Struková zelenina: Pestrý zoznam druhov a ich využitie

Struková zelenina predstavuje pestrú skupinu rastlín, ktoré sú cenené pre svoje chutné a výživné struky. Tieto struky sú nielen kulinársky všestranné, ale aj bohaté na dôležité živiny. Mnohí záhradkári si obľúbili pestovanie strukovej zeleniny pre jej relatívnu nenáročnosť a bohatú úrodu, ktorú poskytuje počas celej sezóny.

V tomto článku sa pozrieme na rôzne druhy strukovej zeleniny, ich pestovanie, využitie v kuchyni a tipy na skladovanie.

Pestovanie fazule je také jednoduché, že sa v úrode utopíte 🫘

Fazuľa: Kráľovná strukovej zeleniny

Fazuľa je jednou z najrozšírenejších a najobľúbenejších strukových zelenín. Existuje množstvo druhov a odrôd, ktoré sa líšia farbou, tvarom a chuťou strukov. Fazuľu si môžete vyberať z množstva odrôd. Jedným zo znakov, ktorými sa líšia, je jej vzrast. Podľa neho si môžete vybrať kríčkovú alebo kolíkovú fazuľu, v našej ponuke je k dispozícii tiež trpasličia fazuľa.

Druhy fazule

Zelená fazuľka: Klasická zelená fazuľka je známa svojimi štíhlymi strukmi, ktoré môžu dosahovať dĺžku až 30 centimetrov. Existujú odrody s jemnými strukmi bez nepríjemných vlákien, ako napríklad francúzske fazuľky. Zaujímavosťou je, že zelená fazuľka nemusí byť vždy zelená, existujú aj žlté, fialové, vínové a pruhované druhy.
Kolíková fazuľa: Tieto druhy sú vhodné aj do menších záhrad a dajú sa pestovať aj na balkóne. Potrebujú oporu, po ktorej sa budú ťahať. Prinášajú bohatú úrodu, ktorá sa zbiera postupne. Kolíková fazuľa - tieto druhy sú vhodné aj do menších záhrad, vyskúšať môžete dokonca ich pestovanie na balkóne. Potrebovať budú oporu, aby sa mali po čom ťahať. Prinášajú bohatú úrodu, ktorá sa zbiera postupne.
Kríčková fazuľa: Pri pestovaní nepotrebuje oporu. Má kratšie vegetačné obdobie a úroda dozrieva naraz. Kríčková fazuľa - pri pestovaní nebude potrebovať oporu. Má tiež kratšie vegetačné obdobie a úroda dozrieva naraz.
Trpasličia fazuľa: Odroda kríčkovej fazule s výškou do 40 cm a dlhými strukmi. Počas rastu sa rastliny navzájom prepletajú. Odrodou kríčkovej fazule je aj fazuľa trpasličia s výškou do 40 cm a dlhými strukmi. Počas rastu sa rastliny navzájom prepletajú.
„Metrová fazuľa“ (Vigna sinensis): Táto fazuľa, známa aj ako vigna čínska, tvorí tenké, miestami vyše 60 cm dlhé struky, ktoré sú veľmi delikátne. Vigna je popínavá a vyžaduje oporu. Ak máte radi fazuľové struky, určite vás zaujme tzv. „metrová fazuľa“. Je to druh s botanickým menom vigna čínska (Vigna sinensis), je teda odlišný od našej fazule. Ako názov napovedá, tvorí tenké, miestami vyše 60 cm dlhé struky, ktoré sú veľmi delikátne. Vigna je popínavá a na pestovanie si vyžaduje oporu, na ktorej jej bohatá úroda vynikne. Plody prináša dlhšie obdobie.
Fazuľa pestovaná pre kvety: Niektoré druhy fazule sa pestujú predovšetkým kvôli jedlým kvetom.

Pestovanie fazule

Fazuľa obľubuje teplo a slnečné stanovisko, ideálne chránené pred silným vetrom. Vyžaduje ľahšiu pôdu s pH okolo 6 až 6,5. V ťažkej, premokrenej pôde dosahuje nižšiu úrodnosť. Fazuľa obľubuje teplo. Na jej vysievanie preto vyberte slnečné stanovisko, ideálne chránené pred silným vetrom. Vyžaduje ľahšiu pôdu s pH okolo 6,5. V ťažkej, premokrenej pôde dosahuje nižšiu úrodnosť.

Pred vysadením sadeníc je vhodné pridať do zeme mulč, ktorý pomôže udržiavať vlhkosť a chráni pôdu v extrémnych teplotách.

