Svety po Obratení: Hľadanie Božej Vôle a Informácie

Vo svete plnom výziev a pokušení je hľadanie Božej vôle kľúčové pre duchovný rast a naplnenie života. Písmo nás neustále upozorňuje na dôležitosť stráženia si svojho srdca, pretože to má byť sýtené zdravým pokrmom - Božím Slovom. Naše srdce je od narodenia choré, odlúčené od Boha, a uzdraviť ho môže len liek pre neho určený - Božie slovo.

Božie slovo obsahuje množstvo odporúčaní, rád, záverov, návodov, príkazov, podmienok a hlavne uistení a zasľúbení. Najdôležitejšia ingrediencia je Pán Ježiš Kristus. Tento recept na večný život však počíta aj s našou voľbou. Naša zodpovednosť spočíva v tom, ako budeme k receptu na večný život pristupovať.

Božie slovo je základom duchovného života.

Stráženie si Srdca a Nemennosť Lieku

ŠÚKL vidím v prenesenom význame ako náš zbor, ktorý má povinnosť strážiť nemennosť zloženia lieku na večný život a aj jeho dostupnosť v každom čase. Modlime sa jedni za druhých, aby sme spoločne obstáli a ustrážili jeho večný účinok.

Odmietame liek Božie Slovo vo svojej plnosti a chceme večný život dosiahnuť takpovediac po svojom. Preto sa stáva, že niektorú časť Písma máme radšej, inú ani neotvárame, a ak na nás niekde vyskočí obviňujúci veršík, ktorý zasiahne naše svedomie, rýchlo hľadáme iné verše, ktoré by ho popreli, ospravedlnili nás, alebo, a to je častejšie, strčíme ho do posledného šuflíka v pamäti, a budeme sa tejto pasáži vyhýbať, ako sa len dá. Prakticky tým meníme obsah lieku, ktorý má udržiavať naše srdce čisté, vo vzťahu k Bohu otvorené, plné milosti, lásky, ale aj spravodlivej sebakritiky vo svetle pravdy, ktorá nie je ničím iným ako účinnou látkou, stimulom k náprave.

Všetci sme chorí a nemusíme sa za to hanbiť. Veď sám Pán Ježiš povedal, že prišiel liečiť chorých, teda nás, zdraví nepotrebujú lekára. Ani nemôžu potrebovať, na tejto zemi ani žiaden zdravý v tomto smere nikdy nebol a ani nie je. Jediný zdravý bol lekár, ktorý nám dal možnosť uzdravenia, berme teda jeho liek každý deň.

Pokušenie a Ako Mu Odolať

Žijeme vo svete, ktorý je pod panstvom diabla. Bojuje proti svojmu oponentovi Bohu a snaží sa čo najviac ľuďom zabrániť prísť k Nemu. U neveriacich sa snaží dosiahnuť, aby ľudia nemali čas Boha hľadať, namiesto obrazu Boha ponúka ľuďom jeho náhradu, ktorá vyzerá ako Boh, ale nie je to Boh. Keď už človek začne hľadať Stvoriteľa, zaobaľuje svoje lži do Jeho pravdy takže človek neplní vôľu Otca, ale vôľu diabla.

U tých, ktorí Boha nehľadajú používa všetky dostupné nástrahy a lákadlá sveta, aby im ani nezišla na um myšlienka na Spasiteľa. Obrátený človek to nemá o veľa ľahšie, tu sa diabol snaží znepríjemniť ich život a čo viac, ak veriaci zlyhá, okamžite na neho žaluje u Boha. Preto na veriacich číha pokušenie na každom kroku. Zvyčajne začne hlodať červík pokušenia v prvotnej myšlienke a od nej je len krôčik k uskutočneniu hriechu.

Diabol a Boh sú ako dva magnety nastavené tak, že sa vzájomne odpudzujú. My sme tretí magnet. Uprostred nich. Máme dve strany, ktoré majú opačnú polarizáciu. K jednému z tých dvoch magnetov (diabol, Boh) nás to priťahuje, naopak vo vzťahu ku druhému odpudzuje. Ak teda príde pokušenie od magnetu diabol, musíme byť nastavený tak, aby k tej strane z ktorej prichádza pokušenie sme boli otočení tou odpudzovanou plochou. Tým automaticky nastavíme druhú stranu, ktorá nás ťahá k druhému magnetu, Bohu.

