Tekvica ako súčasť chovu zveri a jej historický význam

Pestovanie rastlín a obrábanie pôdy sa stalo základom civilizácie a jednoznačne podporovalo vývoj ľudských schopností. Podobne prebiehala aj domestikácia zvierat, kde prevládalo vedomé usmerňovanie človekom. Isté základné zákony chovu museli poznať už aj ľudia v staršej dobe kamennej, pretože najlepšie zvieratá nezabíjali, ale nechávali ich nažive na udržanie druhu.

Zlepšená technika lovu, napr. vháňanie celých čried do košiarov, kde sa dali zvieratá ľahšie zabíjať, prispela nakoniec k chovu domácich zvierat. Prirodzený výber rýchlo nahradil ľudský výber; človek uprednostňoval zvieratá, z ktorých mal viac obživy a ktoré boli poslušnejšie.

Medzi prvé domestikované rastliny patrila aj tekvica, ktorá mala významný vplyv na vývoj poľnohospodárstva a chovu zveri. V nasledujúcich častiach sa pozrieme na historický kontext pestovania tekvice, jej využitie a chov zvierat.

Historický kontext pestovania tekvice

Najstaršie stopy po tekvici pochádzajú z obdobia 5200 až 3400 pred Kr. Ešte skôr však bola domestikovaná tekvica a bôb. Najstaršie nálezy dokladov o neolitickom roľníctve v Amerike pochádzajú z jaskýň pri Mexickom zálive južne od Rio Grande (okolo r. 5600 pred Kr.). Darilo sa jedine tekvici. Systematicky sa tu plodiny pestovali až okolo r. 2500 pred Kr., keď na tichomorské pobrežie prenikla z vnútrozemia aj pestovateľská technika a plodiny.

Tak sa skoro vo všetkých častiach starého sveta pestovala pšenica, jačmeň, ovos, šošovica, a hrach; v Amerike to bola tekvica, avokádo, fazuľa, bôb a kukurica; vo východnej Ázii mandle, bôb, betelové orechy, uhorky, hrach, pšenica a proso, ktoré bolo až do druhého tisícročia pred Kr. v Číne dôležitejšie ako ryža.

Tým, že bol dostatok potravy, bolo aj menej úrazov pri love a nebolo treba zabíjať toľko novorodencov (čo bolo na prežitie nomádskych lovcov nevyhnutné), podstatne stúpol počet obyvateľov. Často dokonca prekročil možnosti obživy v jednom regióne, takže sa jednotlivé skupiny odtŕhali od kmeňového celku, keď si našli vhodné miesto na založenie nového sídla.

Využitie tekvice v chove zveri

Zemiakovú vňať po usušení využívali na kŕmenie dobytka. Na záhonoch v blízkosti obydlí sa pestovala kapusta, ktorá bola ďalším dôležitým potravinovým článkom v obžive. Od polovice 30 - tych rokov 20. storočia sa rozširuje aj pestovanie zeleniny, koreňovej zeleniny a strukovín (cibuľa, cesnak, mrkva, petržlen, hrach , fazuľa ,bôb a po I. Tesne pred I. svetovou vojnou sa začína prihnojovanie umelými hnojivami.

Dôležitou súčasťou kysuckého hospodárskeho dvora bol dobytok. Každý choval toľko dobytka koľko bol schopný. Rozsah chovu poľnohospodárskych zvierat určoval majetnosť gazdu . Za majetného gazdu sa počítal ten, čo vlastnil aspoň pár koní, 7 - 8 kráv a jalovíc, 2 - 3 ošípané a prasnice.

V niektorých Zoo sa však vyskytuje opačný problém. Vlci môžu mať dostatočne veľký priestor, no v celom výbehu vidíte jedného jediného jedinca. Takéto zviera chradne. Vlk je spoločenský a svorkový tvor, preto je nelogické nechať ho osamote. Čas kŕmenia býva malým spestrením, to ním však, bohužiaľ, končí, ak náhodou nenatrafíte na chovateľa, ktorý má svoju prácu natoľko rád, že sa vlkovi neustále snaží spestriť život (napríklad hračkami, ako je melón, tekvica, rebrá po dobytku).

Čo sa týka samotného kŕmenia, zvyčajne sa podávajú polené kurence vo vysokom počte. Ide o najlacnejšie a najľahšie dostupné mäso, vlkovi však neposkytne dostatočný počet vitamínov, preto je dopĺňané vitamínmi, zvyčajne vo forme prášku.

Samostatne hospodáriaci roľník (SHR) a pestovanie tekvice

Samostatne hospodáriacim roľníkom je podnikateľ, ktorého činnosť spočíva vo vykonávaní poľnohospodárskej výroby vrátane hospodárenia v lesoch a na vodných plochách a to hlavne: vyrába výrobky poľnohospodárskej výroby alebo spracováva svoju poľnohospodársku produkciu alebo poskytuje príležitostne práce alebo výkony v súvislosti s poľnohospodárskou výrobou alebo dobýva nevyhradené nerasty.