Fazuľu sa oplatí vysievať priebežne, aby ste ju mohli priebežne aj zberať. Ak chcete skúsiť zasadiť aj ďalšiu várku fazuľky, počkajte dva týždne po prvej výsadbe a potom vysaďte druhú. Pokiaľ by ste chceli mať k dispozícii zelené či žlté fazuľové struky počas celého leta, kríčkové odrody je vhodné siať postupne, približne v dvojtýždňových intervaloch.

Fazuľu môžete začať siať v máji, keď pominie hrozba mrazov, alebo aj v júni, prípadne v júli. Vyberte stanovisko, na ktorom ste počas uplynulého roka nepestovali strukoviny. Fazuľu môžete začať siať v máji, keď pominie hrozba mrazov, ktoré by mohli poškodiť mladé rastlinky. Môžete tak však urobiť aj v júni, niektoré odrody stihnú dozrieť aj pri výseve počas júla.

Odporúčané vzdialenosti riadkov sú pri kríčkových odrodách 35 - 60 cm, pri kolíkových až do 80 cm. Vzdialenosti v riadkoch môžu byť menšie, len do 8 cm. Presnú vzdialenosť stanovte podľa popisu na obale.

Fazuľa patrí k plodinám, ktoré vyžadujú kyprenie pôdy a pravidelnú zálievku, najmä počas vytvárania strukov. Dbajte na to, aby ste nepolievali listy, vodu smerujte ku koreňom. Struky oberajte, kým sú mladé a jemné. Chce to dávku opatrnosti, aby ste nepoškodili rastliny. Pre kolíkové druhy vytvorte oporu, aby sa mali po čom ťahať.

Čas zberu môžete určiť aj podľa toho, že sa na rastline nachádza veľké množstvo strukov, listy uvädajú a žltnú. Keď sa struk po ohnutí zlomí, fazuľa je pripravená na zber.

Ochrana pred škodcami a chorobami

Zelená fazuľka chutí mnohým druhom hmyzu, vrátane japonských chrobákov. Najčastejším nepriateľom sú však vošky a slimáky. Z chorôb fazuľku najčastejšie napádajú plesňové choroby, najmä vo vlhkých podmienkach alebo pri častom zalievaní. Menej časté sú antracitóza, bakteriálna pleseň a vírus mozaiky.

Využitie v kuchyni

Struková fazuľa je všestranná zelenina, ktorá sa dá použiť do omáčok, polievok, ako príloha či doplnok do šalátu. Je dôležitá aj kvôli obsahu živín. Z minerálov obsahuje železo, vápnik, draslík, horčík a mangán. Struková fazuľa je vynikajúca pochúťka, ktorú si môžete dopriať v polievkach, zeleninových jedlách aj ako prílohu k mäsu.

Ďalšia menej bežná zelenina

Po nedávnom príspevku o menej známych bylinkách, ktorý vás celkom zaujal, sa dnes môžeme pozrieť na menej bežné druhy zeleniny. S niektorými ste sa už určite stretli, ale možno vás prekvapí, že sa dajú pestovať aj u nás.

