Sviatok nového chleba a slovenské tradície v Maďarsku

Maďarsko, krajina s bohatou históriou a kultúrou, ponúka fascinujúci pohľad na prelínanie tradícií a zvykov rôznych národností. Slováci, ktorí tu žijú po stáročia, si zachovávajú svoje jedinečné tradície, ktoré obohacujú kultúrnu rozmanitosť krajiny.

Pomaly to už bude tisíc rokov, čo Maďari a Slováci žijú vedľa seba. Vynára sa otázka: čo je slovenská a maďarská ľudová kultúra? Nikto to nedokáže presne vymedziť!

Ľudová kultúra a etnické špecifiká

V Maďarskom etnografickom lexikóne je heslo etnické špecifikum. Je to jav, ktorý je pre daný národ istý čas typický na celom jazykovom území, no prítomný je len tam. U Maďarov okrem samotného jazyka nič podobné nie je. Každý jav, ktorý považujeme za „typické maďarské špecifikum“ (výšivky z Kalocse či okolia Mezőkövesdu), sa viažu k menším regiónom. Na druhej strane jazyková hranica nemusí zároveň znamenať aj kultúrnu hranicu.

Preto je a priori nemožné skúmať maďarskú ľudovú kultúru oddelene od ľudovej kultúry susedných národov. Väčšina kultúrnych javov presahuje jazykové hranice a vytvárajú kultúrne kruhy. Domnievam sa, že je oveľa náležitejšie neuvažovať o slovenskej či maďarskej ľudovej kultúre, ale o ľudovej kultúre Karpatskej kotliny, a v rámci nej o ľudovej kultúre väčších regiónov. Alebo je to tu aj otázka rozdielneho vývinu jazyka.

Jazykovedci hovoria, že dnes neexistuje jeden maďarský jazyk, ale máme maďarský jazyk v Maďarsku, Rumunsku, na Slovensku či na Ukrajine. Tieto maďarské jazyky sa pre iné spoločenské vplyvy a interetnické prostredie po roku 1918 postupne od seba oddelili. Podobne je to vo všeobecnosti aj v kultúre. Keď si zoberieme kultúru v širšom slova zmysle (vrátane kultúry odievania, bytového zariadenia, stravovania), tak vidíme čoraz markantnejšie rozdiely medzi maďarskou kultúrou na Slovensku, v Maďarsku či Rumunsku.

Tradície a zvyky Slovákov v Maďarsku

Adventné obdobie Slovákov žijúcich v Maďarsku je plné zvykov a pranostík.

Budapešť 24. decembra (TASR) - Pastieri v severomaďarskej obci Čív (Piliscsév) v Komárňansko-ostrihomskej župe plieskajú na Štedrý deň okolo 16.00 h bičom. Je to jeden z mnohých zvykov Slovákov, ktorí žijú v tejto obci s 2400 obyvateľmi.

Podľa učiteľky základnej slovenskej národnostnej školy v Číve Moniky Szabovej tamojšie deti už nehovoria veľmi po slovensky. "My učitelia sa snažíme o to, aby sa tie staré zvyky zachovali," konštatovala.

"Tu v pilíšskych obciach sa oslavujú Vianoce podobným spôsobom, ale u nás je napríklad taký zvyk, že na Štedrý deň popoludní tak okolo štvrtej pastieri plieskajú bičom. Ľudia čakajú na piatu hodinu s otvorenými oknami, aby počuli, keď potom o piatej zazvonia zvony a vtedy si sadnú ku stolu, a vtedy zavinšuje gazda po slovensky pekný vinš rodine, potom nasledujú rôzne zvyky.

Podľa Salikovej každý, kto jedol, musel na jeden tanier dať jednu omrvinku - kúsok jedla. To sa odložilo, a keď zviera ochorelo, z týchto zvyškov mu dali, aby sa zviera uzdravilo. "Kúsok pupáka, kúsok ryby, kúsok oplátky. A kto mal kravy a hydinu, ten si pre ne vždy kúpil oplátku, v ktorej bol zapečený petržlen.

Adventné obdobie Slovákov žijúcich v Maďarsku je podľa Szabovej plné zvykov a pranostík. Od 1. decembra sa už nemohli konať žiadne zábavy. Ale deň sv. Barbory (4. decembra) na Číve oslavovali, pretože tá je patrónkou baníkov. Významným sviatkom je aj deň sv. Lucie (13. decembra), na ktorý sa chystali rodičia i deti. V ten deň nie je dovolené šiť ani ženám vychádzať z domu. "Oblieka sa do bielych šiat a strašia sa deti," povedala.

