Štedrý Večer: Tradície a Zvyky Na Slovensku a Vo Svete

Vianoce sú najkrajšími sviatkami v roku, a to nielen pre kresťanský svet. Slávia ich miliardy rodín po celom svete. Je to čas, kedy spomalíme, stretneme sa v kruhu najbližších, pozrieme si vianočné rozprávky, uvaríme chutné jedlo a pripomenieme si tradície zdedené po našich predkoch. Tie sa naprieč rodinami a rôznymi regiónmi už dnes rôzne skombinovali. Milí priatelia, veríme, že na Vianoce si niektoré z vašich rodinných tradícií pripomeniete aj vy. Štedrý deň je posledným dňom príprav na vianočné sviatky (končí sa advent) - oslavu narodenia Ježiša Krista u kresťanov a sviatky pokoja, mieru, štedrosti v kruhu rodiny aj u nekresťanov.

Vianočné sviatky ako kresťanské sviatky na počesť narodenia Krista boli pôvodne sviatkami zimného slnovratu. V 4. storočí tento dátum stanovila kresťanská cirkev dňom narodenia Krista. Vianoce sa postupne menili viac na rodinnú a spoločenskú záležitosť v priebehu 19. storočia. Tradícia dávania darčekov, bdenia a pôstu, pohostenia a dávania almužny, pečenia vianočiek, krájania ovocia, koledovania či ustielania slamy na podlahe pochádza zo stredoveku. Tieto zvyky sme pretvorili v nádherné stretnutia celých rodín pri jednom stole a neopakovateľnú sviatočnú atmosféru plnú srdečnosti a lásky.

Celé sviatočné obdobie začína adventom - radostným očakávaním príchodu Spasiteľa, duchovnej prípravy na Vianoce, zapaľovania štyroch sviečok - v štyri nedele. Predtým to bola doba prísneho pôstu so zákazom ženiť sa, zabávať a hodovať. Sláviť začíname na Štedrý deň - vigíliu či viliju (na východnom a čiastočne strednom Slovensku, inde kračun), teda v „predvečer“ sviatku 25. decembra. Nasleduje Prvý sviatok vianočný, Slávnosť narodenia Pána a 26. december, teda Druhý sviatok vianočný, Zhromaždenie k presvätej Bohorodičke (oba dni sú u nás dňami pracovného pokoja a oficiálny štátny sviatok). Vianočná doba však trvá do sviatku Zjavenia Pána 6. januára.

Štedrý Deň a Jeho Tradície

Tradícia Štedrého dňa hovorí, že sa počas dňa pokračuje v pôste, je sa málo a výlučne bezmäsité pokrmy. Pôst trval buď do vykuknutia prvej hviezdy na oblohe, čo bol signál, že rodina môže zasadnúť k štedrovečernej hostine, v iných rodinách či kultúrach sa najskôr navštívila polnočná omša, ktorou končil pôst.

Štedrovečerný stôl - symbol prosperity

Podľa tradície sa malo na stole objaviť „devätoro jedál“ zo všetkého, čo sa počas roka urodilo (inde 5, stôl bol symbol prosperity, mal obsahovať všetko, čo hospodárstvo urodilo - zvykom bolo aj nohy stola obkrútiť reťazou a uzamknúť do 27. decembra, aby hojnosť "neutiekla"). Jedlám sa prisudzoval magický význam, na stole nesmel chýbať chlieb, vianočka, cesnak či cibuľa. Zvykom bola aj misa ovocia - čerstvých jabĺk a hrušiek, orechov, ale aj sušeného či kandizovaného ovocia, postupne sa pridali banány, pomaranče a citrusové plody - misa symbolizovala tichú modlitbu za dobrú úrodu a vieru, že nový rok prinesie blahobyt.

