Tradičné jedlá spišského regiónu

Spiš je jedným z najkrajších a najzaujímavejších regiónov Slovenska a jeho kultúrna hodnota je neoceniteľná. Spišská kultúra je fascinujúca kombináciou slovanskej, nemeckej, poľskej, uhorskej a židovskej kultúry, ktorá sa odráža v jazyku, kuchyni, architektúre a folklóre. V regióne Spiš sa zachovalo množstvo tradičných zvykov a kultúrnych tradícií, ktoré sú stále živé a dôležité pre miestnych obyvateľov.

Slovenská kuchyňa je známa svojou rozmanitosťou a sýtosťou, pričom čerpá inšpiráciu z okolitých krajín ako Česko, Poľsko, Maďarsko a Ukrajina. Napriek tomu si zachováva jedinečné pokrmy siahajúce stáročia do minulosti, až k prvým osadníkom na našom území. Poľnohospodárstvo, ktorým sa živili už starí Slovania, malo zásadný vplyv na ich stravovanie. Ich kuchyňa bola plná rôznych druhov strukovín a zeleniny, ktoré si sami pestovali.

Konzervovanie potravín údením, solením, sušením alebo kvasením im tiež nebolo cudzie. Z historických prameňov sa dozvedáme, že v minulosti sa síce na hygienu nedbalo tak ako dnes, ale to neplatilo pre kuchyňu. O dôležitosti čistoty v kuchyni svedčí aj nápis kuchárskeho radcu zo 16. storočia. Jedlá na stole boli zrkadlom nielen majetkových pomerov rodiny, ale aj dodržiavania kresťanských zásad a pôstov. Chudobnejšie rodiny jedli zvyčajne dva až trikrát denne. Raňajky pozostávali z polievky a chleba. Obedy a večere boli bohatšie, s teplými jedlami z mäsa a strukovín, čo platí dodnes. Na pečenie mäsa sa využívalo ohnisko alebo ražeň.

V našich končinách sa jedlá dochucovali najmä rascou, rozmarínom, cibuľou, cesnakom alebo kôprom. Ostatné koreniny, ako napríklad klinčeky, boli vzácnym dovozovým tovarom. Ani voda na varenie nebola vždy ľahko dostupná.

Obraz o stravovaní našich predkov na Slovensku nám poskytujú aj kuchárske knihy. Prvá slovenská kuchárka, ktorú napísal kuchár Ján Babilon, obsahovala vyše 1 500 receptov rozdelených do kapitol o omáčkach, mäsových pokrmoch, paštétach, kvasení a podobne. Na knihe s názvom "Prvá slovenská kuchárska kniha v slovenskej reči" pracoval 20 rokov a publikoval ju v roku 1870. Jedným z receptov je biela hovädzia polievka.

Každá krajina, región i dedina mali svoje tradície, zvyky a obyčaje. Mnohé z nich postupne zanikli a mnohé sa zachovali v modernejšej podobe. Ich zánik spôsobili spoločenské a politické premeny v posledných desaťročiach, ktorým sa prispôsobili i občania v Spišskom Štvrtku.

Najviac sa spomínajú DOŽINKOVÉ SLÁVNOSTI. Na ich príprave sa podieľala celá dedina. Začínali v augustovú sobotu odpoludnia, keď gvardián kláštora prijal od svojich zamestnancov dožinkový veniec. Mládenci z dediny chystali vozy a rôzne stroje, konské postroje, stavali tribúnu, kým dievčatá pripravovali na ne vence a rôzne ozdoby.

Tradičnou spoločnou akciou mládencov bolo STAVANIE MÁJOV na Turíce. Vyzdobený dlhý smrek bol postavený uprostred dediny a malé vyzdobené briezky mládenci postavili svojim dievčatám k dvierkam do domu. Všetko sa robilo potichu a tajne, ale dievčatá vystriehli a s istotou vedeli, kto im "maja" postavil, aby sa im vedeli odmeniť.

