Pestovanie okrúhlej tekvice: Od výsadby po zber

Ak sa o zeleninu na hriadkach správne staráte, prináša vám bohatú úrodu. Aj zeleninu však musíte vedieť správne zberať. Zber úrody zo záhrady je pre každého záhradkára pomyselnou čerešničkou na torte. Práve k tomuto totiž naša niekoľkomesačná snaha smeruje. Ak chceme mať zo zeleniny a ovocia úžitok, je dôležité nepremeškať termín zberu. Kým niektoré plodiny dozrievajú priebežne, ďalšie sú náchylné už na prvé neočakávané mrazy.

V dnešnom uponáhľanom svete, kde každý deň čelíme novým výzvam a zmenám, hľadáme spôsoby, ako si zachovať pokoj a rovnováhu. Jednou z najkrajších ciest k sebestačnosti a vnútornej kráse je pestovanie v našej vlastnej záhrade. Pripravte sa na zmenu - pestovanie vo vašej záhrade je viac než len hobby.

V prvom rade záhradníctvo posilňuje naše puto s prírodou. V dnešnej dobe, keď mnoho z nás trávi väčšinu času v interiéroch, obklopených technológiami, nám záhradníctvo umožňuje vrátiť sa k základom, ktoré príroda ponúka. Záhradníctvo nás tiež vedie k väčšej sebestačnosti a udržateľnosti. Pestovaním vlastnej zeleniny a ovocia môžeme znížiť svoju závislosť od obchodných reťazcov, čím šetríme peniaze. Učíme sa, ako získavať maximum z našich zdrojov, a stávame sa viac uvedomelými spotrebiteľmi.

Každá sezóna ponúka nové možnosti pre rast, objavovanie a učenie sa, čím sa záhradníctvo stáva neustálym dobrodružstvom. Každý môže byť svedkom zázrakov prírody priamo vo svojom dvore alebo balkóne. Objavte s nami radosť z pestovania, udržateľnosti a sebestačnosti, ktorá obohacuje nielen váš domov, ale aj vašu dušu.

Zber úrody podľa mesiacov

Pre záujmového záhradkára je preto dôležité, aby mal prehľad o rôznych časoch výsadby, pestovania a zberu úrody, aby mohol ideálne využiť vlastné záhony a aby zelenina dobre prosperovala. Presný prehľad o najdôležitejších druhoch zeleniny a ich časoch predkultivácie, pestovania a zberu úrody nájdete tu:

• Január: Ešte teraz je možné zberať mrazuvzdornú koreňovú zeleninu, ako slnečnicu a hadomor, okrem toho špenát, mangold a valeriánku. Teraz môže na váš tanier prísť aj zimná zelenina, ako kel a ružičkový kel.
• Február: Pod mulčovacou vrstvou slamy alebo lístia prežije petržlen aj väčšie mrazy, a preto sa dá zbierať ešte teraz.
• Máj: Teraz zozbierajte úrodu špenátu a rebarbory.
• Jún: Od konca júna by ste už rebarboru nemali zbierať, pretože vtedy už nie je úplne lahodná a zostávajúce listy potrebuje na to, aby sa zregenerovala.
• Júl: V závislosti od toho, kedy zeleninu vysievate alebo pestujete, pristane na vašom tanieri mrkva, reďkev červená, kaleráb, reďkev biela, zeler buľvový, cuketa, fazuľa a zemiaky. Celé leto môžete zbierať aj bylinky a používať ich vo svojej kuchyni.
• September: Keď vašu červenú repu zasejete od konca apríla do stredu mája, budete ju oberať v tomto mesiaci. Ďalej sa v tomto mesiaci zbiera.
• Október: Teraz môžete zbierať úrodu nasledujúcich druhov zeleniny. Mrazuvzdornú zimnú zeleninu, ako kel, ružičkový kel a paštrnák, môžete ešte nechať v záhone. Ostatné druhy zeleniny, ako mangold, červená repa, čínska kapusta a kaleráb jesenný, by ste však mali pokryť rúnom - lepšie tak zvládnu nočné teploty 3 - 5 °C. Pri dlhotrvajúcom mraze by ste ich však mali zo záhona vybrať.
• November: Aj v novembri môžete zbierať ešte veľa úrody, pretože okrem mnohých druhov kapusty dozrieva teraz chren a špenát vysadený v auguste. Zimná zelenina, ako hadomor a paštrnák, chladuvzdorná mrkva a petržlen, potrebujú teraz okrem toho ochranu pred chladom vo forme mulčovacej vrstvy zo slamy a kyprého kompostu. Aj citlivejšia čínska kapusta potrebuje teraz ochranu proti mrazu, preto by ste ju mali pokryť záhradným rúnom. Keď teploty poklesnú pod 0 °C, mali by ste ju v priebehu troch týždňov zozbierať. Najlepšie je pritom ju zbierať aj s koreňovým balom, zabaliť do vlhkého papiera a uschovať ju v chlade.
• December: Prichádza posledný zber úrody slnečnice, kelu, ružičkového kelu, valeriánky a hadomoru. Paštrnák môžete zbierať alebo nechať prezimovať v záhone - je odolný voči mrazu a môže zostať v pôde. Ak ho pokryjete mulčovacou vrstvou, môžete ho zbierať celú zimu.

