Pestovanie tekvice veľkoplodej (Cucurbita maxima): Podrobný návod

Tekvica je neoddeliteľnou súčasťou jesene a symbol Halloweenu. Aj vy máte radi lahodnú krémovú tekvicovú polievku, netradičný tekvicový koláč alebo tekvicové semiačka? Prezradíme vám, ako sadiť a pestovať tekvicu. Pestovanie tekvice nie je vôbec náročné. Stačí dodržať pár jednoduchých pravidiel a ako odmena vás bude čakať bohatá/chutná tekvicová úroda.

Vedeli ste že tekvica pochádza z Ameriky? Pestuje sa na každom kontinente okrem Antarktídy a v súčasnosti existuje viac ako 45 druhov tekvíc. Vyznáte sa dobre v druhoch, pestovaní a využití tekvíc? Sú potravinou, krmovinou, semená sa sušia alebo sa z nich lisuje olej, z niektorých druhov možno vyrábať nádobky alebo ich využívame ako dekoráciu.

Biela, oranžová, veľká, malá, maslová alebo tradičná hokkaido? Nenáročná tekvica. Akákoľvek tekvica je na pestovanie nenáročná plodina.

Váhate, či si zasadiť letnú alebo skôr zimnú tekvicu? Výber je na vás, avšak zimné tekvice, pokiaľ uskutočníte zber v správnom čase a dodržíte potrebné opatrenie, vydržia uskladnené oveľa dlhšie ako letné. Letné tekvice v chladničke vydržia približne týždeň.

Kvet tekvice veľkoplodej

Druhy tekvíc

Tekvice sa delia do niekoľkých druhov, ktoré sa líšia vzhľadom, chuťou a spôsobom pestovania:

• Tekvica obyčajná (Cucurbita pepo) - pestovatelia ju poznajú aj ako letnú tekvicu. Do tejto skupiny zaraďujeme vyhľadávané zelené a žlté cukety, patizóny, špagetovú, olejovú tekvicu a menšie okrasné tekvičky. Tekvice obyčajné zbierate počas celého leta. Verte či nie, najideálnejší moment zberu je, keď ešte nie sú úplne dozreté. Výnimkou je len olejová tekvicu, ktorú je potrebné zbierať, keď je úplne dozretá. Najchutnejšie sú mladé plody s mäkkými semenami.
• Tekvica muškátová (Cucurbita moschata) - mnohí ju poznáte pod názvom maslová tekvica. Ako rozpozná začiatočník maslovú tekvicu? Jej charakteristickým znakom je typický hruškovitý tvar. Maslová tekvica je na pestovanie nenáročná. Výhodou tejto tekvice je možnosť konzumácie ešte mladých plodov aj za surova. Má lahodnú maslovo-orechovú chuť a vôňu.
• Tekvica veľkoplodá (Cucurbita maxima) - do tejto skupiny patrí populárna hokkaido tekvica. Tekvicu veľkoplodú spoznáte vďaka hrubým popínavým alebo plazivým stonkám. Na týchto dlhých plazivých výhonkoch rastú plody tekvice, ktoré zbierate až v úplnej zrelosti. Okrem hokkaido tekvice do tejto skupiny patrí obrovitý Goliáš, Hokkori alebo so sivomodrou šupkou tekvica Blue Kuri.
• Tekvica figolistá (Cucurbita ficifolia) - je to jediný zo základných druhov tekvíc, ktoré v našich končinách nekonzumujeme. Zvyčajne má využitie v záhradkárstve ako podnož na štepenie uhoriek a melónov. Majú totiž bohatý koreňový systém a vyššiu odolnosť proti patogénom. Naštepené odrody následne lepšie odolávajú stresu. Pokiaľ na jar kúpime vrúbľované uhorky, je podnož práve táto tekvica.

Tekvica veľkoplodá (Cucurbita maxima) vytvára dlhé plazivé výhony, na ktorých sa postupne tvoria plody. Zberáme ich väčšinou až v plnej zrelosti. Na rozdiel od zeleninových tekvíc majú jemnejšiu, sladšiu a farebnejšiu dužinu. Obsahujú tiež viac sacharidov a sú nutrične bohatšie. K najznámejším odrodám patria obrovitý ‚Goliáš‘, ale i oranžové ‚Hokkaido‘, ku ktorému alternatívu zelenou šupkou predstavuje ‚Hokkori‘ a sivomodrou ‚Blue Kuri‘. Tieto tekvice sú výborné na pečenie a varenie, najmä polievok, ale i na prípravu sladkých zákuskov.

