Andy Warhol a Campbellove polievky: Ikona pop-artu a zmiznutý originál

Dať desiatky miliónov eur za obraz Andyho Warhola? Nič výnimočné. Štedrej priazni zberateľov sa teší napríklad Warholova ikonická séria s plechovkami jedla. Spolu s portrétom Marilyn Monroe sú práve „polievky“ tým ikonickým dielom Andyho Warhola a esenciou pop-artu.

Jeden takýto originál sa nedávno stratil Múzeu moderného umenia Andyho Warhola v Medzilaborciach, ako prvý o tom informoval portál aktuality.sk. „Spoločnosti Arts Group sme požičali jeden originál Campbellova polievka a jednu kópiu Marilyn Monroe. Umelecké diela požičali Medzilaborčania po predchádzajúcej úspešnej spolupráci na dvoch výstavách.

Konateľ Arts Group Martin Švajda múzeu predložil pri preberaní obrazov potrebné doklady. Obrazy sa pravdepodobne stali rukojemníkmi sporov medzi Martinom Švajdom a izraelským podnikateľom Herbertom Gorgem. Podľa súdnych spisov mal podnikateľ Švajdovi požičať viac ako 500-tisíc eur na kúpu obrazov od rôznych umelcov vrátane Andyho Warhola. Časť z nich mali byť však bezcenné falzifikáty a konateľ firmy Arts Group ostal v dlhoch. Podobným spôsobom mal Švajda vylákať aj 160-tisíc eur od ďalšej bratislavskej spoločnosti.

V Medzilaborciach chýba práve obraz Campbell´s Soup Hot Dog Bean z druhej série. Originál múzeum zakúpilo z nadácie pred 15 rokmi za približne 2500 eur.

Kto bol Andy Warhol?

Výtvarník zo Spojených štátov amerických Andy Warhol sa výraznou mierou zapísal do svetového povedomia. A zvolil si na to jednoduchú cestu - cestu konzumu. Je to už 85 rokov (narodený 6. augusta 1928), čo svetlo sveta uzrel rodák z Pittsburghu Andy Warhol.

Pop-art a Warhol je to isté Z čudáka chodiaceho v striebornej parochni, ktorý sa plne oddal konzumu, sa postupne stal priekopník pop-artu, výtvarného smeru 60. rokov minulého storočia, ktorý bol vystavaný na komercii, resp. umení, ktoré čerpalo námety z kultúry veľkých miest a jej prejavov. Mnohí si určite spomínajú na jeho znázornenia takých banalít, ako boli napr.

Campbellove polievky ako ikona pop-artu

Na začiatku roku 2006 SNG získala do svojich zbierok kompletnú serigrafickú sériu jeho Campbellových polievok. Séria serigrafií vznikla v roku 1968, portfólio tvorí desať signovaných diel, ktoré sú registrované a evidované. Aj keď bol autor nadšený reprodukčnými technikami a odstupom, ktorý tieto od diela umožňovali, séria je vlastnorune signovaná pravdepodobne jeho guľôčkovým perom.

V roku 1961 sa začal Warhol venovať námetom polievok, najprv ich maľoval na plátno a neskôr vytvoril dve série sieťotlačí. Warhol najprv Campbellove polievky maľoval na plátno, neskôr vytvoril dve série sieťotlačí.

Úspechy a kontroverzie

Obraz Kvety v máji vydražili v newyorskej aukčnej sieni Sotheby´s za šesť miliónov eur. Warholov autoportrét dokonca za rekordných 25,6 milióna eur. Nuž, kráľ popartu s rusínskymi koreňmi je v kurze. Odborníci dokonca tipujú, že Andy Warhol čoskoro cenovo predbehne aj Picassa. Už teraz je podľa časopisu Forbes štvrtým najlepšie zarábajúcim umelcom po smrti.

Warholove diela však môžu vidieť aj obyčajní smrteľníci nenavštevujúci aukcie moderného umenia. V polovici mája sa vo viedenskej Albertine skončila výstava Cars - Autá z umeleckej zbierky stuttgartského koncernu Daimler. Aj na Slovensku nedávno otvorili unikátnu výstavu Warholových diel. V Zoya múzeu pri Modre vystavujú 120 originálnych Warholových prác - serigrafie, vzácne kresby i oleje. Návštevníci uvidia nielen slávnu Marilyn či plechovky Campbellovej polievky, ale aj portréty Lenina a Indiánov.