V Písme sa píše, že Boh nedopustí, aby sme boli skúšaní nad naše možnosti. Skúsme vyskúšať princíp troch magnetov a keď príde pokušenie naše každodenné, obráťme sa k Bohu.

1 Timoteovi 6:11: "Ale ty, ó, človeče Boží, utekaj od takých vecí, ale sa žeň za spravedlivosťou, pobožnosťou, vierou, láskou, trpezlivosťou, krotkosťou."

Rast vo Viere

Je rozdiel, ak človek vo svojej viere s Bohom starne, alebo rastie. Obrátený človek vo vzťahu k Bohu je na tom do istej miery podobne. Bod zlomu - zrodu nastáva vo chvíli, keď uverí a odovzdá svoj život Bohu. Mal by nasledovať rast vo viere, ktorý je však vo veľkej miere závislý od vôle obráteného človeka.

Keď prichádza na svet dieťa, nielen rodičia ale celé okolie sa na jeho príchod pripravujú. Plánujú mu budúcnosť do najmenších detailov. Niečo podobné sa deje aj v nebi. Očakáva sa znovuzrodenie jedinca, všetci sa tešia na ten Bohom predzvedený okamih.

V nasledujúcich dňoch a rokoch pozorne sledujú, ako to ich Božie dieťa rastie. Tešia sa z každého krôčiku, každej zloženej skúšky, z každého vyhraného boja i z toho ako dieťatko vyrastá v dospeláka viery a čím ďalej sa viac podobá na svojho Pána a Kráľa. Sú však bežné prípady, kedy dieťa ostane dieťaťom. Ostane na tej istej úrovni, ako po narodení. Nie je tomu inak ani v nebi. Znovuzrodený ostal na tej úrovni, ako keď sa mu Pán dal poznať a daroval mu večný život. Nerastie ani vo viere a tým pádom ani v službe. Je pre život s Pánom nepoužiteľný. Tu sa nedá vyhovárať na nedostatočné vedenie zo strany Boha skrze Ducha svätého, tu veci treba jasne pomenovať.

Taký človek dar spásy prijal, ale netúži poznať svojho Darcu viac. Bojí sa, že ho ten dar bude niečo stáť. Ak by však Boh za svoj dar niečo očakával, potom by to nebol dar. Ten je darom len vtedy, keď nie je ničím podmienený zo strany obdarovaného. Keď milovanej osobe dáme dar a ona ho dá do skrine a roky naň nepozrie, bolí nás to. Môžeme si ako ľudia povedať, že sme sa nestrafili do vkusu osoby. U daru spásy je to však iné, každý by ho chcel, ale nie každému prinesie takú radosť, akú očakávajú v nebi. I preto sú v Písme verše o odmenách za život vo viere, za úspešne zložené skúšky a vytrvanie na ceste s Bohom. Niekto s darom spásy vo viere iba starne, iný práve vďaka nemu vo viere rastie.

Lukáš 21:34-36: "Dbajte, aby vaše srdcia neboli obťažené obžerstvom a opilstvom a starosťami o živobytie, a znenazdania prikvačil by vás ten deň ako osídlo, lebo príde na všetkých, ktorí bývajú na celej zemi. Bdejte teda každý čas a modlite sa, aby ste mohli ujsť všetkému, čo sa má stať, a postaviť sa pred Syna človeka."

Osídla Sveta a Volanie o Pomoc

Osídlo, pred ktorým varuje Lukáš je trvalou hrozbou pre všetkých ľudí. Je poukazom na nástrahy, návnady tohto sveta, ktoré nás dokážu k sebe pripútať natoľko, že si ani nevšimneme aké nebezpečenstvo nám hrozí. Ak nám pasca okamžite nezlomí väzy, potom máme ešte čas volať o pomoc.

