Tradície a jedlá Gemera

Gemerský región, rozprestierajúci sa na juhovýchode Slovenska, je oblasťou s bohatou históriou, kultúrou a tradíciami. Od baníckej minulosti, cez folklórne slávnosti, až po jedinečnú kuchyňu, Gemer ponúka návštevníkom nevšedné zážitky. V tomto článku sa ponoríme do sveta gemerských tradícií a jedál, aby sme spoznali ich jedinečnosť a krásu.

Poloha Gemera v rámci Košického kraja

Folklór a tradície Gemera

Gemer je región, kde sa folklór udržiava živý vďaka nadšencom, folklórnym skupinám a kultúrnym podujatiam. Medzi najvýznamnejšie osobnosti hornogemerského folklóru patrí Mária Brdárska-Janoška, speváčka a nositeľka ľudových tradícií z Rejdovej. Táto významná osobnosť zapisuje a uchováva bohatstvo tradícií Rejdovej s cieľom odovzdať ich ďalším generáciám. V spolupráci s etnomuzikologičkou Alžbetou Lukáčovou pripravuje knižné vydanie zbierky pod názvom „Volaju me spievarko“, čo v preklade z rejdovského nárečia znamená „Volajú ma speváčka“.

Koncom februára 2025 si pripomenieme nedožité 75. výročie narodenia Miroslava Barana, folkloristu, speváka ľudových piesní, hráča na kontrabas, spracovateľa ľudových piesní, pedagóga a redaktora, ktorý sa narodil na Gemeri a celý život Gemer ospevoval. Zanechal nezmazateľnú stopu v oblasti slovenského folklóru a jeho originálny hlas v spojitosti s gemerským nárečím si podmanil celé Slovensko.

Gemerský folklórny festival v Rejdovej

Významným podujatím, ktoré prezentuje tradičnú ľudovú kultúru Gemera, je Gemerský folklórny festival v Rejdovej. Už po 43-krát sa v rázovitej Rejdovej stretli milovníci folklóru na tomto najväčšom podujatí v regióne, kde sa prezentuje tradičná ľudová kultúra - dedičstvo predkov vo všetkých formách a podobách. Festival je známy svojou atmosférou, prostredím, pohostinnosťou, pestrým a bohatým programom nielen za hranicami regiónu, ale aj Slovenska. Jubilejný 50. ročník Gemerského folklórneho festivalu v Rejdovej (okres Rožňava) bude patriť svadobným tradíciám. Organizátori sa rozhodli venovať svadbe ako najbohatšiemu prejavu ľudovej kultúry.

Súčasťou festivalu sú aj sprievodné podujatia, ako jarmok ľudových remesiel, tvorivé dielne a výstavy.

Rok na Gemeri

K zimnému obdobiu v Košickom kraji už tradične patrí aj unikátny zimný festival Rok na Gemeri. Organizátorom 29. ročníka je Gemerské osvetové stredisko, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja (KSK). Záštitu nad podujatím prevzal predseda KSK Rastislav Trnka. Tento ročník festivalu sa nesie v znamení tajomného obdobia plného mágie, povier a rituálov - stridžích dní. V termíne od 20. do 23. novembra 2024 je pre návštevníkov pripravený pestrý program v Dome tradičnej kultúry Gemera v Rožňave, ktorý vyvrcholí galaprogramom folklórnych súborov.

Fašiangové tradície

Fašiangy sú obdobím zábavy, hodovania a prípravy na pôst. Aj v Gemeri sa počas fašiangov konajú rôzne podujatia, ako napríklad Gemerská svadba vo fašiangovom období, ktorú organizuje Banícke múzeum v Rožňave pre žiakov základných škôl. Cieľom je priblížiť deťom tradičné svadobné zvyky, ktoré sa v minulosti počas fašiangov často konali.