Introvert, plachý homosexuál v striebornej parochni, ktorý výrazne zmenil umenie druhej polovice dvadsiateho storočia. Jeho plachosť sa však nevylučovala s márnomyseľnosťou. A Andy rád miešal to, čo sa iným zdalo nezlučiteľné. So sebe vlastnou dávkou ostrovtipu i plačlivosti vo svojej knihe Popism. The Warhol Sixties v roku 1980 napísal: „Keby som zomrel pred desiatimi rokmi, bol by som dnes kultovou postavou.

Nad tým, čo by bolo, keby Andy zomrel skôr, sa okrem umelca samotného zamyslel aj nemecký novinár a spisovateľ Adriano Sack. „Keby zomrel v roku 1970 alebo ešte tretieho júna 1968, keď naňho feministka Valeria Solanasová vystrelila v jeho Factory a takmer ho zabila, stal by sa nedotknuteľnou kultovou postavou, čosi medzi Jacksonom Pollockom, Janis Joplinovou či Jackom Kerouacom: plný lesku, kontroverzný, páchnuci škandálmi. Andy však tento moment zmeškal. Zomrel až 22. februára 1987 po operácii žlčníka v newyorskej nemocnici. Pár dní predtým sa ešte prechádzal po móle nočného klubu The Tunnel ako model v šou bezvýznamného japonského dizajnéra spolu s hudobníkom Milesom Davisom. Vraj sa sťažoval: „Milesovi dali outfit za 5 000 dolárov so zlatými notami a všetkým, a pre mňa neurobili nič, boli takí zlomyseľní.

Už aj podľa Warholom sfalšovaného dátumu narodenia by sa blížila jeho osemdesiatka. Podľa Sacka, ktorý vyštudoval architektúru a usadil sa v New Yorku podobne ako Warhol, dnes nikto nie je aktuálnejší a podnetnejší ako Andy Warhol. Warholovo odhodlanie stať sa tiež hviezdou po ňom zdedili mnohí, len u každého je iný pomer plachosti a lascívnosti. Plechovky s Campbellovou polievkou a Liz Taylor ukazoval rovnako nepohnute ako elektrické kreslá a obete dopravných nehôd, rovnakou technikou portrétoval Mao Ce-tunga aj pornohercov.

Rusínske korene

Warhol sa pohyboval vo veľkom svete, no pochádzal z jednoduchých pomerov. Jeho rodičia boli z malej rusínskej dediny Miková na východnom Slovensku. Po deviatich rokoch, jednej svetovej vojne a niekoľkých rodinných tragédiách sa silne veriaca katolíčka vybrala sama do Pittsburghu. Varholovci mali tri deti, najmladší bol chorľavý Andy.

V ôsmich rokoch ho porucha pigmentu a choroba látkovej výmeny pripútala takmer na rok k posteli. Po smrti svojho muža v roku 1951 sa Júlia, vtedy už s poameričteným menom Warhola, nasťahovala k Andymu. Ten práve v New Yorku pracoval ako reklamný grafik. Bývala s ním dvadsať rokov, chovala mačky a nevedela poriadne po anglicky. „Júlia Warhola je pre svet hádankou,“ píše Sack. Pripomína, že Andy sa v začiatkoch svojej kariéry obklopil divokými známymi, čo sa ťažko mohlo zhodovať s katolíckymi hodnotami jeho matky. Warhol nechal mamu (aj s pravopisnými chybami) písať nápisy pre knihy, ktoré ilustroval. Mamino písmo bolo hranaté, staromódne a veľmi pekné. Mama na jeho kuchársku knihu napísala Wild Raspberries (Divé maliny). Kniha bola prispôsobená Andyho skromným kuchárskym záujmom, ale ilustrácie boli prvotriedne a titul knihy narážal na film Ingmara Bergmana Wild strawberries (Divé jahody).

Andyho priatelia o ňom vždy hovorili v dobrom, aj keď niekedy využil ich nápad. V 60. rokoch o svojej favoritke Edie Sedgewickovej nahlas premýšľal: „Zaujímalo by ma, či Edie spácha samovraždu,“ Drogové excesy jeho krásnej múzy z dobrej rodiny sa totiž stále zhoršovali. „Aj Andy sa vedel zamilovať a byť dobrým priateľom, ale spolupracovníkov si vyberal podľa toho, nakoľko boli pre neho sexuálne a umelecky podnetní. Keď Andy stretol Madonnu na začiatku jej kariéry, chcel s ňou hovoriť o filmových projektoch. Speváčka sa však bála, že by jej Warhol ukradol nápady.