Paradoxom je, že keby sme volali na pomoc iných ľudí, nedokážu nám z pasce pomôcť. Pomoc musí prísť zhora, od mocnejšieho, múdrejšieho, milujúceho. Len On vie ako nás z pasce dostať. Ľudia, ktorí žili náboženstvom a nemali osobný vzťah s Bohom vymysleli porekadlo: „Pomôž si sám, aj Boh ti pomôže!“ Toto neplatí, je to bezzubá formulka vyzývajúca k falošnej nádeji. Zhadzuje Boha tým, že k Jeho moci zachrániť pridáva ľudskú snahu, bez ktorej by sa Mu to nepodarilo.

Nech si už kdekoľvek vo svete, všade navôkol sú jeho (satanove) lákadlá. Nech si už do niektorého zahryznutý, alebo len ovoniavaš, nech už je strunka napnutá na maximum alebo pasca sklapla a uviazol si v nej, volaj k Bohu. Aj tá najkrajšia návnada tohto sveta je v porovnaní s tým čo ponúka On iba falošným šmejdom.

Modlitba a Výsady Kresťana

Realita viery je značne deformovaná v očiach neveriacich ale aj formálnych kresťanov. Znakom kresťana nie je chudoba a slaboduchosť, znakom kresťana je pokoj v duši, pokoj v súvislosti s majetkom, aj vo vzťahu k ľuďom. Znakom kresťana je empatia, zhovievavosť, porozumenie a láska.

Okrem týchto znakov má kresťan aj práva a výsady. Má právo kedykoľvek a odkiaľkoľvek pristúpiť pred Boha a predniesť mu svoje radosti, starosti, vďaky a prosby. Jeho výsadou je, že každá srdcom prednesená modlitba bude vzatá na vedomie samotným Stvoriteľom. A to dokonca aj v prípade ak by prosil za nepriateľov. Samozrejme, ak je niekto nepriateľ kresťana, na 90% je aj nepriateľom Boha! A len kresťan má tú výsadu, že za takéhoto človeka môže prosiť a žehnať mu dobro v prítomnosti samotného Boha.

Využijem opäť naplno výsadu, ktorú nám dal. Modliť sa za iných. Využijem istotu, ktorú nám zasľúbil, že každá modlitba bude vypočutá, ani jedna sa po ceste do neba nestratí. Pravda, vypočutá neznamená splnená. Ak je však pred Pána predložená, je len na Jeho rozhodnutí čo s ňou ďalej.

Život Svätého Gerarda Majellu ako Príklad Viery

Príbeh svätého Gerarda Majellu je inšpiratívnym príkladom hľadania Boha a nasledovania Jeho vôle. Narodil sa 6. apríla v Muro Lucano v Taliansku. Od útleho detstva prejavoval hlbokú zbožnosť a lásku k Bohu. Jeho život bol plný zázrakov a obetavosti, čo ho robí vzorom pre veriacich dodnes.

Gerard túžil iba po eucharistickom chlebe. Bol však ešte príliš mladý. Jed­no ráno, keď bol svätostánok otvorený - čo bolo v tých časoch zriedkavé - už to nevydržal. Kľakol si s ostatnými ľuďmi k mriežke, kde sa podávalo sväté prijímanie. Keď kňaz prišiel k nemu, okamih váhal, keď videl malú roztú- ženú tvár s otvorenými ústami, čo sotva siahala k plátnu na mriežke. „Nie, príliš malý!“ A s prísnym pohľadom išiel ďalej. „Prijímanie nie je hračka pre deti,“ zahundral. Pri toľkej láske a túžbe by ani Ježiš nemohol čakať dva roky, ako si to vyžadoval právny predpis. Nasle­dujúcu noc Gerard opäť horko plakal vo svojej posteli. áno, intuitívne ho poznal ako anjela, ktorého naj­viac miloval - zjavil sa mu v ľudskej podobe a podal mu posvätný Chlieb zo svätostánku. Gerard, ktorý žil vo svete viery, bol prešťastný, ale nie prekvapený. Sen frustrovaného dieťaťa?