Plazivá tekvica na varenie, typ Hokkaido zelenej farby je výborná na varenie, pečenie a smaženie. Pestujeme ju v prvej trati na slnečnom mieste. Neznáša mráz a vyžaduje polievanie väčšími dávkami vody.

Tekvicu veľkoplodú Delica F1 vysievame do skleníka v apríli alebo na záhon od apríla do mája do hĺbky 1 - 2 cm. Priesady presádzame na záhon v máji do spone 80 x 200 cm. Rastlina vyžaduje slnečné stanovište, výživnú pôdu a pravidelnú zálievku väčšími dávkami vody. Tekvica Delica F1 je obľúbená medzi gurmánmi pre svoju jemnú konzistenciu a lahodnú chuť.

Čo je tekvica veľkoplodá a čím je odroda Delica zaujímavá? Tekvica veľkoplodá je teplomilná rastlina, ktorá vytvára masívne, ťažké plody s bohatou dužinou vhodnou na skladovanie aj spracovanie. Odroda Delica patrí medzi moderné typy, ktoré sú známe výbornou chuťou a vysokým obsahom sušiny. Dužina býva sýto oranžová, sladkastá a po tepelnej úprave má jemnú, krémovú konzistenciu. Plody majú kompaktný tvar a relatívne hrubú, pevnejšiu šupku, ktorá pomáha pri dlhodobom skladovaní. Tekvica veľkoplodá Delica sa využíva najmä na pečenie, polievky, pyré a pyré do dezertov. V porovnaní s niektorými staršími odrodami má lepšie chuťové vlastnosti a často aj stabilnejší výnos. Je obľúbená medzi záhradkármi, ktorí hľadajú spoľahlivú odrodu na jesennú úrodu.

Podmienky pre úspešné pestovanie tekvice Delica

Aké podmienky potrebuje tekvica Delica na úspešné pestovanie? Tekvica Delica vyžaduje slnečné, chránené stanovište a pôdu, ktorá je hlboká, výživná a dobre priepustná. Najlepšie sa jej darí v hlinitopiesočnatých pôdach s dostatkom organickej hmoty. Pred výsadbou je vhodné zapracovať do pôdy kompost alebo dobre vyzretý hnoj, aby mali rastliny dostatok živín počas celej sezóny. Tekvice majú mohutný koreňový systém a dlhé výhony, preto potrebujú dostatok priestoru - medzi rastlinami sa odporúča väčší spon. Dôležitá je pravidelná zálievka, najmä v období tvorby a dozrievania plodov. Pôda by mala byť vlhká, ale nie premokrená, aby nedochádzalo k hnitiu koreňov a plodov. Pri správnej starostlivosti sa rastliny odmenia veľkými, dobre vyvinutými plodmi.

Kompost tvorí neoddeliteľnú súčasť pre pestovanie tekvice nielen hokkaido, ale aj ostatných druhov. Pre výsadbu tekvice je nevyhnutné nájsť dostatočne priestranné stanovište. Ideálna je piesočnatá pôda s vysokým obsahom organickej hmoty ako je humus a pH, ktoré sa pohybuje od 6 do 6,8. Pokiaľ máte k dispozícii len ťažkú ílovitú pôdu, nič nie je stratené.

Tekvicu možno považovať za nenáročnú plodinu, ktorú pestujeme v prehriatej a dobre vyživenej pôde. Potrebuje primárne priepustnú, stredne ťažkú pôdu s dostatkom humusu, ktorá bude bohatá na živiny. Tie im dodáte kompostom alebo maštaľným hnojom.

Pri klasickom spôsobe pestovania v zemi je dobré pôdu zásobiť kompostom, aspoň 40 kg/10 m2. Náhradou okopávania je mulčovanie pôdy, ktoré potláča rast burín a chráni pôdnu vlahu.

