Šunka s koncom v obchode Koruna: Kvalita a tradícia na Slovensku

Dnes je pre mnohých ťažké nájsť mäsiarstvo, ktoré ponúkne kvalitné mäso a mäsové výrobky, ktoré neobsahujú žiadne konzervačné látky. Mäso by malo byť súčasťou bežnej stravy pre každého. Obsahuje veľa bielkovín, minerálov, železa, zinku, selénu a veľa potrebných vitamínov pre naše telo a organizmus.

Odborníci ho odporúčajú jesť každý deň najmä pre tých, ktorí sa snažia jesť zdravo a chcú si udržiavať svoju líniu. Pri výbere mäsa a mäsových výrobkov, je preto veľmi dôležité, aby bolo dodávané z kvalitných bitúnkov, v ktorých sa mäso spracováva v tých najprístnejších podmienkach a pod odborným dohľadom.

Bitúnok Mojmírovce zabezpečuje nákup z družstiev v Nových Sadoch, Jelšovciac, Mojmírovciach a z okolia Nitry, ktoré sú známe kvalitou svojho mäsa a vysokou odbornou starostlivosťou. Na bitúnku Mojmírovce porážajú, rozporcovávajú mäso a vyrábajú výrobky, ktoré putujú do predajní v Nitre. Vrámci služieb, ktoré bitúnok Mojmírovce ponúka je zahrnutý aj rozvoz mäsa do svojich predajní každý deň.

Pri väčších objednávkach sa odporúča ísť si mäso objednať priamo do predajne. Na bitúnku Mojmírovce nepoužívajú žiadne konzervačné látky, múku, sóju ani kuraciu drť. Ich výrobky sú vhodné aj pre celiatikov. Nad mäsom, pri porážkach a jeho spracovaním je k dispozícií stály veterinárny dozor.

O kvalite výrobkov z tohto bitúnku svedčí mnoho spokojnych zákazníkov, ale aj ocenenie Slovak gold za kvalitu, ktorú získala Šunka špeciál a Šunková saláma.

Kde nájdete výrobky bitúnku Mojmírovce?

Výrobky nájdete v predajniach na nasledovných adresách:

  • Mestská tržnica pri predajni syrov: Po - Pi: 7:00 - 16:30, So: 7:00 - 12:00
  • Klokočina (nad Kauflandom a benzínovou pumpou Slovnaft): Ut - Pi: 7:00 - 16:30, So: 7:00 - 12:00
  • Mojmírovce: predajňa pri vstupe do bitúnku

Taktiež celý sortiment nájdete v Nitrazdroji a v predajniach COOP Jednota v Nitrianskom a Novozámockom kraji.

Tradičná bezlepková Španielská sušená šunka – Jamón

Tradičná zabíjačka - slovenský kultúrny fenomén

Významnou rodinnou a spoločensky príťažlivou udalosťou bola zakáľačka - „zabíjačka“. Zabíjačka bola nevšedná udalosť, lebo vlastne ňou sa zabezpečovali Pitvarošania najzákladnejšími a najpotrebnejšími potravinami a výrobkami ako bola napr. bravčová masť, slanina, mäso, klobásy, atď.

Prioritnou funkciou zabíjačky bolo spracovať brava na jedlá, ktoré sýtili po celý rok. Tam, kde si vedeli dobre zadeliť, bola masť a slanina až do novej zabíjačky, klbásy a údeniny do leta. Chlieb so slaninou a cibuľou bolo časté a energeticky výdatné jedlo pri fyzicky náročnej práci. Vďaka dobrým rodinným a susedským vzťahom, pri ktorých bolo vzájomné obdarúvanie, v podstate vzájomná výmena čerstvých zabíjačkových jedál.

Masť, slanina spravidla pretrvávala do budúcej zabíjačky, údeniny do leta. Zabíjačka nebola len o zabití brava, ale bola súčasťou života každého, mužov a žien, dospelých i detí. Každý prispel svojou časťou a roboty boli presne rozdelené.