Ježiš má odteraz povolenie darovať sa Gerardovi... Oh! Iba v skromnej miere: dva alebo tri razy za mesiac, neskoršie dva alebo tri razy za týždeň, podľa rozhodnutia spovedníka. To sú vrcholy v Gerar- dovom živote. Pripravuje sa na ne spoveďou a pokáním. Málokedy ho bolo vidieť niečo jesť a viackrát v týž­dni sa postil o chlebe a vode. No odvtedy, čo chodil na prijímanie, jeho pôst sa stal predmetom rozhovorov pre celú štvrť. „To úbohé dieťa zomrie hladom,“ zvero­vala sa jeho matka susedom, „celé dni nič neje!“ Keď Benedetta bola celý deň na poli, večer našla jedlo, ktoré pripravila Gerardovi, nedotknuté.

Po troch rokoch práce u Pannuta má Gerard pätnásť ro­kov. Je z neho vyučený krajčír. Medzičasom 5. júna 1740 prijíma sviatosť birmova­nia. Udelil mu ju krajan z Mura - monsignor Claudio Albini, biskup v Lacedonii, pretože miestny biskup bol odcestovaný. Aký milostiplný deň pre Gerarda! V slnku Ducha lásky sa z jeho priania stalo rozhodnutie: bude rehoľníkom. Ale kde? Gerard dobre pozná habit kapucínov. Majú priamo v Mure noviciát, a tak ich stretáva denne bosých, chu­dobných a jednoduchých na uliciach. Brat jeho matky Benedetty, páter Bonaventúra Galella je predstaveným provincie Lucania. Jeho strýko sa práve zdržiaval v San Menne, desať kilometrov od Mura. „Nie chlapče môj! Si príliš mladý a vychudnutý. Priesvitná kostra! A okrem toho bol otrhaný!

Monsignor je vynikajúci prelát a slávny kanonik. Bo­hužiaľ, má rovnako ťažkú povahu, ako veľké vzdelanie. Ó, vy dobrí ľudia, on vie, čo ho čaká. Biskupský pa­lác so samotou, ktorú možno vyplniť modlitbou, s voľ­nosťou, ktorú možno vyplniť pokáním, s obetavým životom neustálej poslušnosti, so službou Božiemu sluhovi a k tomu blízkosť božského svätostánku, to je pre Gerarda tak trochu kláštor, o ktorom sníva. A čo sa týka napodobňovania trpiaceho Ježiša, tak práve príko­ria zo strany monsignora Albiniho mu to umožňujú! Vie, čo ho čaká.

Počas svojho života sa Gerard stretol s mnohými ťažkosťami a odmietnutiami, ale nikdy nestratil svoju vieru a odhodlanie slúžiť Bohu. Stal sa rehoľným bratom a venoval sa pomoci chudobným a chorým. Jeho príklad nás učí, že aj v najťažších situáciách môžeme nájsť silu v Bohu a nasledovať Jeho vôľu.

Svätý Gerard Majella

Synoda o Rodine a Hľadanie Božej Vôle

Pápež František zdôraznil, že synoda nie je parlamentom, ale „chráneným priestorom“, kde je prenechaný priestor pre pôsobenie Ducha. Počas synody masmédiá vykonávali svoju prácu, ale často bol pohľad médií prezentovaný tak trochu spôsobom prehľadu športových či politických správ: často sa hovorilo o dvoch táboroch, «za» a «proti», o konzervatívcoch, pokrokových, atď.

Predovšetkým som synodálnych otcov požiadal, aby hovorili s priamosťou a načúvali s pokorou, aby povedali všetko, čo mali na srdci, a s odvahou. Na synode nebola akási predbežná cenzúra. Nebola. Každý mohol, ba viac, musel povedať to, čo mal na srdci, to, čo si úprimne myslel. Každý mohol, ba viac, musel povedať to, čo mal na srdci, to, čo si úprimne myslel. - «Ale, otče, toto vyvolá diskusie.» - Je to pravda, počuli sme ako diskutovali apoštoli. Text nám hovorí: «dostali sa do sporu a nie malej hádky» (Sk 15,2). Nuž, apoštoli zvyšovali vzájomne na seba hlas, to áno! Pretože hľadali Božiu vôľu v súvislosti s pohanmi, či títo mohli vstúpiť do Cirkvi alebo nie. Bola to nová vec. Zakaždým, keď sa hľadá Božia vôľa v synodálnom zhromaždení, sú tam rôzne pohľady a diskusia, a to nie je zlé!

