekný jas a čistotu, nie je najzábavnejšia činnosť. Aby striebro ostalo pekné, treba ho čistiť pravidelne, neraz s použitím pomerne agresívneho čistiaceho prostriedku, ktorý obsahuje síru - a vytrvalo ho leštiť.

Ak striebro leštíte takýmto čistiacim prostriedkom, jednak z neho stierate čiernu vrstvičku sulfidu strieborného, ale s ňou aj trochu striebra pod ňou.

Ako si zjednodušiť prácu pri čistení striebra?

Ak si chcete prácu aspoň trochu zjednodušiť - a nevydrať napríklad tenké strieborné retiazky, vyskúšajte tento postup: Potrebujete naň len alobal a sódu bikarbónu. Pomocou tejto metódy totiž zmeníte sčernalý sulfid strieborný späť na striebro.

Misku alebo hlbšiu nádobu, do ktorej sa bude dať ponoriť strieborný predmet, vyložte alobalom. Hliník je totiž mimoriadne citlivý na síru - citlivejší než striebro, takže atómy síry, ktoré na striebre spôsobujú začernanie, sa za určitých podmienok presunú na hliníkovú fóliu.

V ďalšom kroku budete strieborný predmet zalievať vriacou vodou, preto položte misku s alobalom do kuchynského drezu alebo pod ňu dajte podložku pod hrniec. Nosičom, ktorý pomôže síre presunúť sa zo striebra na hliník, bude sóda bikarbóna. Čiže: Do misky vystlanej alobalom pridajte asi 1 - 2 polievkové lyžice sódy bikarbóny, vložte strieborný predmet a všetko zalejte vriacou vodou. (Vhodný pomer je zhruba 2 PL sódy bikarbóny na 1 liter horúcej vody.)

Strieborný predmet by mal byť celý ponorený do vodného roztoku. Nechajte pár minút postáť, potom kuchynskými štipcami predmet potočte a opäť 2 - 3 minútky počkajte. Ak je striebro veľmi zanedbané a zájdené, bude možno potrebné znovu zohriať vodu a celý postup ešte raz zopakovať. Keď voda mierne vychladne tak, že striebro dokážete vybrať z vody rukou, vyleštite ho jemnou handričkou.

Jednoduchý spôsob čistenia striebra pomocou alobalu a sódy bikarbóny.

Kokosový olej - zázrak v domácnosti

Kokosový orech netreba zvlášť predstavovať. Hoci toto hnedé chlpaté čudo s tvrdou škrupinou a sladkým vnútrom v našich končinách nevypestujeme, poznáme jeho chuť, predovšetkým zo zákuskov a cukroviniek. V roku 2015 patril medzi 2,5% svetovej produkcie rastlinných olejov a jeho popularita stále rastie. Získava sa extrakciou alebo lisovaním dužiny kokosovníka a má teplotu topenia 23-26 °C, preto ho väčšinou nájdeme v tuhom skupenstve, v ktorom pripomína sneh.

Kokosový olej je zaradený medzi superpotraviny. Prečo?

Kokosový olej neobsahuje cholesterol, je ľahko stráviteľný a pri varení a pečení do cca 240 stupňov sa neprepaľuje a neuvoľňuje karcinogénne látky.
Hoci je kokosový olej vlastne tuk, je veľmi zdravý. Obsahuje totiž nasýtené mastné kyseliny so stredne dlhým reťazcom - kyselinu laurovú, kyselinu kaprylovú a kyselinu kaprinovú.
Kyselina laurová, ktorá má v kokosovom oleji cca 50% zastúpenie, sa v tele mení na monolaurín, ktorý pomáha likvidovať vírusy, baktérie aj plesne. Kokosový olej teda predovšetkým zlepšuje trávenie a pomáha bojovať proti baktériám, vírusom a kvasinkovým ochoreniam.

O účinkoch kokosového oleja na ľudské zdravie sa čoraz častejšie zmieňujú odborníci po celom svete. Lekár Dr. "Kokosový olej je záchranou pre mnoho ľudí, a to najmä pre tých najmladších a najstarších. Používa sa ako súčasť špeciálnych potravinárskych prípravkov pre tých, ktorí trpia poruchami trávenia a majú problémy s trávením tukov. Z rovnakého dôvodu sa tiež používa v prípravkoch pre dojčatá, na liečbu podvýživy.

Kokosový olej využijete všade tam, kde využívate iné oleje - pri varení, pečení, aj v studenej kuchyni. Môžete na ňom vyprážať rezne, aj si ho natrieť na pečivo namiesto masla. Ak sa vám ale už podarilo spáliť, kokosový olej zmierni podráždenie pokožky. Ak patríte medzi alergikov alebo máte citlivú pokožku, kokosový olej je pre vás rozhodne výborná voľba. S pomocou kokosového oleja si viete vytvoriť aj vlastnú ekologickú maskaru, a to bez toxickej chémie!

