Reprezentatívne druhy zeleniny a ich pestovanie
Zelenina je dôležitým zdrojom vitamínov a minerálnych látok. Zelenina patrí k najzdravším potravinám a ponúka ľudskému organizmu množstvo cenných životne dôležitých a minerálnych látok, ako aj sekundárnych rastlinných zložiek. Podľa možností ich konzumujeme za surova, pretože tak obsahujú najviac vitamínov a minerálnych látok.
Zeleninu možno z botanického hľadiska rozdeliť podľa príbuznosti k iným rastlinám. Niektoré druhy, ako tekvice alebo kukurica, sa pritom z botanického hľadiska vôbec nepovažujú za zeleninu.
Druhy zeleniny podľa botanického hľadiska
Hranica medzi ovocím a zeleninou nie je celkom jasne zadefinovaná. Zelenina je spravidla jednoročná, zatiaľ čo také ovocné stromy môžu rásť desiatky rokov. Všeobecne ich rozlišujeme podľa spôsobu prípravy. Kým ovocie ako jablká alebo hrušky chutia aj surové, zelenina ako zemiaky sa často najskôr uvarí.
Označenia „koreňová zelenina“ a „listová zelenina“ naznačujú, ktorú časť rastliny zbierame a zúžitkujeme.
Koreňová zelenina
Aj keď korene zeleniny môžu byť rôzne: guľaté, kužeľovité, valcovité alebo klinové, všetku zeleninu, u ktorej je jedlou časťou koreň, zaraďujeme do skupiny koreňovej zeleniny. Medzi nimi sa nachádza okrem iných, mrkva, petržlen, zeler, červená repa a reďkovka. Mrkva je tá najobyčajnejšia a najznámejšia zelenina. Používame ju asi všetci.
Cibuľová zelenina
Vzhľadom na vysoké množstvo éterických olejov, cibuľová zelenina vyzdvihuje chuť jedla. Charakteristickou vlastnosťou zeleniny sú početné vrstvy šupiek. Rôzne cesnakovité rastliny, ako medvedí cesnak, cesnak a pažítka, patria medzi cibuľovú zeleninu, rovnako aj cibuľa. Cibuľa kuchynská patrí medzi najpestovanejšie plodiny. Majú silný dezinfekčný účinok. Veľmi cenná je aj cibuľová vňať. Môže mať rôzny tvar. Farba môže byť zelená, žltá, fialová, biela (najmenej štipľavá). Fenikel vytvára hľuzovitú cibuľku, preto tiež patrí k cibuľovej zelenine.
Listová zelenina
K listovej zelenine patrí mnoho rastlín a rôznych čeľadí. Sú to napr. šalát, špenát, šťaveľ, čakanka, a dokonca aj petržlenová vňať. Zelenina z tejto skupiny je veľmi bohatým zdrojom vitamínov a minerálnych látok. Listové šaláty ako hlávkový šalát, mangold alebo špenát rastú pomerne rýchlo. Je to veľmi hodnotná skupina vzhľadom na vysoké nutričné hodnoty a je dokonale vhodná na dlhodobé skladovanie. Kapusta patrí medzi najzdravšiu zeleninu u nás. Hlávkový kel, ružičkový kel a červená kapusta patria k hlúbovej zelenine.
Strukoviny
Plody a semená strukovín sú po obilninách druhým najdôležitejším zdrojom rastlinnej potravy pre ľudí. Obsahujú mnoho cenných výživových zložiek, vrátene bielkovín.
Ľuľkovitá zelenina
Ľuľkovitá zelenina je z botanického hľadiska ovocím - jej jedlou časťou je dozretý plod rastliny. Napriek tomu je v gastronómii vďaka svojim chuťovým vlastnosťami zaradená medzi zeleninu.
Tekvicová zelenina
Tekvicová zelenina je výnimočne zdravá, pretože väčšina druhov nezhromažďuje v sebe ťažké kovy. Je bohatá na vitamíny a minerály.
Kvetová zelenina
Zelenina s jedlými kvetmi alebo púčikmi sa označuje ako kvetová zelenina. Medzi najznámejších zástupcov patrí brokolica, karfiol, romanesco a artičoka. Karfiol je členom kapustovitej rodiny, často zatieni zelenou sesternicou brokolicou. Na konzumáciu sú však vhodné aj kvety cukety.
Hľuzová zelenina
Hľuzová zelenina, napríklad zemiaky, vytvára hľuzovité zásobné orgány. To isté platí pre špeciálne odrody mrkvy, napríklad fialová. Topinambur so svojou klíčiacou hľuzou je tiež považovaný za hľuzovú zeleninu, zeler buľvový je ideálny na výdatné husté polievky.
