Termín dokončenia D1 Turany - Hubová: Aktuálny stav a výhľad do budúcnosti
Nekonečný príbeh nedokončenej slovenskej diaľnice D1 je známy asi každému, kto jazdí autom zo západu na východ Slovenska alebo opačne. Dostavba diaľnice D1 z Bratislavy do Košíc nevyriešila zatiaľ žiadna generácia politikov.
Minister dopravy Jozef Ráž po stredajšom zasadnutí vlády uviedol, že úsek diaľnice D1 Hubová - Ivachnová, ktorej súčasťou je aj obchvat Ružomberka, by mohol byť spustený do prevádzky v marci budúceho roka. Ide o optimálny variant, no nevylúčil ani ďalšie možné posunutie termínu až na máj 2026. Dôvodom odkladu otvorenia diaľnice je zosuv pôdy.
Súvislá diaľnica z Bratislavy do Košíc ostane aj po otvorení obchvatu Ružomberka nesplneným sľubom premiéra Roberta Fica, podľa ktorého mala byť hotová ešte v roku 2010. Termín dokončenia diaľnice D1 medzi západom a východom Slovenska závisí hlavne od toho, kedy sa začne výstavba najproblematickejšieho úseku Turany - Hubová. V optimálnom prípade by sa malo začať stavať v roku 2021 a práce by mali trvať päť rokov.
Minister dopravy Jozef Ráž avizuje, že tender na úsek D1 Turany - Hubová chce rozbehnúť už v najbližších mesiacoch počas leta. Dokončený vraj má byť do roku 2030. „Je to šibeničný termín, ale možné je všetko. Závisieť to bude aj od toho, ako rýchlo sa podarí vysúťažiť zhotoviteľa.
Úsek diaľnice D1 Turany - Hubová sa určite nezačne stavať v roku 2023. Presné termíny, kedy by sa tak mohlo udiať, závisia od toho, ako budú napredovať jednotlivé procesy, tiež aj samotné verejné obstarávanie na zhotoviteľa.
V koncoročnom rozhovore to uviedol dočasne poverený minister dopravy Andrej Doležal (nom. Sme rodina). Doležal priblížil, že Národná diaľničná spoločnosť (NDS) momentálne zabezpečuje tzv. vodnú EIA. Na základe nej sa určí, či stavba, tak ako sa navrhuje, teda v tzv. tunelovom variante s tunelmi Korbeľka a Havran, spĺňa podmienky podľa vodného zákona.
„Po vydaní tohto rozhodnutia bude proces prípravy pokračovať žiadosťou o vydanie územného rozhodnutia. Ďalšie termíny závisia od ukončenia procesu územného konania a následne od zabezpečenia financií či už na majetkovoprávne vyrovnanie a potom aj samotnú stavbu,“ dodal.
Úsek D1 Turany - Hubová je posledným nerozostavaným úsekom budúcej diaľnice medzi Bratislavou a Košicami.
VÝSTAVBA D1 TURANY - HUBOVÁ JE O KROK BLIŽŠIE
História a priebeh výstavby D1
Výstavba prvého 7,13-kilometrového úseku sa začala ešte v roku 1972 na trase Liptovský Mikuláš - Liptovský Ján, ktorý bol hotový relatívne rýchlo, za štyri roky. Ďalším úsekom súčasnej diaľnice D1, vtedy ešte diaľnice D61, bol v roku 1975 sprejazdnený úsek Bratislava, Senecká cesta - Senec. Do konca roku 1989 sa začalo po diaľnici jazdiť aj zo Senca do Piešťan, z Ivachnovej do Hybe a z Prešova do Budimíra. Celkovo tak do konca roku 1989 bolo sprejazdnených 141,5 kilometra súčasnej diaľnice D1. V tom čase sa ukončenie diaľnice D1 naprieč celým Slovenskom plánovalo na rok 2000.
Od roku 1993 za vlády Vladimíra Mečiara pokračovala nie tak náročná výstavba na Považí, ktorá však nebola zabezpečená dostatočnými financiami v štátnom rozpočte. Aj preto ďalšia vláda Mikuláša Dzurindu musela nevyhnutne výstavbu diaľničných úsekov na úseku Ladce - Sverepec, Vrtižer - Hričovské Podhradie a Važec - Mengusovce prerušiť.
Medzi rokmi 2006 až 2010 za novej vlády Roberta Fica došlo k veľkým prísľubom k urýchleniu výstavby slovenskej diaľničnej tepny. Chýbajúce úseky diaľnice mali byť realizované projektmi verejno-súkromného partnerstva, tzv. PPP projektmi. Boli postavené na tridsaťročnej splátke, ktorú mal štát splácať súkromnému investorovi. Ešte v tom období došlo ku kolapsu PPP projektov.
