Sviečková manifestácia: Symbol boja za slobodu a ľudské práva

Dnes si pripomíname výročie Sviečkovej manifestácie, ktorá sa uskutočnila 25. marca 1988 na Hviezdoslavovom námestí v Bratislave. Išlo o prvý verejný protest proti komunistickému režimu od roku 1969. Bratislavský veľký piatok alebo, ako ju väčšinou poznáme, Sviečková manifestácia sa uskutočnila 25. marca 1988.

Sviečková manifestácia bola jedným z najvýznamnejších verejných vystúpení proti komunistickej moci na Slovensku. Pokojné zhromaždenie veriacich za občianske a náboženské slobody sa uskutočnilo na Veľký piatok 25. marca 1988. Proti jeho účastníkom tvrdo zasiahli bezpečnostné zložky.

Manifestáciu za náboženské slobody a ľudské práva zorganizovali ľudia z tajných a vtedajšou mocou prenasledovaných katolíckych spoločenstiev. Požadovali vymenovanie katolíckych biskupov pre neobsadené slovenské diecézy, úplnú náboženskú slobodu a tiež dodržiavanie ľudských práv, čím pôvodne náboženské podujatie získalo širší občiansky rozmer.

Od roku 1993 je 25. marec Dňom zápasu za ľudské práva, a zo zákona pamätným dňom Slovenskej republiky. V súčanosti je 25. marec medzi pamätnými dňami SR. V kalendári je označovaný ako Deň zápasu za ľudské práva.

Prípravy a priebeh manifestácie

Autorom myšlienky Sviečkovej manifestácie bol Marián Šťastný, bývalý hokejový reprezentant, ktorý v roku 1981 emigroval za svojimi bratmi Petrom a Antonom do Kanady. V roku 1987 sa stal podpredsedom Svetového kongresu Slovákov, neskôr jeho predsedom. Aktivisti tajnej cirkvi si nápad osvojili a pripravili manifestáciu v Bratislave. Jej hlavnými organizátormi boli František Mikloško, Ján Čarnogurský, biskup Ján Chryzostom Korec, Silvester Krčméry, Vladimír Jukl, Rudolf Fiby a ďalší členovia katolíckeho disentu.

Komunisti sa o prípravách manifestácie dozvedeli oveľa skôr. Definitívne to bolo až vtedy, keď František Mikloško verejne oznámil, že chce zvolať tichú a pokojnú manifestáciu za náboženské slobody a ľudské práva.

Komunistický režim zmobilizoval všetky svoje zdroje, aby konaniu manifestácie zabránil. So sviečkami v rukách prišla verejnosť vyjadriť svoj názor proti komunistickému režimu 25. marca 1988. Zvolali schôdze, zmobilizovali propagandistický aj bezpečnostný aparát.

Bratislavu doslova uzavreli, po vlakoch chodili kontroly a v podvečer manifestácie bolo takmer nemožné dostať sa do centra mesta hromadnou dopravou. Študenti dostali voľno, aby odišli domov a v kinách premietali atraktívny program. Veriaci boli vystavení tlaku a zastrašovaniu na pracoviskách, študenti dostali pokyn odcestovať na víkend domov. Takisto duchovní organizovaní v prokomunistickom združení Pacem in terris vyzvali ľudí, aby sa na manifestácii nezúčastnili.

Na polhodinovú manifestáciu prišlo na Hviezdoslavovo námestie v Bratislave viac ako tritisíc ľudí, ďalšie tisíce zablokovala polícia v priľahlých uličkách. Zhromaždenie sa začalo o 18.00 hod., trvalo však iba polhodinu. Zúčastnilo sa na ňom 8000 až 10 000 ľudí so sviečkami v rukách. Počas zhromaždenia neodzneli žiadne prejavy, manifestujúci vyjadrili svoj odpor horiacimi sviečkami a modlitbami.

Napokon bola manifestácia rozohnaná bezpečnosťou, jej ohlas však presiahol hranice Slovenska a otriasol komunistickým režimom. Polícia pred akciou odklonila dopravu a blokovala prístup do centra mesta. Napriek pokojnému priebehu zasiahli príslušníci polície, snažili sa vytlačiť dav z námestia, bili ľudí obuškami, útočili slzotvorným plynom a napokon použili vodné delá. Proti pokojne demonštrujúcim občanom zasiahlo viac ako tisíc príslušníkov Verejnej bezpečnosti (VB), bezpečnostné orgány zadržali 141 občanov.

Organizátor zhromaždenia František Mikloško a niekoľkí jeho blízki spolupracovníci strávili deň na oddelení Bezpečnosti. Biskup Ján Chryzostom Korec bol zaistený už pri odchode zo svojho bytu v Petržalke. 25. marca 1988 režim brutálne zasiahol nielen proti vlastným občanom, no aj proti zahraničným novinárom. Napríklad aj proti medzičasom 92-ročnej rakúskej novinárke Barbare Coudehove Kalergi.