Zelenina so semenami
Jedlé semená tvoria samostatnú kategóriu zeleniny: zelenina so semenami. Ide hlavne o zástupcov strukovín ako hrach, fazuľa a šošovica, ktoré majú po zbere a sušení veľmi dlhú trvanlivosť. Zaraďujeme tu často aj kukuricu. Zatiaľ čo väčšina strukovín vyžaduje tepelnú úpravu, hrášok môžete zjesť aj surový.
Klíčková zelenina
Keď sa spomenú klíčky, často nám ako prvé napadnú semenáčiky žeruchy alebo strukovín, ktoré vyklíčia bez hnojenia. Pod skutočnou klíčkovou zeleninou však rozumieme špičky výhonkov vypestovaných rastlín - nie klíčky. Preto medzi klíčkovú zeleninu patrí napríklad špargľa.
Huby
Nie sú ani ovocie ani zelenina: huby. Jedlé huby, ako šampiňóny, hríby alebo hliva, obsahujú okrem vlákniny aj dôležité vitamíny a minerálne látky a naviac majú pomerne málo kalórií.
Tipy na pestovanie vybraných druhov zeleniny
Pre úspešné pestovanie plodovej zeleniny je dôležité zamerať sa na konkrétne druhy a ich špecifické požiadavky.
Paradajky
Kávovou usadeninou môžete podporiť zdravý rast vašich paradajok. Obsiahnutý dusík sa zaslúži o podporu rastu silných a zdravých listov. Na druhú stranu, pokiaľ kávové usadeniny použijete príliš, môžete spomaliť kvitnutie a tvorbu plodov.
Reďkovky
Reďkev siata letná (Raphanus sativus), známa skôr ako reďkovka, je koreňová zelenina z čeľade kapustovitých. Chuť reďkovky je sladkastá až mierne pálivá. Buľvy majú nízku kalorickú hodnotu, a preto je táto zelenina ideálna pri diéte. Reďkev siata má pomerne veľký koreň, ktorý je najčastejšie biely (u niektorých odrôd môže byť aj tmavá farba).
Akýmsi poddruhom, ak chcete variantom, je reďkev siata letná alebo reďkovka. U reďkoviek môžeme vyberať z desiatok rôznych odrôd, ktoré sa od seba líšia farbou koreňovej buľvy, dobou výsevu a zberu, chuťou i veľkosťou. Túto zeleninu si s prehľadom vypestujete bez veľkej záhrady, je nenáročná a hodí sa tak pre každého začínajúceho pestovateľa, pokojne aj do bytu. Táto jednoročná rastlina je však náročná na svetlo, pestujeme ju teda ideálne na južnej až juhovýchodnej strane, na priamom slnku bez tieňa.
Pestovanie reďkovky môže byť celoročná záležitosť - vzhľadom na rýchly rast a dozrievanie možno vysádzať prakticky kedykoľvek počas celej vegetačnej doby, volíme ale tie správne odrody, ktoré sú vhodné aj na jesennú výsadbu. Pôda by mala byť kyprá, výživná a humózna. Volíme ideálne záhradnícky substrát obohatený o kompost či iné organické hnojivo. Počas rastu už nie je potrebné prihnojovať.
Je to rovnaké ako v záhone. Kvetináč by mal byť aspoň 20 centimetrov hlbku a meter dĺžku. Naplníme ho kvalitným substrátom. Na výsadbu do nádob sú vhodné skoré odrody na rýchlenie, prípadne kultivary vhodné na celoročné pestovanie.
V zemine v kvetináči urobíme riadok (ak je nádoba širšia, môžeme aj dva), do ktorého vysievame semená do hĺbky asi 1 centimetra, s rozostupom 4-5 centimetrov. Rozostup však nie je potrebné úplne dodržiavať, mladé rastliny bude aj tak nutné vyjednotiť. Následne semená zahrnieme zeminou a zalejeme. Substrát udržujeme stále mierne vlhký, nie premokrený.
Semená možno vysievať aj do skleníka či pareniska. Pokiaľ zvolíte veľmi skorú odrodu určenú na rýchlenie a váš skleník je dostatočne vyhriaty, môžete zeleninu zberať už za dva až tri týždne. Všeobecne sa úrody pri pestovaní v skleníku, fóliovníku či parenisku dočkáte vždy skôr.