Osobitnú zimnú atmosféru v obci vytvárali "OSTATŇE FAŠENGI", čiže fašiangy. V posledných dňoch pred Popolcovou stredou sa občania zabávali pri muzike v hostinci od soboty odpoludnia do utorka polnoci s prestávkami, ktoré boli vyplnené tradičnými zábavami. Medzi ne patrili silácke preteky, platenie akéhosi vstupného mladých ženáčov, čiže "hlopskej", tance ponad fľašu i na sude, nosenie vreca v zuboch a pod. Tradičné boli v tých dňoch "pankušky' a "fanky".

Dlho sa uchovával zvyk šibania dievčat vyzdobenými prútikmi cez Vianoce na Deň mláďatiek, čiže "NA MLADZENKI" a oblievanie dievčat na Veľkonočný pondelok, čiže "KUPAČKA".

V regióne Spiš sa zachovalo množstvo tradičných zvykov a kultúrnych tradícií, ktoré sú stále živé a dôležité pre miestnych obyvateľov. Medzi najvýznamnejšie patrí Spišská sobota, ktorá sa slávi v deň po Veľkej noci. Ďalšou významnou sviatosťou je Spišská Panna Mária, ktorá sa slávi v auguste.

Z rozprávania starých občanov a z dobových fotografií možno vydedukovať, že mládenci a mladí muži nosievali biele kartunové košele so širokými rukávmi a manžetami a s úzkymi pod krkom upnutými goliermi. Nohavice boli tmavé, jednofarebné a zúžené, aby sa mohli nosiť k topánkam i čižmám. Na košeľu sa obliekala vesta, čiže ľajblik, tiež tmavý a jednofarebný s hustým radom dierok a gombíkov až ku krku.

Dievčatá nosievali viac nariasených a naškrobených bielych sukní, nazývané "bieľini" a vrchnú, ľahkú a vzorovanú sukňu, tzv. "kidľu" s vpredu bohato vyšívanou zásterou. Cez plecia mali uviazanú veľkú vzorovanú šatku "tibetku" na bielej blúzke s krátkymi naškrobenými a bohato vyšívanými rukávmi. Na hlavách pri rôznych slávnostiach nosili party.

Tradičná strava na Spiši

Na Spiši sa tradičná strava vyznačovala jednoduchosťou a využívaním lokálnych surovín. Medzi typické jedlá patrili pokrmy zo zemiakov, múčne jedlá, polievky, strukoviny a kaše. Technologická príprava bola jednoduchá a neprekombinovaná. Strava našich predkov bola spätá s prírodou.

V smižianskom múzeu je expozícia, ktorá približuje jedlo, varenie a kuchyne predkov. „Jedálny lístok bol veľmi jednoduchý, jedlá sa často opakovali. Nehodovalo sa tak ako dnes,“ priblížila Margita Kočišová z Múzea Spiša - Národopisné múzeum Smižany. Jedlá sa pripravovali rýchlejšie, z tradičných surovín. Východ Slovenska a Spiš zvlášť bol povestnou zemiakarskou oblasťou.

Chlapi zvyčajne skoro ráno odchádzali na pole. Ženy už o 7. hodine mali navarené a odnášali mužom na polia, napríklad halušky. To, čo mávame bežne na obed, oni mali ako sýte raňajky. Vzhľadom na skoré vstávanie a prácu to bolo pre nich ako obed. Často sa v tanieroch objavovala kukuričná kaša. V Levočských vrchoch sa jedol tzv. čír. Ide o múku varenú s vodou alebo mliekom, podávaná môže byť na sladko i na slano. Konzistenciou pripomínala dnešnú detskú krupicu.

Obľúbenou pochúťkou bola aj tunka, niečo ako mliečna omáčka. Skrátka sa pripraví zápražka s mliekom, buď čistá, alebo sa do nej pridával šalát, žihľava i šťaveľ. V okolí Spišskej Novej Vsi sa tunka podávala aj s egrešmi či ríbezľami. Podľa M. Staňovej ľudia kedysi jedávali také jedlá, čo si v dnešnej dobe nevieme ani predstaviť. Väčšinu surovín si sami dorábali. Stálo to nemalú námahu, preto si jedlo viac vážili. Nevyhadzovali, neplytvali ním. Čo sa nezužitkovalo, spracovali ďalej.