Manifestácia sa konala na sviatok Zvestovania Pána a dostala označenie Bratislavský Veľký piatok. Vyrástla z koreňov náboženského a občianskeho disentu, tajnej cirkvi, laického apoštolátu, samizdatov, zavraždených kňazov a rehoľníkov, stoviek rokov nespravodlivo väznených, utrpenia intelektuálov a z pôdy pontifikátu Jána Pavla II. a jeho výzvy „Nebojte sa!“.

Zhromaždenie sa stalo predzvesťou Nežnej revolúcie zo 17. novembra 1989. „Táto udalosť je v histórii Slovenska zásadná hlavne preto, že išlo o prvý verejný protest proti normalizačnému režimu v Československu od augusta 1969,“ vysvetlil historik Ústavu pamäti národa Peter Jašek. Je však proces, ktorý sa začal oveľa skôr. Práve Sviečková manifestácia je jeho zásadnou integrálnou súčasťou.

Kvalitou občianskeho odporu, šírkou záberu požiadaviek, odvahou vzoprieť sa monolitnej moci a reálnym utrpením ju možno považovať za systémový začiatok definitívneho pádu komunistickej totality na Slovensku, ku ktorému došlo po 17. novembri 1989.

Historici sa zhodujú, že manifestácia otvorila cestu k Nežnej revolúcii. „V slovenských dejinách nie je veľa podobných udalostí a obrovským odkazom sviečkovej manifestácie ostáva, že obyčajní ľudia môžu byť tvorcami veľkých dejín. Obyčajní ľudia, ktorí sem prišli z celého Slovenska, zapálili sviečky, hrdinsky vydržali a hovoril o nich celý svet," povedal František Mikloško, jeden z hlavných organizátorov zhromaždenia.

Pri pohľade na pád komunistického režimu ako na priebeh viacerých udalostí je, samozrejme, najviditeľnejším momentom Nežná revolúcia. V súvislosti s dejinami a históriou väčšinou hovoríme o Nežnej revolúcií, ale udalosti nemôžeme vnímať izolovane, pretože sú súčasťou určitých procesov.

V novembri 1989 bola situácia iná. „Poľsko a Maďarsko už boli polodemokratické štáty. Nežná revolúcia prišla za iných podmienok. V roku 1988 ešte fungovala Železná opona s Československom ako pevnou súčasťou východného bloku.

„Verejné priestranstvo sa stalo doménou komunistickej strany. Túto nepísanú dohodu ukončila až Sviečková manifestácia,“ priblížil Jašek. Verejný priestor bol pre komunistov doménou, kde sa vyjadrovala lojalita. Odohrávali sa tam prvomájové sprievody, oslavy populistických štátnych sviatkov, skladali sa pionierske sľuby. Z toho dôvodu Sviečkovú manifestáciu hneď od začiatku vnímali negatívne.

Podľa neho snaha komunistického režimu odlákať ľudí od manifestácie by niekomu mohla prísť smiešna, no na druhej strane nesie veľkú výpovednú hodnotu.

Zhromaždenie sa uskutočnilo v čase, kedy ľudia verejne neprejavovali svoj odpor voči totalite. Avšak, určité skupiny disentu, napríklad skrytá cirkev, organizovali rôzne púte.

„Potlačenie Sviečkovej manifestácie už bolo iba vyvrcholením, pretože dni predtým bola nasadená Štátna bezpečnosť,“ uviedol Jašek.

Historik vidí v Sviečkovej manifestácii odkaz aj do súčasnosti. Napriek zastrašovaniu a tomu, že mnohí ľudia mohli za účasť niesť závažné následky, zjednotili sa a odvážne vyšli do ulíc. Nebolo vylúčené, že za prítomnosť na zhromaždení sa ktokoľvek mohol dostať do väzenia.

Jašek doplnil: „Poznám ľudí, ktorí dostali rany obuškom a mesiace mali modriny. V časoch komunistického režimu vyžadovalo veľkú nebojácnosť zriecť sa svojho pohodlia. „Občiansku odvahu možno obdivovať aj po rokoch. Snaha prepojiť tak vzácne myšlienky, ako je boj za náboženskú slobodu a ľudské práva, je veľmi silná,“ dodal.

František Mikloško poslal 10. marca 1988 oznámenie o konaní akcie Obvodnému národnému výboru. Úrady zhromaždenie zakázali.