Ako sme si už spomenuli vyššie, reďkovky možno pestovať aj počas zimy. Môžeme tak urobiť vo vykurovanom skleníku alebo v interiéri pri pestovaní v kvetináči. Na zimné pestovanie volíme odrody určené na celoročný výsev. Aj počas zimy myslite na to, že reďkovky potrebujú dostatok svetla. Kvetináč by mal byť vždy umiestnený na okennom parapete orientovanom na juh. Pre rýchlejšie klíčenie aj rast je dobré miestnosť vykurovať.
Doba výsevu reďkoviek závisí od odrody i podmienok pestovania. Veľmi skoré odrody vhodné na rýchlenie môžete vysádzať pokojne hneď vo februári. Do voľnej pôdy v záhonoch vysievame semená od apríla. Medzi jednotlivými riadkami nechávajte medzeru 10 centimetrov. Hĺbka na uloženie semien je 1-1,5 centimetra.
Reďkovky opäť zberáme podľa typu zvolenej odrody. Veľmi skoré druhy môžeme mať na tanieri už za 2-3 týždne, špeciálne ich pestujeme v teplom skleníku. Všeobecne sa však úrody dočkáte počas 30 dní, u veľmi neskorých odrôd aj neskôr. Nie je ale žiaduce nechávať rastliny príliš dlho v záhone. Tie, ktoré začnú nakvitať, majú potom zbytočne horké až pálivé buľvy, prípadne prerastajú a drevnatejú.
Zozbierané reďkovky majú tendenciu rýchlo vädnúť. V prvom rade teda odstránime listy, ktoré sú jedlé a môžete ich použiť napríklad do šalátu. Následne buľvy očistíme od hliny. Reďkovky skladujeme v chladničke a čo najskôr spotrebujeme. Aby si zachovali šťavnatosť a boli stále chrumkavé, môžete ich dať do uzatvárateľnej nádoby s čistou vodou.
Cesnak
Pestovanie cesnaku v záhrade je činnosť, ktorú vykonáva väčšina záhradníkov. Cesnaku sa darí v kyprej a hlbokej pôde. Teda ak ho plánujete vysádzať do vyvýšených záhonov dbajte na to, aby výška pôdy bola dostatočná a s kvalitným substrátom.
Cesnak sa sadí podľa podmienok koncom októbra až v novembri až do trvalého zamrznutia pôdy. Ak ho vysadíte skôr a je teplo, zvykne ešte do zimy vyklíčiť. Na jar ho odokryte mierne prekyprite.
Cesnak sa vo všeobecnosti zberá od leta, koniec júna, do polovice augusta. Počas kvitnutia cesnaku neodlamujte všetky kvetné stonky. Paličiak sa zberá obyčajne vtedy, keď je už niekoľko listov mierne žltých, ale nie úplne suchých. Kvetná stonka je najskôr vzpriamená, potom počas dozrievania sa krúti a neskôr, ak je cesnak zrelý sa opäť mierne vyrovná. Nepaličiaky, ich zrelosť a správny čas na zber spozorujete, ak viac ako polovica výsadby je poľahnutá na pôde. A to zlomením krčka a listy ležia na povrchu. Ideálne je, ak rovnakú odrodu pestujete v pásoch, vtedy je to identické a viete, ktoré môžete bez problémov vybrať ak už časť výsadby leží.
Väčšinu cesnaku vyberiete ručne alebo si môžete pomôcť vidlami. Ak je cesnak už príliš dozretý, hlavičky sa môžu rozpadať. Hlávky cesnaku by mali byť pevné, držať pokope a stonka by sa nemala oddeľovať od stredu cesnaku. Zozbieraný cesnak nenechávajte dlho na hriadkach a nevystavujte ho dažďu ani priamemu slnku. Hlavičky očistite od pôdy a vrchných šupiek a zviažte po 10-20 ks. Biele korene rovnako odstrihnite.
Pokiaľ si trúfate, môžete uviť vence alebo vrkoče na zavesenie a získate aj peknú vidiecku dekoráciu. Takéto zväzky dajte sušiť na dobre tienisté miesto, s dostatočným prúdením vzduchu. Nie na priame slnko, ani do úplného tieňa. Tiež nie príliš vysoko pod povaly, kde je vyššia teplota vzduchu.
Pokiaľ už máte cesnakové hlavičky presušené a očistené, je potrebné zabezpečiť kvalitné skladovanie, aby Vám vydržali čo najdlhšie. Nie len pre spracovanie, konzumáciu ale aj pre ďalšie sadenie. Určite sa Vám stalo, že niektoré strúčiky cesnaku začali postupne mäknúť, dokonca plesnivieť, schnúť. Cesnakové strúčiky môžete uskladniť na dlhšiu dobu v mrazničke, sušiť ich, nakladať do vína, soli či olejov. V mrazničke môžete uchovať celé strúčiky v plastových vreckách alebo v nádobách, či v skle, alebo aj sekané, vo forme pasty a v soli.