Jedným z mnohých zvykov bolo pod obrus dávať šupiny z kapra, mince (ešte dávnejšie za hrsť obilia, aby ho bolo viac) - alebo pod taniere, odtiaľ putovali do peňaženky. Zabezpečiť mali dostatok peňazí po celý rok. Dodnes pretrváva vo väčšine slovenských domácností. Večeri predchádzala spoločná modlitba, inde príhovor najstaršieho člena rodiny alebo jej hlavy a prípitok s „ostrým“. Gazdiná väčšinou namočila do medu strúčik cesnaku a urobila krížik členom rodiny. Gazda rozkrojil najkrajšie jablko a rozdal každému členovi rodiny, ktorý tvoril jej neoddeliteľnú súčasť.

Na stole nesmeli chýbať oblátky, med a cesnak, ktoré sa jedli pred večerou, aby sa zachovalo v rodine zdravie. A jablko sa krájalo priečne na polovicu ešte z iného dôvodu: ak jadrovník ukázal hviezdu, znamenalo to šťastie a zdravie po celý rok, ak krížik, rodinu mala podľa povery „navštíviť“ choroba alebo smrť (aj hnilý či napadnutý jadrovník alebo iné anomálie jabĺčka).

Nasledovala tradičná kapustnica - ktorá obsahovala buď huby a sušené slivky, alebo aj údené mäso a klobásu. Niekde sa miesto kapustnice podávala aj šošovicová či hrachová polievka - strukoviny symbolizovali blahobyt. Teda „toľko peňazí ako šošovice či hrachu v hrnci“.

Ľudové tradície a povery

S Vianocami sa spájalo a stále spája množstvo ľudových tradícií a povier: napríklad na prestretom stole musel byť párny počet tanierov (pri nepárnom by si pre posledného stolovníka prišla smrť), alebo sa pridával prázdny tanier s príborom navyše pre prípadného hosťa alebo zosnulého člena rodiny, priateľa či známeho. Od štedrovečerného stola sa nesmelo počas večere vstávať, inak by dotyčný mohol v priebehu roka zomrieť. Preto sa prestieralo tak, aby mal každý, minimálne gazdiná, prístup ku všetkému bez vstávania. Naopak sadať si za stôl nesmeli členovia rodiny pohnevaní - museli sa pomeriť, odpustiť si.

V období Vianoc slobodné, vydajachtivé dievčatá hádzali topánku za hlavu smerom k dverám. Ak sa špička obrátila smerom ku dverám, išlo o znamenie: dievča sa do roka vydá. Ak ku dverám smerovala päta, dievča zostalo ešte rok slobodné. Niektoré dievčatá si vydaj „zabezpečovali“ zvykmi na Luciu - pripravili si 13 papierikov s 12 menami a jedným papierikom prázdnym a postupne ich spaľovali deň za dňom, aby na Štedrý deň večer otvorili posledný papierik a našli si tam meno ženícha.

Súčasťou tradičnej večere bývali okrem kapustnice alebo polievok aj kapor alebo iná ryba, pretože vodné živočíchy (studenokrvné) boli cirkvou považované za pôstne jedlá (už od stredoveku). Ak ľudia nepatrili medzi veriacich, alebo išlo o protestantov, jedli sa rôzne druhy mäsa - no nekonzumovali sa tie, ktoré mali krídla, aby z domu neuletelo šťastie.

Ďalej nesmeli chýbať zemiakový, po novom aj majonézový šalát, opekance (natrhané pečivo zaliate mliekom a posypané makom a cukrom), pečivo a koláče z kysnutého cesta, posúchy, chleby, záviny plnené makom či tvarohom, medovníky.

Omrvinky a zvyšky zo štedrej večere sa nesmeli vyhadzovať - boli posvätné, preto sa využívali rôznymi spôsobmi: pre hospodárske zvieratá, pre duše mŕtvych, ako liečebný prostriedok. Mnohí dodržiavajú aj tradíciu počas sviatočného obdobia nezametať, aby sa nevymietlo z domu šťastie, hádzať vlašské orechy do kúta, aby sa zabezpečil blahobyt, alebo nevešať bielizeň, aby sa niekto z rodiny neobesil. Všetky tieto zvyky sú naším duchovným kultúrnym dedičstvom.