Michal Vašečka v diskusii pripomenul, že slovenská spoločnosť dnes nie je polarizovaná, ale stratila empatiu voči tým druhým. Sviečková manifestácia podľa neho práve toto prebúdzala. Jej oficiálnym zvolávateľom bol František Mikloško, ktorý po rokoch tvrdí, že Slováci v dejinách prežívajú nenásilným odporom.

Historik pôsobiaci v Ústave pamäti národa Peter Jašek sa podieľal na knihe Sviečková manifestácia I. Podľa jeho slov Sviečková manifestácia bola od začiatku dimenzovaná ako jednorazové podujatie.

Ján Čarnogurský, predstaviteľ kresťanského disentu, v knihe Sviečková manifestácia I.

Sme presvedčení, že toto je jedným z nadčasových odkazov Sviečkovej manifestácie - schopnosť zjednotiť sa v zápase o spoločné dobro, ktoré presahuje partikulárne ciele jednotlivých skupín; ochotu hľadať skôr to, čo nás spája ako rozdeľuje a tak prispievať k duchu spolupráce a zmierenia v spoločnosti.

Sú pre nás inšpiráciou a výzvou aj slová pani prezidentky SR z 29.11.2022: „Spojme sily, napriek rôznym názorom a pri plnom uvedomení si ťaživej reality.

„Od začiatku bolo mojím cieľom zblížiť Svetový kongres Slovákov so Slovenskom a naopak. V tej dobe prišla na svet myšlienka Sviečkovej manifestácie. V mojom záujme bolo, aby na tejto aktivite participovalo čo najväčšie množstvo ľudí. Nad manifestáciou som začal premýšľať sám, ale nechcel som vyniknúť ako individualista," zaspomínal si na zrod myšlienky vtedajší podpredseda Svetového kongresu Slovákov.

V duchu týchto slov vyzval Marián Šťastný predstaviteľov kresťanskej opozície na Slovensku, aby sa pripojili k tejto akcii.

Fórum kresťanských inštitúcií, v spolupráci s viac ako desiatkou partnerských inštitúcií, pripravuje okolo dátumu výročia bohatý program, ktorého cieľom je nielen poukázať na historický význam Sviečkovej manifestácie ale aj na jej aktuálne posolstvo pre dnešok.

25. 3. Od 13.30 do 15.45 sa uskutoční mestská hra pre deti, mládež a rodiny s deťmi, ktorej cieľom je priblížiť hodnoty Sviečkovej manifestácie - najmä zmierenie, toleranciu a spoluprácu „ponad vlastnú bublinu“. Slávnostné verejné zhromaždenie o 16.00 hod za účasti najvyšších ústavných činiteľov s čestnou strážou (nám. Okrem týchto hlavných podujatí sa od 23. do 26.

Termín: do 20. Výstava je pripravená pri príležitosti 25. výročia Sviečkovej manifestácie. Ako prvá na Slovensku sa komplexne venuje problematike Sviečkovej manifestácie. Tá bola prvým masovým verejným protestom proti komunistickému režimu v bývalom Československu po roku 1969. Výstava zachytáva nielen priebeh manifestácie a brutálny zásah bezpečnostných síl, ale aj širší dobovo-spoločenský kontext, v ktorom sa Sviečková manifestácia konala.

Poopisuje spoločensko-politické pomery v Československu v druhej polovici 80. rokov, ale aj perzekúcie, ktorými komunistický režim prenasledoval katolícku cirkev. Osobitné panely sú venované aktivitám zahraničných Slovákov či pôsobeniu tajnej cirkvi ako hlavnej súčasti disentu na Slovensku. Pozornosť je venovaná aj osobnostiam, ktoré Sviečkovú manifestáciu pripravovali, ale návštevník sa môže zoznámiť aj s tvárami predstaviteľov komunistického režimu, ktorí sa podieľali na potlačení manifestácie.

Popri paneloch sú súčasťou výstavy aj predmety zo súkromných zbierok katolíckych disidentov či ukážky zo samizdatovej a pašovanej náboženskej literatúry. Návštevníci na výstave nájdu aj zbierku vyznamenaní príslušníkov Zboru národnej bezpečnosti či uniformu so štítom, helmou a obuškom príslušníka Pohotovostného oddielu Verejnej bezpečnosti, ktorý zasahoval proti manifestujúcim na námestí.

Výstavu dopĺňajú audiovizuálne diela, medzi ktorými sa nachádza film Ústavu pamäti národa Sviečková manifestácia ako aj videoporty so svedeckými výpoveďami aktérov Sviečkovej manifestácie.

tags: #sviečková #manifestácia #výročie #informácie

Populárne príspevky:

• Lahodné koláče z mandľovej múky
• Inšpirácie pre fialové torty
• Recept na tartaletky s čokoládou
• Recept na zdravý tvarohový koláč
• Osviežujúci jablkový džem