Fašiangy

Gemerská kuchyňa: Chuť tradície

Gemerská kuchyňa je ovplyvnená geografickou polohou regiónu a jeho históriou. Využíva lokálne suroviny a tradičné postupy prípravy jedál. Medzi najznámejšie gemerské jedlá patria:

Gemerské guľky: Zemiakové guľky plnené údeným mäsom a bryndzou, preliate smotanou a posypané slaninou.
Gemerské halušky: Halušky zemiakového cesta s bryndzou a slaninou.
Gemerský perkelt: Mäsový perkelt s cibuľou, paprikou a smotanou.
Gemerské pirohy: Pirohy plnené bryndzou, kapustou alebo zemiakmi.
Rejdovské pekeraje: Tradičné pečivo z Rejdovej.

Okrem týchto jedál sa v Gemeri pripravujú aj rôzne polievky, šaláty, koláče a iné špeciality. Gemerská kuchyňa je známa svojou sýtosťou a výraznou chuťou.

História a Tradícia Gemerských Guliek

História prípravy zemiakových guliek je stará niekoľko stoviek rokov. Podľa historických podkladov veľmi podobné jedlo varili už v čase nemeckej kolonizácie, ktorá sa odohrala v 12. storočí. Ako napovedá ich názov, typické sú najmä pre oblasť Gemera. Ich príprava sa spájala so starými zvykmi, ktoré mali pomáhať hospodárom. Tradične sa robili v tvare väčších guliek, ktoré svojou podobou pripomínali zemiaky.

Recept na gemerské guľky sa v rodinách dedí z pokolenia na pokolenie. Každá dedina, dokonca i rodina, má svoj vlastný recept, preto môžete gemerské guľky ochutnať v každej rodine inak. Podávajú sa tiež s kyseľom či praženou cibuľou, môžu sa podávať i s kvasenou kapustou.

Gemerské guľky

Gemerské guľky sú tradičným jedlom, ktoré sa pripravovalo hlavne pri dvoch príležitostiach - na Banícky deň, ktorý sa na Gemeri oslavuje v septembri, a na „Tri krále“ - 6. januára.

V oblasti stredného Gemera boli guľky jedným z obľúbených jedál. Každý si ich varil vo väčšom množstve, vedeli ich skladovať v každom ročnom období aj niekoľko dní. Rovnako si ich gazdinky aj rôzne upravovali, a tak vznikli rôzne verzie.

A tak vznikli podľa odlišnosti Revúcke, Ratkovské, Sirkovské (delobuchy) a pod. V podstate sú to guľky z rovnakých surovín a líšia sa iba v pomere surovín a ich úprave. Guľky boli jedlom miestnych baníkov. Ráno odchádzali autobusom do baní a každý z nich mal na opasku zavesenú kanvičku s obsahom obeda. Jedným z nich boli aj guľky.

Regionálne variácie

Revúcke guľky: Varili ich vždy vo väčšom množstve, skladovali ich v studenej pivnici a u niekoho ich držali aj v studni. Narobia sa guľky, obalia hladkou múkou a varia sa v slabo solenej vode s trochou múky, nového korenia a bobkového listu. Najprv sa urobia dve pokusné na ktoré sa počká do konca a odskúša sa ich tvrdosť. Nesmú sa rozvárať, ale nesmú byť ani veľmi tvrdé. Až potom sa varia rad radom. Na koniec sa vývar dochutí a zahustí škrobom z vyžmýkaných zemiakov a trochou smotany.
Ratkovské guľky: Tie Ratkovské guľky sa robia rovnako iba sa vyvárajú v kyslej kapustovej vode s trochou kapusty a sušených húb. Rovnako sa to zahusťuje škrobom a kyslou smotanou.
Sirkovské delobuchy (gemerské gule s dynamitom): Sú rovnakého zloženia iba príprava je odlišná. Mäsová plnka sa pripraví samostatne, ochutí koreninami a cesnakom, najlepšie deň vopred a nechá sa to odležať v chladničke. Obal sa pripraví tiež samostatne zo zemiakov a múky do ktorého sa vkladá malá kôpka mäsa a obalí sa do tvaru gule. Ďalšie spracovanie ako Revúcke guľky.

