Tekvica obyčajná: Význam, pestovanie a využitie
Botanické zaradenie
Botanické zaradenie je dôležité pre semenárstvo. Dôležité je vopred si zistiť a naštudovať, čo je botanicky príbuzné s čím, a teda sa môže krížiť či opeliť, a mať to v praktickej rovine na zreteli.
Tekvica (Cucurbita) je zelenina z čeľade tekvicovitých (Cucurbitaceae). Pochádza z oblasti Strednej Ameriky, kde bola pestovaná už pred tisíckami rokov.
Dnes je rozšírená po celom svete a pestuje sa v rôznych odrodách a veľkostiach. Tekvica je známa nielen svojou charakteristickou oranžovou farbou, ale aj svojou jemnou a sladkou chuťou, vďaka čomu je vhodná na prípravu širokej škály jedál.
Tekvica obyčajná
Tekvica obyčajná je jednoročná bylina s poliehavou byľou alebo rozkonárenými úponkami, popínavá, hranatá, štetinatá, ± 10 mm, 2 - 3 m dlhá. Listy má stopkaté, v obryse široko vajcovité, na báze hlboko srdcovité, plytko a končisto 5-laločné, štetinato chlpaté. Samčie kvety sú v pazušných vrcholíkových zväzočkoch, samičie jednotlivé, stopky 5-hranné. Koruna je široko lievikovito zvonkovitá, sýtožltá. Kvitne v júni - auguste, až septembri. Pôvodná v tropickej Amerike, u nás často pestovaná v záhradách pre jedlé i okrasné plody, niektoré kultivary na južnom Slovensku i na poliach ako medziplodina v kukurici a ojedine ako krmivo.
5 tipov, ako si doma vypestovať veľa tekvíc
Pestovanie tekvice
Tekvicu možno považovať za nenáročnú plodinu, ktorú pestujeme v prehriatej a dobre vyživenej pôde. Ideálna teplota na klíčenie je asi 20 až 25 °C. Potrebuje primárne priepustnú, stredne ťažkú pôdu s dostatkom humusu, ktorá bude bohatá na živiny. Tie im dodáte kompostom alebo maštaľným hnojom.
Ideálny čas nastáva na výsev už na konci apríla, pokračovať môžeme až do konca mája. Vysievať môžete rovno do záhona. V zemine vyhĺbime jamky, kam vysejeme 2 až 3 semená, ktoré vysievame do hĺbky 3 až 5 cm.
Tekvice si môžeme tiež predpestovať. Konkrétne v prípade tekvíc však tento postup nemá žiadne zvláštne výhody. Odporučiť možno predpestovanie v chladnejších oblastiach, a to približne s predstihom 4 týždňov. Ideálne tak začíname už na začiatku apríla. Pestované rastliny je vhodné postupne otužovať. Sadenice následne pestujeme v spone 2 x 0,5 až 1 meter od seba.
Čo sa týka sadeníc, do záhona ich môžeme dať až po 15. máji, teda takzvane po troch zmrznutých. Pokiaľ chceme svoje výpestky účinne chrániť proti nežiaducim vonkajším vplyvom, môžeme prekryť výsadbové miesto netkanou bielou textíliou.
Základnými podmienkami pre úspešné pestovanie tekvíc je ich dôsledné odburiňovanie a tiež pravidelná zálievka. Zálievku je vhodné vykonávať každý druhý deň, najlepšie navečer. Rastlina potom vodu pomerne dobre využije. Priebežne tiež skontrolujte, či rastlina nie je napadnutá plesňou.
A pozor, pokiaľ tekvicu pestujeme opakovane, musíme zakaždým zvoliť iné miesto. Tým zabránime nežiaducemu postupnému vyčerpaniu pôdy. Ale inak sú tekvice ochotné úspešne rásť takmer kdekoľvek, dariť sa im bude aj pri plote alebo pergole.
Kríženie odrôd
Pri autogamnej zelenine, ako je paradajka, šalát alebo hrášok, môžeme pestovať na semeno viacero odrôd súčasne v jednej sezóne bez toho, aby sme sa museli obávať nežiaduceho cudzoopelenia. Odlišná je však situácia pri osivách cudzoopelivých druhov. Medzi ne patria napríklad uhorky, tekvice, ale aj mrkva, petržlen, zeler či kapusta, alebo kaleráb.