Medzi tradičné jedlá patria napríklad džatky - pripravované zo zemiakov, kuľaša - zemiaková kaša, kukuričanka - kukuričná kaša, papcún - tenké rezance, alebo aj rôzne posúchy.

V regióne Spiš sa tiež nachádza množstvo tradičných jedál, ktoré sú jedinečné a chutné. Medzi najznámejšie patria halušky, ktoré sa robia z múky a zemiakov a podávajú sa s bryndzou (tradičným slovenským syrom). Ďalším tradičným jedlom sú kapustové halušky, ktoré sa robia z kyslej kapusty a múky a podávajú sa s údeným mäsom.

Medzi ďalšie tradičné jedlá Spiša patria:

• Kminovapolifka (polievka s kmínom)
• Bryndzovapolifka
• Džatky (halušky alebo malé guľky z popučených zemiakov zmiešaných s múkou a slaninkou opraženou na oškvarky)
• Pirogi (pirohy)
• Nalešniky (jedlo podobné plackám)
• Gruľovnik (zemiakový koláč)

Typické jedlá, ktoré varili ešte naše staré mamy sa z receptárov dnešných gazdiniek pomaly vytrácajú. A to je neraz na veľkú škodu. Rokmi overené pochúťky by nemali len tak upadnúť do zabudnutia. Zemiaky, múka, masť, kyslá kapusta a slanina boli typickými surovinami, ktoré sa denne používali v kuchyniach. Príprava pokrmov nebola vôbec zložitá a vyžadovala si aj krátky čas na realizáciu. Postupom času však tieto recepty z kuchýň zmizli.

Pokrmy, ktoré sa robili na Vianoce boli tieto: Základom bola kapustnica robená z jušky, trocha kapusty a huby, k tomu sa chystal papcún, v niektorých obciach sa robila hustejšia hubová zapražená polievka, do ktorej si až pri servírovaní kládla kyslá kapusta. Vo väčšine pravoslávnych a gréckokatolíckych rodinách bolo ako hlavné slávnostné jedlo podávané zemiakové pirohy, urobené bez mlieka, vajec a slaniny. V mestách a väčšine katolíckych rodín sa podávala ryba a šalát a rôzne obilninové kaše, šošovicové, či hrachové polievky. Tradičným jedlom boli aj bobáľky, ktoré sa dávali do horúcej vody.

Na raňajky, kým chlapi obriadili statok, gazdiná uvarila na rýchlo poľivku (polievku) - najčastejšie zeleninovú, ale aj mliečnu. No častejšie sa varilo len za hrniec kaveju (kávy) alebo teju (čaju), aby lepšie zišiel dolu krkom pritopeni chľib (hrianky). Na obed mali najčastejšie zapraženi poľivki (polievky zo zeleniny), hičkoše (zemiakové halušky), śľiski (šúľance zo zemiakového cesta), gombovce (lekvárové knedle) a široki rezanki alebo kľinki (cestoviny). Nemôžeme zabudnúť ani na poplanki (koláče z kysnutého cesta). Vcelku zaujímavou domácou špecialitou je ciberej - šťava pripravená kvasením z vody, ovsených krúp, soli a kôpru.

Spiš je jedným z najkrajších a najzaujímavejších regiónov Slovenska a jeho kultúrna hodnota je neoceniteľná. Spišská kultúra je fascinujúca kombináciou slovanskej, nemeckej, poľskej, uhorskej a židovskej kultúry, ktorá sa odráža v jazyku, kuchyni, architektúre a folklóre. Jedným z najvýznamnejších miest v regióne Spiš je Spišský hrad, ktorý bol postavený v 12. storočí a je jedným z najväčších hradov v Európe.

Okrem Spišského hradu je tu ešte mnoho iných pamiatok, ktoré stoja za návštevu. Jednou z nich je Spišská Kapitula, ktorá bola založená v 12. storočí a bola sídlom biskupstva. Ďalšou významnou časťou v regióne je mesto Spiš je Spišská Stará Ves, ktorá je známa svojou pôvodnou ľudovou architektúrou a tradíciou. Okrem historických pamiatok sa v regióne Spiš nachádza množstvo ľudových tradícií, ktoré sa prenášajú z generácie na generáciu.

