Tradičné Slovenské Recepty: Poklady našej kuchyne

Slovenská kuchyňa je bohatá na tradičné jedlá, ktoré sa dedia z generácie na generáciu. Mnohé z nich boli kedysi považované za jedlá chudobných, no dnes sú vyhľadávanými pochúťkami, ktoré reprezentujú našu krajinu. Ak hľadáte tipy na rýchle, chutné a jednoduché recepty, ste na správnom mieste! V dnešnej uponáhľanej dobe, keď toho chceme stihnúť čo najviac a za čo najkratší čas, hľadáme aj rôzne okľuky v oblasti jedla.

Tento článok vám prináša inšpiráciu na tradičné slovenské jedlá, ktoré si môžete pripraviť doma.

Bryndzové halušky - národný poklad slovenskej kuchyne

Bryndzové halušky sú považované za národné jedlo Slovenska. Sú symbolom tradície, chutí našich starých rodičov a neodmysliteľnou súčasťou kultúrneho dedičstva. Halušky sú symbolom slovenskej kuchyne a nesú v sebe históriu, ktorá siaha až do čias, keď boli jednoduchým jedlom chudobných, no dnes sú považované za lahodný pokrm. Medzi najznámejšie a najobľúbenejšie rozhodne patria bryndzové halušky, ktoré sú spojené so slávnou bryndzou a strapáčky s kapustou.

Výber správnej múky je kľúčový pre dosiahnutie ideálnej textúry a chuti halušiek.

Varianty bryndzových halušiek:

S bryndzou, slaninou a pažítkou
S párkami a opečenou cibuľou
So šťavnatými zemiakmi
Z celozrnnej múky

Recept na bryndzové halušky:

Ošúpte zemiaky, nastrúhajte ich na jemno do väčšej misy. Pridajte múku, soľ a trochu vody.
Do veľkého hrnca dajte variť vodu a osoľte ju. Keď voda začne vrieť, cez haluškovač pretlačte cesto priamo do vriacej vody.
Slaninu nakrájajte na malé kocky a opečte ju na panvici dozlatista. Pridajte na vrch halušiek.

Naučíme vás připravit pravé slovenské halušky s brynzou

Zemiakové jedlá: Rozmanitosť a tradícia

Zemiaky sú základnou surovinou slovenskej kuchyne a dajú sa pripraviť na množstvo spôsobov.

Zemiakové placky: Kráľ slovenskej kuchyne

Gastroportál TasteAtlas pravidelne prináša rebríčky najlepších jedál sveta. V jednom z nich sa na prvom mieste medzi európskymi snackmi umiestnili slovenské zemiakové placky. Ich popularita v posledných rokoch stúpla natoľko, že ich nájdeme na každom jarmoku, festivale či street food podujatí.

Recept na zemiakové placky:

Zemiaky nastrúhajte na jemnej časti strúhadla, osoľte ich a počkajte, kým pustia vodu.
Vodu čo najlepšie odstráňte.
Pridajte vajcia, múku a rôzne koreniny.
Vytvorte husté cesto.
Na panvici rozohrejte masť, pridajte lyžicu cesta a vytvorte tenkú placku.
Opečte z oboch strán do zlatista.

Zemiakové placky sú sýta a tradičná pochúťka, ktorá vonia po cesnaku a majoráne. Môžete ich podávať samotné, alebo ich plniť napríklad červenou repou orestovanou na masle.

Okrem zemiakových placiek sú obľúbené aj:

Gombovce (slivkové guľky zo zemiakového cesta): Tradičný recept rozšírený v oblasti Abova a Zemplína, ktorý sa podáva ako hlavné jedlo alebo dezert.
Vyprážané zemiakové pirohy: Podávané s kyslou smotanou, sú neodolateľnou pochúťkou.
Zemiaky na kyslo: Jedlo, ktoré mnohých vráti do detstva, s vôňou bobkového listu, smotany a korenia.
Jablkový koláč zo zemiakového cesta: Spojenie zemiakov a jabĺk v sladkom koláči.
Zemiakové lokše: Jednoduché, nenáročné a chutné, podávané nasucho, omastené alebo plnené.
Drobance s mliekom: Hustá sýta polievka, ktorá nahradí aj hlavné jedlo.
Pečené zemiaky s bryndzovou nátierkou: Rýchly a jednoduchý obed.
Úhrabky (zemiaky s kyslou kapustou): Tradičné slovenské jedlo zo základných surovín.
Krúpna baba: Jedlo z jačmenných krúp a zemiakov.
Fučka: Zemiaková kaša s múkou, ktorá chutí s opraženou cibuľou.