Marec je mesiacom, kedy je nutné dokončiť predjarný postrek ovocných stromov, strihanie egrešov, ríbezlí a malín. Apríl je časom, kedy by ste mali začať vysievať ľadový a rímsky šalát. Nezabudnite ani na koreňový petržlen a neskorú mrkvu. Ak sa už otepľuje môžeme vysiať aj červenú repu, no ak nastane pokles nočných teplôt pod 0 °C, musíme ju chrániť proti mrazu napríklad netkanou textíliou. V máji, keď už je pôda dostatočne prehriata, je čas na výsadbu vonkajších plodín ako sú uhorky, fazuľa, papriky, melóny, baklažány či zeler. Leto je vrcholným obdobím rastu a pestovania. Jún je ideálny na zber prvej úrody niektorých skorých plodín ako napríklad skoré odrody čerešní. V júli je už zber plodov v plnom prúde, prípadne začnite s konzervovaním alebo zamrazovaním prebytočnej úrody. August je obdobím, kedy by ste mali myslieť na výsadbu neskorých plodín ako čierna reďkovka, šaláty predpestovaný kaleráb a karfiol či dať zakoreniť nové jahody. V októbri pokračujte v zbere zimných jabĺk a hrušiek. November je mesiacom, kedy by ste mali dokončiť práce v záhrade, pripraviť ochranu rastlín citlivých na mráz. December je časom na plánovanie budúcej sezóny, objednávanie semien a záhradníckeho materiálu.

Zber a skladovanie hlúbovín

K najobľúbenejším a najčastejšie v našich záhradkách pestovaným hlúbovinám patria brokolica, kaleráb, kapusta, kel a karfiol. Samozrejme, keď si dokážeme túto zeleninu vypestovať vo vlastnej záhrade, máme záruku zdravej chutnej zeleniny.

• Brokolicu zberáme od júna až do októbra, a je dôležité dôkladne sledovať ružice, či sú na zber vhodné. Je to vtedy, keď sa nerozpadávajú, ale tvoria kompaktný celok a nevidíme na nich príznaky zakvitnutia. Ak toto štádium premeškáme, brokolica bude prakticky znehodnotená. Je to tým, že brokolica sa po odrezaní zo záhona nedá dlho skladovať. V chladničke, či chladiacom boxe v obchode vydrží maximálne desať dní.
• Kapustu zberáme vo veľkom od septembra a trvá to do neskorej jesene. Hlávky zberáme vyrezávaním a hneď na mieste odstránime vrchné poškodené listy, ktoré môžeme použiť do kompostu. Ideálna teplota na skladovanie kapusty je okolo 0 stupňov Celzia a vlhkosť vzduchu by mala byť vysoký až 90 - 95 percent. Výhodou je, že neskorá kapusta takto vydrží až pol roka.
• Kaleráb už nie je len zeleninou do polievky, ale môžeme ho plniť, obaľovať, strúhať do šalátov. Dôležité je vedieť, že týždeň-dva pred zberom ho už netreba polievať, lebo by buľvy začali praskať a mohli by hniť. Zberajme ho, kým je ešte svieži a šťavnatý, väčšie buľvy zvyknú byť drevnaté. Modré odrody sú menej drevnaté. Skladujeme ho aj s vňaťou pri teplote 1 stupeň Celzia.