K jednej z najvýznamnejších tradícií patrí Spišský jarmok, ktorý sa koná každoročne v Spišskej Novej Vsi. V regióne Spiš sa tiež nachádza množstvo prírodných krás, ktoré sú jedinečné a zaujímavé. Jednou z najkrajších prírodných lokalít je Národný park Slovenský raj, ktorý sa nachádza na juhu regiónu. V regióne Spiš sa tiež nachádza množstvo kultúrnych podujatí a festivalov, ktoré sú jedinečné a zaujímavé.

Jedným z najvýznamnejších podujatí je Spišský medzinárodný folklórny festival - Spišské folklórne slávnosti, ktorý sa koná každoročne v Spišskej Novej Vsi. V regióne Spiš sa zachovalo množstvo tradičných zvykov a kultúrnych tradícií, ktoré sú stále živé a dôležité pre miestnych obyvateľov. Medzi najvýznamnejšie patrí Spišská sobota, ktorá sa slávi v deň po Veľkej noci. Ďalšou významnou sviatosťou je Spišská Panna Mária, ktorá sa slávi v auguste.

Celkovo je región Spiš jedinečným a zaujímavým miestom, kde sa zachovalo množstvo tradičných zvykov a kultúrnych tradícií. Okrem toho ponúka aj širokú škálu jedál, ktoré sú jedinečné a chutné a určite stojí za to ich ochutnať.

Mapa regiónu Spiš

Regionálne variácie tradičných jedál

Každý región Slovenska má svoje špecifické recepty a postupy pri príprave tradičných jedál.