Recept na tradičné Gemerské guľky

Ingrediencie:

1 diel údeného mäsa (ideálne krkovička)
1 diel surových zemiakov
1 diel zemiakov varených v šupke
1 cibuľa
Cesnak (podľa chuti)
Olej alebo bravčová masť
Soľ a mleté čierne korenie
Majoránka, drvená rasca
Hladká múka
1 vajce
Bobkový list
Nové korenie

Postup:

Príprava zemiakov a mäsa: Zemiaky uvarené v šupke očistite a pretlačte cez lis. Surové zemiaky ošúpte, nastrúhajte na jemnom strúhadle a osoľte, aby sa z nich uvoľnila tekutina. Z údeného mäsa sa najlepšie hodí krkovička. Tá nie je taká suchá a dodá guľkám lepšiu chuť. Údené mäso nakrájajte na menšie kúsky a pomeľte na mlynčeku.
Orestovanie cibuľky: Na panvici rozohrejte olej alebo masť a orestujte na drobno nakrájanú cibuľu do zlatista.
Zmiešanie ingrediencií: Surové zemiaky dôkladne vytlačte, šťavu však nevyhadzujte. Do misy so surovými zemiakmi pridajte prelisované varené zemiaky, mleté údené mäso, orestovanú cibuľku a prelisovaný cesnak podľa chuti. Dochutite soľou, korením, majoránkou a rascou.
Vytvorenie cesta: Do zmesi pridajte vajce a postupne zapracujte hladkú múku, aby ste dosiahli požadovanú konzistenciu. Cesto by malo byť husté, ale nie príliš tuhé. Množstvo múky sa líši podľa typu zemiakov, preto ju pridávajte postupne.
Tvarovanie guliek: Z hotového cesta tvarujte guľky veľké približne ako dlaň, alebo podľa preferencie. Každú guľku obaľte v hladkej múke, aby si počas varenia zachovali tvar.
Varenie guliek: Pripravte si veľký hrniec s osolenou vodou, do ktorej pridajte polievkovú lyžicu múky, bobkový list a nové korenie. Keď voda vrie, vložte do nej guľky a varte ich, kým nevyplávajú na povrch. Väčšie guľky sa varia približne 8-10 minút. Pre istotu urobte skúšobnú guľku, aby ste overili konzistenciu.
Podávanie: Guľky podávajte s kyslou polievkou pripravenou zo šťavy zo zemiakov, ochutenou octom a smotanou. Tým najtradičnejším spôsobom je, že si opražíte cibuľku do chrumkava. Guľky potom prelejte olejom a aj cibuľkou. Niekto má rád slaninové škvarky a výborne chutia taktiež s dusenou kyslou kapustou. Na vrch môžete pridať aj trochu kyslej smotany.

Gemerské guľky s dusenou kapustou

Vegetariánske varianty gemerských guliek

Pre tých, ktorí preferujú vegetariánsku stravu, existuje niekoľko spôsobov, ako pripraviť chutné gemerské guľky bez mäsa. Jednou z možností je nahradiť mäso údeným tofu alebo inými rastlinnými alternatívami.

Recept na vegetariánske gemerské guľky s údeným tofu

Ingrediencie:

2 kg v šupke uvarených zemiakov
2 kg surových zemiakov
Údené tofu
Cibuľa
Cesnak
Mletá paprika
Múka
Vajce
Soľ
Olej
Kyslá kapusta

Postup:

Zemiaky uvaríme v šupke, necháme ich vychladnúť a nastrúhame. Surové zemiaky ošúpeme, nastrúhame a zbavíme prebytočnej vody.
Tofu nakrájame na malé kúsky. Na panvici na oleji opražíme nasekanú cibuľu a prelisovaný cesnak. Osolíme, zaprášime mletou paprikou a prihodíme tofu.
Nastrúhané zemiaky zmiešame s múkou, vajíčkom a soľou. Vypracujeme cesto, rozvaľkáme, nakrájame na štvorce a do stredu každého dáme náplň z tofu. Zabalíme a vygúľame guľky.
Na panvici rozohrejeme olej, pridáme nadrobno nasekanú cibuľku, chvíľku popražíme a zasypeme cukrom. Miešame na miernom ohni, kým sa nerozpustí a trochu neskaramelizuje. Na to hodíme prepláchnutú kyslú kapustu, prikryjeme a podusíme.
Guľky varíme v osolenej vode, kým nevyplávajú na povrch. Podávame s podusenou kyslou kapustou.