Na Slovensku obľúbená zelenina, ktorá má mnoho zdravotných výhod a stáva sa hitom v zdravom životnom štýle na celom svete. Listy kelu začíname zberať postupne odspodu počas celého vegetačného obdobia. Výhodou je, že rastliny sú odolné voči mrazom, dokonca po prvých mrazoch sú ešte chutnejšie. Odtrhnuté, umyté listy treba zabaliť do mikroténového vrecka a uložiť do chladničky. Spotrebovať by sme ich mali najneskôr do päť dní. Ešte neskôr môžete zberať ružičkový kel, ktorému mráz taktiež neškodí.

Zimná zelenina v záhrade

Čerstvú zeleninu môžete mať v záhone po celé obdobie, bez ťažkostí totiž odolá mrazom a môžete ju zberať, kedykoľvek sa vám zachce. Ktorá to je? Najobľúbenejší a najpestovanejší je ale kučeravý kel, pór a ružičkový kel. Kučeravý kel je blízkym príbuzným kelu a pestuje sa už od staroveku. Okrem zeleného sú vyšľachtené i modročervené, červenohnedé a pestrolisté odrody. Znáša mrazy až -15 °C a pokiaľ ho skôr neskonzumujete, často vydrží na záhonoch až do jari. Listy zberáme zospodu rastliny a využijeme ich, i keď sú namrznuté. Odrodou vhodnou pre zimné prezimovanie je napr. ΄Winterbor F1΄, ktorá dobre odoláva mrazom.

Pestovanie tekvice

Tekvica sú obľúbené všestranné plodiny, ktoré je možné využiť pri príprave ako slaných, tak aj sladkých pokrmov. „Tekvica“ nie je ich botanickým názvom, ale tekvice. Letné tekvice sa zberajú v nezrelom stave, preto je ich šupka jemná a teda bez problémov jedlá. Zimné tekvice alias tekvice sa zberajú v zrelom štádiu, teda ich šupka už dávno nie je šupkou ale tvrdou kôrou a tiež sú plné semien. Tekvica sú extrémne bohaté na živiny, minerály, vitamíny a antioxidanty, navyše sú nízkokalorické a nízkotučné.

Jeden hrnček vareného tekvicového pyré poskytuje ľudskému telu cez 88 % dennej dávky vitamínu A, 35 % betakaroténu a 16 % antioxidantov luteínu a zeaxantínu. Vitamín A posilňuje imunitu a pomáha tak telu bojovať s infekciami. Betakarotén obsiahnutý v tekvici má zase veľmi sľubné účinky pri liečbe rakoviny hrubého čreva. Tiež sa podľa štúdií javí ako „elixír mladosti“. Nielenže konzumácia betakaroténu posilňuje pokožku tzv. zvnútra a tým ju chráni pred škodlivým UV žiarením, ale pomáha zlepšiť aj jej vzhľad a elasticitu. U žien starších ako 50 rokov, dávka 30 mg denne znižuje počet vrások a zvyšuje vypnutie kože o 44%.

Tradičné tekvica, botanicky označované ako C. pepo, C. moschata a C. maxima, bežne váži medzi 5-9 kilogramy. Nie je však žiadnou výnimkou, že niektoré odrody celkom pravidelne dosahujú aj váhu 40 kg. Markantné rozdiely naprieč druhmi C. pepo, C. moschata i C.