• Záhorie: Šaščínska poléfka (hustá strukovinová polievka s domácimi rezancami), džgance (jedlo z varených zemiakov), muácené erteple (hustá zemiaková kaša so slaninkou), fazula na husto (fazuľová omáčka), oharková omáčka (omáčka z čerstvých uhoriek), omáčka z trniek.
• Podunajsko: Langoše (v tvare praclíkov), halászlé (maďarská rybacia polievka).
• Horná Nitra: Slepačia polievka, ovocná zemiaková polievka, fazuľová polievka, višňová polievka, kukuričná alebo krúpová kaša, makové a orechové slíže, šiflíky (fliačky s kapustou alebo tvarohom), šmýkance (nočky s tvarohom, orechami alebo makom), šišky, prívarky (zo štiavu, zelenej fazuľky, tekvicový prívarok, šošovicový prívarok), kalkýš (sladké kašovité jedlo zo šťavy naklíčených obilovín).
• Kysuce: Pohánková polievka, fazuľová polievka (s údeným mäsom a sušenými slivkami), hubová polievka, mlieková polievka, kvačková (polievka z kvaky), polievka z kozieho mäsa, baraní alebo kozí guláš, čír (rýchla slovenská polievka), polešniky na kapustnom liste (kapustné listy plnené mletým mäsom), pučky (zo zemiakov, maku, orechov alebo tvarohu), lekvárové trhance (cestovinové jedlo s lekvárom), lekvárové kachličky (kysnutý mrežovník plnený lekvárom).
• Tekov: Mliečna polievka, hrachová polievka, kyslá fazuľová polievka so sušenými slivkami, cibuľová omáčka, kôprová omáčka, krumpľová fučka (z uvarených popučených zemiakov rozmiešaných s múkou a posypaná upraženými kúskami slaninky), plnená sliepka, husacia pečienka, perkelt z domáceho zajaca, údené mäso s varenou kapustou.
• Hont: Rascová polievka rosťovka, polievka z nakvasenej múky kyseľ, mliečna polievka s kôprom zvara, kapustnica, tekvicová polievka, štiav (omáčka zo šťavelu), kôprová omáčka, šalátová omáčka k mäsu, párance (cestovinové jedlo posypané makom), sľúkové gombovce (ovocné zemiakové guľky), škorce (jedlo z kukuričnej krupice a maku), makovník, orechovník, tvarožník, lekvárnik, kapustník.
• Turiec: Hrachová polievka, bryndzová polievka s kôprom, boršč, zakáľačková kapustnica, turčianske mrvance z múky, vody a bielka (do polievok), rezance so slivkovým lekvárom a škvarkami, hruškové pirohy, žgance (zemiaky s makom a maslom), mrežovník, bryndzový kysnutý koláč bjaľoš.
• Horehronie: Bryndzová polievka demikát, hríbový paprikáš, pohorelské guľky (zo zemiakov, slaninky a kyslej kapusty), baraní guláš v kotlíku, baranie drobky (pečené, varené alebo zaprávané), biely koláč (biely kysnutý koláč z chlebovej múky), bryndzovníky (kysnuté koláčiky plnené bryndzou), škvarkovníky (pagáčiky s oškvarkami).
• Orava: Chlebová polievka, kapustnica s krúpami, údeným mäsom a hubami alebo s údenou rybacinou, polievka zo sušených sliviek alebo hrušiek, goralský prívarok z kvasenej kapusty, kapustové halušky alebo strapačky s kapustou, ovsený, jačmenný a žitný chlieb, moskoľ (chlebová placka s rascou a slaninkou), posúch (chlebová kysnutá placka).
• Novohrad: Čičerová polievka (cícerová hustá polievka), kyseľ (kyslastá chlebová polievka), demikát (polievka z bryndze), loházka (polievka z jačmenných krúpov), strapkáč (hustá fazuľovo-zemiaková polievka), dupčiaky (dlávené zemiaky s kyslou kapustou), jablková omáčka, šípková omáčka, bryndzovník, jablčník, čerešňový koláč s orechmi, chrapne (v masti vyprážané cukrovinky).
• Gemer: Polievka z kyslého mlieka, ovocná polievka z dulí, kyslá polievka zo zemiakov a s octom, barania polievka, vianočný kyseľ (vianočná kapustnica s údenou baraninou a so šťavou z kyslej kapusty, zahustená zemiakmi), gemerské guľky (jedlo baníkov a drevorubačov zo zemiakov a prerasteného údeného mäsa), škorce s makom (z kukuričnej krupice), kysnuté posúchy, hubovník (slaný koláč plnený hubami), gója rožňavských Rómov (tradičné rómske jedlo z bravčových čriev naplnených ryžou a zemiakmi).
• Spiš: Kminovapolifka (polievka s kmínom), bryndzovapolifka, džatky (halušky alebo malé guľky z popučených zemiakov zmiešaných s múkou a slaninkou opraženou na oškvarky), pirogi (pirohy), nalešniky (jedlo podobné plackám), gruľovnik (zemiakový koláč).
• Šariš: Čir (rýchla slovenská polievka), kuľaša (zemiaková kaša omastená opraženou slaninkou), kyšeľ (hustá a výdatná polievka), žufka (hustá omáčka), fizoli s hubami (fazuľa varená s hubami), sciranka s fizolami (strúhané alebo sekané cesto s uvarenou fazuľou), kapušnica (z kyslej kapusty), mačanka (polievka z vody z kyslej kapusty), trepanky (halušky s kyslou alebo sladkou kapustou), kapustnik (kysnutý koláč plnený kyslou kapustou), kolač s kapustu (kysnutý slaný koláč s kyslou kapustou a so slaninkou).
• Zemplín: Ciberej (mliečna zemiaková polievka), boršč (polievka z červenej repy), juška (polievka z kyslej kapusty a kapustovej vody), rosoľ alebo rosoľanka (zo zemiakov, z fazule a vody z kyslej kapusty), vianočná jucha (vianočná kapustnica), vianočná mačanka (omáčka alebo polievka z kyslej kapusty a zemia...

Špeciality Prešovského kraja

Prešovský kraj, ležiaci na severovýchode Slovenska, je región bohatý na kultúrne a prírodné krásy. Okrem majestátnych Tatier a historických miest, ako je Prešov a Bardejov, sa môže pochváliť aj rozmanitou a chutnou kuchyňou. Táto kuchyňa odráža históriu a tradície regiónu a ponúka jedinečné kulinárske zážitky.