Ďalšie tradičné slovenské jedlá

Okrem zemiakových placiek a bryndzových halušiek slovenská kuchyňa ponúka množstvo ďalších chutných jedál:

Oravské pirohy: Plnené džemom, makom, orechmi alebo tvarohom.
Drapáky: Fantastické jedlo samotné alebo k hustej fazuľovej polievke.
Výborné zemiakové pagáče: Ľahké a výborné, hodia sa na hocijakú príležitosť.
Perkelt: Pôvodne maďarské jedlo, ktoré sa podobá gulášu.
Vyprážaná zelenina: Namiesto tradičného karfiolu môžete vyskúšať vypražiť patizón.
Opekance (obzerance, bobáky, bobaľky, bobáčiky, pupáky, pupáčiky, pupáčky)
Hrachová kaša: Skvelá príloha k opečenej alebo ugrilovanej klobáske.
Furmanské halušky: Kombinácia bryndze a upečenej domácej klobásky so šťavou.
Šalát: Pripravovaný vo vlastnej verzii doma.
Lečo: Z čerstvej papriky a paradajok, zahustené vajíčkami.
Vyprážaný syr: Patrí medzi veľmi obľúbené jedlá.
Palacinky: Plnka je z tvarohu a hrozienok.
Vyprážaný bravčový rezeň: Nedeľa nejednej slovenskej rodiny sa bez neho nezaobíde.
Francúzske zemiaky: Slovenská klasika zo zemiakov, vajíčok, klobásy a smotany.
Segedínsky guláš: Výborné jedlo pôvodom z Maďarska, najlepšie chutí s domácou parenou knedľou.
Bryndzové pirohy: Stoja v rade hneď za bryndzovými haluškami.
Plnená paprika: Podľa toho, aké suroviny použijete, sa môžete s týmto receptom zabávať nejakú tú hodinku, ale môže byť aj rýchlym obedom.
Šošovicový prívarok s údenou krkovičkou: Šošovica je tradičná surovina slovenskej kuchyne.
Mäsový vývar: Na vývar vždy používajte čerstvé suroviny a nebojte sa ho nechať na sporáku poriadne dlho, aby sa chute prepojili.
Grenadír (granadír, granatiersky pochod): Zrejme nič jednoduchšie a zároveň sýtejšie neexistuje.
Hrachový prívarok: Jednoduchý prívarok pripravíte pomerne rýchlo zo sušeného hrachu.
Sviečková na smotane: Aj z "falošnej" sviečkovice môžete uvariť dobrú sviečkovú.
Zemiakové šúľance: Zabudnite na palacinky, čo tak pochutiť si na šúľancoch s orechmi, makom alebo strúhankou?
Koložvárska kapusta: Úžasné jedlo, ktoré je nenáročné na suroviny a jeho príprava nie je zložitá.

Tradičné jedlá Trnavského regiónu

V Trnavskom regióne sa, podobne ako v iných častiach Slovenska, jedlo to, čo sa dopestovalo na poli a v záhrade. Hlavným zdrojom obživy bolo poľnohospodárstvo. Nesmel chýbať chlieb, ktorý sa piekol doma z takého druhu múky, aký bol akurát dostupný, alebo zo zemiakov. Prevažovali múčne a zemiakové jedlá.

Polievky: fazuľová, bobová, hrachová, slovincová, cicerová a šošovicová, vietky zemiakové s hubami, rascou, zeleninou a oškvarkami, ktoré nijaké jedlo nepokazia, vietky mliečne s mrvánkou, slížami, drobkami, trhankami, šiflíkami, hrtánkami, rezancami a i., ďalej polievka halaficinová, mičincová, šmitková, livancová, rajčinová, slivková, mrvánka a kapustnica, šóšková, obarová, syrová, vinová a pivová pre nemocných, burgyňová, polievka „slepé ryby“ a demikát, polievky sladké a kyselé, ako komu chutí.

Ďalšie jedlá: Šiflíky (fliačky) s kapustou a klobásou, hrtánky, šúľance, kaša.