Stonkový mangold (Beta vulgaris var. cicla): Možno túto rastlinu poznáte z dovoleniek - na Balkáne a v Stredomorí je to veľmi obľúbená zelenina. Rozlišujeme dva typy mangoldu - listový a stonkový. Listový, ako prezrádza jeho označenie, sa pestuje pre listové čepele. Zo stonkového mangoldu môžeme rovnako používať listy, lenže má aj mohutné stonky, ktoré sú vhodné na všestrannú úpravu. Môžeme ho pripravovať ako špargľu či krájať do jedál pripravovaných vo woku. Mangold má špecifickú arómu a chuť, ktorá nemusí vyhovovať každému, no v jedlách nijako neprekáža. Obsahuje cenné množstvo zdraviu prospešných látok. K dispozícii je už veľmi skoro po zime, v miernej zimnej perióde dokonca aj počas zimy. Samotné listy môžeme používať rovnako ako špenát. Veľmi atraktívne sú zmesové kultivary, ako napríklad Bright Lights. Jeho mohutné listové stonky majú výrazné odtiene bielej, žltej, oranžovej, červenej, bordovej, ružovej a zelenej farby s rôznymi prechodnými odtieňmi. Okrem jedál tak ozdobí i samotnú záhradu.
Artičoka kardová (Cynara cardunculus): Artičoku ako zeleninu, ktorá sa bežne konzumuje v Stredomorí, zrejme mnohí poznáte. V našich končinách máva niekedy problém s prezimovaním, preto sú staršie rastliny, ktoré by poskytovali zaujímavú úrodu, vzácne. Existuje však rastlina, ktorá je jej blízka príbuzná, no bohatú úrodu poskytuje už v omnoho mladšom štádiu. Karda, alebo inak aj artičoka kardová (Cynara cardunculus), sa pestuje pre mohutné listové stonky, resp. ich široký a dužinatý základ. Z každého vyvinutého listu získame viac hmoty ako z jedného kvetu bežnej artičoky. Kvalita a chuť, rovnako aj použitie, je podobné ako pri klasickej artičoke.
Ibištek jedlý (Abelmoschus esculentus): Z teplých oblastí Balkánu a Stredomoria pochádza aj ibištek jedlý (Abelmoschus esculentus), známejší pod názvom okra. Má podlhovasté končisté plody so slizovitými vláknami, ktoré sa pridávajú do jedál v juhoeurópskych krajinách. Okra je veľmi pekná a jej kvety môžu smelo súperiť s okrasnými rastlinami. Plody obsahujú látky s priaznivými účinkami na organizmus.
Machovka lepkavá (Physalis philadelphica): Ako poslednú exotickejšiu zeleninu spomenieme tzv. tomatillo, teda machovku lepkavú (Physalis philadelphica), ktorá sa pestuje najmä v Južnej Amerike, ale aj v krajinách južnej Európy. Je príbuzná machovke peruánskej, ktorá je u nás obľúbená skôr ako ovocie. Tomatillo však tvorí súčasť mnohých jedál ako zelenina. Plodmi sú bobule ukryté v srdiečkovitých lapmášikoch, ktoré sú omnoho väčšie ako pri ovocnom druhu a neraz svojou rozmernosťou roztrhnú jemný obal oplodia. Môžeme sa stretnúť s odrodami, ktoré majú zelené, ale aj fialové plody.
Špargľový šalát (Lactuca sativa var. asparagina): Medzi zeleninu, ktorá nie je celkom obvyklá a pripomína špargľu, patrí aj špargľový šalát (Lactuca sativa var. asparagina). Jeho anglický názov je „celtuce“. Je to vlastne listový šalát, ktorý môžeme postupne oberať po listoch. Od klasického šalátu sa líši tým, že má vežovitú, pomerne dužinatú hlavnú stonku, z ktorej listy vyrastajú. Stonka je pomerne dlhá a vzdialene pripomína špargľu. Dá sa konzumovať surová alebo tepelne upravená.

V našom regióne už tiež poznáme donedávna neznáme druhy, ako sú cucamelon (mexická kyslá uhorka), ačokča (nazývaná aj paprikouhorka), lagenária (indická uhorka) či viac okrasný ako chutný jahodový špenát. Všetky tieto druhy sú vítaným spestrením a osviežením našich záhrad. Niektoré sa osvedčia viac ako iné, ďalšie nezaujmú a mnohé ostávajú v našom výsevnom repertoári dlhšie.

Nakupovanie a skladovanie strukovín

Ak chcete vyraziť na nákup strukovín, je dôležité vedieť, na čo pri nákupe dbať a ako ich čo najlepšie skladovať, aby sa zachovala kvalita a trvanlivosť.

Formy predaja

Strukoviny sa dajú kúpiť v rozmanitých formách - čerstvé, sušené alebo v konzerve či pohári. Čerstvé strukoviny, ako napríklad zelený hrášok alebo fazuľa, sú v ponuke sezónne a skvele sa hodia na okamžitú spotrebu. Strukoviny v konzerve alebo pohári (napríklad cícer alebo biela fazuľa) sú už predvarené a dajú sa použiť okamžite.

Voľba medzi čerstvými, sušenými alebo konzervovanými strukovinami závisí od vašich potrieb a preferencií. Čerstvé strukoviny sú ideálne, ak uprednostňujete autentickú chuť a textúru a máte dostatok času na ich prípravu. Sušené strukoviny sú vhodné pre každého, kto ocení ich dlhšiu trvanlivosť a chce si ich vlastnoručne namočiť a uvariť.

Skladovanie

Strukoviny je dôležité správne skladovať, aby sa zachovala ich kvalita a trvanlivosť. Sušené strukoviny skladujte na chladnom a suchom mieste, vo vzduchotesnej nádobe. Vlhkosť a prísun vzduchu môžu spôsobiť, že sa rýchlejšie pokazia alebo splesnivejú. Odporúča sa tiež chrániť strukoviny pred priamym slnečným žiarením, čím znížite stratu živín na minimum. Konzervované strukoviny v plechovke alebo skle skladujte na chladnom a tmavom mieste a po otvorení ich dajte do chladničky a spotrebujete v priebehu pár dní.

Trvanlivosť strukovín sa môže líšiť od druhu a spracovania.

Mrazenie

Tepelne spracované strukoviny môžete zamraziť, čím sa predĺži ich trvanlivosť. Uvarené strukoviny nechajte pred zamrazením úplne vychladnúť. Na mrazenie môžete použiť nádoby alebo vrecká vhodné na mrazenie, ktoré sa dajú vzduchotesne uzavrieť. Rozdeľte strukoviny na menšie porcie a napíšte na mraziace nádoby alebo vrecká dátum zamrazenia. Strukoviny môžete v mrazničke skladovať až tri mesiace.

Nie všetky druhy strukovín sa dajú dobre zamraziť. Niektoré druhy ako cícer alebo šošovica si pri mrazení zachovávajú konzistenciu a kvalitu lepšie, zatiaľ čo druhy ako fazuľa alebo hrach môžu mať po rozmrazení pomerne mäkkú textúru.

Júnová sejba strukovej zeleniny

V júni sa už na hriadkach kde-tu objavia prázdne miesta po zbere reďkoviek, šalátov či skorých kalerábov. Nenechajte ich prázdne! Pôda je teplá, semená rýchlo vyklíčia a rastliny budú mať na vývin stále dostatok času. Veď najteplejšie mesiace roka sú ešte len pred nami.

Semená potrebujú na dobré vzídenie dve základné podmienky - teplo a vlhko. V skorej jari býva dostatok vlahy, ale nízke teploty. V júni je to naopak - tepla je zvyčajne dostatok, no občas chýba vlaha.

Základným predpokladom úspechu neskorej sejby je preto zaistenie dostatočnej vlhkosti pôdy počas celého obdobia klíčenia. Zároveň však musíte predísť tvorbe „kôry“ na povrchu pôdy na hriadke, takzvanému prísušku. Krehké semenáčiky ju nedokážu preraziť. Prísušok sa tvorí hlavne na zlievavých ílovitých pôdach, piesočnaté a pôdy s vysokým obsahom humusu nie sú na tento jav také náchylné. V čase klíčenia sú najzraniteľnejšie drobné semená, veľké, ako má napríklad fazuľa, kukurica či tekvice, majú dostatok energie na to, aby napriek stvrdnutej „kôre“ pôdy vyklíčili.

Optimálne, samozrejme, je, keď vlaha príde zhora. Ak sa tak nestane, je na vás, aby ste výsevy naozaj dostatočne zalievali. Keď už raz začnete, je dobré udržať povrch substrátu vlhký až do vzídenia rastlín. Biela netkaná textília vám pomôže udržať mikroklimatické aj vlhkostné pomery v optime, nebojte sa ju využiť aj pri júnovej sejbe.

TOP 11 druhov na júnovú sejbu:

Mrkva: Môžete ju siať počas celého mesiaca. Známa je takzvaná jánska mrkva, ktorá príde na hriadky až koncom júna po zbere najskorších zemiakov. Najvhodnejšie na sejbu sú krehké karotky, napríklad ‘Marion F1’ alebo ‘Naomi’. Môžete však zvoliť aj chutné odrody s kratším koreňom typu chantenay, ako je ‘Cascade F1’ alebo ‘Katrin’. Stále sú aktuálne aj neskoré odrody ako ‘Francis’ alebo ‘Autumn King’. Do jesene dorastú.
Tip pestovateľa: Ak tieto odrody pozberáte až neskoro na jeseň, ich fyziologicky mladšie korene sú lepšie skladovateľné ako tie z aprílovej sejby.
Cvikla: Môžete ju vysievať až do polovice júla. Na rýchle vzídenie potrebuje dostatok vlahy. Voľte odrody, ktoré rýchlo zaguľacujú buľvičky, ako je ‘Boro F1’ (červená), ‘Boldor F1’ (žltá) alebo ‘Avalanche’ (biela). Prvé mladé, šťavnaté baby repy dorastú do konzumnej zrelosti v druhej polovici augusta. V októbri budú mať veľkosť vhodnú na zber na uskladnenie.
Tip pestovateľa: Dajte pozor, aby výsevy nepoškodili mravce a neskôr skočky. V bežných podmienkach preferujú hlúboviny, ak však máte v blízkosti záhrady repkové pole, skočky si rady pochutia aj na lístkoch klíčiacej cvikly. Ochranou je udržiavanie vlhkej pôdy alebo nastlanie hriadky bielou netkanou textíliou.
Mangold: Jeho pestovanie je prakticky totožné s cviklou. Rovnako ho môžete zberať vo forme malých baby rastliniek alebo úplne vyvinutých listových ružíc. ‘Lucullus’ je spoľahlivá odroda s tmavozelenými listami a s hrubými smotanovobielymi stonkami. Možno ju pripravovať na spôsob špenátu.
Fazuľa struková: Zvyčajne sa seje na prelome apríla a mája - vyžaduje skutočne teplú pôdu. Ak ste jej veľkí milovníci, vysejte si aj druhú várku v prvej polovici júna. Úrody z nej sa dočkáte po odrodení prvej. Dobrou voľbou je zelená odroda ‘Delinel’, chutná je však aj žltá ‘Sonesta’ či odroda s fialovými strukmi ‘Purple Teepee’.
Kukurica: Odrody pestované na semená (zrno) majú dlhú vegetáciu, preto ich treba siať v apríli, najneskôr v prvej polovici mája. Iné je to s kukuricou cukrovou, ktorá sa na varenie klasov zberá v mliečnej zrelosti. Jej vegetácia je kratšia, preto ju môžete vysievať ešte v prvej polovici júna.
Tip pestovateľa: ‘Golden Batman’ je tradičná, veľmi sladká odroda s dlhým zberovým obdobím, preto môžete klasy z rastlín vylamovať postupne podľa potreby.
Cukety a patizóny: Môžete ich siať ešte v prvej polovici júna. Vo vyhriatej pôde semená rýchlo vzídu a rastliny začnú skoro rodiť. Vyskúšajte napríklad cuketu ‘British Summertime F1’, s pravidelnými, štíhlymi, tmavozelenými a veľmi chutnými plodmi.
Listová zelenina: Stále je vhodný čas na sejbu kôpru, ale zvoľte neskoro kvitnúcu odrodu ‘Monarch’. Doprajte si tiež listový koriander, napríklad ‘Calypso’ s vysokou odolnosťou proti vykvitaniu. Doprajte si tiež listový koriander, napríklad ‘Calypso’ s vysokou odolnosťou proti vykvitaniu.
Poľné šalátové uhorky: Ešte do polovice júna môžete priamo na hriadky siať aj osivo poľných šalátových uhoriek. Vhodné sú napríklad odrody ‘Aikon F1’, ‘Linda F1 Mix’, ‘Cheer F1’ , ‘Lili F1’ alebo ‘Markyza F1’. Všetky odrody sú geneticky nehorknúce a tolerantné alebo odolné proti múčnatke a plesni uhorkovej.
Brokolica: Ak osivo skorých odrôd (‘Limba’, ‘Atlantis F1’, ‘Lucky F1’) v júni vysejete, na jeseň sa dočkáte chutnej úrody. Sejte priamo na hriadky, no predpestované priesady neskôr rozsaďte do sponu 50 x 40 až 50 cm. Hlavná stredová ružica dorastie do konzumnej zrelosti o 10 až 11 týždňov.
Tip pestovateľa: Brokolica je v suchom lete náročnejšia na závlahu, preto dbajte na dostatok zálievkovej vody.
Karfiol: Aby do jesene dorástol do zberovej veľkosti, musíte ho vysiať do polovice júna (‘Snow Lady’, ‘Octavian’, ‘Veronica F1’). Pekné sadenice dopestujte, ak budete klásť semienka do pôdy po dve v spone 5 x 5 cm. Zatlačte ich asi do centimetrovej hĺbky a po vzídení rastlinky jednoťte. Nezabudnite ich chrániť pred skočkami.
Tip pestovateľa: Ak chcete dopestovať krásne biele ružice karfiolu, v čase tvorby nalomte stredné rebro vrchných listov tak, aby ich prekryli. Listy môžete nad ružicou aj zviazať. Tento postup je však oveľa prácnejší.
Čakanka: Druhá polovica júna je vhodným obdobím aj na siatie hlávkovej formy čakanky obyčajnej siatej šalátovej. Na výber máte červený typ radicchio alebo treviso s guľatými či mierne pretiahnutými hlávkami a bielym rebrom na listoch. Z osiva dostupného u nás je na výber napríklad poloneskorá až neskorá odroda červeného typu ‘Palla Rossa 3’ a poloskorá odroda ‘Bravo’.

tags: #strukova #zelenina #zoznam #druhov