• Mačanka: Medzi tradičné jedlá Prešovského kraja patrí mačanka. Názov tejto polievky je odvodený od toho, že sa do nej máča chlieb. Pôvodne sa mačanka podávala na Vianoce, no postupne sa stala bežnou súčasťou jedálnička v mnohých domácnostiach. Recept na mačanku sa môže líšiť v závislosti od gazdinky, ale základom je kapustová šťava, huby, cesnak a koreniny.
• Pirohy: Pirohy sú po haluškách druhým najznámejším tradičným slovenským jedlom. Na východnom Slovensku sú však obzvlášť populárne a rozmanité. Východniarske pirohy sa od tých z iných častí Slovenska odlišujú najmä svojím trojuholníkovým tvarom. Ďalším špecifikom sú tzv. tatarčané pirohy, pri ktorých sa cesto vyrába z kombinácie pšeničnej hladkej múky a pohánkovej múky. Plnky do pirohov sú rôzne - zemiaky, bryndza, tvaroh, lekvár alebo kyslá kapusta.
• Džadky: Džadky (alebo džatky) sú tradičné východniarske valčeky zo zemiakového cesta. Podľa tradičného receptu sa podávajú s roztopenou bravčovou masťou a slaninou. Džadky majú svoj pôvod u Goralov, no rozšírili sa po celom východnom Slovensku.
• Košický med: Košický med je cukrovinka, ktorá má svoj pôvod už v názve. Ide o vylepšenú verziu známeho tureckého medu, teda dvoch oblátok spojených sladkým krémom. V košickom mede sú v plnke aj oriešky a želé. Túto pochúťku si môžete pripraviť aj doma, existuje množstvo receptov.
• Holúbky: Holúbky nemajú s vtákmi nič spoločné. Ide o kapustné listy plnené mletým bravčovým mäsom a ryžou. Toto jedlo je tradičným svadobným pokrmom a na východniarskej svadbe sa väčšinou podáva ako záverečný chod.
• Bobaľky: Bobaľky sú typický vianočný pokrm, inde známy ako pupáky či opekance. Bobaľky z kysnutého cesta podávané s makom, medom a mliekom sú bodkou štedrovečernej večere. Mak bol v minulosti symbolom hojnosti a nechýbal na štedrovečernom stole.
• Ciberej: Ciberej je mliečna zemiaková polievka, ktorá pochádza z regiónu Abov. V prvej polovici minulého storočia bola na jedálničku miestnych aspoň raz do týždňa, keďže sa skladá zo surovín, ktoré museli byť vždy doma.
• Kuľaša: Kuľaša je kaša, ktorá sa varila na večeru zo zemiakov alebo kukuričnej krupice. Polievala sa opraženou slaninou na masti a zapíjala sa kyslým mliekom. Deťom sa podávala s rozpusteným maslom a sladkým mliekom.
• Paska: Paska je tradičný obradný veľkonočný koláč. Hoci má sladkú chuť a pripomína vianočku, na východe sa jedáva k slaným veľkonočným raňajkám pozostávajúcim z údenej šunky, klobásy, vaječnej hrudky a plnky. Názov paska pochádza od veriacich gréckokatolíckej a pravoslávnej cirkvi, ktorí Veľkú noc nazývajú Pascha.
• Kreple: Kreple sú východniarske šišky. Na Slovensko sa toto sladké jedlo dostalo z Nemecka cez Spiš už v 12. storočí. Názov kreple je odvodený od nemeckého slova Kreaple. Do cesta pôvodných spišských kreplí sa pridáva aj tvaroh. Zvykli sa piecť posledný štvrtok pred veľkonočným pôstom, počas ktorého sa mastné jedlá už jesť nesmeli.

Prešovský samosprávny kraj vyhlásil anketu Tradičná chuť Prešovského kraja. Cieľom ankety bolo zistiť, ktoré tradičné jedlá považujú ľudia za typické pre Prešovský kraj. Do ankety sa mohla zapojiť verejnosť a navrhnúť svoje obľúbené jedlá a recepty. V ankete zvíťazili pirohy, ktoré získali 2697 hlasov. Na druhom mieste sa umiestnili halušky (1721 hlasov) a na treťom mieste vianočné bobaľky (1591 hlasov).

tags: #tradicne #jedla #spiš #region

Populárne príspevky:

• Recept na futbalovú tortu
• Úspešné pestovanie uhoriek
• Recept na krupicový koláč
• Recept na zapekanú špargľu
• Postup na vošky