Ťažisko zabitia, rozporcovania prasaťa a spracovanie jeho častí na „klbásy, hurke či maťeja“ bolo v rukách chlapov. Ženy pripravovali následné spracovanie a prípravu jedál z týchto produktov a deti pomáhali s jednoduchšími prácami. Spracovanie brava (na Pitvaroši sa chovali predovšetkým mangalice) si však vyžadovalo množstvo šikovných rúk a preto sa na pomoc pozývala i najbližšia rodina. Na zabíjačkách sa tak stretávala i širšia rodina.

Navzájom si všetci pomáhali. Bol to i čas stretávania, rozprávania, príbehov a samozrejme príprav tradičných jedál. Zabíjačka tak mala nielen hospodársky ale i spoločenský, sociálny a kultúrny význam a zároveň vytvárala pocit spolupatričnosti a budovania komunity v rámci rodiny, či obce. Zabíjačka sa v každom dome skončila spravidla za jeden deň.

Na zabíjačku sa podľa spomienok Michal Hudáka (1922 - 2005) zvolávalo slovami: „Kázali Vás naši pozdraviť, aby ste na utorok prišli k nám na zabíjačku šecia. Rano o piatej sa bude pálenvo piť.“ Zabíjačka bola odjakživa celorodinnou udalosťou. Neraz bola ako malá svadba, lebo bolo na nej prítomných často aj 30 ľudí (dospelí s deťmi).

Deň pred zabíjačkou sa domáci u ktorých sa mala zabíjačka konať venovali naplno príprave. V deň zabíjačky sa vstávalo skoro ráno, aby sa práce okolo jedného alebo dvoch bravov stihli do večera vykonať. Členovia rodiny napriek rannej zimnej tme vstávali veľmi zavčasu, už asi o 3 - 4 hodine. Z cesta, ktoré bolo pripravené deň predtým, ženy upiekli predovšetkým krumpľovie alebo sadlovie bagáňe, prípadne varili i paprikáš. Muži, ak to neurobili predchádzajúci deň, brúsili nože a pripravovali nápoje - pálené a víno.

Muži, ktorí prišli pomôcť pri zabíjačke, sa začali schádzať okolo 5. hodiny, aby na svitaní brav bol nielen zaklatý, ale aj opálený a umytý. Keďže pomoc žien bola potrebná neskôr, stačilo, keď prišli okolo 7 - 8. hodine. Je však samozrejmé, že manželia prichádzajúci z väčšej vzdialenosti, prišli spolu. Keď sa všetci muži zišli a všetko bolo pripravené, tak samotný proces zabíjačky začal s chytaním brava. Ak boli zabíjači mladí, silní a mrštní, bravy vypustili z chlieva, nech pobehujú a unavia sa.

Chytalo sa potom na dvore. Nešlo to vždy ľahko, zdivočené zviera veru niekedy poriadne popreháňalo chytajúcich. Pri chytaní brava sa tak prihodilo i množstvo veselých príhod, na ktoré pamätníci dodnes s úsmevom spomínajú. Keď už bol brav chytený nasledovalo samotné zakáľanie. Zakáľanie vykonával najstarší člen zabíjačky, ale v mnohých prípadoch to vykonal radšej najzbehlejší a najšikovnejší spomedzi mužov.

Zabíjač pri zabití brava používal špeciálny, úzky, ostrý a hlavne končitý nôž na bodanie. Pri kvikotaní brava kláč vbodol zvieraťu nôž do spodnej časti podbradku medzi dve predné nohy v strednej časti priečne do hĺbky 20-30 cm smerom dozadu, do srdcovej komory zvieraťa. Vbodnutie bolo úspešné a dobré v tom prípade, keď krv zo zvieraťa vystrekla silným prúdom, všetka vytiekla, vnútro zvieraťa neostalo krvavé ale čisté. Samozrejme, vbodnutie sa nie vždy podarilo perfektne.