Ak chcete podnikať ako SHR, podajte si žiadosť na obecnom úrade, v obci kde sa nachádzajú pozemky na ktorý hospodárite. Ak žiadate ako fyzická osoba a ešte nemáte pridelené IČO, obce za Vás požiada o jeho pridelenie na štatistickom úrade. Na základe žiadosti a prideleného čísla IČO Vám vystavíme osvedčenie SHR. Potom ako obdržíte osvedčenie, zaregistrujte sa na príslušnom daňovom úrade podľa trvalého bydliska, kde Vám pridelia daňové identifikačné číslo DIČ. Ak plánujete zamestnávať aj zamestnancov, musíte sa tiež registrovať na sociálnej a zdravotnej poisťovni a daňovom úrade.

Na výkon svojej činnosti môžete požiadať o dotáciu podaním žiadosti cez Poľnohospodársku platobnú agentúru. Ak hospodárite na prenajatých pozemkoch, budete potrebovať nájomnú zmluvu ako prílohu.

Pri vypĺňaní žiadosti musíte uviesť aj hlavné oblasti Vášho podnikania, pre potreby štatistického úradu. V tomto zozname nájdete, kódy poľnohospodárskych činnosti, ktoré môžete uviesť v žiadosti:

• 0111 Pestovanie obilnín (okrem ryže), strukovín a olejnatých semien
• 0113 Pestovanie zeleniny a melónov, koreňovej a hľuzovej zeleniny (vrátane tekvice)
• 0121 Pestovanie hrozna
• 0122 Pestovanie tropického a subtropického ovocia
• 0124 Pestovanie jadrového a kôstkového ovocia
• 0141 Chov dojníc
• 0142 Chov ostatného dobytka a byvolov
• 0146 Chov ošípaných
• 0147 Chov hydiny
• 01491 Chov hospodárskych zvierat

Medzi činnosti SHR patrí aj chov zveriny: zajace, jarabice, bažanty, jelenia zver, danielia zver atď.

Tabuľka: Oblasti podnikania SHR

V stredoveku sa v rámci Kysúc pestovalo obilie, kapusta, strukoviny, pohanka, jačmeň, proso, zelenina, ďatelina, chmeľ na výrobu piva. Pestovanie niektorých z vyššie uvedených rastlín v dlhšom časovom horizonte potvrdzujú vykopávky na Ľadonhore. V 17. a 18. storočí sa v menšej miere pestovali oziminy hlavne však jarné žito, raž a pohanka a začínajú sa pestovať zemiaky (zemské jablká).

Z ovocných stromov sa pestovali hlavne nešľachtené jablone, slivky a hrušky. Od druhej polovice 19. storočia sa rozšírilo ovocinárstvo a ďalej sa pestujú hlavne jablká , hruška, slivky ale už sa šľachtia. 1770 - pestovanie zemiakov je už rozšírené i na Kysuce.

Zemiaky sa pri kopaní triedili podľa veľkosti a kvality (zemiaky na sadbu) a uskladňovali v kamenných pivniciach voľne sypané , alebo cárkoch. Na konci 18. a začiatku 19. storočia sa zemiaky stávajú hlavným a základným druhom obživy kysuckého obyvateľstva. Na záhonoch v blízkosti obydlí sa pestovala kapusta, ktorá bola ďalším dôležitým potravinovým článkom v obžive Kysučanov.

Dôležitou prácou na hospodárstve bolo kosenie trávy a sušenie sena, ktoré zabezpečovalo výživu hospodárskych zvierat v zime. Doplnkovými zdrojmi obživy boli drevorubačstvo, furmanka, výroba šindľa, výroba prútených výrobkov, pltníctvo, výroba plátna, spracovanie koží, podomový obchod, drotárstvo.

Tradičnou aktivitou mužskej časti obyvateľstva bol lov. Vzhľadom na stav vlastníctva lesov mal však skôr carakter pytliactva. Bol to jeden z príležitostných doplnkových zdrojov obživy. Strava na Kysuciach pozostávala z jedál z obilných produktov , strukovín, mlieka a mliečnych výrobkov, ovocia, zeleniny a to hlavne kapusty a v neskoršejm dobe zemiakov. Jedlá z mäsa sa varili málo a ich konzumácia bola obmedzená cirkevnými pôstami.

Súčasťou kysuckej stravy boli jedlá z mlieka a jeho produktov . Používalo sa hlavne kravské mlieko, ale i kozie, maslo, čerstvý, alebo sušený tvaroh, bryndza. Dôležitou a viac menej každodennou súčasťou stravy na Kysuciach bola kapusta. Na konci 18. storočia sa významnou zložkou stravy na Kysuciach stávajú zemiaky. Jedli sa v rôznych úpravách či ako hlavné jedlo, alebo ako príloha.

Publikované z tlačenej verzie magazínu Kynologická revue.

tags: #tekvica #pre #zver #chov

Populárne príspevky:

• Recept na Miniatúrne Vepro Knedlo Zelo
• Lahodné plnky pre dezerty
• Jednoduchý hrnčekový koláč
• Kompletný prehľad jedál a nápojov v Carpano
• Vznik snehových vločiek