Pestovanie tekvice hokkaido

Výsev a výsadba

Kedy siať a vysádzať tekvicu Delica? S výsevom tekvice veľkoplodej Delica sa začína až po pominutí mrazov, pretože rastlina je na chlad veľmi citlivá. Semená možno predpestovať v nádobách už v apríli, aby ste získali náskok a skoršiu úrodu. Do voľnej pôdy sa sadí spravidla v máji, keď teplota pôdy dosiahne aspoň 12-15 °C. Pri priamom výseve na záhon sa do jednej jamky vysieva viac semien a po vzídení sa ponechá jedna najsilnejšia rastlinka. Vhodný spon je zvyčajne 1-2 m medzi rastlinami podľa spôsobu pestovania. Po výsadbe je dôležité zabezpečiť rastlinám dostatok vlhkosti a ochranu pred vetrom. V chladnejších oblastiach pomáha použitie netkanej textílie na rýchlejší štart rastu.

Sadenie tekvice do exteriéru sa odporúča až keď pominie riziko mrazov, teda až po 15. máji. Teplota pri klíčení by mala byť od 20 do 25 °C. Nízka teplota spôsobuje plesnivenie semien. Zvyčajne sa sadia semienka do riadku. Semienka vysievajte do hniezd (vyhĺbených jamôk) hlbokých 3 až 5 cm. Do každej jamky môžete umiestniť 2 až 3 semená. Dôležité sú rozostupy medzi jednotlivými jamkami. Vzdialenosť by mala byť 0,5 x 2 metre alebo 1 x 2 metre. Vždy myslite na nároky konkrétnej odrody.

Sadiť môžete aj pripravené sadenice, ktoré si vypestujete sami doma. Budete potrebovať 5 až 8 cm biologicky rozložiteľný kvetináč. Tekvice totiž nemajú v obľube presádzanie, preto alternatíva biologicky rozložiteľného kvetináča, ktorý položite priamo do pripraveného „hniezda“, je pre ne najideálnejšia. So sadením začnite zhruba na začiatku apríla. Do kvetináča zasaďte 2 semiačka do 2 až 3 cm hĺbky. Pri dostatočnej vlahe, priamom svetle a teple by rýchlo mala narásť robustná sadenica.

Ideálny čas nastáva na výsev už na konci apríla, pokračovať môžeme až do konca mája. Vysievať môžete rovno do záhona. V zemine vyhĺbime jamky, kam vysejeme 2 až 3 semená, ktoré vysievame do hĺbky 3 až 5 cm.

Tekvice si môžeme tiež predpestovať. Konkrétne v prípade tekvíc však tento postup nemá žiadne zvláštne výhody. Odporučiť možno predpestovanie v chladnejších oblastiach, a to približne s predstihom 4 týždňov. Ideálne tak začíname už na začiatku apríla. Pestované rastliny je vhodné postupne otužovať. Sadenice následne pestujeme v spone 2 x 0,5 až 1 meter od seba. Vždy však záleží na odrode.

Čo sa týka sadeníc, do záhona ich môžeme dať až po 15. máji, teda takzvane po troch zmrznutých. Pokiaľ chceme svoje výpestky účinne chrániť proti nežiaducim vonkajším vplyvom, môžeme prekryť výsadbové miesto netkanou bielou textíliou.

Starostlivosť počas rastu

Veľa vody, slnka a výživnej organickej hmoty. Doprajte im 2,5 cm zálievky za týždeň. Pravidelne hnojte. Tekvica je náročná na živiny. Na začiatku sezóny použite hnojivo s vysokým obsahom dusíka. Pletie buriny je nevyhnutné.

Základnými podmienkami pre úspešné pestovanie tekvíc je ich dôsledné odburiňovanie a tiež pravidelná zálievka. Zálievku je vhodné vykonávať každý druhý deň, najlepšie navečer. Rastlina potom vodu pomerne dobre využije. Priebežne tiež skontrolujte, či rastlina nie je napadnutá plesňou. A pozor, pokiaľ tekvicu pestujeme opakovane, musíme zakaždým zvoliť iné miesto. Tým zabránime nežiaducemu postupnému vyčerpaniu pôdy. Ale inak sú tekvice ochotné úspešne rásť takmer kdekoľvek, dariť sa im bude aj pri plote alebo pergole.