Štvortýždňové predvianočné obdobie je podľa nej veľmi bohaté a zaujímavé pre rodiny v Pilíši, ktoré sa spolu tešia na sviatok narodenia Ježiša. V tých dňoch začínajú ženy upratovať, piecť a chystať sa na veľký sviatok, ktorý rodina trávi spolu. Tento rok deti národnostnej školy v Číve pripravili scénku betlehemskej hry, ktorá pochádza z Prievozu, miestnej časti Bratislavy.

"Slovenskú hru detí ocenili aj neslovenskí obyvatelia obce," podotkla učiteľka a zdôraznila, že viaceré čívske rodiny starorodičovské zvyky striktne dodržiavajú. "Ráno vstanú, pomáhajú rodičom. Niektoré rodiny majú stromček na Štedrý deň už postavený, v niektorých rodinách stromček ozdobujú len predpoludním. Mamičkám pomáhajú deti. Takmer každé dieťa vie, že musia najprv počuť zvonenie o piatej a potom si môžu sadnúť k štedrovečernému stolu. Sú také rodiny, kde už otec buď nežije, alebo odišiel - tam matka prevezme otcovu úlohu a zavinšuje. Potom matka začne podávať jedlá; a taktiež vedia o tom, že prečo nemôžu omrvinky vyhodiť.

Etnológovia dodnes polemizujú o tom, čo patrí do ľudového umenia. Podľa jedného názoru je to len ľudové umenie, ktoré vytvoril ľud, resp. ľudoví majstri. Podľa iného názoru do neho patria všetky ozdobné predmety, ktoré ľud kedysi používal. Do tejto kategórie teda patria aj kúpené, neraz vo fabrike vyrobené predmety. Aj sa prikláňam k tomuto chápaniu.

Pred niekoľkými rokmi som videl etnografickú výstavu v Oblastnom múzeu v Murskej Sobote, na ktorej bol prezentovaný životný štýl miestnych dedinčanov. Je zaujímavé, ako sa na dedine menil interiér izby. Samotné usporiadanie izby sa za sto rokov neveľmi zmenilo, no vymenili sa predmety.

V sedliackej kultúre bolo otázkou prestíže, aby predná izba bola v dome rozdelenom na tri časti čo najkrajšia. Zdobili ju nádherné výšivky a pestré taniere. Izba sa však používala len na sviatky, alebo keď prišli hostia. Prípadne sa v nej ošetrovali chorí či sa do nej na márach umiestnili mŕtvi. Všedný život prebiehal v zadnej miestnosti.

Keď sa v šesťdesiatych rokoch objavili domy tvaru kocky, aj v nich bola obývačka, ktorá prebrala funkciu prednej izby. Niekedy však došlo k vertikálnej zmene. Napríklad v istej gemerskej obci boli istý čas v móde poschodové domy. Darmo však mali ľudia obrovské domy, keď žili v suteréne a na prvom poschodí spali. Druhé poschodie pekne zariadili a na najvyššom poschodí - no možno sú to len klebety zlých jazykov - visel už len krásny luster, a keď ho večer zažali, bolo ho vidieť z ulice.

Niektoré jedlá považuje „za svoje“ viacero národov. Patrí medzi ne aj trdelník, ktorý sa považuje za staré sikulské jedlo, a chcú ho vyhlásiť za hungarikum, hoci tento typ koláča poznajú všetky európske národy. Na území bývalého NDR sa tento koláč od stredoveku pečie a predáva ako Baumkuchen v obci Salzwedel. Každý národ je naň veľmi hrdý a považuje ho za vlastný. Trdelník navyše dostať aj v Komárne!

Treba však vedieť, že touto technikou pečenia nad pahrebou na drevených tyčiach piekli „chlieb“ už starovekí Gréci.

Je ich veľa. Jedným z nich je vynášanie Moreny v dedinách pod Zoborom a na Poiplí. Na Kvetnú nedeľu dievčatá oblečú slamenú bábiku do svadobných šiat, potom s ňou prejdú po dedine a hodia do vody či spália, aby symbolicky pochovali zimu. Tento ľudový zvyk poznajú Slováci, Česi, Moravania a Poliaci. Pravdepodobne má cirkevný pôvod. No v poslednom čase čoraz častejšie počujem, že učitelia učia deti tieto zvyky na Žitnom ostrove či v Szegede s tým, že obnovujú starý maďarský ľudový zvyk. Etnografia však tento zvyk na Žitnom ostrove či Malej maďarskej nížine nepozná.

