Súkromná pekáreň Bratislava: Recenzie a pohľad do zákulisia

Človek si ani neuvedomuje, koľkými rukami musí prejsť jeden chlieb, kým sa ocitne na našom stole. Poďme sa pozrieť na súkromné pekárne v Bratislave a ich recenzie.

Čachtický chlieb začal písať svoju históriu už v roku 1990. Ľudia z okolitých miest a dedín poznali tento chlieb a radi si ho kupovali vďaka jeho charakteristickej chuti a jednoduchému receptu. Samostatná - komplexná Čachtická pekáreň s rozšíreným sortimentom pekárenských výrobkov bola založená až v roku 1992.

V roku 2016 pekáreň prešla zásadnou rekonštrukciou (modernizáciou), pri ktorej sme zaradili nové technológie a vďaka nim aj nové atraktívne výrobky, ktoré dokážu pokryť zvyšujúci dopyt nových, už oveľa náročnejších zákazníkov. Naša prevádzka je v súčasnosti vysoko modernizovaná.

V Liptovskom Mikuláši pritom už dlhé desaťročia stojí pekáreň, ktorá priemerne denne vyrobí 15-tisíc chlebov a až 200-tisíc rožkov, ktoré putujú na stoly po celom severovýchodnom Slovensku.

S láskou pečený chlieb pre celý región. Slavomír Moravčík zo spoločnosti Liptovské pekárne a cukrárne VČELA - Lippek nás privítal s úsmevom: „Dovoľte, aby som vás pozval na návštevu našej pekárne, aby ste v realite videli, ako vyrábame chlebík, bežné pečivo, jemné pečivo. Chlebík vyrábame s láskou.“

A práve chlieb je to, čo ľudia milujú odpradávna. Na každom stole, v každej domácnosti, je to stabilný produkt, ktorý obľubujú deti aj dospelí. V liptovskej pekárni vyrábajú hneď niekoľko druhov, no jeden z najobľúbenejších je cereálny dlháň.

„Je to mimoriadne dobrý a mimoriadne kvalitný chlieb, no je aj veľmi náročný na prípravu. Od samého začiatku až po vypečenie trvá 14 hodín, kým ho urobíme,“ vysvetlil Moravčík a dodal zaujímavosť o jeho zložení:„Obsahuje veľa vlákniny, takže dobre zasýti, ale veľa využiteľných kalórií v ňom nemáte.

Okrem chleba a bežného pečiva je pekáreň Včela známa aj svojou širokou ponukou sladkého pečiva.„Okrem bežného pečiva a chlebíka, samozrejme, vyrábame aj jemné pečivo, sladké pečivo. Najlepšie sa nám predávajú záviny makové či orechové, vianočky, ale robíme širokánsku škálu všetkých možných tých sladkých výrobkov so všetkými možnými náplňami. Používame ovocné náplne čučoriedkové, marhuľové... Veľmi dobre sa nám predávajú škoricové náplne, teda škoricovníky, gápeľské koláče alebo osie hniezda. Mesačne ich vyrobíme 50-70 ton. Záleží od toho, aký je mesiac.

Distribúcia výrobkov je pritom skutočne rozsiahla a logisticky náročná. Ako vysvetlil Moravčík, výrobky pravidelne denne zavážajú od Martina cez Banskú Bystricu, Oravu, na celý Liptov, Spiš, Prešov až po Košice. Okrem obchodných reťazcov zásobujú aj turistické strediská, ako sú rôzne hotely od najvyšších kategórií až po penzióny, a tiež rôzne bufety a malé súkromné obchody.

Práve vďaka spolupráci s hoteliermi majú práve v pekárni dobrý prehľad, aká sezóna aktuálne je: „Keďže väčšinu lyžiarskych stredísk alebo aj stredísk letnej rekreácie zásobujeme my, presne vieme, aká bola sezóna, akú mali hotelieri obsadenosť. Môžem konštatovať, že hlavne marec, keď bol nedostatok snehu, bola sezóna pre lyžiarske strediská oveľa horšia. Videli sme to na objednávkach od hotelov a penziónov, aj drobných obchodov, ktoré v týchto strediskách sú,“ dodal Moravčík.

Martin Hubinský, segmentový manažér pre poľnohospodárstvo VÚB banky, zdôrazňuje význam tradičnej výroby v regióne: „Málokto vie, že práve pekáreň, ktorá sa nachádza medzi Nízkymi a Vysokými Tatrami, zásobuje turistické strediská ako Štrbské pleso, Tatranská Lomnica alebo Jasná. A práve ich produkty sa spájajú s tradíciou a kultúrou. A keď príde zahraničný turista, má možnosť ochutnať tieto tradície práve na raňajkách,“ opísal Hubinský, pričom zároveň vyzdvihol kvalitu výroby.