Počuli ste už o metóde "oil pulling" alebo olejovej terapii? Ide o vyplachovanie úst olejom a svoj pôvod má v ajurvédskej medicíne. Používa sa predovšetkým na bielenie zubov, zmiernenie ochorení ďasien a zubných kazov či zápachu z úst, ktorý spôsobujú nahromadené baktérie. Kokosový olej sa dá použiť na dezinfekciu predmetov v domácnosti.

Ak budete celé dni len posedávať a napchávať sa kokosovým olejom, neschudnete. Ak však kokosovým olejom nahradíte iné tuky, pomôže vám zhodiť nejaké to kilo. Kyseliny so stredne dlhými reťazcami sa ľahko rozpustia v telesných tekutinách a telo ich rýchlo spracuje. Kokosový olej sa preto neusadí v tele ako tuk, ale rýchlo sa premení na energiu pre mozog aj pre svaly. Kokosový olej je jednoducho skvelý pomocník v dobrých aj v zlých časoch. Nemal by preto chýbať vo vašej lekárničke, kuchyni, kúpeľni či dielni.

Kokosový olej a jeho široké využitie.

Súťaž vo varení kotlíkového gulášu "Horehronský kotlík"

Súťaž vo varení kotlíkového gulášu „Horehronský kotlík“ bol síce upršaný, ale z nášho pohľadu úspešný. Urobili sme si guláš „Pod starou Lipou“, langoše, pampúšiky a kapustnicu v Alhambre. Naši členovia sa aktívne zúčastnili „Turistického zrazu seniorov“ na Zbojskej, akcie ZO JDS Michalová „Gabčíkovo“, akcie OO JDS v Brezne návšteva parlamentu SR v Bratislave, jarmoku v Podbrezovej. O všetkých týchto akciách sme našich členov a sympatizantov informovali cez mesačník „Podbrezovský spravodajca“, na webe obce Podbrezová, v obecnom rozhlase a na vývesných tabuliach.

Naša dvojročná činnosť by bola neúplná bez akcií v prvom polroku 2017. Začali sme v januári Výročnou členskou schôdzou ako jedna z prvých ZO JDS v okrese Brezno. Dôležitým údajom je stav členov na začiatku roku: 80 členov splnilo všetky podmienky členstva v JDS.

Boli schválené všetky dokumenty vyplývajúce zo Stanov JDS, kde si pozornosť zasluhuje schválený plán činnosti ZO JDS P-Š na rok 2017. A hneď sme ho aj začali napĺňať. Spolupodieľali sme sa na príprave hokejového turnaja na Štiavničke, uskutočnili zimný výstup na Bernardín, na Majeri sme sa intenzívne pripravovali na zimné športové hry, ktoré sa však k našej ľútosti z technických príčin nekonali.

V mesiaci február a marec sme boli relaxovať v kúpeľoch Kováčová, navštívili divadelné predstavenie „Bisťu dedina“, zabavili sa pri živej hudbe na Fašiangovej zábave, oslávili v DC / KD Alhambra pri príležitosti MDŽ naše milé „KORYTNAČKY“. Ako si predĺžiť život nám z oblasti zdravia prišla vysvetliť 15.3.2017 p. Parubeková zo Slovenského Červeného kríža z Brezna.

Výsledky súťaže:

1.miesto "Korytnačky" pod šéfovaním Irenky Ciencialovej spolu s Lydkou Švantnerovou, Marianou Talianovou a Gitkou Valigurovou
2.miesto "Zmiešané družstvo korytnačiek a korytnákov", šéfkuchár Jožko Beraxovie s dievčatami Gitkou Lócziovou, Tonkou Muránskou a Martou Boškovou
3.miesto "Korytnáky" Jožka Lesáka a Vojtu Kotrána + Števo Vaník a Jano Švantner

Víťazným družstvám gratulujeme a ďakujeme za reprezentáciu ZO JDS P-Š. Poďakovanie patrí aj všetkým organizátorom akcie, OcÚ Podbrezová pod vedením pána starostu Mgr. Karhorda Ladislava, nestrannej porote, členom ZO JDS P-Š, ktorí priložili ruku k dielu a prispeli tak k úspechu súťaže.

Tak a máme ho za sebou. Myslím tým tohto ročné leto, prázdninové mesiace júl a august.Hneď na úvod musím konštatovať, že naše predsavzatia viažúce sa k tomuto obdobiu sa nám nepodarilo splniť. Išlo o obmedzenie počtu spoločných akcií, venovanie sa rodinným povinnostiam, svojim záľubám, dovolenkám, rekreáciám a pod. Posúďte sami.

Naša ZO JDS Podbrezová - Štiavnička obdržala od vedenia obce Podbrezová "Ďakovný list" za verejno - prospešnú činnosť a šírenie dobrého mena obce Podbrezová. Je to dôkazom toho, že naša činnosť je v obci vnímaná kladne a dostáva sa nám za ňu ocenenia, čo nás teší, ale i zaväzuje.

Možno konštatovať, že za tak krátky čas trvania našej ZO JDS sa toho udialo hodne.

Kotlíkový guláš 🍲 | Marcel Ihnačák | Kuchyňa Lidla

tags: #strieborna #lyzicka #sutaz #vo #vareni #pravidla