Ďalšie tradičné jedlá na Troch kráľov

Okrem gemerských guliek sa na Troch kráľov pripravujú aj ďalšie tradičné jedlá, ktoré obohacujú sviatočný stôl.

Makové šúľance

Makové šúľance sú tradičným slovenským pokrmom, ktorý kombinuje jednoduchosť prípravy a vynikajúcu chuť.

Ingrediencie na makové šúľance:

700 g zemiakov
300 g polohrubej múky
2 vajíčka
Štipka soli
Mletý mak
Práškový cukor
Roztopené maslo

Postup na prípravu makových šúľancov:

Zemiaky uvarte v šupke, nechajte ich vychladnúť, ošúpte a pretlačte cez lis alebo nastrúhajte na jemnom strúhadle rovno na pomúčenú pracovnú dosku.
Medzitým dajte variť veľký hrniec s osolenou vodou. Pretlačené zemiaky zľahka posoľte, posypte múkou, v strede urobte jamku a pridajte vajcia.
Rukami vypracujte nelepivé cesto, ktoré tvarujte do valca. Valec rozdeľte na 8 častí a z každej časti vytvarujte dlhé, tenké valčeky. Valčeky následne nakrájajte na menšie kúsky a každý kúsok jemne tvarujte medzi dlaňami do tvaru šúľanca.
Šúľance varte vo vriacej osolenej vode. Keď vyplávajú na povrch, povarte ich ešte približne minútu.
Medzitým si roztopte maslo a pripravte makovú posýpku zmiešaním mletého maku s práškovým cukrom.

Džatky

Džatky sú jednoduché a výdatné jedlo, ktoré pochádza zo Spiša a spája tradičné chute zemiakov a domácej slaninky. Ich príprava je nenáročná a výsledok poteší každého milovníka slovenských pokrmov.

Suroviny na tradičné džatky:

1 kg očistených zemiakov
100 g hladkej múky
100 g polohrubej múky
3/4 PL soli
Domáca údená prerastená slanina (podľa chuti)

Postup na prípravu džatiek:

Očistené zemiaky nakrájajte na menšie kúsky, zalejte vodou tak, aby boli úplne zakryté, pridajte soľ a dajte variť, kým nezmäknú.
Kým sa zemiaky varia, nakrájajte údenú slaninu na malé kocky a orestujte ju na panvici, kým nezískate chrumkavé škvarky.
Po uvarení zemiaky popučte priamo vo vode, v ktorej sa varili. Následne preosejte múku (hladkú aj polohrubú) a postupne ju zapracujte do horúcich zemiakov, aby vznikla jemná kaša.
Hotovú kašu zakryte a nechajte odpočívať 10-15 minút, aby sa múka dobre zavarila v horúcich zemiakoch.
Ruky si zľahka naolejujte, aby sa cesto nelepilo, a z kaše vytvarujte dlhý valček. Z valčeka odkrajujte kúsky a z nich tvarujte guľky. Hotové guľky uložte do pripravenej misky.
Na pripravené guľky nalejte chrumkavé škvarky so slaninkou a misku jemne potraste, aby sa džatky rovnomerne omastili.

Trojkráľová hubová máčanka

Hubová mačanka je tradičný pokrm pochádzajúci z regiónu Šariša, ktorý sa spája so zimnými sviatkami a rodinnými stretnutiami. Táto sýta a chutná polievka kombinuje jedinečnú chuť sušených húb a jemnej smotanovej základne.