Domáce konzervy: Návrat k tradíciám

Domáce konzervy sú symbolom poctivého jedla a návratu k tradičným hodnotám. Vyrábajú sa iba z čerstvých, starostlivo vybraných surovín, vďaka čomu si zachovávajú prirodzenú chuť aj všetky dôležité živiny.

Výhody domácich konzerv:

Žiadne umelé prísady ani chemické látky
Znížené riziko alergií
Dlhá trvanlivosť
Možnosť uchovať sezónne ovocie, zeleninu aj mäso
Pestrý výber jedál: polievky, mäsové výrobky, paštéty, džemy, pyré
Istota pôvodu surovín
Možnosť prispôsobiť recepty vlastným chutiam

Druhy domácich konzerv:

Paštéty: Jemná zmes mäsa alebo pečene dochutená koreninami, bylinkami alebo zeleninou.
Pomazánky: Z rôznych surovín - pečeného mäsa, pečene alebo čerstvej zeleniny.
Masové konzervy: Poctivé kúsky mäsa bez zbytočných prídavných látok, často klasické zabíjačkové pochúťky (tlačenka, jaternica, huspenina).
Ovocné a zeleninové konzervy: Džemy, pyré, špeciality zo zrelého ovocia alebo zeleniny.

Príprava domácich konzerv:

Výber kvalitných surovín od miestnych farmárov alebo z vlastnej záhrady.
Dusenie alebo pečenie mäsa s bylinkami a zeleninou.
Napĺňanie do sterilizovaných nádob zo skla alebo plechu.
Sterilizácia pri teplote 110-118 °C (mäsové konzervy a paštéty) alebo pasterizácia pri nižších teplotách (80-100 °C).
Správne uloženie v chladnom a suchom mieste s teplotou medzi 10 a 18 °C.

Varenie podľa sezóny

Varenie podľa sezóny je prirodzené, chutné aj praktické. Suroviny, ktoré práve dozreli, majú plnšiu chuť, výraznejšiu vôňu a vyššiu výživovú hodnotu.

Sezónne obdobia:

Jar (marec - máj): Ľahkosť, sviežosť a zeleň (špargľa, rebarbora, mladá cibuľka, špenát, hlávkový šalát, redkvičky).
Leto (jún - august): Hojnosť, plody plné vody, farieb a vitamínov (paradajky, papriky, uhorky, cukety, baklažány, broskyne, marhule, čerešne, ríbezle).
Jeseň (september - november): Sýte chute, sladkastá koreňová zelenina a plody plné minerálov (tekvica, zemiaky, cvikla, mrkva, jablká, hrušky, slivky, orechy).
Zima (december - február): Zásoby, pomalé varenie a hrejivé koreniny (kapusta, kel, cibuľa, cesnak, zemiaky, koreňová zelenina, citrusy).

Slovenské rizoto

Slovenské rizoto s bravčovým mäsom je naša klasika, ktorá s tým talianskym nemá absolútne nič spoločné. Uvarená ryža sa zmieša s duseným mäsom a zeleninou. Na tanieri sa tradične podáva s kyslými uhorkami a dopĺňa ho nastrúhaný tvrdý syr.

Recept na slovenské rizoto:

Na masti speňte cibuľu dosklovita.
Pridajte bravčovú krkovičku a krátko ju osmažte.
Vložte mrkvu, posypte mletou rascou, červenou paprikou, soľou a korením a dobre premiešajte.
Trochu pod pokrievkou poduste.
Duste na miernom ohni 60 minút, kým mäso a mrkva nezmäknú a vznikne hustá šťava.
Nakoniec vmiešajte uvarenú ryžu, dobre premiešajte a podľa potreby dochuťte soľou a korením.

Liptovská kuchyňa

Liptovská kuchyňa dala Slovensku národné jedlo - bryndzové halušky.

Tradičné slovenské bezmäsité jedlá

Slovenská kuchyňa je bohatá na rôzne druhy bezmäsitých jedál, ktoré sú ideálne pre vegetariánov a flexitariánov (flexitarián je človek, ktorý väčšinou preferuje rastlinnú stravu, ale občas si dopraje mäso, niekedy aj iné živočíšne produkty). Od jedál, ktoré sú typické pre jednotlivé regióny, až po moderné verzie klasických receptov.

