Ťažký ako hus: Význam slovenských prísloví a porekadiel

Slovenské príslovia a porekadlá sú neoddeliteľnou súčasťou slovenskej kultúry a jazyka. Sú to krátke, úderné výroky, ktoré v sebe nesú múdrosť, skúsenosti a postrehy našich predkov. Podobne ako rozprávky, aj ony sú zrkadlom bohatosti slovenského jazyka. Vyjadrujú a odrážajú ľudové múdrosti, životné skúsenosti a pozorovacie schopnosti našich predkov.

Väčšinou nimi vtipne alebo satiricky vystihujeme a hodnotíme rôzne situácie, pričom v prísloviach sa často nachádza aj morálne, výchovné poučenie. Príslovia a porekadlá sú ako staré dobré rady, ktoré sa neraz potvrdia. Hoci niektoré z nich sa už dnes používajú menej, stále majú svoju hodnotu a význam.

Frazeologizmy sú ustálené slovné spojenia, zložené z dvoch a viacerých slov, ktoré sa nepriamo vyjadrujú k určitým situáciám. Môžu mať obrazný význam a byť expresívne. Patria sem príslovia, porekadlá, prirovnania či pranostiky a ďalšie úslovia. Presne vymedziť rozdiely medzi nimi je pomerne náročné, ale pokiaľ ich človek v reči použije, určite jej dodá istú razanciu a dôraz. Podľa niektorých je porekadlo akoby stavebným materiálom pre príslovia. Niekedy je totiž ťažké ich od seba odlíšiť.

Mnohé frazémy vznikajú frazeologizáciou spojenia. Hovorí sa o jazykovej frazeologizácii, napr. spojenia typu hrobové ticho). Frazeologizácia je proces, ktorým sa bežné slovné spojenia stávajú ustálenými a získavajú nový, prenesený význam. Niektoré frazémy vznikajú z iného jazyka, kalkovaním syntaktickej konštrukcie. Napríklad, ako na ihlách z franc. dosl. byť na ihlách, z celého srdca z franc. tout mon coeur, dosl. z celého srdca (Šanskij, l985).

V predspisovnom období prebiehal frazeologický vývin pomalšie. Pri celom frazeologickom vývine niektorých frazeologických koncepciách (napr. V. 1990). Frazémy jedného frazeologického poľa (f. p.) realizuje tzv. vecný, denotatívny význam, napr. človek", "veľké množstvo" a i. 1991), napr. stavy človeka", "čas" a i. F. p. do žiadneho synonymického radu.

Základným vzťahom je synonymia. Frazémy jedného frazeologického poľa (f. p.) sú vo vzťahoch. Niekedy sa rozlišuje tzv. referenčný pojem. alebo myšlienka všeobecnej povahy. didaktický zámer, poučenie (gréc. = výrok). pripomínať príslovie. Poznáme aj tzv. príslovie (p.) (Pomaly ďalej zájdeš. kole.). príslovie p. gramatických slovných druhov. časticové, citoslovcové frazém. (op. al. propozičné frazémy; p. N. M. Šanskij, 1969; A. I. Molotkov, 1977; J. obr... ).

Vzťahy medzi ľuďmi a spoločenské cnosti/neresti

Táto časť článku sa zameriava na príslovia a porekadlá, ktoré sa týkajú medziľudských vzťahov, spoločenských cností a nerestí. Tieto krátke, no výstižné výroky odrážajú múdrosť a skúsenosti našich predkov v oblasti medziľudskej komunikácie a správania.

Egoizmus, sebaobrana a samoľúbosť

Príslovia a porekadlá v tejto kategórii poukazujú na prirodzenú snahu človeka chrániť seba a svoje záujmy.

• Aká otázka, taká odpoveď.
• Aká pôžička, taká návratka.
• Aká príveta, taká odveta.
• Ako do hory voláš, tak sa ti ohlási.
• Aký "pamodaj", taký "bodajzdrav".
• Aký pomáhaj pánboh, taký pánboh daj.
• Aký si ty mne, taký ja budem tebe.
• Čo nechceš, aby iný tebe činil, nečiň ani ty jemu.
• Dačo za dačo, za nič nič.
• Ani kura darmo nehrebie.
• Ani pánubohu darmo neslúžime.
• Ani pes darmo nešteká.
• Dar za dar, zadarmo nič.
• Ruka ruku umýva, aby obe boli čisté.
• Zato dávajú krave sena, aby dala mlieka.

Priateľstvo

Príslovia a porekadlá o priateľstve zdôrazňujú jeho dôležitosť v živote človeka. Dobrý priateľ je cenný poklad, ktorý nám pomáha v ťažkých chvíľach a zdieľa s nami radosti.

• Akí sme, takí sme - naši sme!
• Dobrá studňa v suchu vodu dáva: dobrý priateľ v núdzi sa poznáva.
• Dobre tomu, kto má priateľov, beda tomu, kto ich potrebuje.
• Dobrého priateľa si váž ako drahý poklad.
• Dobrý priateľ nad zlato.
• Dobrí priatelia sa s jednou jahodou podelia.
• Dobrí sa znášajú a zlí sa kolú medzi sebou.
• Kto priateľa miluje, svojho neľutuje.
• Kto ťa napomína, maj ho za priateľa.
• Lepšia hrsť priateľstva ako voz dukátov.
• Lepšie je mať sto priateľov ako jedného nepriateľa.
• Lepšie mať priateľov ako nepriateľov.
• Lepšie priateľstvo ako peniaze.
• Nie to priateľ, čo miluje v šťastí, ale ktorý pomáha v nešťastí.
• Priatelia ako sa povadia, tak sa zase pomeria.
• Priateľovi aj o polnoci (pomôžem).
• Priateľstvo blízko nepriateľstva býva.
• Nových priateľov nadobudni, starých nezabudni!
• Starý chlieb, staré víno, starý priateľ vždy dobrý.
• Starodávny priateľ je najlepší.
• V potrebe priateľa poznáš.
• Všade sa to nájdu ľudia.
• Zlato sa probuje v ohni a priateľ v nešťastí.

Hnev a trpezlivosť

Tieto príslovia a porekadlá poukazujú na negatívne dôsledky hnevu a dôležitosť trpezlivosti. Hnev je zlý radca a môže nám spôsobiť ľútosť, zatiaľ čo trpezlivosť je cnosť, ktorá nám pomáha prekonávať prekážky.

• Ak chceš byť horším, nebudeš lepším.
• Dva tvrdé kamene nemelú dobre.
• Kto so všetkými chce byť dobrý, nebude s nikým.
• Daleko od hneva, daleko od hroma.
• Hnev priateľstvo ruší.
• Hnev, zlý poradník.
• Keď sa nahneváš dnes, zajtra sa vyvŕš.
• Nahnevaný žiaden nebol dobrý.
• Nedaj sa uchytiť hnevu.
• Nepojčíš-li na týden hněva, pojčíš na celý rok.
• Potlačuj hnev, kým je malý.
• Za hnevom ľútosť chodí.
• Kde obe strany nie sú v zhode, tam je tretí ku ich škode.
• Kto do teba kameňom, ty do neho chlebom.
• Kto nevie sám seba kryť, ten nemôže múdrym byť.
• Kto svoje viny ľutuje, odpustenie dosahuje.
• Lepšie banovať, ako panovať.
• Neber každé slovo na vážku.
• Nedochoď konca rečiam.
• Nenávisť je zlý kamarát.
• Nie je ťažko medzi dobrými dobrým byť.
• Nepriateľa, ktorý uteká, nestíhaj.
• Nerob si nepriateľov.
• Neodplácaj zlým za zlé, ale dobrým.
• Nerob si u ľudí zájesť.
• Nevedomosť hriechu nečiní.
• Maj s každým pokoj.
• Najlepšie je len svätý pokoj mať.
• Pomsta človeka na mnoho nesie.
• Pre málo ani kňaz nič neriekne.
• Prvá chyba odpustená.
• Radšej po dobrom ako po zlom.
• Rujný pes máva potrhané uši.
• Srditých psov vlci žerú.
• Staré hriechy nespomínaj.
• Škarede hľadí, ale pekne myslí.
• To nie je chlap, ktorý bije, ale ktorý drží.
• Kto nevie trpieť, nevie panovať.
• Trpezlivosť, pekná cnosť.
• Človek hlúpy neustúpi.
• Múdrejší ustúpi.
• Vŕšiť sa najmä na slabom nie je pekná vec.
• Zlosť rozum zaslepuje.

Opatrnosť so zlými a nerozumnými

Tieto príslovia a porekadlá nás nabádajú k opatrnosti pri styku so zlými a nerozumnými ľuďmi. Je dôležité chrániť sa pred ich negatívnym vplyvom a vyhnúť sa zbytočným konfliktom.

• Bujaka za rohy nechytaj.
• Boha nehnevaj, čerta nepopudzuj, lebo nevieš, komu sa do ruky dostaneš.
• Čertovi musíš aj vo dne posvietiť.
• S čertom najlepšie mať pokoj.
• Špatnému čertovi peknú tvár ukáž.
• Zapáľ Bohu sviecu a čertovi hlaveň.
• Kto chce pokojne na svete žiť, musí v jednej ruke oheň a v druhej vodu nosiť.
• Kto sa mieša do otrúb, toho svine zožerú.
• Nedráždi lajno, nech nesmrdí.
• Od lajna sa len zababreš.
• S lajnom sa nebabri, lebo smrdí.
• Maj s ledačinou pokoj.
• Myš, nehraj sa s mačkou!
• Nahnevaj vlka, zabije ti žriebä.
• Nedrážď sa s mačkou, bo ťa poškriabe.
• Nedrážď sršňa!
• Nehraj sa s ohňom, dlapku si opáliš.
• Nechoď za každým svetlom, bo zabŕdneš.
• Nepapri mu zakalenou trieskou pod nosom.
• Chráň sa pred nepriateľom, i pred najmenším.
• Nepriateľ, i ten najmenší, mnoho škodiť môže.
• Neumelému, neskúsenému nezver všetko.
• Od surového si ľahko grobianstvo utŕžiš.
• Besnému psu sa vyhni.
• Cudziemu psu never.
• Hoď psovi koštiaľ, čertu hlaveň, aby mlčal.
• lepší dobrý pes, než zlý človek.
• Maj so psom pokoj.
• Mrcha psovi chlieb hádžu.
• Nebuď psa, keď spí.
• Never psovi, pohryzie ťa.
• Radšej psovi kus chleba, ako dať sa pohrýzť.
• So psom sa hraj, a palicu v ruke maj.
• Radšej buďme dobrí zďaleka, ako zblízka zlí.
• S každým pekne, s neveľa dôverne.
• Škodiť môže každý.
• Hockomu never!
• Kto ľahko uverí, hneď sa v leb uderí.
• Kto ľahko verí, ľahko sklamaný býva.
• Len blázon každému verí.
• Ver, ale komu!
• Zle je i všetkým veriť, i nikomu.
• Kto sa ovcou robí, vlci ho zjedia.
• Nenechaj psa doma, keď ideš k vlkovi na hostinu.
• Nepriateľ zmierený, vlk skrotený - všetko jedno.

Koniec trpezlivosti

• Aj trpezlivosť má svoje hranice.
• Dobrý sused lepší ako rodina.
• Dobrý sused otec, mať.
• lepší sused blízky ako priateľ ďaleký.
• Od dobrého suseda hate robiť netreba.
• Dobrý sused najlepšia ohrada.
• Od susedov ani sliepka nebýva dobrá.
• Zlý hlad, vojna, mor, oheň - horší zlí susedia.
• Dobrá známosť za hotové peniaze stojí.
• Lepšia známosť ako peniaze.

Návštevy a pohostinstvo

Tieto príslovia a porekadlá sa týkajú etikety a zvyklostí spojených s návštevami a pohostinstvom. Zdôrazňujú dôležitosť uctiť si hosťa a ponúknuť mu to najlepšie.

• Bár sa ja vám vydieram, len ma vy držte!
• Čo máme, to dáme!
• Čo strovíš s milými, to Boh vynahradí s inými.
• Kde ťa radi majú, nechoď často, a kde neradi, nikdy.
• Chleba a noža nespúšťaj zo stola.
• Inde kurča ješ, doma svoje rež!
• Častý hosť nebýva vzácny.
• Do hostiny nebuď ani prvý, ani posledný.
• Hosť a ryba na tretí deň smrdí.
• Hosťa si musíme uctiť.
• Hosťovi čo najlepší kúsok.
• Hosťovi prvé miesto.
• I psa hosťovho nachovajú.
• Keď hosť príde, prvá starosť o jeho kone, druhá o kočiša, tretia o neho.
• Kto moc hostí domov vodí, chytro po žobraní chodí.
• Moc hostí a málo kostí.
• Niet tej dediny, kde by nebolo hostiny.
• Prišiel hosť na holú kosť.
• Prišli hosti, aby hrýzli kosti.
• Kto by rád, tomu nedávajú, a kto nechce, toho ponúkajú.
• Kto chce blížnych povážiť, musí sebe ukrivdiť.
• Ľudia s ľuďmi a psi so psi.
• Medzi ľuďmi po ľudsky, doma bieda vždycky.
• To je dom, čo ľudia chodia doň.
• Musím už len so svetom žiť.
• Neponúkaj nôž, ale chlieb.
• Kde ťa neprosia, nech ťa čerti nenosia.
• Na hody nezvaný býva u dverí čestovaný.
• Nevolaný hosť má miesto za dvermi.
• Nezvaných hostí pod stôl sádžu.

Úcta

Úcta k druhým je základom slušnej spoločnosti. Tieto príslovia a porekadlá zdôrazňujú dôležitosť úcty k ľuďom bez ohľadu na ich postavenie.

• Akého ťa vidia, takého ťa uctia.
• Aký hosť, taký obrus.
• Dolu klobúk pred takým človekom!
• Každému poctivosť.
• Komu česť, tomu česť, pastierovi trúba.
• Kto druhého ctí, sám z toho chválu má.
• Kto sám nemá cti, ten ani druhého nectí.
• Kto uctí psa, uctí pána.
• Nehľaď na psa, ale čí je pes.
• Prv si mne dvojil, a už mi tykáš.

Spolky

Tieto príslovia a porekadlá poukazujú na dôležitosť spolupráce a súdržnosti v spoločnosti.

• Niečo pod zuby.
• Pätoraké jedlo a samá polievka.
• Štvoro jedál, samý hrach.
• Dobre je, keď sa huba obleje, ale lepšie, keď sa do nej naleje.

Nápoje

• Huba, ryba, dyňa, sviňa potrebuje pohár vína.
• Od piva hlava krivá.
• Od piva hlava sa kýva.
• Opitý od vína letí nabok, od piva na chrbát, od pálenky na nos.
• Pivo śe peni, voda śe nepeni.
• Víno i starého rozihrá.
• Víno skáč, pivo sráč, pálenka spáč.
• Ocot tuhý ako jed.
• Nápoj tuhý ako môťovský ocot.
• Nelej doň vody, už krčmár nalial.
• Pálenka, len si rúrami smrdí.
• To víno razí sudom!
• Víno ako voda.
• Víno ako olej.
• Víno, čo ho môže žena desať holbí vypiť a neopije sa.
• Drapák, drapliak, kočvardina, krupinské víno, ločprdina, zabiják.
• Besnica, čečina, čertovica, gramatika, nešťastnica, sečka, strcuľa, strcuľka.

Voda

• Kto pije vodu, teho nevodzi.
• Kto chce dlho žiť, má len vodu piť.
• Voda hlavu nepomúti.
• Voda rozum nepomúti.
• Voda mladým, víno starým.
• Voda čistá ako krištáľ.
• Voda studená ako ľad.
• Voda studená, že zuby láme.

Tabuľka vybraných prísloví a porekadiel

Telesné vlastnosti v prísloviach a porekadlách

Slovenské príslovia sa nevyhýbajú ani opisu telesných vlastností.

Zdravie a jeho cena

"Kde zdravie chýba, všetko chýba." Vyzdvihuje zdravie nad všetko ostatné. Lebo keď je človek chorý, nepomôže mu ani bohatstvo. "Nič si z toho nerob, keď si zdravý!"

Sila

Sila sa v prísloviach spája najmä s prírodou, prirovnáva sa k mohutným stromom (dub, buk, jedľa), tvrdým kameňom (kremeň) a k mocným zvieratám (lev, medveď). "Sila váži." Chlap, chlapík je podľa prísloví len ten, kto:

• Má ľahké nohy.
• Má tuhé telo ako kremeň.
• Je mocný ako buk.
• Keď raz nohou dupne, prach do povaly vyletí.
• "Chudý má chytré údy."

Tučnota, vysoký, pekný, mohutný vzrast

Tučné brucho sa väčšinou prirovnáva k sudu a ceste. Tučný chlap je ako sviňa či ako medveď.

• Má bruško ako kotný vrabec.
• Má krk ako kat.
• Ruky ako lopaty.
• Toho budú na dva razy pochovávať.

Chudosť, malý, útly, chybný vzrast

Kto je chudý, býva prirovnávaný k suchému drevu, trieske a kosti. "Brucho mu k chrbtovej kosti prirastá."

Tvár, oči

"Čierne oči panské, ale sú cigánske, a moje sú sivé, ale spravodlivé." Biela farba v tvári znamená nevinnosť, červená zlosť, čierna veští čosi zlé (čert) a špinavé. "Maľované líčko - červené srdiečko."

Vlasy, fúzy, brada

"Čo vôl bez rohov, to chlap bez fúzov." Ale naopak: Kde fúzy, tam rozum. Hlava môže byť strapatá ako bôr, hora, hrachová kopa, rešeto, riečica, strecha i šopa. Kučeravý ako baran. A naproti tomu: Má vlasov ako žaba." "Dlhé vlasy, krátky rozum."

Zuby

Zuby môžu byť ako klováne, koly, kopáče." "Kto nemá zuby, je štrbák."

Žartovné pomenovania niektorých častí tela

• ruky = kýpty
• žalúdok = bachor
• hlava = griňa

Zmysly

Hluchého prirovnáva k delu, drevu, motyke, stene a tetrovovi.

Hlad, smäd, jedenie, pitie

• "Brucho sú najlepšie hodinky."
• "Lepšie pod zuby, ako na zuby."
• "Črevá mu vyschli."
• "Hlad je najlepší kuchár."
• "Po práci jedlo chutí."

Korheľstvo

Opilstvo sa pozná aj podľa červených očí a červeného nosa.

tags: #ťažký #ako #hus #význam

Populárne príspevky:

• Koláče s lekvárom: Jednoduché recepty
• Recept na domáce kešu maslo
• Tradičný Slovenský Recept na Fazuľovú Polievku
• Osvedčené rady na pečenie bez praskania
• Ako správne mraziť zelenú fazuľku