Pestovanie tekvice hokkaido

Zber a skladovanie

Plody tekvice sa zbierajú koncom augusta až začiatkom septembra. Zvyčajne v období jesene ešte pred prvými mrazmi (aj tými prízemnými). Ako spoznáte, že tekvica akéhokoľvek druhu je už pripravená na zber? Sledujte nasledovné parametre. Tekvica je dozretá, keď lístie začne odumierať a šupka je tvrdá a matná. Ďalší znak dozretia tekvice je, keď sa na stonke tvoria prasklinky a stopka je zaschnutá.

Ako a kedy zberať a skladovať plody tekvice veľkoplodej? Plody tekvice veľkoplodej sa zberajú na jeseň, keď sú plne vyfarbené a šupka je tvrdá na dotyk. Stopka pri plode začína drevnatieť a čiastočne zasychať, čo signalizuje, že rast a dozrievanie sú ukončené. Zber je vhodné stihnúť pred príchodom prvých mrazov, ktoré môžu skrátiť skladovateľnosť. Pri zbere je dôležité ponechať na plode kúsok stopky, aby sa znížilo riziko hniloby. Pred uložením na skladovanie je dobré plody nechať niekoľko dní preschnúť na suchom a teplom mieste. Tekvice sa skladujú v chladnej, suchej a dobre vetranej miestnosti, kde nedochádza k náhlym výkyvom teplôt. Pri takomto skladovaní si Delica dokáže udržať dobrú chuť a kvalitu dužiny aj niekoľko mesiacov.

Ako poznáte, že je najvyšší čas tekvicu zozbierať? Je šupka tvrdá a matná? V takom prípade je už tekvica zrejme dobre zrelá. Týka sa to hlavne známej odrody hokkaido. Zvyčajná doba na zber tekvíc nastáva zhruba na konci prázdnin. Pokračuje až do konca októbra, najneskôr však musíme výpestky zo záhona pozbierať do príchodu prvých mrazíkov.

Čo pomôže udržať tekvicu čo najdlhšie „dobrú“? Dlhá stopka. Pri zbere dbajte na to, aby ste tekvici ponechali stopku dlhú minimálne 5 cm. Pamätajte, ak sa so zberom uponáhľate, tekvici hrozí napadnutie baktériami skrz neuschnutú stopku.

Ako skladovať tekvicu? Hneď po zbere je potrebné nechať tekvicu ešte vyzrieť na slniečku minimálne dva týždne. Skladujte ju v suchej a chladnej miestnosti s maximálnou teplotou 18 °C. Najdlhšie môžete skladovať hokkaido tekvicu, na suchom mieste, pri teplote okolo 10 až 15 °C.

Plody po zbere je dobré nechať niekoľko týždňov vyzrievať. Rozložíme ich vonku na slniečku alebo doma a necháme ich minimálne dva týždne stáť. Dajú sa skladovať dlhý čas, od niekoľkých týždňov až po mesiace, a to so zachovaním všetkých kvalít. Plody môžeme skladovať aj v byte, maximálna je teplota je ale 20 ⁰C. Vhodná je aj povala alebo chladná izba. Tekvice môžu zároveň poslúžiť aj k dekoratívnemu účelu, dajú sa pekne naaranžovať do koša alebo položiť medzi jesennú výsadbu do väčších kvetináčov. Zaobchádzame s nimi šetrne, aby sa nepomliaždili.

Tekvica na rozdiel od zemiakov a koreňovej zeleniny nemajú rady pri skladovaní vysokú vzdušnú vlhkosť, ktorá je častou príčinou hnilôb.

Ochrana pred chorobami a škodcami

Medzi najčastejšie ochorenia patria múčnatka, sneť, peronospóra, biela škvrnitosť a antraknóza. Zvyčajne v boji proti spomínaným ochoreniam pomôžu účínne širokospektrálne fungicídy. Vzhľadom na riziko nasledovných hubových ochorení je lepšie pestovať tekvicu, čo najďalej od paradajok, uhoriek alebo zemiakov.