Synoda je chránený priestor, aby Duch Svätý mohol konať. Nebol to stret medzi jednotlivými tábormi, tak ako v parlamente - a v parlamente je to legitímne -, ale vzájomné konfrontovanie sa medzi biskupmi, ktoré prišlo na rad po dlhej prípravnej práci a ktoré bude teraz pokračovať v ďalšej práci pre dobro rodín, Cirkvi a spoločnosti. Je to proces, je to riadny synodálny postup.

Radosť Cirkvi a Milosrdenstvo

Pápež František pri rannej svätej omši v Dome Santa Marta povedal, že radosťou Cirkvi je, že je matkou, že hľadá stratené ovce. Cirkvi na nič neslúži, keď je „dokonalou organizáciou,“ keď je pritom smutná, a uzavretá, a nie je matkou. „Otvorte brány Pánovej úteche!”

Najsilnejšou útechou je milosrdenstvo a odpustenie. Je dobré opakovať: Nechajme sa utešovať Pánom, je jediný, kto nás môže utešiť. Aj keď „sme zvyknutí prenajímať si malé útechy, tak trochu svojpomocné“, ktoré však potom neúčinkujú. Cirkev oslavuje, je šťastná, keď vychádza zo seba. Ten pastier v evanjeliu, ktorý vychádza von, ide hľadať stratenú ovcu. Radosť z toho, že ide hľadať bratov a sestry, ktorí sú ďaleko: toto je radosť Cirkvi.

Keď Cirkev toto nerobí, keď sa Cirkev zastaví v sebe, uzatvára sa do seba, možno bude dobre organizovanou, s perfektným harmonogramom, všetko v poriadku, všetko čisté, ale chýba jej radosť, chýba oslava, chýba pokoj, a tak sa stáva Cirkvou bez nádeje, bez pokoja, smutnou, Cirkvou, ktorá má viac zo starej dievky ako z matky, a taká Cirkev neslúži na nič, je Cirkvou do múzea. Radosťou Cirkvi je rodiť. Radosťou Cirkvi je vychádzať zo seba a darovať život. Radosťou Cirkvi je ísť hľadať tie ovce, ktoré sú zblúdené.

Ježiš ako dobrý pastier.

Nepoškvrnené Počatie Panny Márie

Na Španielskom námestí na príchod Svätého Otca čakali predstavitelia mesta Rím. Štvormetrovú bronzovú sochu Panny Márie umiestnenú na vrchole stĺpu už vopred vyzdobili kvetinovým vencom. Na námestí lemovanom veriacimi bolo vyhradené miesto pre asi stovku osôb telesne postihnutých a odkázaných na sociálnu pomoc.

„Ó, Mária, naša Matka, dnes si ťa Boží ľud slávnostne ctí ako Nepoškvrnenú, od počiatku uchránenú od nákazy hriechu. Vedomie, že ty, ktorá si našou Matkou, si úplne slobodná od hriechu, je nám veľkou posilou. V tomto zápase nie sme sami, nie sme siroty, pretože Ježiš, prv než zomrel na kríži, ťa nám dal za Matku. Na záver pobožnosti umiestnili pred mariánskym stĺpom dar Svätého Otca - veľký kvetinový kôš z bielych ruží.

Záver

Hľadanie Božej vôle je celoživotná cesta, ktorá si vyžaduje neustále úsilie, modlitbu a štúdium Božieho slova. Nech nám príklad svätého Gerarda Majellu a učenie pápeža Františka slúžia ako inšpirácia na tejto ceste.

tags: #svety #po #obrateny #hladal #boziu #volu

Populárne príspevky:

• Pizzerie v Trnave
• Dodávatelia glukózového sirupu
• Recepty s termizovanou nátierkou
• Recepty na polievky pri delenej strave
• Ako na bezlepkový kvások