Po zabodnutí noža do brava si skupina mužov na krátku chvíľu oddýchla. Gazda vtedy každého niečím ponúkol, muži dostali pálenvo alebo kvôli studenému počasiu varenvo víno, ženy horúci čaj - horúcu teju. Jedným z vedľajších produktov pri zakáľaní bola zo zvierat vytekajúca krv. Dávnejšie, ešte i zo začiatku minulého storočia, krv nezúžitkovali, nechali ju voľne odtiecť, psy ju polízali alebo sliepky pozobali. Pravdepodobnou príčinou bola viera a povery. Ľudia verili, že duša zvieraťa je i v krvi, a preto sa nesmela jesť, bol by to hriech.

Po prvej svetovej vojne už nenechali krv zabitých bravov voľne odtiecť, ale ju použili na prípravu krvavničiek. Sčasti stuhnutú krv (prípadne spolu s pečeňou) na cibuli usmažili (pražená krú), dôkladne okorenili soľou a čiernym korením, a počas rozoberania brava každému sa ušlo niekoľko chutných hltov. Gazdiná vždy rozhodla, koľko krvi bude potrebovať. Prúdom vytekajúcu krv chytali do misky alebo do vandlíku - vajľinga. Krv, ktorú sa chystali pridať do krvavničiek, nesmeli nechať stuhnúť, preto ju okamžite posolili a rýchlo, dlho miešali. No krv, ktorú mienili usmažiť, nechali stuhnúť, aby sa tak po kusoch dala usmažiť.

Zabíjači po zaklaní brava nestrávili veľa času popíjaním, lebo po zabití nasledovalo opaľovaňja. Zabíjači položili zviera na brucho, nohy mu vystreli tak, že predné smerovali dopredu, zadné dozadu. Potom pokryli zviera rovnomerne hrubou vrstvou slamy, ktorú zapálil proti smeru vetra, aby nevzplanula naraz, ale pekne rovnomerne horela. Bravy opaľovali slamou, ktorú obyčajne chlapci ťahali zo stohu kvačkou. Bolo to niečo okúzľujúceho a neobyčajného, nie každodenného, najmä pre deti.

Aby oheň nevyhasol (nezdochou) deti kládli malý ohník, pravda s mokrou slamou, aby sa spálilo čím menej dobrej slamy. Keď zhorela prvá dávka slamy, zabíjač vidlami dôkladne zotrel chrbát brava a zhorenú srsť alebo perňu oškrabal lopatou alebo nožom. Potom železnými vidlami prestrel ďalšiu dávku slamy na boky zvieraťa a opaľoval ďalej, pričom stále pokračoval v škrabaní. Keď chrbát a boky boli už dočista opálené, otočil zviera na chrbát, podopreli ho dvoma tehlami, medzi nohy naložili slamu. Pálenie a škrabanie opakovali podľa potreby.

Pri opaľovaní slamou, ak bol brav tučný, ostala vždy pri ušiach a chvoste nespálená srsť, ktorú nebolo možné slamou odstrániť, lebo okolité časti by boli zhoreli. Takú skrytú srsť odstránili rozžeravenými opaľovacími vidlami. Deti s radosťou udržovali vedľa malý ohník, od ktorého sa pripaľovala slama na vidlách a prikladala na miesta, kde bola ešte srsť.

Medzi dvoma svetovými vojnami prišlo do módy opaľovanie strojom (opaľovácou mašinkou), ktorý čoskoro vytlačil tradičné opaľovanie slamou. Opaľovací stroj bol zhotovený zo silného plechu, mal ohniskový bubon, ktorý „kŕmili“ šúľkami alebo najradšej agátom, nasekaným v hrúbke palca alebo šúľka. Plameň na telo zvieraťa fúkal ventilátor poháňaný remeňom. Keďže drevom naložený stroj bol pomerne ťažký na to, aby ho niekto dlho držal a usmerňoval jednoducho rukou, zabíjač počas opaľovania oprel stroj o stehno, a tak usmerňoval plameň.

Mašinka mala ventilátor, ktorým sa ručným pohonom fúkal plameň priamo na miesta, kde bolo treba srsť opáliť. Na dobre opálenom bravovi nezostal ani chlp na koži.