• Bzdocha: Bzdochy sú hmyz, ktorý si veľmi rád pochutná na tekvici. Ako zistíte, že bzdochy napadli vašu tekvicu? Odpoveď je žltnutie a vädnutie listov. Vysávajú šťavu z listov, čím narušujú tok živín a vody k rastline.
• Nesýtka tekvicová: Larvy nesýtky si rady pochutnajú na spodnej časti stonky, čo následne vedie k neželanému žltnutiu a vädnutiu listov. Ak sa larvy naplno pustia do tekvice, musíte okamžite reagovať a vytrhať všetky napadnuté rastliny. Ako sa nesýtky zbaviť? Najskôr sa musíte zbaviť dospelých jedincov, ktorí koncom júna kladú vajíčka. Pripravte im pascu. Nastavte žlté „záchytné“ misky naplnené vodou, v ktorých sa utopia.
• Múčnatka tekvice - bežné plesňové ochorenie: Ak sa na oboch stranách listov vytvára biely práškový povlak, ide o múčnatku. Najhorší scenár - múčnatka úplne zastaví rast plodín. Biely povlak zabráni listom nasávať príjem potrebného slnečného svetla. Najčastejším dôvodom vzniku múčnatky je nepravidelné zalievanie. Napadnuté listy okamžite odstráňte. Ekologické riešenie, ako predísť najhoršiemu scénaru a prísť tak o vašu úrodu, je nastriekať listy roztokom z jednej tretiny mlieka a dvoch tretín vody. Mliečny elixír nastriekajte na listy hneď zrána počas suchého slnečného dňa. Proces opakujte každých 10 až 14 dní počas celého vegetačného obdobia. Druhou možnosťou je ošetrenie fungicídom.
• Peronospóra: Toto ochorenie sa prejavuje ako lézia na hornom povrchu listov. Na začiatku choroby sú léziami žlté škvrny. S progresiou ochorenia sa lézie stávajú nekrotickými.
• Antraknóza, biela škvrnitosť, sneť: Ochorenie začína malými, svetlohnedými škvrnami ohraničenými tmavším okrajom. Časom sa choroba postupne rozširuje až sa nakoniec na listoch vytvoria malé otvory. Príznakmi bielej škvrnitosti (Plectosporium) sú žltohnedé vretenovité lézie na povrchu listov. Na plochod sa prejavuje drobnými bielymi škvrnami.

Ako ochoreniam predchádzať? Udržujte miesto, kde pestujete tekvicu, bez buriny.

Múčnatka na tekvici

Vertikálne pestovanie tekvice

Pestovanie tekvice na opore prináša riešenie. Aj vertikálne pestovanie alebo pestovanie vo výške nad zemou predstavuje spôsob ako chrániť rastlinu pred plesňovými a hubovými chorobami. Zvyčajne listy a plody, ktoré ležia na vlhkej zemi majú sklon plesnivieť, hniť a chorľavieť. Pre vertikálne pestovanie vo výške je nutné vytvoriť tzv. praky. Je to efektívna opora pre tekvice v podobe sieťky alebo látkového lôžka, ktorú treba upevniť na pevnú konštrukciu pri tekviciach. Všetka ťarcha rastliny je tak prenesená na konštrukcia a rastlina je od ťažkej váhy úplne odbremenená.

Nutričné hodnoty tekvice

Tekvica obsahuje vysoký podiel vitamínov a minerálnych látok. Je bohatá a výživná na vitamín A, ktorý je účinným zdrojom pre posilnenie imunity. Obsahuje aj vitamíny C, B, E a kyselinu listovú. Vhodná je pri diétach, pretože má nízky obsah kalórií. Taktiež je bohatá na antioxidanty, ako alfa-karotén, beta-karotén a beta-kryptoxantín.Tieto antioxidanty chránia pokožku, znižujú riziko rakoviny a očných chorôb. Z minerálnych látok v tekvici nájdete draslík, vápnik, horčík, železo, zinok, fosfor a meď.

tags: #tekvica #velkoploda #c #maxima #pestovanie

Populárne príspevky:

• Recept na domáci chlieb
• Živočíšne mlieko a zloženie
• Návod na kontaktný gril
• Obec Pata: Aktuality
• Modra, Pezinok a Slovenský Grob: Tip na výlet