Medzi najznámejšie druhy tekvíc patrí:

• Tekvica Hokkaido (C. maxima): Má jasne žltú sladkú dužinu, ktorá chutí ako gaštan. Čím dlhšie sa skladuje, tým viac dozrieva a stáva sa sladšou. Najznámejším pokrmom je bezpochyby polievka. Kvôli svojej sladkej a výrazne gaštanovej chuti sa tekvica Hokkaido hodí aj do sladkých pokrmov. Bežne sa tak používa do kompótov, marmelád a džemov, alebo ako základná surovina do bábovky či tekvicového koláča. Šupku z tejto tekvice môžete jesť.
• Maslová tekvica (C. moschata): Má škrobovú, vláčnu, maslovú textúru, podobnú ako majú napríklad batáty. Oproti iným druhom má jej (pre kuchára nevyužiteľná) dutina malú veľkosť, teda aj menej semien a tým väčšiu vrstvu dužiny ponúka maslová tekvica na kulinárske spracovanie. Maslová tekvica je po uvarení naozaj mäkká, má tendenciu prirodzene vytvárať pyré a preto sa výborne hodí do zapekaných pokrmov.
• Špagetová tekvica (C. pepo): Obľúbená je kvôli svojej jedinečnej dužine, ktorá je tvorená jednotlivými vlasmi alebo špagetami (odtiaľ aj jej názov „špagetová“). Tieto tekvicové cestoviny sú skutočne chutné, mäkké, ale zároveň takzvane na skus. Špagetová tekvica má tendenciu absorbovať chute všetkých ostatných surovín, preto sa používa v kombinácii s takými prísadami, ktoré majú intenzívnu a špecifickú arómu.
• Žaluďová tekvica (C. pepo): Podobne ako tekvica maslová, aj tekvica žaluďová ponúka veľkú vrstvu dužiny, ktorú je možné v kuchyni spracovať. Biela variácia je známa svojou typickou chuťou, ktorá pripomína lieskový orech so štipkou korenia. Najfarebnejšia karnevalová je chuťovo veľmi podobná maslovej tekvici, navyše však vonia po javorovom sirupe. Úplne všetky farebné verzie žaluďovej tekvice môžete využiť ako kedysi domorodí Američania - teda ako misku. Bežne sa tak tieto tekvice rozpolia a vydlabú, potom sa upečú a následne sa používajú ako jedlé misky plnené mäsom, syrom, ovocím alebo polievkami.
• Batátová tekvica (C. pepo): Delicata tekvica je obľúbená predovšetkým kvôli tomu, že prosperuje aj v chladnejších podmienkach a má dlhú trvanlivosť - pri správnych skladovacích podmienkach vydrží aj cez rok. Táto odroda je tiež veľmi jednoduchá na prípravu, jej šupka je tenká a jedlá, po uvarení tak batátová tekvica môže konzumovať celá a nemusí sa lúpať. Kvôli svojmu farebnému a netradičnému vzhľadu sa používa ako na plátky nakrájaná grilovaná príloha k mäsu. Kvôli svojej extrémne sladkej chuti a jemnej, krémovej textúre sa batátová tekvica hodí najviac do sladkých pokrmov.

S tekvicou Hokkaido môžete kombinovať a výsledok bude vždy chutiť skvele:

• Cibuľa
• Cesnak
• Pór
• Bobkový list
• Bazalka
• Ligurček
• Oregano
• Tymian
• Rozmarín
• Karí
• Škorica
• Muškátový oriešok
• Brusnice
• Javorový sirup
• Pekanové orechy
• Fazuľa
• Šošovica
• Kozí a ovčí syr
• Parmezán

Tekvica bývajú veľmi tvrdé a nepoddajné, preto je na ich rozrezanie potrebný nielen ostrý, ale tak veľký (široký) nôž. Dôležité je, položiť tekvicu na nekĺzavý povrch, aby zostala stabilná a až potom ju skúsiť narezať, postupne, najskôr z jednej a potom z druhej strany. Po rozdelení na dve časti je nevyhnutné z dužiny vydlabať semená vrátane vláknitých častí, na ktorých semená držia.

Existuje niekoľko spôsobov prípravy tekvice:

• Klasicky uvariť v hrnci a vo vode. Tekvicu, nakrájanú na trojcentimetrové kúsky, uvaríte do mäkka za 20 minút.
• Tekvicu môžete počas 30 minút uvariť aj v pare, buď za pomocou hrnca a naparováku alebo v parnom hrnci.
• Nakrájaná na kúsky a pečená v rúre na 180 ° C, je tekvica hotová za 40 minút.
• Takzvaná pražená tekvica sa pečie na 160 °C aspoň 60 minút a to iba rozpolená, kedy sa každý z dvoch kusov potrie olivovým olejom a položí na papier na pečenie dutinou dole (šupkou nahor).