Po ukončení opaľovania nasledovalo umývanie brava. Pri umývaní brava pomáhali niekedy aj deti a to tak, že polievali vodou a handrou vždy „na ruky“ chlapov, aby sa takto čím skôr a dobre mohli poumývať bravy. Teplého, takmer horúceho brava, ležiaceho na boku, poliali vlažnou vodou aby sa popol, ktorý ostal po opaľovaní zmyl. Od konca nosa až po chvost celého natreli. Potom za spodné nohy zviera prevrátili cez chrbát a poliali a natreli aj druhý bok.

Niekoľko minút ho nechali tak, kým sa na tele brava uvoľní, odparí každé nežiadúce znečistenie, ktoré tam po opaľovaní ešte ostalo. Nasledovalo škrabanie, ktoré robil zabíjač, kým jeho žena liala tenký prúd vody z džbánu vždy tam, kde nôž škrabal. Škrabať sa mohlo hociktorým kuchynským nožom. Obhorená srsť sa zoškrabovala dreveným alebo tupým okrajom kovového noža. Nesmela sa koža porezať.

Po očistení jedného boku brava, prestreli pod chrbát zvieraťa peknú čistú slamu a uchopením za dve predné nohy brava obrátili. Takto sa čistý bok dostal na slamu a vrchnú ešte nečistú časť bolo možné oškrabať a umyť. Nakoniec zviera obrátili na chrbát a pustili sa do čistenia brušnej časti. Kolienka aj nechty polievali a kefovali, kým sa všetky čiastočky bielo neligotali.

Oškrabaný a do biela vyumývaný brav sa začal postupne rozoberať. Pretínanie a rozoberanie, ktoré prebiehalo na dverách položených na zem malo presný sled, poriadok. Pri začatí tejto práce ležal brav na chrbte. Vykrojila sa šunka na Veľkú noc, boke slaniny sa solili. Solilo a chystalo sa meso na údenie, krájalo sa do klbás. Zabíjač odrezal najprv kolienka, následne rozoberacím nožom vykrojil spolu so stehnom dve predné nohy (preňie nohe), potom dve zadné nohy (zaňie nohe), pričom dával pozor na to, aby sa z nich neskôr mohli robiť pekne tvarované šunky. Vyseknuté nohy pomocná sila, zaniesla do domu na veľký zabíjací stôl.

Medzitým zabíjač obkrúžil zadnicu, potom už beznohé telo obrátil na brucho. Nasledovalo odňatie vrchu hlavy. Zabíjač obkrúžil hlavu v tyle a malou sekerkou - bautičkou, ktorá teraz prvýkrát bola potrebná, oddelil vrchnú časť od tela, od chrbtice. Potom nožom prerezal chrbtovú slaninu pozdĺž chrbtice na obidvoch stranách a bautičkou na obidvoch stranách chrbtice preťal rebrá. Zabíjač potom obrezal konečníkový otvor. Z otvoreného brava vybrali v jednom kuse jazyk, pľúca, hltan a srdce. Srdce rozrezali, aby sa z neho dostala krv. Jazyk, pľúca a srdce sa dali do studenej vody, aby sa vymočili, lebo tieto vnútornosti boli obyčajne veľmi krvavé.

Ďalej vybrali pečeň, žalúdok a črevá, čo bolo treba robiť veľmi opatrne, aby sa črevá niekde neroztrhli a výkaly nezašpinili, nezasmradili celé vnútro brava. Následne vybrali ďalšie vnútornosti ako sadlo, ľadviny, mechúr. Mechúr sa odhodil. Potom vybrali lopatky, rebrá a krížovú kosť - krížnik. Slaninu na bruchu rozpolili, dostali tak dva boky slaniny, ktoré ihneď vyniesli na povalu, aby vychladli, potom ich naložili jedno na druhé do veľkého koryta na solenie a posolili.

Z vrchnej časti hlavy na veľkom stole vybrali mozog, ktorý použili neskôr do kyslej poljovky a vybrali aj nosové kosti. Ostatnú časť hlavy posolili, vyúdili a varili vo fazuľovej polievke. Kto však pripravoval tlačenku - maťeja, použil do nej varené mäso z tejto časti hlavy. Kto nevedel rozoberať brava, ten bol užitočný tým, že nosil odrezávané kusy mäsa dovnútra -tanu. Keď už bolo všetko vo vnútri, tak nasledovalo obrezávanie mäsa a oddeľovanie od kosti. Toto sa robilo vo vnútri v kuchyni (pitvor), alebo v chiži. Slovom, tam kde sa robilo s bravom.