„Nachádzame sa v pekárni, ktorá vyrába tradičnou metódou, nepoužíva chemické látky ani zbytočné aditíva. Dnes nájdeme v reťazcoch takýchto produktov čoraz menej a menej.

VÚB banka vníma dôležitosť podpory lokálnych výrobcov a vidí príležitosť spolupracovať s tradičnými podnikmi: „Aj my sme tradičná banka a chceme podporovať slovenské agropotravinárstvo.

Sága menom bratislavské rožky má konečne šťastný koniec. Možno… Ďalšia antikampaň proti biopotravinám a kávičkári budú znova kresliť. Nech sa páči, septembrové Omrvinky.

Bratislavské rožky ako lokálna špecialita. 5 rokov sme sa doťahovali za prsty s EÚ, ale aj Rakúskom a Maďarskom, či nám uznajú ďalšiu lokálnu a chránenú špecialitu. Stalo sa, a tak je jasné, že tie v tvare podkovy sú makové a v tvare písmena C sú orechové. Všetko fajn, teší sa aj Cech pekárov, my im úprimne gratulujeme.

Ale keď príde na otázku, kde ich zohnať, nastane ticho. Teraz neviem, či mám byť na to pyšný, alebo sa mám iba cítiť trápne.

Mliekári skúšajú dať kravy na adopciu. Po kampani mliekarov, ktorá hrala na hejslovenské city, je tu nová kampaň zameraná na deti. Vraj si môžu adoptovať kravičku. Musia nazbierať kódy z desiatich slovenských výrobkov, a potom sa cez stránku registrovať. Dieťa si môže ísť raz do roka v určený deň svoju kravu aj pozrieť. Kto určí ten deň? A aké farmy sú do projektu zapojené? Stránka dáva veľa zdrobnenín, ale pomenej skutočných informácii. Za deti do 18 rokov možu registrovať len dospelí, takže stránka by nemala byť orientovaná len na lákanie detičiek.

Úprimne? Neviem, čo si mám o tejto kampani myslieť. Hladkať kravičku cez monitor mi príde príliš vzdialené realite aj zdravému rozumu. Takisto nejaká magnetka na chladničku. Vzťah k lokálnemu sa podľa mňa vybuduje len cez zážitok a skutočné veci. Nájdite si radšej malého farmára, dohodnite sa s ním na dodávke mlieka a mäsa, decká sa niečo naučia, niečo uvidia a kravky si budú môcť pohladkať aj bez adopcie.

Mimochodom, fakt ma bude zaujímať, koľko deciek si bude sledovať svoju kravu povedzme po roku od adoptovania…

Biopotraviny znova na muške. Znovu sa v médiách rozbehla kampaň proti biopotravinám. A opäť systémom povieme-len-polovicu. Dnešný článok v SME píše o tom, ako vedci zo Stanfordu prišli nato, že biopotraviny nie sú zdravšie. Keď sa mrknete do komentárov, zistíte, že článok vzbudil presne to čo mal. Trápne posmešky z biopotravín, kde normálne a triezvo uvažujúcich ľudí nazývajú sektou. Smiešne je to o to viac, že u nás je biopotravín ako šafránu, rovnako tak ľudí, ktorí to s bio preháňajú. Zvyšní ľudia, ktorý skrátka chcú iba normálnu kvalitu v tomto zasvinenom Slovensku, to potom schytajú paušálne.

Do rozbehnutého vagóna naskočil aj komentátor Roman Pataj so svojím článkom Biorozprávka. Rovnakým systémom argumentuje, že s biopotravinami by sme vraj zdochli od hladu. Vraj nie je dostatok pôdy na zasýtenie celej planéty. Ale no ták!

Nuž, biopotraviny možno neobsahujú viac vitamínov ako priemyselne vyrábané potraviny, ale oba články zabúdajú spomenúť kopu ďalších detailov. Že ľudia chcú zaplatiť konkrétnemu farmárovi. Že sa nemá zasierať pôda. Že zvieratá majú žiť v slušnejších podmienkach.

Slovenská asociácia kávy bude opäť organizovať ligu Latte Art, čiže Latte Art Jam. Rozhodla sa odborným spôsobom zreštaurovať jeden starý obraz, ten vám napovie, kam sa na akciu môžete prísť pozrieť.

To najlepšie na koniec, natrafili sme na nový slovenský blog o jedle, Kuchynka u Mitošinkovie. Kopec lokálnych surovín, krásne fotky a vydarená úprava stránky.

Bratislavské rožky

Nižšie v tabuľke uvádzame prehľad mesačnej produkcie sladkého pečiva v jednej z pekární:

tags: #sukromna #pekaren #bratislava #recenzie

Populárne príspevky:

• Pekáč na lososa
• Otrava Cícerovou Nátierkou
• Konštrukcia sedacej súpravy
• Recept na vegánsky čučoriedkový koláč
• Všetko o kalciovom sirupe