Naša kuchyňa je bohatá na rôzne jedlá, ktoré čerpajú z prírodných a sezónnych surovín, a bezmäsité pokrmy majú v tejto gastronómii dôležité miesto. Tradičné slovenské jedlá sú nielen chutné a výživné, ale odrážajú aj životný štýl a históriu nášho národa. V minulosti bolo bežné, že sa počas pôstnych období alebo z dôvodu náboženských obmedzení jedli pokrmy bez mäsa. Takéto jedlá sa stali pevnou súčasťou slovenskej kuchyne, pričom sa prispôsobovali dostupným surovinám a regionálnym špecifikám.

Regionálne rozdiely

Bezmäsité recepty v slovenskej kuchyni zohrávajú významnú úlohu už od stredoveku. V čase pôstov a náboženských sviatkov, kedy bolo zakázané konzumovať mäso, sa vyvinula tradičná bezmäsitá kuchyňa, ktorá využívala predovšetkým zemiaky, strukoviny, kapustu, obilniny a sezónnu zeleninu.

Mnohé slovenské regióny si vytvorili svoje vlastné variácie bezmäsitých pokrmov, čo viedlo k širokej škále rôznych receptov.

V západných oblastiach Slovenska sú populárne zemiakové pokrmy, ako je zemiakový prívarok alebo halušky s bryndzou.
Východné a stredné Slovensko je známe svojimi strukovinovými polievkami a jedlami, ako sú šošovicová polievka alebo fazuľovka.

Regionálne rozdiely tiež ovplyvnili spôsob prípravy bezmäsitých jedál, pričom v mnohých prípadoch sa prispôsobovali prírodným podmienkam a dostupným surovinám.

Bez ohľadu na regionálne rozdiely, slovenské bezmäsité jedlá predstavujú obľúbené pokrmy, ktoré sú v súlade s našimi tradíciami, zároveň sú výživné, chutné a prispievajú k zdravej výžive. Aj v súčasnosti sú tieto pokrmy stále obľúbené a pravidelne sa pripravujú v slovenských domácnostiach, pričom si zachovávajú svoj historický význam a vplyv.

Obľúbené tradičné slovenské bezmäsité jedlá a ich príbehy

Slovenská kuchyňa je rôznorodá a jej jedlá patria skôr medzi tie ťažšie. Prebrala prvky z Česka, Poľska, Maďarska či Ukrajiny, ale aj tak sa v nej nájdu pokrmy, ktoré sa tradovali celé storočia, a to už od prvých ľudí žijúcich na našom území. Už starí Slovania sa živili predovšetkým poľnohospodárstvom, ktoré významne ovplyvnilo ich stravovanie. Kuchyňa pozostávala z rozmanitých druhov strukovín a zeleniny, ktoré si vedeli dopestovať. Cudzie im však nebolo ani konzervovanie potravín formou údenia, solenia, sušenia alebo kvasenia.

Z rôznych historických prameňov vyplýva, že v minulosti sa na hygienu dbalo podstatne menej. To však neplatilo o kuchyni. O tom, že v nej muselo byť čisto, svedčí aj nápis kuchárskeho radcu zo 16. Pokrmy na jedálenskom stole odzrkadľovali nielen to, či bola rodina bohatá alebo žila z ruky do úst, ale aj to, či dodržiavala kresťanské zásady a pôsty. V chudobnejších rodinách sa zvyklo jesť dva- až trikrát za deň. Na raňajky sa podávala polievka a chlieb. Obed či večera boli o niečo bohatšie, na tanieri sa objavovali teplé jedlá z mäsa aj zo strukovín, čo platí dodnes. Na pečenie mäsa sa využívalo ohnisko či ražeň. V našich končinách sa dochucovalo hlavne rascou, rozmarínom, cibuľou, cesnakom alebo kôprom. Ostatné koreniny, napríklad klinčeky, sa dovážali zo zahraničia a boli vzácnym tovarom. Ani voda na varenie nebola ľahko dostupná.

Obraz o stravovaní našich predkov na Slovensku nám prinášajú kuchárske knihy. Prvú slovenskú kuchárku napísal kuchár Ján Babilon. Obsahovala vyše 1 500 receptov rozdelených na kapitoly o omáčkach, mäsových pokrmoch, paštétach, o kvasení a pod. Na knihe s názvom Prvá slovenská kuchárska kniha v slovenskej reči pracoval 20 rokov a publikoval ju v roku 1870.