Cesnak patrí medzi základné prísady do rôznych pokrmov, preto by v kuchyni určite nemal chýbať. Jeho pestovanie nie je náročné. Vy ho ešte nepestujete? Potrebuje špecifické, ale nízke nároky na prostredie. Pokiaľ tieto vhodné podmienky v záhrade objavíte, už Vám nebráni nič, aby ste mali tento zázrak z prírody aj priamo v záhrade. Najideálnejšie pestovanie je pod korunami riedkych stromov, v kroví. Tak docielite imitované podmienky lesa, v ktorom sa často vyskytuje v hojnom množstve a vytvára doslova zelené lúky.
Je typicky aromatický, pažítkový s cesnakovým podtónom, ale pre mnohých aj podobný konvalinke, čo by mohlo byť aj nebezpečné. Jeho cibule sú umiestnené veľmi hlboko v zemi. Podobnosť s konvalinkou je najmä v listovej časti. Kvety sú odlišné, zhodné sú len bielou farbou. Listy medvedieho cesnaku sa na konzum a spracovanie zbierajú skoro na jar a najvhodnejšie sú vtedy, keď cesnak ešte nekvitne. Potom rýchlo schnú a cibule prežívajú opäť v pôde až do nasledujúcej jari.
Listy sa dajú použiť priamo v kuchyni na prípravu šalátov, nátierok alebo len tak na chlebík. Nie je vhodné ho sušiť. Pokiaľ si chcete jeho chuť a vynikajúce vlastnosti užiť aj na balkóne a terase, pestujte ho v kvetináči. Je to naozaj jednoduché. Len treba počítať s tým, že listy časom zatiahnú a kvetináč zostane prázdny. Na jar však v plnej krásne vyrastú nové a chutné listy.
Kvetináč by mal byť dostatočne hlboký, keramický alebo z pálenej hliny. Substrát zvoľte univerzálny, s prímesou piesku na dno položte štrk alebo kamienky, ako drenáž. Snažte sa vyplniť celý kvetináč hľuzkami, aby pôsobil bohato. Hľuzy sa obyčajne neuskladňujú samostatne. Ak máte medvedí cesnak vysadený vonku v záhrade, hľuzy sú mrazuvzdorné a nie je ich potrebné vyberať z pôdy. Ak cesnak pestujete v nádobách, zatiahnuté hľuzy ponechajte na svojom mieste a mierne prikryte lístím alebo konárikmi ihličnanov alebo celé premiestnite do pivnice. Ideálne nádoby na pestovanie sú hlinené a keramické. Snažte sa počas sezóny spracovať čo najviac listov pre zimné obdobie a uskladniť práve cenné listy. Jednoduchým spôsobom mrazením a natlačením do nádobiek. Alebo hneď mixovaný vo forme zdravého pesta.
Netýkavka
Netýkavky sa radia ku krásnym rastlinám, ktoré poznali už naše babičky. Ich výhodou je pomerne ľahké pestovanie a fakt, že sa im darí aj na tienistom stanovisku. Netýkavka (latinsky Impatiens) je rastlina patriaca do čeľade netýkavkovitých. Táto kvitnúca rastlina pritom záhradkárov láka hneď z niekoľkých dôvodov. Pýši sa schopnosťou rýchleho rastu, nádhernými kvetmi a dokáže vykvitnúť aj v tienistých oblastiach.
Skvele sa pritom hodí na ozvláštnenie záhradných záhonov, pre záhradkárske kontajnery aj závesné kvetináče. Netýkavky sa ľahko pestujú a svojimi kvetmi vás potešia v období od jari do jesene.
Netýkavky sú spravidla veľmi dobre odolné voči škodcom. Medzi choroby netýkaviek sa ale môžu radiť plesňové ochorenia, rastlinu môžu tiež napadnúť vošky. Jedným z najobľúbenejších druhov netýkavky je netýkavka balzamínová (Impatiens balsamina). Ide o jednoročnú rastlinu, ktorá obvykle dosahuje výšku okolo 30 až 60 cm. Kvety sú nápadné, majú trubkovitý tvar a môžu sa vyskytovať v rôznych farbách. Netýkavka žliazkatá (Impatiens glandulifera) pôvodne pochádza z Himalájí. Ide o vytrvalú rastlinu, ktorá zaujme svoji...
TAJOMSTVÁ PESTOVANIA: Ako si vypestovať 5 druhov čerstvej zelene do Nového roka priamo na parapete
tags: #tekvica #reprezentativne #druhy #pestovanie