O folklóre hovoríme dovtedy, kým funguje spontánne. Niečo sa z neho vynechá, niečo sa k nemu pridá, no v podstate je živý ako jazyk. V Mliečne pri Šamoríne sa v utorok, najnovšie v sobotu pred Popolcovou stredou dodnes koná fašiangový sprievod.

Internet je zlatá baňa. Internetové fóra sú moderné varianty toho, keď si ľudia sadli na lavičku pred domom či sa stretli na priadkach. Kým tam sa rozprávali živou rečou, na moderných fórach sa diskutuje písomným prejavom. Komunikácia má však všetky znaky verbálnosti: píše sa rýchlo, nedodržiavajú sa gramatické pravidlá, ľudia nie sú nároční. Folklórne žánre (anekdoty, vtipy, zbásnené správy) sa šíria po internete rovnako, ako v minulosti ústnou slovesnosťou. Len oveľa rýchlejšie.

Hodinu potom, čo sa na internete objavila prvá správa o požiari na Hrade Krásna Hôrka, sa objavila aj prvá báseň. Ľudová poézia vždy poznala žáner zbásnenej správy. Keď sa niekde stalo niečo hrozné, banícke nešťastie či trestný čin, tak sa z toho urobila rýmovačka. Tieto básne sa zväčša začínali slovami: Počuli ste, čo sa tam a tam stalo?

- Keď sme pred 18 rokmi vytvárali centrum maďarského etnografického výskumu na Slovensku, mali sme na mysli skutočnú verejnú inštitúciu. Etnologické centrum v Dôstojníckom pavilóne v Komárne je dnes k dispozícii každému. Máme knižnicu, v ktorej je päťtisíc kníh, etnologickú databázu (so zbierkou nepublikovaných bádateľských výsledkov), archív malých pamiatok s vyše dvetisíc objektmi, databázu cintorínov, obrazový archív (tradičné papierové fotografie, diapozitívy a digitálne fotografie), ako aj pohodlnú čitateľskú miestnosť.

Výsledky našich výskumov sme doteraz publikovali v šestnástich vedeckých ročenkách a vyše tridsiatich objemných zväzkoch. To všetko dokazuje životaschopnosť maďarskej etnografie na Slovensku. Dnes vďaka usilovnému výskumu Ilony L. Juhász máme etnografickú bibliografiu Maďarov na Slovensku. Z nej vychádza Etnológia Maďarov na Slovensku, ktorá vyšla aj v nemeckom a slovenskom preklade. A tak ďalej.

- Nie náhodou hovorím o maďarskom jazykovom území na Slovensku! Hovoriť o Felvidéku nepovažujem za šťastné. Žitný ostrov by sme z neho hneď mohli vylúčiť, keďže geograficky je súčasťou Malej maďarskej nížiny. Medzibodrožie a Použie sú zasa severovýchodnou časťou Dolnej zeme.

Či má etnografia ešte právo na existenciu? Áno, táto novinárska otázka mi vždy naháňa strach. Prakticky už nie je čo skúmať. Neexistujú však ani starovekí Egypťania či Rimania, napriek tomu má klasická filológia a egyptológia svoje opodstatnenie! Etnografia zhromaždila také množstvo údajov, že veda dokáže veselo žiť len z ich analýzy a porovnávania. Ľudová kultúra však existuje aj dnes, len v inej podobe.

Naše prababky ešte sypali na odev popol a drhli ho od rána do večera, aby bol čistý, snehobiely. Keď potom vietor blúzky a vesty vysušil a slnko ich navoňalo, prišiel na rad mangeľ, veď do maľovaných truhlíc ho nemohli vložiť pokrčený. Naše staré matere už varili mydlo, ktoré v šifonieri vydržalo dlhé roky. Svoj driek skrehnutý od plieskania na piest si narovnávali žehlením s ťažkými žehličkami na drevené uhlie.

Maďarsko patrí medzi krajiny, kde sa štátne aj cirkevné sviatky spájajú s bohatou históriou a výraznými tradíciami. Pre turistov či obchodníkov je užitočné poznať tieto dátumy, pretože ovplyvňujú otváracie hodiny obchodov, dostupnosť služieb či organizáciu verejného života.