Na žiadnom stole nesmel chýbať chutný domáci chlieb. Na Slovensku sa začal piecť už v 14. storočí a bol pečený z druhu múky, ktorý bol dostupný, a neskôr zo zemiakov. Ak bolo múky málo, primiešavali sa do cesta korienky rastlín. V kresťanskej viere je chlieb darom od Boha.

Pre obdobia poznačené vojnou a pre chudobnejšie vrstvy boli príznačné hlavne strukoviny, kaše z pohánky, prosa či krúp. V horských oblastiach sa pestovali zemiaky, jedávala sa kapusta, ale v nížinách bol jedálniček pestrejší. Súčasťou stravy bolo aj mnoho mäsa, rýb, mliečnych výrobkov, tiež veľa ovocia a zeleniny. Obzvlášť obľúbená bola kapusta, ktorá sa dodnes na jeseň tlačí do sudov a takto kvasená vydrží aj celé mesiace. Z ovocia sa pestovali jablká, hrušky či slivky, zvykli sa zbierať lesné maliny, jahody a borievky. Okrem spracovávania na lekvár alebo zavárania sa zo všetkých druhov ovocia pálil alkohol. Tak ako sa sušilo ovocie na zimu, tak sa sušili aj hríby, ktorých naše lesy poskytujú každoročne dostatok. Huby sa časom zapísali medzi sviatočné pokrmy.

Naši predkovia si z času na čas dopriali aj kúsok mäsa, ktorého v tých časoch nebolo veľa. Samozrejme, panské stoly sa pod ťarchou diviny, husaciny, hovädziny či bravčoviny priam prehýbali. Ku každému druhu mäsa museli mať špeciálnu omáčku na víne či pive. Chudobnejší chovali zvieratá predovšetkým na mlieko, vajíčka či kožušinu. Raz do roka sa zvykla konať dlhoočakávaná udalosť - zabíjačka. Stretla sa na nej rodina, priatelia, do sýtosti sa najedli a upravili mäso tak, aby mohli zo zásob čerpať dlhý čas. Svoje miesto na stole mali aj ryby, ktoré kresťania nevnímajú ako mäso.

Keď sa do Európy a na naše územie dostali z Ameriky zemiaky, nastal v stravovaní našich predkov veľký prevrat. Ich zaradenie do jedálničkov bolo veľmi pomalé a až v 19. storočí sa stali plnohodnotnou súčasťou slovenskej kuchyne. Zemiaky predstavovali pre Slovákov druhý chlieb. Navyše ich pestovaniu sa darilo aj v severných a chladnejších oblastiach. Ich použitie bolo skutočne všestranné.

Jednou z dodnes najobľúbenejších zemiakových pochúťok sú zemiakové placky. Každý región má svoj recept, ktorý považuje za ten najlepší. Niektorí pridávajú viac majoránky, iní si potrpia na cesnak, no aj tak sú placky vo výsledku skvelé. Odlišnosť sa netýka len samotných ingrediencií. Súvisí aj so zaužívaným pomenovaním, ktoré v rámci Slovenska nie je jednotné.

Postup:

Neuvarené zemiaky nastrúhajte najemno. Pridajte do nich vajcia, soľ, cesnak, všetko korenie a premiešajte.
Do zmesi prisypte múku, aby sa cesto zahustilo, a znovu poriadne premiešajte.
Na panvicu s rozohriatym olejom vkladajte kúsky cesta a roztľapkajte ich na tenšie kolieska.

Jednou zo základných potravín je dodnes mlieko. V súčasnosti je výrazne obľúbené kravské, no v minulosti sa mu kozie či ovčie dokázali vyrovnať. Kravské mlieko sa začalo využívať až neskôr, a aby vydržalo čo najdlhšie, začali ho spracovávať do podoby mäkkých či tvrdých syrov, pareníc, oštiepkov, tvarohu, masla či smotany. Spomedzi mliečnych výrobkov špeciálne miesto zastáva i bryndza. Je to mäkký, solený a miesený ovčí syr, ktorý sa vyrába z kravského mlieka a podľa Potravinového kódexu SR z minimálne 50 % ovčieho mlieka. Tým najlepším ochucovadlom v prípade bryndze nie je soľ či nejaké korenie, ale zdravá paša plná aromatických byliniek.