Napokon po slávnostnej večeri sa rodina mohla presunúť k stromčeku, aby si deti mohli rozbaliť darčeky, na čo sa milióny detí naprieč kontinentami tešia každý jeden rok. U nás sa to udeje až po zazvonení zvončeka.

Zaujímavosti o Vianociach

1. Vianočné dekorácie, divadelné predstavenia a hry s tematikou narodenia Krista, či stavanie Betlehéma boli spopularizované Františkom z Assissi od roku 1223.
2. O ďalšie spopularizovanie Vianoc ako rodinnú záležitosť plnú štedrosti, dobročinnosti, veľkorysosti ducha, priateľstva, lásky sa postarali mnohí autori, napríklad Charles Dickens s novelou Vianočná koleda. Odtiaľto pochádza ja fráza „Merry Christmas“, Šťastné Vianoce!
3. Hoci obdarovávanie bolo spopularizované až neskôr, prvé zmienky o darčekoch pochádzajú už zo starovekého Ríma - trvalou súčasťou Vianoc sa stali až v 19. storočí. Obdarovávali sa členovia rodiny a služobníctvo, ale aj žobráci a tuláci.
4. Populárne na Vianoce je posielanie vianočných pozdravov - voľakedy sme posielali pohľadnice. Prvá komercializovaná vianočná „karta“ bola vyprodukovaná v roku 1843 Sirom Henrym Cole-om.
5. Tradičnými farbami Vianoc sú zelená, ktorá symbolizuje večný život, červená ako krv Krista a zlatá ako farba jedného z darov troch mudrcov, čo okrem zlata boli aj myrha a kadidlo. Symbolizovala vznešenosť.
6. U nás a v množstve ďalších krajín prináša na Vianoce darčeky Ježiško (Česko, Rakúsko, Nemecko, Maďarsko, Lichtenštajnsko, sever Talianska, Švajčiarsko a ďalšie). V Amerike 25. decembra to je Santa Klaus na saniach so sobmi, Francúzom nesie dary Pére Noël, grécke deti ich dostávajú od Sv. Vassillisa 1. januára, v Rusku 6. januára, Španielsku rovnako na Troch kráľov. Fínom nosí darčeky Joulupukki (obdoba Santa Klausa), vo Švédsku Jultomte alebo Tomte (vianočný škriatok), Nórsku Nisse (škriatok) a v Dánsku rovnako vianoční škriatkovia.
7. Veštilo sa počas prvých alebo posledných 12 dní v roku, pretože to bolo obdobie, kedy sme mohli nahliadnuť do budúcnosti nasledujúcich mesiacov, aj ako budú vyzerať. Viaže sa k tomu aj množstvo pranostík a povier: napríklad Zelené Vianoce, biela Veľká noc. Lahodný a teplý čas na Vianoce je znamením, že zima bude dlho trvať. Jasné Vianoce, tmavé stodole. Ak sú dažde, teplo v hody, nedobrý rok za tým chodí.

Vianočné Zaujímavosti vo Svete

Poďme sa pozrieť, ako vyzerajú Vianoce v iných krajinách:

• Dánsko: Na sladkom stole by sa vám slinky spustili. Ako dezert podávajú Dáni ryžový puding risamalamande s čerešňovou omáčkou a schovanou mandľou: kto ju nájde, dostane niečo extra, napríklad darček. Jedia sa aj sladké donuty s cukrovou polevou æbleskiver, pije sa vianočné pivo, gløgg alebo horúce korenené víno a nesmú chýbať ani kandizované mandle. Šťastné Vianoce Dánom poprajete ako „God Jul!“
• Francúzsko: Štedrá večera môže trvať aj 6 hodín - tradične sa počas nej veľa rozprávajú. Pre mnohých začína až po polnočnej omši Le Réveillon. V niektorých častiach Francúzska majú až 13 dezertov! Reprezentovať majú Ježiša a 12 apoštolov.
• Španielsko: Nemajú Mikuláša, čižmy si skôr čistia na Vianoce. 25. decembra prichádza Papa Noel es tambien San Nicolas. Darčeky však hlavne nosia „traja múdri muži“ 6. januára Melchior, Gaspar a Baltazar. Na oslavu ich príchodu sa jedáva vianočný koláč roscón de reyes - plnený šľahaným krémom a zdobený kandizovaným ovocím a drvenými orieškami. Vnútri bývajú schované malá figurína a bôb - kto nájde figurínu, čaká ho celý rok šťastie, kto bôb, platíte za koláč na ďalšie Vianoce.
• Nemecko: Ľudová povera hovorí, že na Vianoce dokážu prehovoriť aj zvieratá. Stromček sa tu zdobí ako posledná vec z celých Vianoc - presne na Štedrý deň. Jednou z najtradičnejších vianočných jedál pochádzajúcich z Nemecka je štóla - sladký chlieb plnený kandizovaným ovocím a orieškami, koreninami a posypaný práškovým cukrom. Odtiaľto sa rozšíril do celého sveta. Hovorí sa jej Weihnachtstollen alebo Christstollen. Obľúbené pitie je Feuerzangenbowle - nápoj z vína, rumu a ovocnej šťavy. Populárne sú perníčky Lebkuchen alebo Pfefferkuchen a marcipán.
• Grécko: Obľúbený je okrúhly sladký chlieb Christopsomo so škoricou, pomarančom a klinčekmi, ktorý nesmie chýbať v žiadnej domácnosti. Peniaz schovávajú aj do koláča vasilopita na 1. januára - kto ho nájde, bude mať po celý rok šťastie. Zachovala sa aj tradícia udržiavania ohňa v krbe počas 12 vianočných dní (od Vianoc do 6. januára), aby sa do domu nedostali komínom zlí škriatkovia, ktorí radi obťažujú, robia zle a jedia všetko jedlo. Darčeky nosí deťom 1. januára St. Vassillis.
• Austrália: Vianočné obdobie sa viaže k letným prázdninám detí od polovice decembra do začiatku februára. Obľúbené bývajú 26. decembra preteky jácht zo Sydney do Hobartu v Tasmánii. A miesto štedrej večere si mnohí robia barbecue na plážach.
• Japonsko: Medzi krajiny, ktoré Vianoce neoslavujú, patrí aj Japonsko - no aj tu nájdete komunitu kresťanov, ktorí ich oslavujú, a vianočný stromček sa aj v Japonsku stal populárny - posledné dekády aj posielanie vianočných pozdravov či rozdávanie darčekov. Deti majú síce na Štedrý deň voľno, no obchodné spoločnosti berú tieto sviatky ako normálne dni. Darčeky nosí na šťastné Vianoce, teda Meri Kurisumasu santa-san, alebo aj Hoteiosho, čo je japonský boh dobrého šťastia. 26-teho je už všetka vianočná výzdoba fuč, pretože sa pripravujú na oveľa väčšie a významnejšie oslavy - privítanie Nového roka.
• India: Dekorujú akýkoľvek strom na Vianoce, aký majú k dispozícii - často sa vianočným stromčekom stane banánový či mangový strom. Mangové listy sú často obľúbenou dekoráciou domovov.

Ako slávite sviatky vy? Aj u vás platia staré zvyky a tradície ako peniaz pod obrus, šupina do peňaženky, cesnak na zdravie?

tags: #štedrý #večer #tradície #a #zvyky

Populárne príspevky:

• Recept na tvarohovo-lekvárové rožky
• Recepty a inšpirácie pre jedlé papiere na tortu
• Recepty na kvetinové koláče
• Tradičné slovenské pochutiny
• Druhy pílových plátkov