Ingrediencie na hubovú máčanku:

120 g slaniny (nakrájanej na malé kocky)
1 PL hladkej múky (na zápražku)
Olej
3 dl vody z kyslej kapusty
3 ks zemiakov
2 hrste sušených húb
1 liter mlieka
3 strúčiky cesnaku
Soľ (podľa chuti)
Mleté čierne korenie (podľa chuti)

Postup na prípravu hubovej máčanky:

Nakrájanú slaninu osmažte v hrnci na troche oleja, až kým nebude chrumkavá. K osmaženej slanine pridajte lyžicu hladkej múky a vytvorte zápražku. Pražte ju na miernom ohni, až kým nezíska zlatistú farbu.
Zápražku zalejte vodou z kyslej kapusty (približne 3 dl) a dôkladne premiešajte, aby sa nevytvorili hrudky.
Do hrnca pridajte vopred namočené sušené huby a zemiaky nakrájané na kocky. Nechajte variť približne 15 minút, alebo kým zemiaky nezmäknú.
V miske rozhabarkujte hladkú múku s mliekom. Túto zmes postupne pridávajte do polievky za stáleho miešania a varte, kým nezíska požadovanú konzistenciu.
Na záver polievku dochuťte pretlačeným cesnakom, soľou a mletým čiernym korením. Krátko prevarte, aby sa chute spojili.

Trojkráľová koruna / trojkráľový koláč

Trojkráľová koruna je tradičný sladký koláč, ktorý sa často pečie na oslavu sviatku Troch kráľov. Tento krásny a voňavý koláč je nielen chutný, ale svojím vzhľadom pripomína kráľovskú korunu.

Suroviny na trojkráľovú korunu:

550 g hladkej múky
30 g droždia
125 ml vlažného mlieka
125 ml sladkej šľahačkovej smotany
100 g roztopeného masla
70 g cukru
1/2 KL soli
Kôra z jedného citróna
Štipka muškátového orieška
2 vajcia
80 g hrozienok namočených v rume (alebo kompótovej šťave)
50 g sekaných mandlí (alebo mandľové hobliny na posypanie)
1 žĺtok s trochou mlieka na potieranie

Postup na prípravu trojkráľového koláča:

Uistite sa, že všetky suroviny majú rovnakú izbovú teplotu. Hrozienka a mandle namočte do rumu (ak pripravujete pre deti, použite namiesto rumu kompótovú šťavu alebo vodu).
Zmiešajte múku, droždie, cukor, soľ, citrónovú kôru, muškátový oriešok, vajcia, vlažné mlieko, smotanu a roztopené maslo. Vypracujte hladké a pružné cesto. Zakryte ho a nechajte 15 minút podkysnúť na teplom mieste.
Do cesta jemne vareškou zapracujte namočené hrozienka a mandle. Potom ho nechajte kysnúť ďalších 30 minút.
Cesto rozdeľte na dve časti. Jednu časť nechajte celú a z druhej vytvarujte 7 rovnakých malých guľôčok.
Na plech vyložený papierom na pečenie položte veľkú časť a k nej jemne pritlačte 7 malých guľôčok do kruhu. Celý koláč potrite rozšľahaným žĺtkom zmiešaným s trochou vody a nechajte ešte 15-20 minút podkysnúť priamo na plechu.
Predhrejte rúru na 200 °C. Koláč opäť potrite žĺtkom a posypte mandľovými hoblinami alebo hrubým cukrom. Pečte 10 minút na 200 °C, potom znížte teplotu na 180 °C a pečte ďalších 35 minút. Ak sa vrch začne príliš pripekať, prikryte ho alobalom.
Po upečení nechajte korunu vychladnúť na mriežke.

Trojkráľová vianočka

Vianočka je symbolom Vianoc a sviatočných stolov, no jej lahodná chuť si nájde miesto aj na Trojkráľovom stole.