Pri nich sa počas kvitnutia môžu rôzne odrody vzájomne ľahko krížiť, pretože opeľovače medzi nimi prenášajú peľ z kvetu na kvet a nestarajú sa, z ktorej odrody chceme získať osivo.
Najjednoduchšie je pri konkrétnom cudzoopelivom druhu pestovať v sezóne vždy len jednu odrodu a tú nechať hmyz voľne opeľovať. Tak získame odrodovo čisté osivo. Pri bežných druhoch, ktoré sa často pestujú, ako sú uhorky alebo tekvice, treba však zohľadniť aj susedné záhrady, pretože pre opeľovače, ktorými sú najmä včely, ale aj čmeliaky, pestrice a ďalší hmyz, nepredstavujú ploty žiadnu prekážku.
Podobne to platí aj pri druhoch opeľovaných vetrom medzi ktoré patrí napríklad cukrová kukurica.
Izolačná vzdialenosť
Pri pestovaní v malom v domácich záhradkách sa udáva potrebná izolačná vzdialenosť, to je vzdialenosť, ktorá nám zabezpečí čistú a neskríženú odrodu podľa druhu a podmienok 100-250 metrov od kvitnúceho záhona inej odrody. Prekážky, ako sú budovy a porasty stromov a kríkov, môžu túto izolačnú vzdialenosť skrátiť a naopak.
To si vyžaduje znalosti a štúdium, ktoré zaberie istý čas. Vynaložená námaha sa nám však bohato vyplatí v podobe kvalitného a najmä odrodovo čistého osiva.
Zber a uskladnenie
Ako poznáte, že je najvyšší čas tekvicu zozbierať? Je šupka tvrdá a matná? V takom prípade je už tekvica zrejme dobre zrelá. Týka sa to hlavne známej odrody hokkaido.
Zvyčajná doba na zber tekvíc nastáva zhruba na konci prázdnin. Pokračuje až do konca októbra, najneskôr však musíme výpestky zo záhona pozbierať do príchodu prvých mrazíkov.
Využitie tekvice v kuchyni
Tekvica je nielen chutná, ale aj mimoriadne zdravá. Obsahuje množstvo vitamínov a minerálov, ktoré sú prospešné pre ľudský organizmus. Tekvica má zároveň nízky obsah kalórií, čo ju robí ideálnou pre tých, ktorí chcú udržiavať zdravú váhu, no zároveň konzumovať potraviny bohaté na živiny.
Tekvica je mimoriadne všestranná zelenina, ktorú možno pripraviť na nespočetné množstvo spôsobov. V kuchyni ju môžete použiť na prípravu polievok, šalátov, príloh, ale aj dezertov.
Recepty z tekvice
- Tekvicová polievka: Na olivovom oleji osmažíme nakrájanú cibuľu a cesnak, pridáme očistenú a nakrájanú tekvicu. Zalejeme zeleninovým vývarom a varíme, kým tekvica nezmäkne. Potom polievku rozmixujeme, pridáme smotanu, dochutíme soľou, korením a muškátovým orieškom.
- Pečená tekvica: Tekvicu očistíme, nakrájame na kúsky a rozložíme na plech. Pokvapkáme olivovým olejom, osolíme, okoreníme a posypeme rozmarínom. Pečieme v rúre, kým tekvica nezmäkne a nezhnedne.
- Tekvicové rizoto: Na masle orestujeme cibuľu a cesnak, pridáme nakrájanú tekvicu a ryžu. Zalejeme vývarom a varíme, kým ryža a tekvica nezmäknú. Dochutíme parmezánom a maslom.
- Tekvicový chlieb: V miske zmiešame múku, droždie, soľ a med. Pridáme tekvicové pyré a olivový olej. Vypracujeme hladké cesto, ktoré necháme kysnúť asi hodinu. Potom cesto preložíme do formy a pečieme v rúre, kým chlieb nie je zlatistý.
- Tekvicové smoothie: Všetky ingrediencie vložíme do mixéra a mixujeme do hladka.