Kým sa zabíjači zapodievali touto prácou, ani ženy neleňošili. Ony umývali črevá. Najprv však bolo treba rozobrať jednotlivé časti: pečienku, bachor, črevá. Po rozoberaní odstránili z čriev tuk. Výkal z čriev púšťali do vedier, v ktorých to aj vyniesli, potom nasledovalo vlastné umývanie. Oddelene umývali tenké črevá, ktoré vyvrátili, a tak ich vyčistili. K umývaniu patrilo i odstránenie vnútornej sliznice - šľamovanie. Vnútro čreva oškrabali tupou hranou noža alebo kúskom hladkej dosky. Bola to náročná práca, lebo tenká stena čreva sa ľahko roztrhla, šľamovanie bolo treba robiť preto opatrne. Tenké i hrubé črevá pred umytím rozkúskovali, naliali do nich vodu a troška ich premyli, pričom ich aj vyvrátili. Aby odstránili nepríjemný zápach, črevá namáčali v octovej alebo cibuľovej vode. Črevá zakúpené u mäsiara ženy len prepláchli a nechali stáť vo vlažnej vode.

Variť, respektíve len obariť bolo treba tie časti brava, ktoré sa dávali do tlačenky a hurkov, teda pľúca, srdce, hlavu, jazyk, odpadkové mäso, do jaterníc podbradok, kožky a všetky chrupavkové časti do tlačenky - maťeja. Po obarení ich ženy najprv chladili na studenom vzduchu, neskôr odovzdali mužom na rozdrobenie a použitie. Hotová tlačenka a jaternice sa tiež obárali.

Obed počas zabíjačky nebol taký výdatný ako večerná zabíjačková hostina. Podávala sa restovaná pečeň - s cibuľou vypražená pečenka a pečené mäso. Pri práci sa bolo treba obracať. Pomáhala celá rodina. Mladší sa priúčali, starší poúčali a radili sa v podrobnostiach, pýtali sa na názor gazdinej, či viac alebo menej štipľavú papriku do klbás, či väčšiu alebo menšiu šunku na Veľkú noc.

Nad’ievaľi sa kľbásy a hurke, plnila sa tlačenka - maťeja. V kotli sa škvarila masť. Sem tam sa koštúvaľi oškvarky- škvarke. Nesmeli sa uškvariť do tmava. Varili sa zabíjačkovje jedlá. Podvečer zasadla celá rodina k tradičnej večeri. Neraz to bol veľký rodinný okruh. Večera bývala okolo 7-8 hodne, podľa toho, ako bola práca so zabíjačkou skončená. Večera sa začala a končila modlitbou.

Po dobre vykonanej práci sa jedlo, oddychovalo a zhováralo. Na večeru podávali tradične tie isté jedlá. Podávala sa polievka z kostí so šiflíkami, varené meso s paradajkovou, višňovou alebo egrešovou omáčkou. Tradičným jedlom bol plnený kapustný list - sárma. Ďalším jedlom na zabíjačkovej hostine bol paprikáš s kiráľkou (hlavná srdcová tepna), s uškami a rôznymi druhmi mesa. Po paprikáši nasledovala koruna večere - pečená hurka a klbása. Pri každom chode chválili toho, ktorý ho pripravil.

Počas večere sa zo všetkého viac-menej koštúvalo, aby bolo miesto aj na ďalší chod, pri tom sa šacovalo a žartovalo. Zábavné bolo, keď počas večere prišli sadzou pomaľovaní a zamaskovaní známi alebo susedia „s cigánkami“, a zmenenými hlasmi vydrankávaľi jedlo pre hladné detičky.

Zhováralo sa a aj popíjalo. Najviac sa spomínalo na svetovú vojnu, ako kto bojoval, ako sa skrývali pred nepriateľskou strelou, ako hladovali a tešili sa, keď bol pokoj od bojovania. Hoci sa vojna už dávno skončila, predsa nebolo takej hostiny, kde by ju neboli spomínali, a tak s hrôzou a zas s nejakou veselou spomienkou.