Uvarenú, ale aj pečenú alebo restovanú tekvicu môžete rozmixovať na tekvicovú kašu či pyré. Tiež ju možno rozšťuchať podobne ako šťouchané zemiaky.

Tekvica je doslova americkou ikonou jesene. V roku 2003 tak bola predstavená, známou a obľúbenou spoločnosťou Starbucks, tekvicová káva s názvom Pumpkin Spice Latte.

Recept na tekvicovú kávu:

1. Pripravte si nádobu vhodnú do mikrovlnnej rúry.
2. Nalejte do nej mlieko, vanilkovú arómu, tekvicové pyré, trstinový cukor a tekvicové korenie, zamiešajte.
3. Vložte do mikrovlnnej rúry a za stáleho stráženia varte 1-2 minúty, kým mlieko nenapení a nenadobudne.
4. Rozdeľte do troch hrnčekov, do ktorých následne prilejte (stredom mliečnej peny) horúcu kávu.
5. Ozdobte šľahačkou, škoricou alebo nastrúhanou čokoládou.
6. Podávajte horúce.

Tekvicu môžete skladovať v mrazničke, pokiaľ sa ju však rozhodnete rozmraziť, musíte ju ihneď spotrebovať.

Ako vybrať tú správnu tekvicu:

1. Tekvica by mala mať príjemnú, jemne sladkastú vôňu. Nebojte sa teda k tekvici privoňať.
2. Čerstvá tekvica má tiež žiarivú farbu.
3. Prezrite ju zo všetkých strán, či nemá v šupke otvory, alebo otlaky. Spôsob, akým sa s tekvicou zaobchádzalo, určuje jej trvanlivosť.
4. Tekvica sa kazí obzvlášť od spodu, respektíve na mieste, kde sa dostala do kontaktu so zemou. Preto vždy kontrolujte spodnú časť či nemá pleseň.
5. Skúste pevnosť stopky. Ak je mäkká, voľná a sotva na tekvicu drží, tak tekvica pravdepodobne hnije zvnútra.
6. Tekvica by mala byť ťažšia, než na prvý pohľad vyzerá.

Tekvicový olej sa získava lisovaním zo surových alebo pražených semien tekvíc. Podobne ako olivový olej, má aj ten tekvicový nízky bod dymu (160 ° C), preto nie je vhodný na tepelné spracovanie. Tekvicový olej je tradičná špecialita používaná predovšetkým v Rakúsku, Slovinsku, Rumunsku, Maďarsku a Chorvátsku. Má intenzívnu orechovú chuť a sýtu červenkastú farbu, preto je vo vyššie spomínaných krajinách obľúbený ako poleva na vanilkovú zmrzlinu a šľahačkové zákusky.

Výskumy preukázali, že olej z tekvice má veľmi pozitívne účinky na zdravie žien po menopauze. Iba 2 ml denne stabilizujú krvný tlak a tiež zmierňujú nepríjemné príznaky menopauzy, vrátane bolestí hlavy a kĺbov. Podľa najnovších štúdií, tekvicový olej pomáha liečiť poruchy močenia, vrátane choroby zvanej hyperaktívny močový mechúr, ktorou trpí viac ako 15% ľudí starších ako 40 rokov.

Semienka tekvice ponúkajú veľké množstvo antioxidantov a minerálov, vrátane horčíka, zinku, železa. Tiež obsahujú aminokyselinu tryptofán, tá je základným prvkom pre tvorbu serotonínu, ktorý v mozgu reguluje dobrú náladu a tým udržuje pocit šťastia. Za zmienku stojí fakt, že tekvicové semienka poskytujú 128% odporúčanej dennej dávky zinku.