Projekty riešili úseky medzi Martinom a Prešovom a z Hričovského Podhradia po Dubnú Skalu. Realizátori neboli schopní z finančných dôvodov diaľnicu ďalej dostavať. Veľká kritika bola namierená na samotný priebeh obstarávania, výšku sumy za zhotovenie, prevádzkovanie a spravovanie postavených úsekov koncesionármi.
V roku 2009 sa navyše objavil problém s trasou diaľnice v úseku Turany - Hubová, keď vtedajšia vláda dala vypracovať a zmeniť projekt na jeho výstavbu, čo celý proces opäť spomalilo. Nekoncepčné zmeny však viedli k strate šiestich rokov, keď výstavba iba stála. Po nesplnených záväzkoch PPP zmlúv sa nová vláda Ivety Radičovej v roku 2010 rozhodla pre financovanie diaľnice pomocou európskych fondov a dokončenie diaľnice medzi Bratislavou a Košicami stanovila na rok 2017.
Do roku 2012 bolo sprejazdnených 22 kilometrov diaľnice, priemerne 11 kilometrov za rok. Vo výstavbe sú stále štyri diaľničné úseky a jeden je ešte len v príprave. Posledný zverejnený termín dokončenia celej D1 bol pôvodne naplánovaný na rok 2020, no podľa najnovších očakávaní by diaľnica mohla byť dokončená v roku 2026.
Aktuálne úseky vo výstavbe
Posledný zverejnený termín dokončenia celej D1 bol pôvodne naplánovaný na rok 2020, no podľa najnovších očakávaní by diaľnica mohla byť dokončená v roku 2026. Najčerstvejším prírastkom diaľnice D1 je 15,4-kilometrový úsek Budimír - Bidovce pri Košiciach, ktorý spája metropolu východu s južnou trasou na Maďarsko. Na výstavbu tohto úseku, ktorý bol slávnostne otvorený 16. decembra minulého roku, išlo z eurofondov vyše 173 miliónov eur.
V roku 2020 by malo nasledovať spustenie prevádzky obchvatu Žiliny na D1 v 11-kilometrovom úseku Hričovské Podhradie - Lietavská Lúčka, ktorý plánovali dokončiť ešte v závere roku 2019. Úsek je známy náročným hornatým terénom, ktorý prepoja tunely Ovčiarsko a Žilina. V tuneloch už začala prebiehať montáž technologického vybavenia.
Podľa plánu pokračuje aj výstavba úseku diaľnice D1 pri Prešove, presnejšie úsek Prešov, západ - Prešov, juh dlhý 7,87 km, ktorý plánujú dokončiť v ďalšom roku 2021. Vyše dvojkilometrový tunel Prešov bol dokonca prerazený o tri mesiace skôr.
Problémy a komplikácie
Obchvat okolo Ružomberka a kratší úsek Hubová - Ivachnová mal byť pôvodne dokončený v júni 2017. Nepodarilo sa. Výstavbu diaľnice, ktorú na Liptove realizuje združenie firiem OHL ŽS a Váhostav-SK, tu sťažujú opakované odvolania obyvateľov regiónu. Ide o petíciu obyvateľov na urýchlené postavenie protihlukovej steny ešte pred dokončením diaľnice.
Hluková štúdia v roku 2014 totiž jednoznačne dokázala, že v Ivachnovej sú prekročené povolené hodnoty hluku. Pritom protihluková stena mala byť postavená už v roku 2017 spolu so spomínaným úsekom. Podľa najnovších informácií by však mali byť postavené až po ukončení výstavby diaľnice, čo je podľa predpokladu v roku 2022.
Úsek Hubová - Ivachnová, ktorého súčasťou bude dvojrúrový tunel Čebrať, by mal ušetriť motoristom 16 minút jazdy. Kvôli problémom so zosuvom pôdy pri západnom portáli tunela musela byť jeho trasa pozmenená. Z pôvodných 2,5 kilometra sa dĺžka tunela po zmene trasy predĺžila na 3,6 kilometra.
Výstavba 13,5-kilometrového úseku Lietavská Lúčka - Višňové - Dubná Skala pri Žiline sa začala v júni 2014. Úsek diaľnice, ktorý mal byť dokončený koncom roka 2019, by mal motoristom uľaviť od frekventovanej a nebezpečnej trasy pod hradom Strečno. Po jeho dokončení by mal časovo ušetriť asi 15 minút jazdy.
Pôvodným zhotoviteľom bolo taliansko-slovenské združenie Salini Impregilo - Dúha, ktoré však nebolo schopné podľa pôvodnej zmluvy pokračovať vo výstavbe. Národná diaľničná spoločnosť s ním preto v marci 2019 ukončila kontrakt. Momentálne prebieha súťaž na nového zhotoviteľa úseku, ktorý stavbu dokončí.
tags: #termín #dokončenia #D1 #Turany #Hubová