Suroviny na trojkráľovú vianočku:

600 g hladkej múky
150 g tuku na pečenie (Hera)
120 g práškového cukru
200 ml mlieka
3 žĺtka
40 g hrozienok
40 g mandlí
30 g mandľových lupienkov na posypanie
1 kocka droždia
1 balíček vanilkového cukru
Štipka soli
1 vajíčko zmiešané s trochou mlieka na potieranie

Postup pri príprave cesta:

Múku preosejte do veľkej misy, aby bola jemná a prevzdušnená.
Zo droždia, jednej lyžice cukru a 1/3 teplého mlieka pripravte kvások. Nechajte ho nakysnúť na teplom mieste asi 15 minút.
Tuk na pečenie vyšľahajte elektrickým šľahačom so zvyšným cukrom a vanilkovým cukrom, až kým nevznikne krémová konzistencia. Postupne pridávajte žĺtka, soľ a zvyšné mlieko.
V mise spojte kvások, vyšľahanú tukovú zmes, múku, hrozienka a mandle. Vypracujte hladké, lesklé a nelepivé cesto. Ručne miesite asi 20 minút.
Cesto nechajte vykysnúť na teplom.

Osobnosti Gemera

Gemer dal Slovensku mnoho významných osobností, ktoré sa zaslúžili o rozvoj kultúry, vedy a spoločenského života. Medzi ne patrí:

Pavel Emanuel Dobšinský: Zberateľ slovenských ľudových rozprávok, ktorý pôsobil v Slavošovciach.
Ján Slávik: Cirkevný historik, ktorý študoval na gymnáziu v Revúcej.
Štefan Marko Daxner: Právnik a politik, ktorý pôsobil v Rimavskej Sobote.
Július Andrássy: Politik a štátnik, ktorý pochádzal z kaštieľa v Betliari.
Samo Tomášik: Spisovateľ a básnik, rodák z Chyžného.
Ľudovít Vansa: Zberateľ ľudových piesní.

Tieto osobnosti prispeli k rozvoju Gemera a Slovenska a zanechali po sebe trvalé dedičstvo.

Turistické atrakcie Gemera

Okrem folklóru a kuchyne ponúka Gemer aj mnoho turistických atrakcií. Medzi najznámejšie patria:

Kaštieľ Betliar: Jeden z najzachovalejších kaštieľov na Slovensku s rozsiahlym parkom.
Mauzóleum Andrássyovcov v Krásnohorskom Podhradí.
Zrúcanina hradu Muráň.
Dobšinská ľadová jaskyňa: Jedna z najväčších ľadových jaskýň v Európe.
Ochtinská aragonitová jaskyňa: Svetový unikát s aragonitovou výzdobou.
Národný park Muránska planina: Chránené územie s bohatou flórou a faunou.
Gotická cesta: Súbor stredovekých kostolov s nástennými maľbami v Štítniku, Ochtinej a Koceľovciach.
Banícke mestá Rožňava a Dobšiná: Mestá s bohatou baníckou históriou.

Gemer je región, ktorý má čo ponúknuť každému návštevníkovi. Od prírodných krás, cez historické pamiatky, až po folklórne tradície a jedinečnú kuchyňu, Gemer je pokladnicou slovenskej kultúry.

Kaštieľ Betliar

Banícka história Gemera

Územie Slovenska má mimoriadnu banícku históriu. Najmä v minulosti z toho vyplývali nemalé výhody. Vďaka zlatu, striebru, medi, uhliu a ďalších významných surovín sa mestá a obce na území Slovenska rozvíjali natoľko, že boli známe ďaleko za hranicami vtedajšieho Uhorska. Baníctvu, tak ako ho poznáme z učebníc dejepisu, je však na Slovensku už dávno koniec. Banícka história ale ostáva a v súčasnosti predstavuje najmä v niektorých lokalitách významný prvok v oblasti cestovného ruchu.

Mimoriadne dôležitou banskou oblasťou však bol aj spišsko-gemerský región, ktorého centrum tvorilo mesto Gelnica. V Gelnici sa ťažilo najmä striebro, meď, ale aj zlato, ortuť, olovo či železná ruda. Druhým dôležitým centrom baníctva v spišsko-gemerskom regióne bola obec Smolník.

Gemerské gulky

tags: #tradície #a #jedlá #Gemera