Tekvicové semienka je možné bežne zakúpiť v obchode a to ako sušené, tak aj pražené. Jednoducho si ich tiež upražíte doma. Semienka vydlabané z tekvice umyte, tým ich zbavíte zvyšnej dužiny. Rozpáľte rúru na 180 °C, semienka rozprestrite do jednej vrstvy na papier na pečenie. Vložte plech do rúry a pečte 30 minút. Semienka je možné dochutiť už počas praženia soľou, alebo iným obľúbeným korením. Pražené semienka môžete jesť samotné ako desiatu či zdravé maškrtenie k televízii. Tiež nimi môžete posypať zeleninový alebo cestovinový šalát.

Niektoré tekvice alebo tekvice môžu byť pre človeka toxické, pretože obsahujú látky zvané cucurbitaciny, ktoré ľudské telo nevie stráviť. Cucurbitacíny sú produkované divoko rastúcimi tekvicami ako ochrana pred hmyzom (húsenicami). Pri pestovaní okrasných a jedlých tekvíc tesne vedľa seba, môže dochádzať k hybridizácii jedlých tekvíc, ktoré začnú produkovať cucurbitacíny a stanú sa tak nejedlými.

Obrie tekvice sú veľké oranžové plody druhu C. maxima. Prvým predávaným kultivarom tejto veľkej tekvice je pravdepodobne odroda Mammoth, následne potom viac známa Dill’s Atlantic Giant. Pestovanie obrích tekvíc je prestížnou záležitosťou a semená ocenených alebo výherných tekvíc sú veľmi cenné. Jedno také semienko sa bežne predáva za viac ako 20 000 Sk. Obrie tekvica môže vyrásť až o 25 kg za jeden jediný deň! Stále prebiehajú nové a značné genetické zlepšenia, podľa najnovších výpočtov by tak obria tekvica mohla vyrásť až do hmotnosti 9 000 kg bez toho, aby sa pod touto ťarchou rozlomila. Na svoj rast vyžaduje tekvica veľa vody a tepla, konkrétne aspoň 8 hodín priameho slnka denne. Rastliny (tekvicové viniča) rastú veľmi rýchlo a nekompromisne pokryjú všetko, čo im stojí v ceste. Medzi rastúce tekvica a hlinu, sa bežne pokladá kartón, či noviny, aby sa zabránilo kontaktu plodu so zemou a teda hnilobe.

Oranžové okrúhle tekvice sú jednou z najstarších domestikovaných plodín, boli pestované pre ľudskú spotrebu už v dobe 7 000 pred naším letopočtom. Tekvica sú nenahraditeľnou súčasťou tradičných amerických osláv a to predovšetkým na jeseň, kedy sa z nich vyrezávajú lucerny, ktoré sú dôležitou ozdobou Halloweenu alebo predvečeru Všetkých svätých. Podobne významný je potom aj tekvicový koláč na Deň vďakyvzdania.

Na výrobu halloweenskych lampášov sa využíva kultivar Connecticutskej poľnej tekvice (C. pepo Connecticut field). Tradičný americký sviatok (angl. Thanksgiving Day), ktorý je zákonom stanovený na štvrtý štvrtok v novembri, teda medzi 22. a 28. V tento deň sa „ďakuje Bohu“ za úrodu toho istého roku, súčasťou je rodinná stretávka s bohatou hostinou, pri ktorej sa podáva už vyššie spomínaný tekvicový koláč a nadívaný moriak s brusnicovou omáčkou.

Tipy pre zdravú záhradu

• K zemiakom zasaďte chren: Chren pomáha zbaviť sa pásavky zemiakovej.
• Lepšia farba a chuť karfiolu: Približne 5 dní pred zberom zakryte hlávku karfiolu kapustovým listom.
• Uhorky s kôprom nielen pri zaváraní: Kôpor chráni uhorky pred škodcami.
• Kapusta a ďatelina: Ak vysadíte v medziriadkoch s kapustou ďatelinu, dodáte tak kapuste dostatok živín a zároveň ochranu pred škodcami.

tags: #papieratanier #okruhle #tekvice #pestovanie

Populárne príspevky:

• Komplexný sprievodca na odvykanie od sladkého
• Recept na kokosový koláč
• Recenzie Pizza Corino
• Riešenie pre neoplodnené vajíčka papagájov
• Zloženie a nutričné hodnoty Vitafit