Rozdiel medzi štátnymi a cirkevnými sviatkami je jednoduchý. Štátne sviatky sú spojené s dejinami krajiny, významnými historickými udalosťami alebo založením štátu. Cirkevné sviatky majú kresťanský pôvod a vychádzajú zo slávenia udalostí, ktoré sú významné pre veriacich. Obe skupiny sú v Maďarsku dňami pracovného pokoja.

Štátne sviatky v Maďarsku: Kľúčové dátumy a ich význam

Prehľad štátnych sviatkov:

január - Nový rok: Začiatok nového kalendárneho roka, ktorý sa oslavuje vo veľkom štýle.
marec - Deň revolúcie 1848: Pripomienka boja Maďarov za slobodu a nezávislosť od Habsburgovcov. V mestách sa konajú slávnostné zhromaždenia a sprievody.
máj - Sviatok práce: Tradičný sviatok venovaný pracujúcim, často spojený s kultúrnymi podujatiami a jarmokmi.
august - Deň svätého Štefana a založenia štátu: Najdôležitejší štátny sviatok Maďarska. Oslavuje sa pamiatka svätého Štefana, prvého kráľa a zakladateľa maďarského štátu. V Budapešti sa konajú veľkolepé oslavy a ohňostroje.
október - Deň maďarskej revolúcie 1956 a vyhlásenie republiky 1989: Spomienka na povstanie proti sovietskej nadvláde a zároveň na prechod k demokracii.
november - Sviatok všetkých svätých: Aj keď má pôvod v cirkevnej tradícii, je vnímaný ako deň pracovného pokoja a ľudia navštevujú cintoríny.
a 26. december - Vianočné sviatky: Sviatok rodiny a pokoja, sprevádzaný bohatými tradíciami.

Počas štátnych sviatkov sú väčšina obchodov, bánk a úradov zatvorené. Verejná doprava funguje podľa sviatočných cestovných poriadkov, čo znamená obmedzené spoje. Reštaurácie, hotely a niektoré turistické atrakcie môžu zostať otvorené, no je dobré si dopredu preveriť otváracie hodiny.

Cirkevné sviatky v Maďarsku: Tradície a zvyky

Prehľad cirkevných sviatkov:

Veľký piatok a Veľkonočný pondelok: Veľká noc patrí medzi najvýznamnejšie sviatky kresťanskej tradície. V Maďarsku sa uchovávajú folklórne zvyky, ako je oblievanie dievčat vodou alebo parfumom na Veľkonočný pondelok.
Turíce (Letnice): Slávia sa 50 dní po Veľkej noci. V niektorých regiónoch pretrvávajú ľudové zvyky, ktoré symbolizujú príchod jari.
august - Nanebovzatie Panny Márie: Významný mariánsky sviatok, ktorý si uctievajú predovšetkým veriaci.
november - Sviatok všetkých svätých: Cirkevný sviatok spojený s uctievaním zosnulých a návštevou cintorínov.
a 26. december - Vianoce: Najdôležitejší kresťanský sviatok. Štedrý večer (24. december) síce nie je oficiálnym štátnym sviatkom, no väčšina obchodov sa zatvára už v popoludňajších hodinách.

Všetky hlavné sviatky, ako Veľká noc, Turíce, Vianoce a Sviatok všetkých svätých, sú oficiálnymi dňami voľna. Rozdiel oproti štátnym sviatkom spočíva v ich náboženskom pôvode a spôsobe slávenia.

Ak plánujete cestu do Maďarska, berte do úvahy, že počas veľkých štátnych sviatkov, ako je 20. august alebo 23. október, bývajú mestá plné slávností, sprievodov a festivalov. To môže znamenať obmedzenia v doprave či zatvorené obchody, no zároveň aj jedinečnú príležitosť zažiť miestne tradície.

Najväčším podujatím je oslava Dňa svätého Štefana 20. augusta, ktorá zahŕňa vojenskú prehliadku, tradičné pečenie „chleba svätého Štefana“ a veľkolepý ohňostroj nad Dunajom.

Počas Veľkej noci môžete zažiť folklórne festivaly, remeselné trhy a vystúpenia ľudových súborov. Na 1. mája bývajú jarmoky, koncerty a mestské slávnosti.

Administratívne členenie Maďarska

Sviatky v Maďarsku zohrávajú významnú úlohu v živote obyvateľov a zároveň ovplyvňujú chod bežného dňa. Pre turistov či obchodníkov je dôležité vedieť, že počas týchto dní sú obchody a úrady zatvorené, doprava obmedzená a služby menej dostupné.

Tradičné slovenské Vianoce 4K