Aj keď bola chudoba na Slovensku veľká, predsa sa nezriedka našiel kúsok múky nazvyš, aby mama napiekla deťom chutné koláče. Neboli bežným pokrmom, skôr sviatočným - na Vianoce a Veľkú noc. Keď najhoršie časy pominuli, sladké pečivo vo forme závinov a štrúdlí sa stalo súčasťou každodenného jedálnička. Postupne k nim pribúdali kysnuté koláče, pečené a parené buchty, bábovky či žemľovka. Slávnostnejšími druhmi boli mačacie oči, medvedie labky, medovníky, štedrák, šúľance, laskonky, na Troch kráľov k nim pribudli na Záhorí a Myjave fánky a tiež opekance, nazývané aj bobaľky alebo pupáky.

Štrúdľa je milovaná azda v celej Európe, no tá ťahaná je slovenskou špecialitou. Vďaka svojej jednoduchosti bola jedlom chudobných. Dostala sa k nám pravdepodobne vo forme tureckého pečiva baklava ešte v roku 1453. Krátko nato ho s malou obmenou receptu nazvali v Rakúsku závinom a plnku v ňom obmieňali. Prvá písomná zmienka o závine už ako štrúdli pochádza z roku 1796 vďaka Márii Terézii. Dnes si môžete štrúdľu upiecť, aj keď ste úplní začiatočníci. Stačí kúpiť lístkové cesto, naplniť ho cukrom a postrúhanými jablkami. Skúsené gazdinky však vedia pripraviť pravú ťahanú štrúdľu z domáceho cesta.

Skalický trdelník je jeden z najobľúbenejších sladkých kysnutých koláčov na Slovensku. Zrodil sa a dodnes sa pečie na Záhorí, konkrétne v oblasti Skalice. Jeho výroba sa datuje do 19. storočia, keď podľa ľudových povedačiek žil v Skalici maďarský básnik a spisovateľ gróf Jozef Gvandániy. Recept na trdelník vlastnil práve jeho osobný kuchár. Na konci storočia sa zo súkromnej kuchyne grófa rozšíril do domácností na Záhorí a začal sa objavovať na miestnych jarmokoch. Výroba sa začala naplno až v polovici 20. storočia. Do Skalice dodnes chodia ľudia za gastronomickým zážitkom - ochutnať mäkký a na povrchu chrumkavý skalický trdelník s orieškami, čokoládou, so škoricou či s makom.

Dve lyžičky preosiatej múky a jednu lyžičku cukru si odložte na kvások. Zvyšný cukor, múku, soľ a na kocky pokrájané maslo zmiešajte. Hmotu rozdrobte, aby pripomínala posýpku. Pridajte 3 žĺtky. Do odloženej múky a cukru prihoďte droždie a asi deci vlažného mlieka. Pripravte si kvások. Keď vykysne, pridajte ho do misky k rozdrobenej múke a po častiach prilievajte mlieko. Nechajte ho 15 minút stáť, potom cesto vypracujte a opäť nechajte kysnúť aspoň 45 minút. Cesto opäť vypracujte, rozdeľte na 5 bochníkov a po 15 minútach naviňte hada z cesta na vymastené trdlo alebo plechovku. Po ďalšom odstátí potrite trdelníky vyšľahanými bielkami a ozdobte makom, orechmi alebo škoricou.

Stačilo iba zopár základných surovín, ktoré sa našli aj v nemajetnejšej domácnosti, a rodina si pochutnávala na sýtom jedle, ktoré napriek jednoduchosti použitých surovín rokmi získalo prívlastok jedinečné. Nie sú to len lokše, haruľa či ťahaná štrúdľa, ktoré už dlhé stáročia nesmú chýbať na slovenských stoloch. Každý kraj, región, každá obec či rodina majú tradičné jedlo, na ktoré nedajú dopustiť. Môžeme sa pochváliť naozaj veľkým množstvom dobrôt a práve preto sa sem nepomestia všetky. Otestovať svoje zručnosti v kuchyni a chuťové poháriky sa však určite oplatí aj na tých zopár predstavených a overených receptoch.

tags: #tradicne #slovenske #recepty