Michal Kožuch (1947-2022) si zaspomínal na zabíjačku u Šupalov vo Veľkých Úľanoch: „Šupalovci zvykli na večernú zabíjačkovú hostinu pozývať aj pána farára. Raz prišiel na zabíjačku pán farár a ako prvé jedlo mu naložili sármu so slovami: „Jedzte pán farár, inšvo už nebude“. Pán farár si teda naložil plný tanier, aby sa poriadne najedol. Po sárme prišiel na rad paprikáš. Opäť mu povedali: „Jedzte pán farár, inšvo už nebude“. Pán farár si teda opäť riadne nabral, aby sa poriadne najedol. Pri naberaní sa prehrabával s naberačkou v paprikáši a vyberal si čo by si dal najradšej. U Šupalov mu povedali: „Iba bríľajte pán farár, veď aj prasa bríľalo“.

Porovnanie kvality potravín na Slovensku a v Rakúsku

Ministerstvo pôdohospodárstva znova testovalo slovenské a rakúske potraviny. Nižší obsah mäsa, viac soli, menej syra či kakaa. V zložení potravín predávaných na Slovensku a v Rakúsku sú stále rozdiely. Potvrdili to najnovšie testy rezortu pôdohospodárstva a Štátnej veterinárnej a potravinovej správy.

„Otestovali sme 33 výrobkov a u polovice boli zistené výrazné rozdiely. Zarážajúci bol napríklad výsledok strúhaného syra. V tom zo slovenského obchodu bol zemiakový škrob, v rakúskom nebol,“ uvádza príklad ministerka Gabriela Matečná.

Celoeurópska téma

„Máme jednotný trh a voľný pohyb tovaru. Aj tak sa tu vyrábajú občania druhej kategórie,“ uviedla ministerka. Iba šesť testovaných výrobkov vyšlo v porovnaní bez rozdielu kvality. Jeden výrobok, kešu oriešky z Lidla, dokonca vyšli lepšie na Slovensku. V 16 výrobkoch sa našli veľké rozdiely, v 11 menšie rozdiely v kvalite.

„Duálna kvalita existuje a predaj takýchto výrobkov u nás je nedôstojný. Spotrebiteľ je podvedený, lebo má dojem, že kupuje ten istý výrobok, ale nie je to tak,“ povedal poslanec Národnej rady a predseda poslaneckého klubu SNS Tibor Bernaťák.

Ministerka Matečná zdôraznila, že téma dvojakej kvality už zaujala aj Rakúšanov a Nemcov. Tí si doteraz mysleli, že ich sa problém netýka. „Do iniciatívy sa zapojili napríklad pobaltské štáty, ale aj Balkán. Slovinci napríklad zistili, že mnohé ich výrobky sú kvalitnejšie ako tie v Rakúsku a Nemecku.

Poslanci z SNS chcú s dvojakou kvalitou zatočiť legislatívou. Poslanci už pripravujú legislatívu. „Chceme informačnú kategóriu, teda informovať o výsledkoch testov. Ďalej bude prevenčná kategória, teda chceme možnosť zakázať distribúciu výrobku kým výrobca nezmení zloženie.

Posledná kategória je reštriktívna, teda možnosť zakázať distribúciu a zároveň uvaliť sankcie,“ dodal Bernaťák. „Voľný pohyb tovaru nemôžeme zakázať. V legislatíve však chceme upraviť dovoz tak, sk spotrebiteľ mal rovnaký tovar v rovnakej kvalite ako niekto kto býva o pár kilometrov ďalej,“ uzavrela Matečná.

Výsledky porovnania kvality výrobkov

Štátna veterinárna a potravinová správa kontrolovala označenie výrobku, senzorické vlastnosti (chuť, vôňa, štruktúra) a zloženie. Následne fyzikálno- chemickými analýzami zisťovala, či sú hodnoty deklarované na obale pravdivé.