„Chcem, aby na mojom náhrobnom kameni nebol žiadny nápis ani dátum,“ povedal kedysi Andy, no potom si to rozmyslel. Na náhrobku malo byť slovo „vynález“. O svoju posmrtnú slávu sa však nemusel báť.

Od chorľavého chlapca k ikone pop-artu

Najznámejší predstaviteľ pop-artu Andy Warhol spravil ikonu sám zo seba. Svojím svetlým chlapčenským účesom, bledou pokožkou a slnečnými okuliarmi pútal pozornosť všade, kde sa objavil. Andy sa narodil 6. augusta 1928 v Pensylvánii do rodiny chudobných rusínskych emigrantov pochádzajúcich z okolia Medzilaboriec. Spolu s otcom Ondrejom, mamou Júliou a dvoma staršími bratmi, býval v chudobnej robotníckej štvrti a v dospelosti svoje detstvo opísal ako „najhoršie miesto, na akom kedy bol“. Niet sa čo čudovať. V tom čase bol Pittsburgh priemyselné mesto, v ktorom pracovali robotníci z Európy za malý peniaz. Warholovci nemali peňazí nazvyš, čo sa prejavilo aj na kvalite a množstve jedla. Andy nebol dobre živený, mal slabú imunitu.

Keď mal osem rokov, dostal streptokokovú infekciu. ktorá prerástla do neurologickej choroby. Ako uviedol portál www.zriedkavechoroby.sk, jej názov je Sydenhamov syndróm, ľudovo prezývaný aj ako Tanec svätého Víta. Našťastie, Júlia bola múdra žena. Hoci nemala vzdelanie, vždy ju to ťahalo k umeniu a rovnakú záľubu zdedil aj jej syn. Andy počúval zväčša rádio, no mama ho chcela vytrhnúť z letargie. Chodila upratovať do salónov, odkiaľ mu nosila staršie čísla obrázkových módnych časopisov s celebritami, kupovala mu farby a podporovala ho, aby počas dňa vytváral koláže. Za obzvlášť vydarené diela dostával tabuľku čokolády, čo bol na tú dobu vyložený poklad. Celé víkendy trávili spolu v kostole, kde sa chorý Andy dlhé hodiny díval na pravoslávne ikony. Aj vďaka tomu neskôr tvoril kultové portréty známych osobností.

Počas choroby si vytvoril také bohaté portfólio prác, že mu stačilo na prijatie na štúdium obrazového dizajnu na Carnegieho technologickom inštitúte v Pittsburghu. Ibaže, diagnóza mu aj veľa vzala. Do konca života trpel svetloplachosťou, mal krehké a jemné vlasy, nemal rád ľudské dotyky, no napriek tomu miloval spoločnosť. Po absolvovaní štúdia sa onedlho stal jedným z najvyhľadávanejších grafických dizajnérov a ilustrátorov v New Yorku. Stále však hľadal tému, ktorá by mu umožnila vojsť aj do sveta „veľkého“ výtvarného umenia. Napokon ju našiel v plechovke Campbellovej polievky.

Pop-art stavia totiž do popredia banálne symboly charakterizujúce vtedajšie dobu, ktorej dominovala priemyselná revolúcia. Plechovka polievky zosobňovala produkt, ktorý si mohli dovoliť kúpiť všetky spoločenské vrstvy, no pre Andyho mala aj svoju vlastnú pridanú hodnotu. Keď bol dieťa a v dome nebolo čo jesť, mama zvykla uvariť paradajkovú polievku z vody a kečupu. Campbellova paradajková polievka bola pre umelca stelesnením blaha a dokonca ju v dospelosti pil priamo z plechovky. Obedoval ju dlhých dvadsať rokov! Je zaujímavé, že najskôr vytvoril paradajkovú polievku a po nej ďalšie dve plechovky, v ktorých jednou zo základných ingrediencií tvorili paradajky. Celá kolekcia vystavené dnes v The Museum of Modern Art (MoMA) v New Yorku pozostáva z 32 plechoviek.

tags: #Andy #Warhol #Campbellove #polievky #plechovky

Populárne príspevky:

• Recept na mišpuľníkový sirup
• Vášeň Justina Biebera pre futbal
• Žitná múka Vitaflora – zloženie a použitie
• Kukuričná kaša pre deti
• Vstavané spotrebiče Gorenje – recenzia