- Tekvicové gnocchi: Tekvicové pyré zmiešame s múkou, vajcom a soľou, až vznikne hladké cesto. Cesto rozvaľkáme a nakrájame na malé kúsky, ktoré formujeme do tvaru gnocchi. Gnocchi uvaríme v osolenej vode a podávame s omáčkou podľa vlastného výberu.
Druhy tekvíc
Viete, ktoré štyri základné skupiny tekvíc existujú? Sú to tekvica obyčajná, veľkoplodá, figolistá a muškátová. Do prvej skupiny patria známe cukety a patizóny. Medzi veľkoplodé patrí práve tekvica hokkaido. Jej výhodou je, že sa nemusí šúpať, pretože šupka pri varení alebo pečení zmäkne a môže sa konzumovať. Má príjemnú sladkoorieškovú chuť.
Tekvica figolistá sa vyznačuje mimoriadnou odolnosťou proti vetru. Medzi muškátové patrí maslová tekvica, ktorá sa perfektne hodí k mäsu či rybám, ako príloha alebo surová do šalátu. Muškátová tekvica je však vhodná hlavne na pečenie. Má krásnu oranžovú farbu a chuťovo je veľmi zaujímavá.
Najobľúbenejšie u nás sú tekvice hokkaido a maslové tekvice, pretože majú univerzálne využitie, sú plné vody, vitamínu C a betakaroténu prospešného pre zdravie.
Odrody tekvice obyčajnej
- Kveta: má kríčkovitý vzrast, rodí skoro. Tvar plodu je valcovitý a v konzumnej zrelosti má zeleno-bielu farbu.
- Diamant F2: hybridný kultivar, ktorý pochádza zo Švajčiarska. Je úrodnejší a skorší ako predchádzajúci kultivar.
- Goliáš: vyznačuje sa žiarivo oranžovým povrchom plodu, plody dosahujú vysokú hmotnosť, často 30 až 45 kg. Tvar má guľovitý až oválny.
- Veltruská obrovská: plody sú tiež veľké, tvar je však plochoguľovitý až plochý, farba bledooranžová. Jednotlivé plody dosahujú hmotnosť 15 až 30 kg.
- Belyje: kultivar patizónu, ktorý sa dováža.
Tekvicové semená
Z výživového hľadiska sú tekvicové jadierka - so šupkou a bez nej - najhodnotnejšou časťou tekvice. Majú podobné zloženie ako orechy. Obsahujú 20 % bielkovín, 15 % sacharidov, 40 % tukov a 4 % vlákniny.
Čo ich však robí mimoriadne cennými, to je cucurbitacín, ktorý zabraňuje zväčšovaniu prostaty, a cucurbitín, ktorý má protiparazitický účinok. Sú bohaté aj na vitamín E, na celú skupinu vitamínov B a kyselinu listovú, a teda aj B17, ktorý má protinádorový účinok.
Okrem toho jadrá obsahujú minerály, ako sú horčík, vápnik, draslík, fosfor, železo, selén, mangán a najmä zinok, ktorý je dôležitý pre reprodukčné orgány a imunitný systém. Znižujú cholesterol a vplývajú na dobrý stav ciev.
Využívajú sa aj proti vypadávaniu vlasov, miernia močové infekcie, pomáhajú pri klimakterických problémoch a tiež udržiavať zdravé kosti.
Zaujímavosti o tekvici
- Až 90 percent tekvice tvorí voda.
- Tekvica patrí do čeľade tekvicovitých spolu s uhorkou, melónom a dyňou.
- Jediný kontinent, kde tekvicu nedopestujete, je Antarktída.
- Tekvica pravdepodobne získala svoje meno z gréckeho „pepon“, čo znamená veľký melón.
- Tekvica tvorila základ jedálničkov Indiánov.
Tabuľka nutričných hodnôt tekvice (na 100g)
| Nutričná hodnota | Množstvo |
|---|---|
| Energia | 26 kcal |
| Sacharidy | 6.5 g |
| Vláknina | 0.5 g |
| Tuky | 0.1 g |
| Bielkoviny | 1 g |
| Vitamín A | 246 % odporúčanej dennej dávky |
| Vitamín C | 19 % odporúčanej dennej dávky |
| Draslík | 340 mg |
tags: #tekvica #obyčajná #význam #pestovanie #využitie