1. Výrobky, u ktorých nebol zistený významný rozdiel v sledovaných parametroch

  • Ocean Sea Rybie prsty z aljašskej tresky, hlbokozmrazené (privátna značka Lidl)
  • Milbona Smotanový puding s príchuťou bourbon vanilla (privátna značka Lidl)
  • Clever Mozzarella (privátna značka Billa)
  • Alesto vlašské orechy (privátna značka Lidl)
  • Red Bull energetický nápoj
  • Eridanous prírodný syr na grilovania (privátna značka Lidl)

2. Výrobky, u ktorých boli zistené malé rozdiely, ktoré ovplyvňujú kvalitu v menšom rozsahu

  • Actimel jogurtové mlieko s obsahom L. Casei- Rozdiel v označení výrobku, popis zloženia na rakúskom výrobku je detailnejší; V označení ovocnej zložky predávaného v SR: Jahodová zložka 5% (jahodové pyré 42%, cukor, prírodné arómy). Výrobok z Rakúska: 2,1% jahôd, prírodné arómy.
  • Freshona Baranie rohy/Milde peperoni (privátna značka Lidl). Rozdiely v označení: Na výrobku kúpenom v Rakúsku je uvedený názov výrobcu, výrobok predávaný v SR nie je uvedený. Malé rozdiely v senzorickom teste- líšila sa čírosť nálevu aj chuť výrobku.
  • Bonduelle Zlatá kukurica/goldmais- Na Slovensku definovaná porcia ako 140g, v Rakúsku 130g. Analýza zistila vyšší obsahu cukrov, ako uvádza obal. Výrobok z Rakúska má uvedeného výrobcu, slovenský nie. Konzerva z Rakúska má 300g, slovenská 340, pričom hmotnosť pevného podielu je rovnaká.
  • Dr. Oetker Originál puding čokoládový- Výrobok zo Slovenska obsahoval viac kakaa, celkovo 17 percent a arómy. Rakúsky obsahuje 14% kakaa. Náš výrobok má uvedeného výrobcu zo Slovenska, v Rakúsku je výrobca rakúsky.
  • Billa Gouda polotvrdý zrejúci syr- Rakúsky je bez laktózy, líši sa vzhľad aj chuť. Slovenský výrobok mal v skutočnosti o 3,8 percenta viac sušiny ako tvrdí obal, mal aj o 1,1 % vyšší obsah tuku. Rakúsky výrobok mal obsah tuku o 4,5% vyšší ako bolo uvedené na obale. Na slovenskom výrobku chýbal údaj o obsahu nasýtených mastných kyselín.
  • Alesto Kešu oriešky (privátna značka Lidl)- Výrobok zo Slovenska bol na pohľad, čuch aj chuť kvalitnejší, rakúske oriešky mali vrásčitý povrch, horšiu farbu a cudzí pach. V slovenskom výrobku však bolo 16% poškodených jadier, v rakúskom 10,1%.
  • Mister Choc mini tyčinky s banánovou penovou náplňou (privátna značka Lidl)- Medzi oboma výrobkami bol zistený rozdiel v hodnote cukru a to u SK 48,53%, teda nižšia o 5,2% ako tvrdí obal. V Rakúskom bol podiel 51,21%, teda nižšia o 2,5% oproti deklarácii na obale (53,7%).
  • Pom Bär zemiakový snack solený- 65g balenie z Rakúska aj 50g balenie zo Slovenska uvádza, že v balení sú dve porcie po 30g. V jednom balení je tak o 5g menej, ako spotrebiteľ očakáva.
  • Gelatelli Mrazený krém s vanilkovou príchuťou (privátna značka Lidl)- Rozdiel vo farbe a chuti, slovenská zmrzlina chutila a výrazne voňala po vanilke, z Rakúska iba jemne. Rakúsky výrobok neuvádza podiel vanilkových strukov.
  • Firenze Roláda z treného cesta s jahodovou náplňou a kakaovou polevou (privátna značka Lidl)- Výrobky sa líšili chuťou, slovenský výrobok má nižší podiel cukru- 38,37%, ten z Rakúska viac ako 44%.

    • tags: #šunka #s #koncom #v #obchode #koruna

    Populárne príspevky: